Ježiš Kristus (Syn Boží) – Boh s nami

Kristov život nezačína narodením v Betleheme, ale existuje od večnosti. Pred svojím vtelením bol Kristus večným Slovom, ktoré bolo s Bohom a ktoré bolo Bohom. Bol účastný na stvorení sveta a všetkého, čo existuje. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nevzniklo nič z toho, čo bolo stvorené. Jeho existencia je večná, bez začiatku a bez konca, a jeho podstata je božská. Už pred pádom človeka existoval plán vykúpenia.

Keď človek upadol do hriechu, Boh okamžite zasľúbil príchod Spasiteľa, ktorý mal poraziť zlo a obnoviť vzťah medzi Bohom a človekom. Toto zasľúbenie sa stalo základom celých dejín spásy a smerovalo k príchodu Mesiáša. Po páde Adama a Evy bolo dané prvé zasľúbenie o víťazstve nad zlom. Dejiny ľudstva sa potom niesli v očakávaní príchodu Vykupiteľa.

Prostredníctvom patriarchov, prorokov a symbolov obetného systému bol postupne zjavovaný obraz budúceho Spasiteľa. Obete poukazovali na obeť, ktorá mala raz priniesť zmierenie za hriech.

Proroci predpovedali jeho narodenie, jeho utrpenie, jeho poslanie i jeho kráľovstvo. Hovorili o jeho príchode z Dávidovho rodu, o jeho narodení v Betleheme, o jeho službe medzi ľuďmi i o jeho obeti za hriech sveta. Tieto proroctvá pripravovali ľud na príchod Mesiáša a formovali očakávanie jeho príchodu. S postupom času sa svet pripravoval na rozhodujúci okamih dejín.

Rozšírenie spoločného jazyka, výstavba ciest a politické pomery rímskej ríše umožňovali šírenie posolstva do mnohých krajín. Duchovný stav ľudstva zároveň ukazoval potrebu obnovy a vykúpenia. Nastal čas, keď sa mal naplniť Boží plán záchrany.

V plnosti času sa večné Slovo rozhodlo prijať ľudskú prirodzenosť a vstúpiť do dejín ako človek. Kristus sa ponížil, prijal ľudské telo a stal sa súčasťou ľudstva, aby priniesol vykúpenie a obnovil to, čo bolo stratené.