Plagiátor Kenneth Hagin vs E. W. Kenyon
Skutočný otec moderného hnutia viery(z knihy „Iné evanjelium“ od D.R. McConnella)
„Ľudia často pripisujú môjmu otcovi, Kennethovi E. Haginovi, titul „Otec“ takzvaného hnutia viery. Ako však sám zdôrazňuje, nejde o nič nové – je to len kázanie jednoduchého a nadčasového evanjelia. Napriek tomu mal veľký vplyv na mnohých známych kazateľov viery súčasnosti. Takmer každé významné služobné hnutie viery v Spojených štátoch bolo ovplyvnené jeho službou.“
Kenneth Hagin, Jr., „Trend smerom k hnutiu viery,“ Charisma (august 1985), 67.
„Učitelia viery kopírujú to, čo priniesol môj otec, E.W. Kenyon. Niektorí to mierne upravili a pridali svoj vlastný štýl, no pôvodné vyjadrenia nemohli zmeniť. Pán mu dal konkrétne slová a frázy. On ich sformuloval a ostatní ich nemôžu vyjadriť inak. Je pre niektorých ľudí veľmi náročné byť dostatočne veľkorysý a uznať prínos niekoho iného.“
Ruth Kenyon Houseworth, rozhovor na páske, Lynnwood, Washington, 19. február 1982.
Vzťah medzi Kennethom Haginom a E.W. Kenyonom
Zakladateľom hnutia viery je všeobecne považovaný Kenneth Erwin Hagin, ktorého magazín Charisma nazval „deduškom učiteľov viery“ a „otcom hnutia viery“. Haginove učenie o viere, uzdravení a prosperite je základom pre takmer každého významného kazateľa v rámci tohto hnutia. Aj ďalší prominentní lídri viery priznávajú, že Haginove učenie a vedenie boli kľúčové pre ich úspech aj úspech celého hnutia.
Napríklad, Kenneth Copeland, ktorý je považovaný za Haginovho nástupcu, často uznáva Hagina ako svojho duchovného otca. Hoci krátko študoval na Oral Roberts University, Copeland považuje za svojho mentora práve Hagina, nie Robertsa. Ken Hagin, Jr., opisuje začiatok Copelandovho vzťahu s jeho otcom nasledovne:
Chudobný študent z Oral Roberts University sa v polovici 60. rokov zúčastnil na seminároch môjho otca v Tulse a bol uchvátený Slovom Božím. Študent bol hlboko zadlžený, ale zúfalo túžil po otcových kazetách. Ponúkol titul k svojmu autu výmenou za ne. Môj švagor, Buddy Harrison, ktorý vtedy viedol službu, sa na staré auto pozrel a povedal: „Len si zober kazety. Peniaze dones, keď budeš môcť.“ Tak mladý Kenneth Copeland memoroval tie kazety a zrodila sa ďalšia veľká služba.
Podľa nedávnych prieskumov a tlačových správ je Kenneth Copeland v súčasnosti považovaný za de facto lídra hnutia viery. Napriek tomu, aspoň v duchovných záležitostiach, keď Hagin hovorí, Copeland stále počúva. Frederick K. C. Price, významný kazateľ viery a zakladateľ Crenshaw Christian Center s 14-tisíc členmi v Inglewoode, Kalifornia, tvrdí, že Kenneth Hagin mal na jeho život najväčší vplyv spomedzi všetkých žijúcich mužov. Price získal v počiatočných fázach svojej služby viery veľkú pomoc od Hagina a Hagin je dodnes častým rečníkom v jeho kostole v Kalifornii.
Mnohí ďalší kazatelia hnutia viery tiež uznávajú Hagina ako svojho duchovného otca. Charles Capps, ktorý sa označuje za „farmára naplneného Duchom“ z Arkansaského Anglicka a vystupuje na mnohých národných a miestnych konferenciách viery, uvádza, že väčšina jeho učenia pochádza od brata Kennetha Hagina. Hagin bol podľa neho „najväčším vplyvom jeho života“.
Podobne aj známy kazateľ charizmatickej obnovy, John Osteen, pastor Lakewood Outreach Center v Houstone, Texas, uznáva Hagina ako svoj vstup do hnutia viery a tvrdí:
„Myslím si, že brat Hagin je vyvolený Bohom a stojí na čele posolstva viery.“
Kenneth Hagin ako prorok hnutia viery
Hagin nie je len poprednou osobnosťou, ale pre mnohých v hnutí viery je aj „Prorokom“: zvestovateľom evanjelia viery, zdravia a bohatstva. V štvrtej kapitole sa dozvieme, že Hagin tvrdí, že je mužom, ktorý ako prvý prijal „zjavenie“, na ktorom je hnutie viery založené. Aj keď z hľadiska popularity a vplyvu mladší Copeland predbehol staršieho Hagina, v očiach svojich učeníkov, ktorí ho na Rhema Bible Institute volajú „Otec Hagin“, zostáva starým otcom viery.
