Genetická entropia – Vek patriarchov ako dôkaz

Dožil sa Noe 950 rokov?

Stále pribúdajú vedecké dôkazy, že ľudský genóm rýchlo degeneruje v dôsledku hromadenia mutácií (termín „genóm“ označuje všetky kombinácie génov u konkrétnej osoby). Kniha s názvom „Genetic Entropy“ zhŕňa rôznorodé vedecké dôkazy poukazujúce na dlhodobú genetickú degeneráciu u človeka. Tento fakt potvrdzujú aj štúdie niekoľkých svetovo známych populačných genetikov, ako sú napríklad Crow (1997) a Lynch (2010).

Tento jav je taktiež podporený genetickou teóriou, experimentmi s numerickými simuláciami a množstvom ďalších vedeckých publikácií (Sanford et al., 2007, 2008, 2010, 2012, 2013; Gibson et al., 2013; Brewer et al., 2013; Baumgardner et al., 2013).

Skutočnosť, že ľudstvo geneticky degeneruje následkom kumulácie mutácií, možno považovať za akúsi „evolúciu smerujúcu nazad“, čo je v rozpore s darwinistickou myšlienkou. Je pozoruhodné, že táto degenerácia je úplne v súlade s Biblickým pohľadom. Na mnohých miestach Biblia zdôrazňuje, že sme ľudia umierajúci v umierajúcom svete a že samotné stvorenie sa vyčerpáva (Žalm 39:5-11; Žalm 102:25:26; Mat 24:35; Rím 8:22; Žid 1:10-12; 1. Petra 1:24-25).

Dôsledky hromadenia mutácií

Podobne ako hrdza na aute, aj zhubné (mierne škodlivé) mutácie sa pomaly, ale neustále hromadia v genóme všetkých živých tvorov. Tento proces vedie k erozii genetickej informácie v priebehu času. Ide o jeden z tragických dôsledkov ľudského hriechu a Pádu, ako je zaznamenané v 3. kapitole Genezis. Najzjavnejšími vonkajšími prejavmi genetickej degenerácie sú starnutie, smrť a skracujúca sa priemerná dĺžka života. Degenerácia človeka je explicitne zaznamenaná v slovách Jákoba, ktorý povedal faraónovi:

„Pútnikom som na tejto zemi 130 ťažkých rokov. Ale môj život bol v porovnaní so životmi mojich predkov krátky“ (Genesis 47:9).

Extrémna dlhovekosť raných patriarchov je veľmi dobre zdokumentovaná v knihách Genezis, Exodus, Numeri, Deuteronomium a Jozue. Biblia zaznamenáva vek pri smrti 25 patriarchov v línii od Adama až po Mojžiša. Všetci títo patriarchovia sa dožili extrémne vysokého veku. To isté platí aj pre ich biblické náprotivky, ako napríklad Izmael, ktorý žil v rovnakej dobe. Z textu možno tiež vyvodiť, že aj Kain sa dožil extrémne vysokého veku, keďže založil mesto, ktoré následne obývali jeho potomkovia (Gen 4:17). Extrémna dlhovekosť teda nebola len výsadou jednej rodovej línie, ale pravdepodobne charakteristickou črtou celého ľudstva tej doby.

Vedecká analýza patriarchálnych vekov

Na Bibliu sa bežne nepozeráme ako na zdroj vedeckých dát. Avšak zaznamenané veky patriarchov predstavujú skutočné údaje, ktoré možno vedecky analyzovať. Mnohí učenci sa na túto tému zamerali, napríklad Holladay a Watt (2001). Aj my sme sa podobne zamerali na túto problematiku – a zašli sme ešte o kúsok ďalej než predchádzajúce analýzy. Výsledky sú fascinujúce a majú neuveriteľné dôsledky.

Tabuľka 1: Táto tabuľka je založená na masoretskom texte.

