Ježiš Kristus (Syn Boží) – Boh s nami

Kristov život nezačína narodením v Betleheme, ale existuje od večnosti. Pred svojím vtelením bol Kristus večným Slovom, ktoré bolo s Bohom a ktoré bolo Bohom. Bol účastný na stvorení sveta a všetkého, čo existuje. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nevzniklo nič z toho, čo bolo stvorené. Jeho existencia je večná, bez začiatku a bez konca, a jeho podstata je božská. Už pred pádom človeka existoval plán vykúpenia.

Keď človek upadol do hriechu, Boh okamžite zasľúbil príchod Spasiteľa, ktorý mal poraziť zlo a obnoviť vzťah medzi Bohom a človekom. Toto zasľúbenie sa stalo základom celých dejín spásy a smerovalo k príchodu Mesiáša. Po páde Adama a Evy bolo dané prvé zasľúbenie o víťazstve nad zlom. Dejiny ľudstva sa potom niesli v očakávaní príchodu Vykupiteľa.

Prostredníctvom patriarchov, prorokov a symbolov obetného systému bol postupne zjavovaný obraz budúceho Spasiteľa. Obete poukazovali na obeť, ktorá mala raz priniesť zmierenie za hriech.

Proroci predpovedali jeho narodenie, jeho utrpenie, jeho poslanie i jeho kráľovstvo. Hovorili o jeho príchode z Dávidovho rodu, o jeho narodení v Betleheme, o jeho službe medzi ľuďmi i o jeho obeti za hriech sveta. Tieto proroctvá pripravovali ľud na príchod Mesiáša a formovali očakávanie jeho príchodu. S postupom času sa svet pripravoval na rozhodujúci okamih dejín.

Rozšírenie spoločného jazyka, výstavba ciest a politické pomery rímskej ríše umožňovali šírenie posolstva do mnohých krajín. Duchovný stav ľudstva zároveň ukazoval potrebu obnovy a vykúpenia. Nastal čas, keď sa mal naplniť Boží plán záchrany.

V plnosti času sa večné Slovo rozhodlo prijať ľudskú prirodzenosť a vstúpiť do dejín ako človek. Kristus sa ponížil, prijal ľudské telo a stal sa súčasťou ľudstva, aby priniesol vykúpenie a obnovil to, čo bolo stratené.

Začiatok udalostí vedúcich k narodeniu Ježiša Krista sa spája so zázračnými udalosťami, ktoré pripravovali cestu pre príchod Mesiáša. Najprv sa objavuje postava kňaza Zachariáša, ktorý slúžil v jeruzalemskom chráme. Počas služby sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho manželka Alžbeta porodí syna, ktorý pripraví cestu pre Pána. Tento syn, Ján Krstiteľ, mal viesť ľud k pokániu a pripraviť srdcia na príchod Spasiteľa. Zachariáš spočiatku pochyboval o tomto zasľúbení, a preto onemel až do splnenia proroctva.

Po určitom čase bola Alžbeta skutočne počatá a narodil sa jej syn. Narodenie Jána Krstiteľa bolo vnímané ako Boží zásah a znamenie, že sa začína napĺňať očakávanie príchodu Mesiáša.

Krátko nato bol anjel poslaný do Nazareta k panne Márii. Oznámil jej, že počne syna pôsobením Svätého Ducha a že tento syn bude nazvaný Synom Najvyššieho. Mária prijala toto posolstvo s pokorou a podriadenosťou Božej vôli, hoci vedela, že jej rozhodnutie prinesie skúšky a nepochopenie.

Po zvestovaní navštívila Mária svoju príbuznú Alžbetu. Pri ich stretnutí Alžbeta rozpoznala zvláštne poslanie Márie a požehnala ju. Mária vyjadrila svoju vďačnosť a radosť chválospevom, v ktorom oslavovala Božiu milosť a vernosť jeho zasľúbeniam. Zároveň bol do udalostí zapojený aj Jozef, Máriin snúbenec. Keď sa dozvedel o jej tehotenstve, zápasil s tým, ako konať spravodlivo a milosrdne. V sne však dostal uistenie, že dieťa je počaté z Božej moci, a bol povolaný prijať Máriu a stať sa ochrancom dieťaťa.