Nie každý v hnutí viery je však ochotný priznať Haginovi úlohu patriarchu a zakladateľa. Ruth Kenyon Houseworth, prezidentka Kenyon Gospel Publishing Society v Lynnwoode, Washington, tvrdí, že jej otec, E. W. Kenyon, ktorý zomrel v roku 1948, je skutočným „otcom hnutia viery“. Houseworthová tvrdí, že 18 kníh napísaných jej otcom a vydaných jej spoločnosťou bolo plagiátorsky prevzatých inými kazateľmi hnutia, a to nielen pokiaľ ide o myšlienky, ale aj o samotné znenie. Houseworthová hovorí o tom, že hnutie viery ignoruje prínos jej otca:
„Jeho prvá kniha bola vytlačená v roku 1916 a zjavenie mal už roky predtým. Tí, ktorí dnes prichádzajú a tvrdia, že práve teraz niečo začínajú, vás trochu rozosmejú. Je veľmi ťažké pre niektorých ľudí byť dostatočne veľkorysý a uznať prínos niekoho iného.“
Ruth Kenyon Houseworth je síce veľmi veľkorysá, keď sa hovorí o nedostatku uznania jej otca, ale rozhodne sa na tom „nesmeje“ – ani „trochu“. Cíti sa zranená tým, že učitelia viery nedali uznanie tam, kde patrí. Navyše, Kenyon Gospel Publishing Society bola finančne zneužitá obrovskou popularitou Hagina (ktorého prvá kniha bola vydaná až v roku 1960), Copelanda a ďalších. Houseworthová si už nemôže dovoliť vydávať svoj informačný bulletin, pretože to vníma ako krivdu voči jej otcovi.
Krivda voči Kenyonovi neostala bez povšimnutia ani u iných ľudí, ktorí ho poznali. Napríklad John Kennington, pastor Emmanuel Temple v Portlande, Oregon, ktorý Kenyona poznal a občas s ním spolupracoval, hovorí o jeho úlohe v hnutí viery:
„Dnes sú Kenyonove myšlienky na vzostupe. Cez elektronické médiá alebo na tlačených stránkach okamžite rozpoznávam nielen Kenyonove koncepty, ale občas aj čisté plagiátorstvo. Dokážem takmer presne povedať knihu, kapitolu a stranu, odkiaľ pochádza daný materiál. Kenyon sa stal ‚otcom‘ takzvaného ‚hnutia viery‘.“
Kennington tvrdí, že plagiátorstvo Kenyonových spisov je pomerne bežným javom v charizmatickom hnutí. Dokonca tvrdí:
„Jeden významný pentekostálny kazateľ si najal autora či autorov, aby prepísali Kenyonove knihy a uviedli jeho meno ako autora.“
Z tohto dôvodu Kennington súhlasí s Houseworthovou, že Kenyon je skutočným otcom hnutia viery. Hagin má povesť „deduška učiteľov viery“, no v očiach Houseworthovej je len ďalším mladým kazateľom, ktorý si „požičal“ diela jej zosnulého otca. Keď Hagin získal licenciu ako kazateľ v Assemblies of God v roku 1937 vo veku 20 rokov, Kenyon mal už 70 rokov. Samotný Hagin však jasne tvrdí, že svoje posolstvo o viere a uzdravení kázal dávno predtým, než sa dozvedel o E.W. Kenyonovi:
„Pán Kenyon odišiel domov k Pánovi v roku 1948. Až v roku 1950 som sa zoznámil s jeho knihami. Jeden brat vo viere sa ma spýtal: ‚Čítal si niekedy niečo od Dr. Kenyona?‘ Odpovedal som: ‚Nikdy som o ňom nepočul.‘ Povedal: ‚Kážeš uzdravenie a vieru presne ako on.‘ Dal mi niekoľko Kenyonových kníh. A skutočne, kázal vieru a uzdravenie rovnako ako ja. Napokon, ak niekto káže nové narodenie a niekto iný káže tiež nové narodenie, musí to byť rovnaké. Rovnako, ak kážeš vieru a uzdravenie – a myslím biblickú vieru a biblické uzdravenie – musí to byť rovnaká pravda. Môžeme používať rôzne slová na jej vyjadrenie, ale ak je to v súlade so Slovom Božím, je to tá istá pravda.“
Spor o autorstvo hnutia viery: Hagin verzus Kenyon
Kenneth Hagin tvrdí, že až v roku 1950 prišiel do kontaktu s dielami E.W. Kenyona, čo bolo asi 17 rokov po tom, ako získal „zjavenie“, ktoré odštartovalo jeho službu. Podľa Hagina sú akékoľvek podobnosti medzi ním a Kenyonom výsledkom toho, že obaja používajú rôzne slová na vyjadrenie toho, čo Biblia hovorí o „tej istej pravde“.