Ak znázorníme prvých 10 generácií od Adama po Noema, vidíme, že väčšina patriarchov sa dožívala veku cez 900 rokov. V tomto období bola dlhovekosť stabilná, čo sa prejavuje takmer plochým priebehom. Počas tohto historického obdobia bol jedinou výnimkou Enoch – ktorý bol „vzatý do neba bez toho, aby zomrel“ (Gen 5:24; Žid 11:5) v relatívne mladom veku (mal 365 rokov).

V modernej dobe nie je väčšina ľudí schopná (alebo ochotná) uveriť, že sa ľudia kedysi mohli skutočne dožívať tak vysokého veku. Mnohí kresťania preto tieto záznamy jednoducho považujú za mýtus. Avšak ďalšiu časť týchto dát už nemožno tak ľahko odmietnuť…

Dĺžka života patriarchov od Adama po Noema

Obrázok vľavo: Znázorňuje dĺžku života prvých desiatich generácií od Adama po Noema (s výnimkou siedmej generácie – Enocha). Enoch bol vyňatý, pretože nezomrel, ale bol prenesený do neba vo veku 365 rokov (Gen 5:24; Žid 11:5). Grafický priebeh je takmer plochý, čo naznačuje, že očakávaná dĺžka života v tomto období bola takmer stabilná – väčšina patriarchov sa dožívala viac ako 900 rokov.

Tento fakt môže naznačovať veľmi nízku rýchlosť mutácií v danom období. Konkrétnych patriarchov a ich dĺžky života podrobne uvádza tabuľka 1. Ak znázorníme život Noema a jeho potomkov, vidíme náhlu zmenu počas Noemovho života s následným prekvapivým systematickým poklesom – dĺžka života sa postupne skracuje (obr. vpravo). Tento pokles začal v čase biblickej Potopy. Je zaujímavé, že tento pokles dĺžky života je zachytený vo všetkých troch základných prekladoch Starého zákona:

• Masoretský text
• Septuaginta
• Samarský preklad

Aj keď sa v údajoch nachádzajú určité variácie v závislosti od použitého prekladu, tieto rozdiely zásadne nemenia tvar klesajúcej krivky. Čo nám tieto údaje hovoria?

Pokles dĺžky života po Potope

Obrázok vpravo: Znázorňuje dĺžky života Noema a jeho potomkov na základe masoretského textu. Môžeme vidieť, že počas Potopy začína dĺžka života klesať, a to veľmi systematickým spôsobom. Podrobnejšie informácie o konkrétnych patriarchoch a ich dĺžkach života nájdete v tabuľke 1.

Posledné zobrazené údaje pochádzajú z obdobia Rímskej ríše, keď bola očakávaná priemerná dĺžka života 45 rokov. Táto štatistika však vylučuje detskú úmrtnosť do veku 10 rokov. Od obdobia Rimanov až po nedávny pokrok v stravovaní a medicíne sa ľudský vek pohyboval v rozmedzí 30-50 rokov v závislosti od premenných, ako je detská úmrtnosť.

Doby úmrtia Sáry, Izmaela, Léviho a Árona sú zobrazené v rozptylovom poli. Keďže títo ľudia patrili do rovnakej generácie ako Abram, Izák, Jozef a Mojžiš, predstavujú kalkulačný rozptyl v smere priebehu krivky. Preto neboli zahrnutí do výpočtu pre hladký priebeh krivky. Nákres na Obrázku vpravo naznačuje, že biblické dáta sú koherentné a vnútorne konzistentné. Tento súlad nemožno považovať za náhodný, najmä vzhľadom na to, že údaje pochádzajú z rôznych biblických kníh, napísaných rôznymi autormi v rôznych časových obdobiach.

