Boh učí múdrosti vo fyzike

Pamätáte si časy na strednej škole, keď ste sa učili, ale niektoré predmety vám jednoducho nešli? U mňa to bola fyzika. Aj keď som sa snažil a poctivo sa učil, nedokázal som sa tejto téme poriadne venovať a často som končil frustrovaný. Fyzika a ťažkosti s učením sú skúsenosťou mnohých. Snažil som sa učiť naspamäť, no stále to nefungovalo. Školské známky a pocit, že „neviem“, sú niekedy veľmi ťažké na zvládnutie. Keď sa profesorka spýtala na zdanlivo jednoduché otázky, mal som pocit, že som všetko zanedbal.

Nešlo len o horšie známky, ale aj o to, ako vysvetliť profesorke, že sa učím, no napriek tomu sa mi nedarí. Sebavedomie študenta v takejto situácii prudko klesá. Učenie a sebareflexia sú často náročné a frustrujúce. Postupne som sa však ako kresťan naučil, že aj v kresťanskom živote je kľúčové porozumieť Božiemu charakteru. Boh sa zjavuje cez svoje slovo a skutky, ktoré sa prejavujú v našich životoch. Božia povaha a Jeho charakter sú zásadné, aby sme Ho poznali aj v každodenných skúškach.

„Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravodlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu,“ Jeremiáš 9:24

Stredná škola a skúšky sú obdobím plným výziev. Pre mnohých študentov, rovnako ako pre mňa, je to čas stresu a vnútornej frustrácie. Predmety ako fyzika, biológia a ďalšie náročné predmety ma často vyčerpávali. Profesorka neprejavovala trpezlivosť ani pochopenie, čo ešte viac zhoršovalo moju situáciu a prehlbovalo tlak.

Školské podvody a ťaháky sú pokušením pre mnohých študentov, ktorí zápasia s učením. Bolo to aj moje pokušenie, keď som sa nechal ovplyvniť spolužiakmi. Ťahák na ruke sa zdal byť rýchlym riešením, no výsledok bol katastrofálny. Satan a pokušenie prichádzajú aj na neočakávaných miestach – dokonca v školských laviciach. S priateľom Tomášom sme urobili rozhodnutie, ktoré sme neskôr hlboko oľutovali.

Myslel som si, že podvod vyrieši problém, no okamžité sklamanie zo seba a pokánie prišli v momente, keď ma učiteľka odhalila a napísala mi známku 5. Moje myšlienky sa vtedy dali vyjadriť slovami žalmistu:

„Viem, Hospodine, že tvoje súdy sú spravodlivé, a že to bola vernosť, keď si ma ponížil.“ Žalm 119:75

„Tvoj som ja; zachráň ma, lebo skúmam tvoje nariadenia. Bezbožníci čakali na mňa, aby ma zahubili, ale ja uvažujem o tvojich svedectvách.“ Žalm 119:94–95

Vyznal som svoju vinu a pochopil som, že už nedopustím, aby ma niekto zviedol z pravej cesty. Rozhodol som sa kráčať ako bezúhonný a spravodlivý človek pred Bohom. Prosil som Ho ešte o jedno:

„Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umlknú. Nech zanemejú lživé pery, ktoré hovoria proti spravodlivému tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní.“ Žalm 31:18–19

V ten deň som si v mnohom spytoval svedomie a premýšľal nad tým, že ak nám Boh hovorí, čo nemáme alebo čo máme robiť, nerobí to preto, aby nám rozkazoval či riadil náš život. Robí to preto, že nás miluje a ochraňuje pred zlom zvonku aj pred zlom, ktoré môžu spôsobiť naše nedbalé a nečisté myšlienky srdca. Často totiž nevidíme následky svojich činov a veľakrát si myslíme, že sme múdrejší než Boh. Nie je to tak? Odpovedzte si sami pre seba.

Nasledujúci deň prišli výsledky a učiteľka rozdávala písomky po mene. Nepočúval som pozorne, keďže som vedel, akú známku mám. Tomáš za mnou sa len tak smial a očakával, akú známku on dostane, presvedčený, že mňa ako „konkurenciu“ už dávno hodil cez palubu. Pripravoval som sa na pocit hanby, keď zaznie moje meno a známka po celej triede. Aby ste chápali, nebol som ten, čo by pravidelne dostával päťky. Stalo sa to hádam raz za niekoľko rokov, pretože som sa poctivo učil, za čo vďačím aj výchove mojich rodičov.