Tieto udalosti pripravili pôdu pre príchod Spasiteľa. Narodenie Jána Krstiteľa, zvestovanie Márii a Božie vedenie Jozefa vytvorili začiatok novej etapy dejín spásy, v ktorej sa Božie zasľúbenia začali napĺňať konkrétnym spôsobom.

V čase, keď cisár nariadil sčítanie ľudu, Jozef s Máriou odišli z Nazareta do Betlehema, mesta Dávidovho rodu. Tam sa naplnil čas narodenia dieťaťa a Ježiš sa narodil v jednoduchých podmienkach. Nebolo pre nich miesto v príbytku, preto bol novonarodený položený do jaslí. Jeho príchod na svet sa odohral v pokore a jednoduchosti. V tú noc sa pastierom na poliach pri Betleheme zjavil anjel a oznámil im narodenie Spasiteľa.

Nebeské zástupy oslavovali Boha a pastieri sa ponáhľali, aby videli dieťa. Po stretnutí s ním šírili správu o tom, čo videli a počuli.

Na ôsmy deň bol Ježiš obrezaný podľa zákona a dostal meno, ktoré bolo oznámené ešte pred jeho počatím. Neskôr ho rodičia priniesli do jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Bohu podľa ustanovení zákona. V chráme ho prijal starý Simeon, ktorý rozpoznal v dieťati zasľúbeného Mesiáša a vyjadril radosť nad naplnením Božích zasľúbení. Prorokyňa Anna takisto hovorila o dieťati všetkým, ktorí očakávali vykúpenie.

Po určitom čase prišli do Jeruzalema mudrci z východu, vedení zvláštnym znamením na nebi. Hľadali novonarodeného kráľa Židov a nakoniec ho našli v Betleheme. Priniesli mu dary a vzdali mu úctu. Ich návšteva vyvolala nepokoj u kráľa Herodesa, ktorý sa obával o svoju moc. Herodes rozhodol o zabití všetkých chlapcov v Betleheme a jeho okolí.

Na Božie varovanie Jozef vzal Máriu i dieťa a ušiel s nimi do Egypta, kde zostali až do smrti Herodesa. Tým bol Ježiš uchránený pred nebezpečenstvom.

Po Herodesovej smrti sa rodina vrátila do krajiny Izraela, no namiesto návratu do Betlehema sa usadili v Nazarete v Galilei. Tam Ježiš prežil svoje rané detstvo v prostredí jednoduchého rodinného života, ďaleko od pozornosti sveta.

Ježiš vyrastal v Nazarete v prostredí jednoduchého rodinného života. Podriaďoval sa svojim rodičom a žil životom obyčajného človeka, pričom postupne rástol telesne, rozumovo aj duchovne. Jeho detstvo a mladosť sa vyznačovali poslušnosťou, pokorou a vernosťou Božiemu zákonu. Pracoval spolu s Jozefom a osvojil si remeslo, čím sa stal súčasťou každodenného života ľudí vo svojom okolí.

Jeho vývoj bol prirodzený a postupný. Rástol v múdrosti, v sile charakteru a v priazni u Boha i u ľudí. Hoci žil medzi ľuďmi ako jeden z nich, jeho život sa vyznačoval čistotou, bezúhonnosťou a úplnou oddanosťou Bohu. Od detstva prejavoval hlboký záujem o Božie veci a túžbu porozumieť poslaniu, ktoré mal naplniť.

Významnou udalosťou jeho mladosti bola návšteva Jeruzalema, keď mal dvanásť rokov. Pri sviatku Paschy zostal v chráme medzi učiteľmi zákona, počúval ich a kládol otázky. Jeho múdrosť a porozumenie vzbudzovali údiv u tých, ktorí ho počuli. Keď ho rodičia po troch dňoch našli, vyjadril vedomie svojho osobitného vzťahu k Bohu a svojho poslania, no zároveň sa vrátil s nimi do Nazareta a pokračoval v poslušnom živote.