Každý, kto študoval biologické dáta, môže vidieť, ako sú tieto údaje „tesné“ – konkrétne body sa veľmi málo rozchádzajú s priebehom grafu. Hladký priebeh krivky je vytvorený na základe špecifického vzorca:

y=1067,7×x−0,766y = 1067,7 \times x^{-0,766}

Koeficient determinácie (R²) nad krivkou je 0,96, čo je extrémne vysoká hodnota. To znamená, že krivka presne vyjadruje 96 % variácií v dátach dĺžky života. Môže to byť povedané aj takto: pokles dĺžky života má veľmi presnú matematickú charakteristiku. Existujú len dva možné spôsoby, ako k tomu mohlo dôjsť, ako uvádzame nižšie.

Dva pohľady na pokles dĺžky života

Prvé vysvetlenie by mohlo byť také, že matematická povaha poklesu vznikla preto, že všetky body týchto dát, rôzne rozptýlené v rade kníh Starého zákona, niekto umelo zostavil. Jeden rafinovaný človek, ktorý tento podvod vykonal, by musel byť schopným matematikom. Navyše by ho musela poháňať akási škodoradostná ambícia podviesť svet, aby uveril, že od čias Noema je ľudská zdatnosť dramaticky vystavená špecifickému exponenciálnemu poklesu v procese degenerácie.

Druhé vysvetlenie je, že matematická povaha poklesu dĺžok života vznikla preto, že údaje Biblie sú pravdivé a verne zaznamenávajú základný historický proces prirodzenej degenerácie. Musíme rozumovo odmietnuť absurdnú myšlienku, že nejaký matematik umelo zostavil mnohé časti Starého zákona s cieľom ošáliť svet a presvedčiť ho, že tento veľmi špecifický vzorec ľudskej degenerácie sa skutočne udial. Ak by bol Starý zákon napísaný s cieľom niekoho podviesť, prečo by autor vytvoril tak ťažko uveriteľné údaje o ľuďoch žijúcich extrémne dlho? Ako by práve toto mohlo niekoho presvedčiť?

Bez moderných schopností analyzovať práve tento typ údajov a bez znalosti genetických mutácií by krivka degenerácie (ktorá je zjavná až po grafickom znázornení dát) bola neznáma a nepochopiteľná pre dávnych čitateľov Biblie. To nás vedie k záveru, že treba prijať druhé vysvetlenie (aj keď sa môže zdať pozoruhodné) – teda že pokles dĺžky života je výsledkom pravdivých údajov. Tento záver je podporený aj tým, že ostatné súvisiace záznamy v Biblii sú historicky pravdivé a presné.

Biblické záznamy ako pravdivá história

Z toho vyplýva, že keď čítame tieto biblické záznamy, čítame skutočnú históriu o skutočných ľuďoch, ktorých dĺžka života bola verne zaznamenaná. Starý zákon tak možno čítať ako triezvy historický príbeh napísaný nenáročným a nepredpojatým spôsobom – jednoducho tak, ako keby autori len zaznamenávali dejiny. To znamená, že dávni patriarchovia skutočne žili tak dlho, že sa poznali aj so svojimi pra pra pravnukmi. Ich vysoký vek bol známy a preto systematicky zaznamenávaný.

Avšak po Mojžišovi sa dĺžky života už bežne nezaznamenávali – čo je pochopiteľné, pretože sa priblížili k tomu, čo dnes považujeme za „normálne“. Je teda zrejmé, že problém nespočíva v Biblii samotnej, ale vyplýva z našej vlastnej neviery.

Tvar zostupnej tendencie by mal okamžite rozpoznať každý biológ. Ide o krivku biologického rozkladu. Potomkovia Noema boli vystavení určitému typu rýchleho degeneratívneho procesu. Ako už bolo uvedené v úvode, dnes máme veľmi silný dôkaz, že človek geneticky degeneruje (čo prebieha už po tisícročia) v dôsledku trvalého hromadenia mutácií. Tento fakt nás vedie k rozumnému záveru, že neustála degenerácia človeka, zaznamenaná v Biblii, pramení z kumulácie mutácií, pričom výsledkom je „genetická entropia“.