Na prvý pohľad sa toto vysvetlenie môže zdať rozumné, avšak nestačí na objasnenie pozoruhodných podobností medzi Haginovými a Kenyonovými spismi. Ako sa ďalej dozvieme, existujú takmer nepopierateľné dôkazy, že E.W. Kenyon je skutočným otcom hnutia viery, a že tento titul bol nespravodlivo prisvojený Kennethom Haginom. Podľa svedectva Ruth Kenyon Houseworth použili hnutie viery a konkrétne Kenneth Hagin množstvo Kenyonových knižiek a brožúr bez toho, aby niekedy uznali jeho autorstvo či zásluhy pri založení hnutia.
Hagin samozrejme popiera akékoľvek plagiátorstvo Kenyonových diel. Tvrdí, že až po objavení pravdy evanjelia viery sa oboznámil s Kenyonovými textami. Existujú však dôvody domnievať sa, že Hagin poznal Kenyonove diela už pred rokom 1950, možno dokonca oveľa skôr. Napríklad Hagin si spomína, že v roku 1949 čítal knihu, ktorá obsahovala nasledujúci citát:
„Zdá sa, že Boh je obmedzený naším modlitebným životom, že pre ľudstvo nemôže nič urobiť, pokiaľ ho o to niekto nepožiada. Prečo je to tak, neviem.“
Tento citát pochádza z Kenyonovej knihy „Dva druhy viery“. Dokonca aj „zjavenie“, ktoré údajne Hagin dostal na smrteľnej posteli, je opísané s použitím nedokumentovaného a plagiovaného citátu z tej istej knihy.
Haginove vyhlásenia o tom, kedy čítal Kenyonove knihy, sú často nejasné a rozporné. Napríklad v roku 1978 Hagin tvrdil, že mu Pán prikázal pripraviť seminár o mene Ježiš. Počas prípravy priznal, že objavil Kenyonovu knihu „Úžasné meno Ježiš“. Na jeho žiadosť mu Ruth Kenyon Houseworth dala povolenie citovať z tejto knihy. Haginova kniha „Meno Ježiš“ bola vydaná v roku 1979. Ohľadom svojej inšpirácie Hagin napísal:
„V tom čase (1978) som mal len jedno kázanie na túto úžasnú tému, ale nikdy som o nej podrobne neučil. Začal som hľadať, čo by som na túto tému mohol nájsť. Iní ľudia predsa tiež dostávajú zjavenia od Boha. Bol som prekvapený, ako málo tlačeného materiálu na túto tému existuje. Jediná dobrá kniha venovaná celej tejto téme, ktorú som našiel, je Kenyonova kniha ‚Úžasné meno Ježiš‘. Povzbudzujem vás, aby ste si ju zadovážili. Je to úžasná kniha. Je to zjavenie poznania. Je to Slovo Božie.“
Jedným z mála priamych a úprimných uznaní E.W. Kenyona v dielach Kennetha Hagina je priznanie, že v roku 1978 objavil Kenyonovu knihu „Úžasné meno Ježiš“. Problémom však je, že už dva roky predtým, v roku 1976, Hagin vo svojom časopise publikoval článok, v ktorom rozsiahlo kopíroval z tejto knihy. V článku však neuviedol meno E.W. Kenyona. Nielen v tomto prípade, ale aj v mnohých ďalších knihách a článkoch Hagin opakovane používa Kenyonove myšlienky a slová, no autora nikdy nespomína.
Zatiaľ čo Hagin z iných zdrojov kopíroval len príležitostne, Kenyonove texty plagioval opakovane a rozsiahlo. V skutočnosti by nebolo prehnané tvrdiť, že práve doktríny, ktoré urobili Kennetha Hagina a hnutie viery takým výrazným a silným prvkom v nezávislom charizmatickom hnutí, sú plagiátom diel E.W. Kenyona.