Nasledujúce roky jeho života zostávajú skryté pred verejnosťou. Žil tichým životom práce, modlitby a duchovnej prípravy. Postupne dozrieval pre úlohu, ktorú mal splniť. Jeho charakter sa formoval v každodenných povinnostiach, v zápase s pokušením a v neustálej oddanosti Bohu. Toto obdobie skrytých rokov bolo časom prípravy na verejnú službu. V tichosti a nenápadnosti sa pripravoval na dielo, ktoré malo neskôr zásadne ovplyvniť dejiny ľudstva.

Keď sa naplnil čas začiatku verejnej služby, vystúpil na verejnosť Ján Krstiteľ. Pôsobil na púšti pri rieke Jordán a vyzýval ľud k pokániu a k návratu k Bohu. Hlásal príchod Božieho kráľovstva a pripravoval srdcia ľudí na príchod Mesiáša. Jeho kázanie bolo priame a mocné, volal k zmene života a krstil tých, ktorí vyznávali svoje hriechy. K Jánovi prichádzali zástupy ľudí z Judska i Jeruzalema.

Upozorňoval ich, že po ňom prichádza ten, ktorý je mocnejší než on, a ktorému nie je hoden rozviazať remienok na obuvi. Jeho služba pripravovala duchovnú pôdu pre vystúpenie Ježiša.

Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu, aby prijal krst od Jána. Ján spočiatku váhal, pretože si uvedomoval Ježišovu svätosť, no Ježiš trval na tom, aby sa naplnila všetka spravodlivosť. Po krste sa otvorilo nebo, Svätý Duch zostúpil na Ježiša v podobe holubice a zaznel hlas z neba, ktorý ho označil za milovaného Syna. Táto udalosť verejne potvrdila jeho poslanie.

Po krste bol Ježiš vedený Duchom na púšť, kde sa štyridsať dní postil a čelil pokušeniam. Tam bol pokúšaný pokušiteľom v oblastiach telesných potrieb, moci a dôvery v Boha. Ježiš odolal pokušeniam pevnou vernosťou Božiemu slovu a úplnou poslušnosťou Bohu. Toto víťazstvo potvrdilo jeho pripravenosť na verejnú službu. Po tomto období sa vrátil v moci Ducha, pripravený začať svoje verejné pôsobenie medzi ľuďmi a ohlasovať príchod Božieho kráľovstva.

Po pokušení na púšti začal Ježiš svoju verejnú službu. Najprv sa stretol s tými, ktorí sa mali stať jeho prvými učeníkmi. Ján Krstiteľ vydal svedectvo o Ježišovi ako o Baránkovi Božom a niektorí z jeho nasledovníkov začali nasledovať Ježiša. Medzi prvými boli Ondrej, Šimon Peter, Filip a Natanael. Krátko nato sa Ježiš zúčastnil svadby v Káne Galilejskej, kde vykonal svoj prvý verejný zázrak, keď premenil vodu na víno. Tento čin zjavil jeho moc a posilnil vieru jeho učeníkov.

Následne odišiel do Jeruzalema na sviatok Paschy. V chráme našiel predavačov a peňazomencov, ktorí zneužívali posvätné miesto, a vyhnal ich z chrámu. Toto prvé očistenie chrámu vyvolalo pozornosť náboženských vodcov a stalo sa začiatkom rastúceho napätia medzi nimi a Ježišom.

V Jeruzaleme sa s ním v noci stretol Nikodém, farizej a člen židovskej rady. Ježiš mu vysvetlil potrebu duchovného znovuzrodenia a hovoril o Božej láske k svetu a o spáse.

Potom Ježiš pôsobil v Judsku, kde jeho učeníci krstili a zhromažďovali sa okolo neho ľudia. Keď sa dozvedel o rastúcom napätí a o tom, že farizeji sledujú jeho činnosť, odišiel z Judska späť do Galiley. Na ceste prechádzal cez Samáriu, kde sa zastavil pri studni v meste Sychar. Tam sa stretol so samaritánskou ženou, ktorej hovoril o živej vode a pravom uctievaní Boha. Žena uverila a priviedla k nemu mnohých obyvateľov mesta, ktorí prijali jeho posolstvo.

Táto prvá etapa jeho služby ukázala jeho moc, jeho učenie o duchovnej obnove a jeho poslanie pre všetkých ľudí bez rozdielu národa.