Skutočne, realistické biologické numerické simulácie ukazujú, že pri súčasnej rýchlosti mutácií (približne 100 nových mutácií na osobu a generáciu) by mala ľudská zdatnosť a dĺžka života kopírovať historický priebeh tejto klesajúcej krivky s vysokou podobnosťou s biblickým záznamom poklesu očakávanej dĺžky života. Napriek tomu, extrémne strmý pokles dĺžky života, ktorý je v Biblii zaznamenaný bezprostredne po Potope, je skutočne podstatne strmší, než by predpokladali naše numerické simulácie.

Potopa ako katalyzátor mutácií

Existujú dôvody veriť, že Potopa bola aj udalosťou vysokej radiácie a že v storočiach nasledujúcich bezprostredne po Potope mohla byť rýchlosť mutácií podstatne vyššia ako v súčasnosti. Z toho vyplýva, že Potopa mohla byť kľúčovým bodom, ktorý výrazne urýchlil genetickú degeneráciu. Tento náhly skok v mutačnej rýchlosti mohol prispieť k tomu, že sa dĺžka života dramaticky skrátila v pomerne krátkom časovom období. Táto hypotéza by mohla vysvetliť, prečo biblické záznamy ukazujú na extrémny pokles dĺžky života po tejto katastrofálnej udalosti.

Obrázok vľavo: Realistická simulácia mutácií

Simulácia kumulácie mutácií počas 200 generácií v biologicky realistickej ľudskej populácii bola vykonaná pomocou simulátora „Mendelov kalkul“. Tento program dokáže vykonať úplnú numerickú simuláciu sledujúcu škodlivé mutácie, ako sa hromadia v populácii – aj napriek silnému prírodnému výberu. Ako je možné vidieť, mutácie sa neustále kumulujú a zdatnosť populácie tak stále klesá, a to aj napriek neustálemu pročišťovaniu prírodným výberom (selekciou). V priebehu tohto časového úseku sa zdatnosť znížila o viac ako 80 %. Výsledkom je klasická biologická krivka rozpadu, veľmi podobná krivke založenej na biblických dátach o dĺžke života.

Model použil známe tempo ľudských mutácií (približne 100 nových mutácií na osobu a generáciu) pri populácii s veľkosťou 10 000. V každej generácii prírodný výber odstránil polovicu „menej zdatných“ potomkov. Modrá čiara reprezentuje veľkosť populácie, ktorá bola počas experimentu udržiavaná konštantná. Šedá oblasť znázorňuje štandardnú odchýlku (variáciu) v rámci populácie.

Obrázok vpravo: Simulácia biblického scenára

Pomocou Mendelovho kalkulu bol vykonaný pokus simulujúci biblický scenár kumulácie mutácií počas biblickej doby, zahŕňajúcej 200 generácií (približne 6 000 rokov). Nastavenie parametrov zodpovedalo špecifikám biblického scenára:

• Reprodukcia: 6 potomkov na jednu ženu
• Rýchlosť mutácií: 100 mutácií na osobu a generáciu
• Genetické hrdlo fľaše: dramatická redukcia veľkosti populácie na 8 osôb (Noemova rodina) počas Potopy

Rovnako ako v predchádzajúcom experimente (obrázok 3), pokles zdatnosti bol nepretržitý počas 200 generácií, pretože sa mierne škodlivé mutácie neustále hromadili v populácii. V desiatej generácii došlo k extrémnemu hrdlu fľaše, keď sa veľkosť populácie (reprezentovaná modrou čiarou) znížila z 10 000 na 8 osôb v jednej generácii. Následne prišlo rýchle zotavenie, ktoré populáciu vrátilo na pôvodnú hodnotu. Tento jav však výrazne nezmenil tvar krivky rozpadu (v porovnaní s obrázkom vľavo).