O to viac to bolo celé ponižujúce a myšlienka „prečo si si vôbec musel písať ten ťahák, veď si aj tak všetko vedel!“ ma neustále ťažila. Stalo sa však niečo neuveriteľné. Ozvalo sa: „Tomáš – 3.“ Videl som ho, ako sklamane zobral svoju písomku, pretože si myslel, že to dal lepšie. Upokojovalo ho však presvedčenie, že ja už nemám nádej. A potom zaznelo miestnosťou moje meno: „Király Ján – 1.“ „Prosím?!“ vykríkol Tomáš a ja som len mlčky hľadel na to, čo Boh vykonal.

Učiteľka mi podala písomku a naozaj tam bola napísaná jednotka. Tomáš sa nahol cez lavicu ponad moje plece, nechápavo pozeral a začal žalovať – čo mi okamžite pripomenulo slová Písma o charaktere diabla.

„Teraz sa stalo spasenie, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Krista, lebo bol zvrhnutý žalobník našich bratov, ktorý na nich žaloval pred naším Bohom dňom i nocou.“ Zjavenie 12:10

„Ale veď mal ťahák, mal mať päť, tak prečo má jednotku?!“ rozhorčoval sa Tomáš. Učiteľka sa naňho pokojne usmiala a povedala: „Rozhodla som sa, že druhú časť otázok nebudem známkovať. Pri prvej časti som Jána nevidela použiť ťahák.“ Bola to pravda, pretože som ho použil až úplne na konci, len aby som si prípadne doplnil to, čo som si nebol istý. A tak sa stalo, že som z celej písomky vyšiel s jednotkou, zatiaľ čo Tomáš dostal trojku.

Pre mňa to bola hlboká skúsenosť zo základnej školy, ako Boh ospravedlňuje hriešnika zo svojej lásky a milosti, zatiaľ čo pyšných zosadzuje a ponižuje.

„Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných v myšlienkach ich srdca, svrhol mocnárov z trónov a povýšil ponížených, hladných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno.“ Lukáš 1:51–53

Vrátim sa však k spomínanej fyzike na strednej škole. Ťahák tam nepripadal do úvahy a keď prišlo na skúšanie, prežíval som obrovský nepokoj. Počas poslednej hodiny zazvonilo, fyzika skončila a ja som už ďalej nevládal. Neustále sa pýtať „bifľošky“ Silvie, ako je to myslené, prečo takýto vzorec, a stále si kontrolovať, či mám to či ono správne vypočítané. Nechcel som však prežívať fyziku v závislosti od Silvie, ale v závislosti od Boha. A tak všetko utíchlo, ja som za lavicou spojil ruky a modlil sa vlastnými slovami:

„Bože, ty vidíš, že tomu nerozumiem a nedokážem to pochopiť. Ak však ty chceš, dovoľ mi porozumieť a v skrytosti mi daj poznať múdrosť.“ Žalm 51:8

Odvolával som sa na Božie zasľúbenia a dôveroval som Mu, že On ich dokáže naplniť v mojom živote. Lebo je písané:

„Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klepte, a otvorí sa vám; lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. Alebo kto je z vás človek, ktorý, keby ho jeho syn prosil o chlieb, by mu dal kameň? Alebo aj keby ho prosil o rybu, či mu azda podá hada?! Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí Ho prosia!“ Mt 7:7–11

Privlastni si aj ty, kto toto čítaš, Božie zasľúbenia. Ak si prijal nový život v Kristovi, ak si prijal Jeho obeť, potom aj pre teba platia Jeho slová:

„Pristupujme teda so smelou dôverou k trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ Žid 4:16

Chcel som dôverovať Jeho slovám, veď to zasľúbil, a v mysli sa mi neustále vynárala otázka: „Veríš, že som schopný to učiniť?“ V tej chvíli mi prišiel pred oči verš z Písma:

„A ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitiek, a bude mu daná. Ale nech prosí vo viere, nič nepochybujúc.“ Jak 1:5–6

Vzdychol som si a povedal som: „Bože, chcem rozumieť fyzike, prosím Ťa o rozumnosť a múdrosť, nech tomu rozumiem. Ďakujem.“ V ten deň som prišiel domov a celé moje vnútro ma nútilo prejsť si všetky zošity a poznámky z fyziky za celý rok. Hovoril som si v duchu, čo sa to so mnou deje, veď som nedokázal pochopiť ani jednu prednášku, nieto ešte všetky naraz. No to vnútorné nutkanie bolo silnejšie. Sadol som si a začal čítať… a čítať… a čítať.