Po návrate do Galiley začal Ježiš rozsiahlu službu medzi obyvateľmi tohto kraja. Vyučoval v synagógach, ohlasoval príchod Božieho kráľovstva a jeho slová sprevádzali skutky moci. Správa o jeho pôsobení sa rýchlo šírila a priťahovala veľké zástupy ľudí. V Nazarete, kde vyrastal, vystúpil v synagóge a čítal z proroka Izaiáša o poslaní pomazaného, ktorý prináša oslobodenie a uzdravenie. Keď vyhlásil, že toto proroctvo sa naplnilo, mnohí ho odmietli a snažili sa ho zabiť. Ježiš však odišiel a pokračoval v službe inde.

Usadil sa v Kafarnaume, ktoré sa stalo centrom jeho pôsobenia v Galilei. Tam vyučoval s autoritou, akú ľudia dovtedy nepoznali. Uzdravoval chorých, vyháňal démonov a prinášal úľavu tým, ktorí trpeli. Jeho slová i skutky vyvolávali úžas medzi ľuďmi.

V tomto období povolal učeníkov, ktorí ho mali sprevádzať v službe. Pri Galilejskom jazere povolal Petra, Ondreja, Jakuba a Jána, aby opustili svoje zamestnanie a nasledovali ho. Neskôr povolal aj ďalších, ktorí sa stali jeho blízkymi spolupracovníkmi.

Ježiš prechádzal mestami a dedinami, vyučoval, uzdravoval a zjavoval Božiu moc. Uzdravil mnohých chorých, očistil malomocného, odpustil hriechy ochrnutému a povolal mýtnika Matúša. Jeho služba sa vyznačovala súcitom s ľuďmi a mocou nad chorobou i zlými duchmi. Zástupy ho nasledovali z rôznych krajov, pretože videli jeho skutky a počuli jeho učenie. Jeho pôsobenie prinášalo nádej trpiacim, no zároveň začalo vyvolávať odpor náboženských vodcov, ktorí spochybňovali jeho autoritu.

Tak sa začala rozsiahla galilejská služba, v ktorej sa jeho učenie a zázraky stávali čoraz známejšími a jeho vplyv medzi ľuďmi rástol.

Počas ďalšieho obdobia galilejskej služby dosiahlo Ježišovo pôsobenie svoj vrchol. Zástupy ľudí ho nasledovali vo veľkom počte, počúvali jeho učenie a boli svedkami mnohých zázrakov. V tomto období Ježiš podrobnejšie vysvetľoval princípy Božieho kráľovstva a formoval charakter svojich učeníkov. Na vrchu predniesol rozsiahle učenie o živote v Božom kráľovstve, známe ako Kázeň na vrchu.

Vysvetlil pravý význam Božieho zákona, zdôraznil čistotu srdca, lásku k nepriateľom, pokoru, modlitbu a dôveru v Boha. Ukázal rozdiel medzi vonkajšou zbožnosťou a vnútornou spravodlivosťou. Popri vyučovaní konal mnohé zázraky. Uzdravoval chorých, navracal zrak slepým, uzdravoval ochrnutých a oslobodzoval ľudí posadnutých zlými duchmi. Utíšil búrku na mori, čím zjavil svoju moc nad prírodou. Vzkriesil dcéru predstaveného synagógy a pomohol mnohým, ktorí k nemu prichádzali s vierou.

Učil aj prostredníctvom podobenstiev, v ktorých vysvetľoval tajomstvá Božieho kráľovstva. Hovoril o rozsievačovi, o horčičnom zrnku, o kvase, o poklade ukrytom na poli a o mnohých ďalších obrazoch, ktoré zjavovali duchovné pravdy tým, ktorí boli ochotní počuť.

Jednou z najvýznamnejších udalostí bolo nasýtenie veľkého zástupu ľudí z niekoľkých chlebov a rýb. Tento čin ukázal jeho súcit i jeho moc zabezpečiť potreby ľudí. Neskôr kráčal po vode k svojim učeníkom, čím opäť zjavil svoju moc nad prírodou a posilnil ich vieru. Napriek rastúcej popularite sa zároveň stupňoval odpor náboženských vodcov. Farizeji a zákonníci ho obviňovali z porušovania tradícií a spochybňovali jeho autoritu. Tento konflikt postupne prehlboval napätie, ktoré neskôr viedlo k rozhodujúcim udalostiam.