Pri týchto experimentoch sa používajú relatívne malé populačné veľkosti, pretože veľmi veľké populácie nie je možné v rámci výpočtových kapacít spracovať. Napriek tomu výsledky s populáciami nad 1 000 vykazujú podobné trendy ako v prípade väčších populácií. Šedá oblasť opäť reprezentuje štandardnú odchýlku (variáciu) v rámci populácie.

Závery

Našim hlavným záverom je, že údaje o dĺžke života silno potvrdzujú historickosť a vierohodnosť Biblie, najmä knihy Genesis. Biblické údaje zároveň silno naznačujú, že nové vedecké dôkazy o genetickej degradácii človeka sú správne a že genetická entropia je veľmi reálna. Genetická entropia je pravým opakom evolúcie a prináša mocné posolstvo o Páde, ako ho popisuje Biblia. Toto všetko poukazuje na naliehavú potrebu vykúpenia ľudstva a celého stvorenia. Na základe našej analýzy biblických údajov môžeme podrobnejšie vyvodiť nasledujúcich sedem logických dôsledkov:

1. Ako sme už uviedli, údaje o dĺžke života silno potvrdzujú historickosť a vierohodnosť Biblie, predovšetkým knihy Genesis.

2. Údaje o dĺžke života naznačujú, že extrémna dlhovekosť raných patriarchov bola reálna a že prudký pokles dĺžky života po Potope bol skutočný. To podporuje biblický pohľad na degeneráciu, ktorá mala nastať po Páde. V kontexte nedávnych vedeckých objavov je historicky zaznamenaný pokles dĺžky života najlepšie pochopený ako dôsledok kumulácie mutácií a genetickej entropie.

3. Hladký priebeh poklesu dlhovekosti naznačuje, že v údajoch nie sú žiadne väčšie „medzery“. To znamená, že počet generácií od Adama po Ježiša, ako je zaznamenaný v 3. kapitole Lukáša, je buď presný, alebo takmer presný. Táto krivka neponúka priestor pre stovky (alebo dokonca tisíce) chýbajúcich generácií, ako to niektorí tvrdia.

4. Drastický pokles dlhovekosti začal veľmi špecificky v čase Potopy. To silno podporuje skutočnosť mimoriadnej, katastrofickej celosvetovej potopy, ktorá zmenila svet, a nie iba miestnej záplavy.

5. Keďže údaje o rodokmeňoch a dlhovekosti sú úzko prepojené, potvrdenie údajov o dlhovekosti silno podporuje údaje o rodokmeňoch (teda čas od otca k synovi bez väčších medzier). Z toho môžeme rozumne vyvodiť, že Adam a Eva žili v pomerne nedávnej minulosti.

6. Pokles dĺžky života silno naznačuje, že evolúcia sa uberá nesprávnym smerom a že evolučná chronológia nie je reálna.

7. Hoci všetky tri staroveké texty Starého zákona sa vo všeobecnosti zhodujú, pokiaľ ide o rodokmene a údaje o dlhovekosti, ako aj o exponenciálny tvar rozpadovej krivky, existujú miesta, kde sa jednotlivé texty líšia v presných číslach. Naša analýza naznačuje, že masoretský text sa javí ako spoľahlivejší v porovnaní so Septuagintou a Samařským textom. Tam, kde sa buď Septuaginta alebo Samařský text líšia od masoretského, iný text sa s masoretským zhoduje, čo z masoretského textu robí „konsenzuálny text“ (text všeobecnej zhody). To naznačuje, že niekoľko prepisovacích chýb sa vyskytlo sústavne v jednom z ostatných textov, ale nie v masoretskom.

Naše analýzy zároveň podporujú masoretský text aj z hľadiska štatistickej analýzy. Keď sme porovnali dlhovekosť na základe údajov masoretského textu s údajmi Septuaginty, zistili sme, že Koeficient determinácie bol vyšší u masoretského textu (0,96) ako u Septuaginty (0,93). (Samařský text obsahuje iba prvých päť kníh Biblie a keďže chýbajú údaje o dlhovekosti, nemožno ho do porovnania zahrnúť).