Podstata obvinenia – Haginova závislosť na Kenyonovi
Toto obvinenie je veľmi závažné a bude podložené dostatočnými dôkazmi. Druhá časť tejto štúdie sa bude zaoberať faktom, že všetky hlavné myšlienky a doktríny teológie viery sú prevzaté od Kenyonova. Na tomto mieste stačí povedať, že Haginove spisy sú jazykovo závislé od Kenyonových. Obvinenia z plagiátorstva, ktoré predniesli Ruth Kenyon Houseworth a John Kennington, sú teda úplne oprávnené.
V mnohých prípadoch Hagin skutočne kopíroval slovo za slovom z Kenyonových diel bez uvedenia zdroja. Následné výňatky z minimálne ôsmich kníh od E.W. Kenyona poslúžia ako dôkaz tohto obvinenia. Toto je len malý výber príkladov plagiátorstva – existuje mnoho ďalších, ktoré by mohli byť uvedené. Hlavným cieľom odhalenia Haginovho plagiátorstva je dokázať jeho verbálnu a doktrinálnu závislosť na Kenyonovi. Táto kniha nebude ponúkať teórie o tom, prečo Hagin plagiátoval Kenyona, ani obvinenia z tohto faktu.
Keď bol Hagin raz konfrontovaný s plagiátorstvom iného autora, tvrdil, že príslušná dokumentácia, ktorá by uviedla autora, bola v jeho knihe vynechaná „omylom“. Vzhľadom na počet a rozsah Haginových plagiátov Kenyonových diel je však nepravdepodobné, že by všetky boli dôsledkom prehliadnutia. Napriek tomu sme viac než ochotní pripustiť takúto možnosť, najmä ak by Hagin priznal rozsah svojej závislosti na Kenyonovi. Jeho úprimnosť by dodala dôveryhodnosť tvrdeniu, že plagiátorstvo Kenyonových diel bolo neúmyselné. To by zároveň prispelo k náprave krivdy voči Kenyon Gospel Publishing Society.
Priznanie teologickej inšpirácie
Ak by Hagin priznal, že čerpal svoju teológiu z Kenyonových spisov, musel by zároveň uznať, že jeho učenie má ľudský pôvod. Ako uvidíme, Hagin tvrdí, že väčšinu evanjelia viery získal prostredníctvom božskej návštevy, vízií a zjavení. Veľká časť jeho povesti ako „proroka“ v hnutí viery spočíva práve na týchto zážitkoch. Bez ohľadu na jeho reputáciu a zjavenia však musíme konštatovať, že Haginova teológia má historické korene, ktoré možno priamo vystopovať k Kenyonovi, ktorého spisy predchádzajú Haginove o viac ako tridsať rokov.
Doslovné zhody medzi Haginovými a Kenyonovými textami nemožno pripísať náhode ani zázračnej inšpirácii Duchom Svätým. Je nemysliteľné, aby Duch Svätý inšpiroval Hagina používať cudzie slová bez toho, aby mu oznámil, kto ich pôvodne napísal. Tým mužom bol E. W. Kenyon. Je potrebné priznať, že Hagin bol ten, kto jednoznačne vzal Kenyonove učenie a na jeho základe vytvoril hnutie viery. Haginov vplyv je všadeprítomný v kruhoch hnutia viery.
Jeho odkaz je nezmazateľne vtlačený do jeho nespočetných nasledovníkov, ako sú Copeland, Price a Capps. Jeho syn, Ken, Jr., správne poznamenal, že …
„takmer každé významné hnutie viery v Spojených štátoch bolo ovplyvnené jeho službou.“
Čo však jeho syn nespomína, je, že jeho otec plagiátoval väčšinu svojho učenia od E. W. Kenyona. Ak je to pravda, znamená to, že prostredníctvom osoby Kennetha Hagina sú práve Kenyonove učenia základom celého hnutia viery. Hagin bol kľúčovou osobnosťou raného hnutia viery, ale Kenyon bol autorom jeho hlavných doktrín.
Preto nemôžeme súhlasiť s tým, že Hagin si zaslúži titul „otec hnutia viery“. Rovnako ako Vladimir Lenin a Joseph Stalin poskytli vedenie premeny komunizmu na medzinárodné hnutie, ale Karl Marx a Friedrich Engels boli tí, ktorí najskôr učili doktríny, na ktorých komunizmus stojí, aj tu musíme rozlišovať. Rovnako bol Hagin primárnym vodcom raného hnutia viery, ale nebol tým, kto prvýkrát učil jeho doktríny, a preto nebol jeho zakladajúcim otcom.
Súhlasíme s Ruth Kenyon Houseworth, že keďže jej otec, E. W. Kenyon, bol ten, kto prvýkrát sformuloval učenia hnutia, je skutočným „Otcom hnutia viery“ ... aj keď vo svojej podstate nebiblickej a protibiblickej.
Súvisiace videá a dokumenty