Obdobie vrcholu galilejskej služby prinieslo jasné zjavenie jeho učenia, moci a poslania. Zároveň sa v tomto čase začalo prejavovať rozdelenie medzi tými, ktorí ho prijímali, a tými, ktorí ho odmietali.

Po období intenzívnej služby v Galilei sa Ježiš postupne začal vzďaľovať od veľkých zástupov a viac sa venoval príprave svojich učeníkov na udalosti, ktoré mali nasledovať. Jeho pôsobenie sa presunulo aj do oblastí mimo tradičného židovského územia, najmä do krajov Týru a Sidonu na severe. V týchto pohanských oblastiach sa stretol so ženou zo Sýrofénicie, ktorá ho prosila o uzdravenie svojej dcéry.

Ježiš najprv skúšal jej vieru, no napokon jej vyhovel a jej dcéra bola uzdravená. Táto udalosť ukázala, že jeho poslanie presahuje hranice Izraela a že viera nie je obmedzená národom ani pôvodom.

Po návrate z týchto krajov pokračoval v službe medzi ľuďmi a konal ďalšie zázraky. Uzdravoval chorých, pomáhal trpiacim a opäť nasýtil veľký zástup ľudí z niekoľkých chlebov a rýb. Tieto udalosti potvrdzovali jeho súcit a moc.

V tomto období sa Ježiš začal otvorene pýtať svojich učeníkov, za koho ho pokladajú. Pri Cézarei Filipovej Peter vyznal, že Ježiš je Mesiáš, Syn živého Boha. Toto vyznanie predstavovalo dôležitý moment v pochopení jeho identity. Krátko nato Ježiš prvýkrát jasne hovoril učeníkom o svojom budúcom utrpení, smrti a vzkriesení. Učeníci však týmto slovám ešte plne nerozumeli a ťažko ich prijímali.

Významnou udalosťou tohto obdobia bolo premenienie na vrchu. Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána na vysoký vrch, kde sa jeho vzhľad zmenil a zjavil sa v sláve. Objavili sa Mojžiš a Eliáš a zaznel hlas z neba, ktorý potvrdil jeho božské poslanie. Táto udalosť posilnila vieru učeníkov a pripravila ich na budúce udalosti. Toto obdobie znamenalo prechod od verejnej popularity k hlbšiemu vyučovaniu učeníkov a postupnej príprave na záverečné udalosti jeho života.

Po období pôsobenia na severe pokračoval Ježiš v službe v Judei a v oblasti Perey na východ od rieky Jordán. Jeho vyučovanie sa v tomto čase zameriavalo najmä na hlbšie duchovné pravdy, na pokánie, pripravenosť na Božie kráľovstvo a na formovanie charakteru učeníkov. Často vyučoval na cestách, v mestách i dedinách, pričom zdôrazňoval potrebu skutočnej viery a poslušnosti Bohu.

V tomto období vyslal širší okruh učeníkov, aby pripravovali cestu jeho pôsobeniu v jednotlivých mestách. Hlásali príchod Božieho kráľovstva, uzdravovali chorých a vyzývali ľudí k pokániu. Ich návrat sprevádzala radosť z Božej moci pôsobiacej medzi ľuďmi a Ježiš ich viedol k správnemu pochopeniu ich služby.

Ježiš často používal podobenstvá, aby vysvetlil povahu Božieho kráľovstva a stav ľudského srdca. Hovoril o milosrdnom Samaritánovi, o stratenom synovi, o boháčovi a Lazárovi, o neodbytnej vdove a o farizejovi a mýtnikovi. Tieto podobenstvá zdôrazňovali Božie milosrdenstvo, pokoru, spravodlivosť a potrebu obrátenia.