Bol to zvláštny pocit. Mal som pokoj v srdci a všetko, čo som čítal, som začal chápať. Každý vzorec, každú stať, všetko. Prepájalo sa mi to jedno s druhým. Po niekoľkých hodinách som mal prečítané všetky zošity aj každú prednášku. A ja som tomu rozumel. Nebolo jediné miesto, ktoré by som nepochopil. Zaspával som s otázkou, či je toto naozaj skutočné, a pritom som ďakoval Bohu, že vykonal zázrak. Ale to ešte nebolo všetko…

„Aby boli ich srdcia potešené, spojení v jedno v láske, a aby dosiahli celé bohatstvo plnosti porozumenia, k pravému poznaniu tajomstva Boha a Otca a Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania.“ Kol 2:2–3

Prišiel som do triedy a Silvia si ma zavolala. Ako sme sa rozprávali, povedal som jej: „Toto máš zle, malo by to byť tak a tak, lebo tu máš tento vzorec a ten si odvodíš takto, vidíš?“ Priznala, že tam mala chybu, a odvtedy sa stalo, že za mnou pravidelne chodievala, aby som jej poradil a vysvetlil to, čomu nerozumela.

„Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina!“ Žalm 105:3

Odvtedy neprišla ani jedna hodina, ktorej by som sa bál, pretože som nielenže tomu všetkému rozumel, ale mohol som ísť von s priateľmi a fyziku sa vôbec neučiť. Prečo? Stačilo mi 10 minút, aby som si cez prestávku pred hodinou prečítal učivo, a už som ho ovládal.

„U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.“ Marek 10:27

„To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Lukáš 18:27

Keď prišlo na riešenie úloh a vzorcov na hodine, bol som vždy prvý, kto mal riešenie správne. Zaujímavá však bola poznámka profesorky, ktorá sa ma spýtala: „Ako si ty k takému vzorcu prišiel?“ Úlohy sa totiž bežne riešili použitím jedného konkrétneho vzorca, ku ktorému som sa ja dopracoval úplne iným spôsobom, tým, že som si ho odvodil z iných vzorcov. A výsledok bol napriek tomu správny.

Boh je úžasný a každý, kto v Neho skladá dôveru, neostane zahanbený. Celé kresťanstvo je o vzťahu s Bohom. Nie sú to len prikázania a forma, ale praktický život s Bohom deň čo deň. Veľmi sa mi páči výrok: „Kto žije pre Boha tu na zemi, s Ním bude žiť aj v nebi.“ Každodenný vzťah s Bohom obohacuje náš život poznaním Jeho charakteru skrze skúsenosti, ktoré s Ním môžeme prežívať.

Táto skúsenosť ma naučila, že ak chceme od Boha pomoc, On už čaká, aby sme si vzali z košíka ovocie, ktoré je pripravené. Je už zaplatené a vykúpené krvou Ježiša Krista. Boh nám chce dávať len dobré dary. Skúšky a utrpenia prichádzajú do života každého, veriacich aj neveriacich, no my, ktorí dúfame v Boha, vieme, že On je Otec, ktorý vychováva. Skúšky sú prostriedkom, ktorým nás volá bližšie k sebe, aby sme sa na Neho spoliehali celým srdcom a pochopili, že:

„Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.“ Ján 15:5

Prajem si, aby každý človek mohol na vlastnej koži zakúsiť úžasnú dôveru, s akou môžeme stáť pevne zoči-voči Červenému moru a s faraónovou armádou za chrbtom. A Boh… áno, Boh rozpoltí Červené more a ty prejdeš suchou nohou priamo prostredkom mora.

„Poďte a vidzte skutky Boha! Hrozný je čo do činu pri synoch človeka! Obrátil more na sušinu; cez rieku prešli pešo; tam sme sa radovali v ňom!“ Žalm 66:5–6

Príbeh o tom, ako Boh učí múdrosti aj cez fyziku a zdanlivé školské zlyhania, prirodzene smeruje k hlbšiemu poznaniu Boha, pretože práve v skúškach, frustrácii a ponížení sa odhaľuje Boží charakter a Jeho výchovná láska. Táto skúsenosť úzko súvisí s témou pokánia a odovzdania, kde sa človek učí dôverovať Bohu aj uprostred zlyhania, a zároveň zapadá do rámca kresťanského života, v ktorom sa viera preveruje v každodenných situáciách. Duchovný rozmer učenia a poznania sa ďalej rozvíja v oblasti Biblia a veda, kde sa jasne ukazuje, že Božia múdrosť presahuje ľudské chápanie a vedie človeka k pokore, pravde a duchovnému rastu.