Počas tejto služby rástol aj odpor náboženských vodcov. Farizeji a zákonníci ho skúšali otázkami, kritizovali jeho učenie a usilovali sa nájsť dôvod na jeho obvinenie. Napriek tomu Ježiš pokračoval v učení o pravom význame zákona, o čistote srdca a o Božej vôli pre človeka. Vrcholnou udalosťou tohto obdobia bolo vzkriesenie Lazára v Betánii. Lazárova smrť a jeho návrat k životu vyvolali silnú odozvu medzi ľuďmi.

Mnohí uverili, no náboženskí vodcovia sa rozhodli, že Ježiša treba odstrániť. Táto udalosť urýchlila rozhodnutie, ktoré viedlo k jeho zatknutiu a smrti. Toto obdobie služby prinieslo hlboké učenie o Božom kráľovstve, odhalilo stav ľudských sŕdc a pripravilo cestu k záverečným udalostiam v Jeruzaleme.

Keď sa blížil čas naplnenia jeho poslania, Ježiš sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema. Táto cesta nebola len presunom z miesta na miesto, ale vedomým smerovaním k udalostiam, ktoré mali viesť k jeho utpeniu, smrti a víťazstvu nad smrťou. Počas tejto poslednej cesty pokračoval vo vyučovaní, pripravoval učeníkov a stretával sa s ľuďmi, ktorí hľadali pomoc.

Na ceste prechádzal cez Jericho, kde uzdravil slepého žobráka, ktorý ho vytrvalo prosil o milosť. Tento čin opäť ukázal jeho súcit a moc nad ľudským utrpením. V Jerichu sa stretol aj so Zachejom, výbercom daní, ktorý túžil vidieť Ježiša. Po osobnom stretnutí Zachej prežil hlbokú premenu života a rozhodol sa napraviť svoje nespravodlivé konanie. Táto udalosť zdôraznila posolstvo o pokání a o Božej milosti voči hriešnikom.

Po príchode do Betánie, blízko Jeruzalema, bol Ježiš prijatý v dome svojich priateľov. Tam bola žena, ktorá ho pomazala vzácnym olejom ako prejav úcty a oddanosti. Tento čin poukazoval na blížiace sa udalosti jeho utpenia a smrti, hoci jeho učeníci tomu ešte plne nerozumeli.

Počas tejto cesty Ježiš opakovane hovoril učeníkom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme — o odmietnutí, utpení, smrti i vzkriesení. Učeníci však jeho slovám nerozumeli a ťažko prijímali predstavu trpiaceho Mesiáša. Táto posledná cesta do Jeruzalema uzatvárala jeho verejnú službu a pripravovala pôdu pre rozhodujúce udalosti posledného týždňa jeho života.

Po príchode do Jeruzalema vstúpil Ježiš do mesta slávnostným spôsobom. Prišiel na osliatku a zástupy ho vítali ako kráľa, rozprestierali svoje rúcha na ceste a volali slová chvály. Tento triumfálny vstup naplnil proroctvá o príchode Mesiáša a vyvolal silnú odozvu medzi ľuďmi i náboženskými vodcami. Po vstupe do mesta Ježiš opäť vošiel do chrámu a našiel tam predavačov a peňazomencov, ktorí zneužívali posvätné miesto.

Vyhnal ich z chrámu a zdôraznil, že Boží dom má byť domom modlitby. Tento čin ešte viac vyhrotil napätie medzi ním a náboženskými vodcami.

Počas nasledujúcich dní vyučoval v chráme a odpovedal na otázky farizejov, zákonníkov a saducejov, ktorí sa ho snažili prichytiť v reči. Hovoril o Božom kráľovstve, o pokrytectve náboženských vodcov a o potrebe skutočnej spravodlivosti. Predniesol aj podobenstvá, ktoré odhaľovali stav ľudských sŕdc a varovali pred odmietnutím Božieho posolstva.

V tomto období vyslovil aj rozsudok nad pokrytectvom náboženských vodcov a hovoril o budúcich udalostiach. Na Olivovej hore predniesol rozsiahle učenie o budúcnosti Jeruzalema, o skúškach veriacich a o svojom budúcom príchode. Vyzýval k bdelosti, vernosti a pripravenosti. Posledný týždeň v Jeruzaleme bol časom intenzívneho vyučovania, rastúceho napätia a otvoreného konfliktu s náboženskými vodcami. Súčasne pripravoval jeho učeníkov na udalosti, ktoré mali čoskoro nasledovať.

Keď sa blížil sviatok Paschy, Ježiš sa stretol so svojimi učeníkmi na poslednej večeri. Počas tohto stretnutia im prejavil hlbokú pokoru, keď im umyl nohy a ukázal im príklad služby a vzájomnej lásky. Zdôraznil, že pravá veľkosť spočíva v pokornej službe druhým. Počas večere ustanovil nový význam paschálneho jedla. Vzal chlieb a víno a dal im nový význam ako symbol svojho tela a krvi, ktoré mali byť obetované za ľudí. Tým ustanovil pamiatku svojej obete a zmluvu medzi Bohom a veriacimi.

V tomto čase oznámil, že jeden z jeho učeníkov ho zradí. Táto správa zarmútila učeníkov a odhalila blížiace sa udalosti. Judáš následne odišiel, aby uskutočnil svoju zradu.

Po večeri Ježiš hovoril svojim učeníkom o láske, jednote a o príchode Svätého Ducha, ktorý ich bude viesť a posilňovať. Povzbudzoval ich, aby zostali verní aj v čase skúšok, a modlil sa za nich i za všetkých budúcich veriacich.

Potom odišiel so svojimi učeníkmi do záhrady Getsemane. Tam sa modlil v hlbokom vnútornom zápase a odovzdal sa Božej vôli. Jeho modlitba vyjadrovala utpenie, ktoré ho čakalo, no zároveň úplnú poslušnosť Bohu. Do záhrady prišli ozbrojení muži vedení Judášom, ktorý Ježiša označil bozkom. Ježiš bol zatknutý a odvedený pred náboženských vodcov, zatiaľ čo učeníci sa rozetekali. Začali sa udalosti, ktoré viedli k jeho súdu a ukrižovaniu.

Po zatknutí v Getsemane bol Ježiš odvedený najprv k Annášovi, bývalému veľkňazovi, a potom ku Kaifášovi, kde sa zhromaždili náboženskí vodcovia. Tam bol vypočúvaný a obvinený z rúhania. Hľadali svedectvá proti nemu, aby ho mohli odsúdiť, no výpovede svedkov si odporovali. Keď Ježiš potvrdil svoju totožnosť ako Syn Boží, rozhodli sa, že je vinný a zasluhuje smrť.

Medzitým Peter, ktorý ho nasledoval z diaľky, trikrát zaprel, že ho pozná. Keď si uvedomil, čo urobil, hlboko to oľutoval.

Pretože židovskí vodcovia nemali právomoc vykonať trest smrti, priviedli Ježiša k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Obvinili ho, že sa vydáva za kráľa a ohrozuje rímsku moc. Pilát pri výsluchu nenašiel na Ježišovi vinu, no pod tlakom davu ho poslal k Herodesovi Antipasovi, ktorý bol v tom čase v Jeruzaleme. Herodes ho vypočúval, no nič nerozhodol a poslal ho späť k Pilátovi.

Pilát sa pokúsil Ježiša prepustiť, no zástup požadoval jeho ukrižovanie. Dav si vyžiadal prepustenie Barabáša a Ježiš bol odsúdený na smrť. Rímski vojaci ho bičovali, posmievali sa mu, obliekli ho do purpurového plášťa a položili mu na hlavu tŕňovú korunu. Ježiš bol potom vedený na miesto ukrižovania zvané Golgota. Tam bol pribitý na kríž medzi dvoma zločincami. Na kríži hovoril slová odpustenia, sľúbil raj kajúcemu zločincovi, zveril svoju matku učeníkovi a napokon odovzdal svoj život.

Po jeho smrti nastali mimoriadne udalosti — zem sa zatriasla, opona chrámu sa roztrhla a mnohí boli naplnení bázňou. Rímsky stotník vyznal, že Ježiš bol spravodlivý.

Ježišovo telo bolo sňaté z kríža a uložené do nového hrobu, ktorý poskytol Jozef z Arimatey. Hrob bol uzavretý kameňom a strážený, aby sa zabránilo akýmkoľvek zásahom.

Na tretí deň po ukrižovaní, skoro ráno prvého dňa týždňa, prišli ženy k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo. Keď prišli na miesto, našli kameň odvalený a hrob prázdny. Anjeli im oznámili, že Ježiš vstal z mŕtvych, ako predtým povedal. Ženy túto správu oznámili učeníkom. Peter a Ján prišli k hrobu a presvedčili sa, že je prázdny. Mária Magdaléna zostala pri hrobe a stretla vzkrieseného Ježiša, hoci ho spočiatku nespoznala. Keď ju oslovil menom, rozpoznala ho a oznámila túto správu ostatným.

V ten istý deň sa Ježiš zjavil dvom učeníkom na ceste do Emauz. Vysvetľoval im Písma a ukazoval, ako sa naplnili proroctvá o Mesiášovi. Spoznali ho až pri lámaní chleba.

Neskôr sa zjavil zhromaždeným učeníkom, povzbudil ich a uistil ich o svojom vzkriesení. Ukázal im svoje rany a priniesol im pokoj. Apoštol Tomáš spočiatku pochyboval, no keď sa mu Ježiš neskôr zjavil a umožnil mu dotknúť sa rán, uveril. Počas nasledujúcich dní sa Ježiš viackrát zjavoval svojim nasledovníkom. Zjavil sa pri Galilejskom jazere, kde povzbudil učeníkov a obnovil Petrovo povolanie. Učil ich o Božom kráľovstve a pripravoval ich na budúcu službu.

Vzkriesenie potvrdilo jeho víťazstvo nad smrťou a stalo sa základom viery prvých kresťanov. Učeníci, ktorí boli predtým plní strachu, získali istotu a odvahu pokračovať v jeho poslaní.

Po svojom vzkriesení zostával Ježiš určitý čas so svojimi učeníkmi a vyučoval ich o Božom kráľovstve. Vysvetľoval im Písma a ukazoval, ako sa na ňom naplnili proroctvá o Mesiášovi. Posilňoval ich vieru a pripravoval ich na úlohu, ktorú mali vykonať po jeho odchode. Dal im poverenie pokračovať v jeho diele, hlásať evanjelium všetkým národom, viesť ľudí k pokániu a učiť ich zachovávať jeho učenie. Prisľúbil im pomoc Svätého Ducha, ktorý ich mal viesť, posilňovať a dávať im moc pre službu.

Nariadil im, aby zostali v Jeruzaleme, kým neprijmú zasľúbenú moc zhora. Učeníci mali čakať na naplnenie tohto zasľúbenia, ktoré ich pripraví na ich poslanie vo svete.

Potom ich vyviedol z Jeruzalema smerom k Betánii. Tam ich požehnal a pred ich očami bol vzatý do neba. Oblak ho zahalil a prestali ho vidieť. Keď učeníci hľadeli za ním, anjeli im oznámili, že sa raz vráti rovnakým spôsobom, ako ho videli odchádzať. Učeníci sa vrátili do Jeruzalema s radosťou a očakávaním. Začalo sa nové obdobie dejín, v ktorom mali pokračovať v diele, ktoré im zveril.

Nanebovstúpenie uzatvorilo pozemskú službu Ježiša Krista a otvorilo cestu šíreniu jeho posolstva medzi všetkými národmi.

Príbeh Ježiša Krista – Syna Božieho stojí v centre Božieho plánu spásy, napĺňa Mesiášske proroctvá a prináša ľudstvu vykúpenie z hriechu a večný život. Jeho život, učenie, ukrižovanie a vzkriesenie tvoria základ kresťanskej viery a dejín spásy ľudstva. O jeho príchode prorokoval Izaiáš – prorok Mesiášskej nádeje, jeho dielo dosvedčujú apoštoli vrátane Petra – vernosti zrodenej z pádu a Jána – apoštola lásky a pravdy. Kristov život ukazuje Božiu lásku, milosť, pravdu a cestu k zmiereniu človeka s Bohom. Pre ďalšie biblické životopisy, dejiny spásy a Božie pôsobenie v dejinách navštívte sekciu Osudy postáv Biblie.