Darwinizmus – bezúčelné prežívanie

„Ľudia sa vždy pýtali na zmysel života… život nemá vyšší cieľ ako opakovať reprodukciu DNA… život nemá plán, účel, nie je v ňom žiadne zlo ani dobro, nič okrem slepej nemilosrdnej ľahostajnosti“ – Richard Dawkins

Evolúcia je „zdanlivo jednoduchá, a predsa nesmierne hlboká vo svojich dôsledkoch“, z ktorých prvým je fakt, že živé tvory „sa líšia jeden od druhého a tieto variácie vznikajú náhodou, bez plánu či účelu“. Evolúcia musí byť bez plánu či účelu, pretože jej ústredným princípom je prírodný výber najschopnejšieho, ktorý je výsledkom náhodných chýb pri kopírovaní, známych ako mutácie.

Darwin „si bol jasne vedomý toho, že ak by pripustil akúkoľvek účelnosť v debate o pôvode druhov, jeho teória prírodného výberu by sa ocitla na veľmi neistom základe“ (4). Nositeľ Pulitzerovej ceny Edward Humes napísal, že fakt evolúcie je zrejmý, no „len málo ľudí to takto vníma, pretože sú v pasci ľudskej túžby nájsť vo svete plán a účel“. Humes na záver konštatoval:

Darwinov úžasný výkon spočíval v schopnosti pozrieť sa pod zdanlivý povrch existencie plánu a pochopiť bezúčelný, nemilosrdný proces prírodného výberu, života a smrti v divočine. Tento proces eliminuje všetky organizmy okrem tých najúspešnejších zo stromu života, čo vytvára ilúziu, že majstrovský intelekt naplánoval svet. Bližší pohľad na detailnú „dokonalosť“ včelích plástov či mravčích cestičiek však odhaľuje, že sú dielom náhody, neustále sa opakujúceho, nevedomého správania, nie vedomého plánu.

Aj učitelia zaznamenali fakt, že evolúcia učí, že život nemá zmysel (okrem bezduchej snahy o prežitie). Jeden učiteľ spomenul, že učenie evolúcie „poznačilo ich svedomie“, pretože ich to odvádzalo od „myšlienky, že boli zrodení pre zmysluplné konanie… a evolúcia teda úplne odporuje ich myšlienkovému svetu a viere“. V štúdii o tom, prečo deti odmietajú prijať evolúciu, psychológovia z Yale Bloom a Weisberg dospeli k záveru, že deťom robí problém prijať evolúciu pre jej pohľad na svet, ktorý autori nazývajú „promiskuitná teleológia“.

Deti „prirodzene vnímajú svet v pojmoch plán a účel“. Naprostú bezúčelnosť evolúcie, a teda aj života, ktorý produkuje, výstižne vyjadril profesor Lawrence Krauss takto:

„Sme len čiastočka prachu… Keby sme zmizli… vesmír by zostal v podstate rovnaký. Sme úplne nepodstatní.“

Aby som zistil, čo školy učia o náboženských otázkach ako je zmysel života, preskúmal som súčasné učebnice prírodných vied a zistil som, že majú sklon prezentovať názor, že evolúcia je nihilistická a ateistická. Jedna z dnes najpoužívanejších učebníc tvrdila, že „evolúcia pracuje bez plánu aj bez účelu… Evolúcia je náhodná a neriadená“.

Ďalší text od rovnakých autorov uvádza, že Darwin vedel, že jeho teória „vyžaduje vieru vo filozofický materializmus, presvedčenie, že hmota je podstatou všetkej existencie a že všetky mentálne a duchovné fenomény sú jej vedľajšími produktmi.“ Autori pokračovali:

„Darwinovská evolúcia nebola len bezúčelná, ale aj bezcitná – proces, pri ktorom príroda nemilosrdne vyraďuje neschopné. Náhle bolo ľudstvo zredukované na ďalší druh vo svete, ktorý sa o nás nestará. Veľká ľudská myseľ nebola ničím iným než masou vyvíjajúcich sa neurónov. A čo je najhoršie, neexistoval božský plán, ktorý by nás viedol“.

Ďalší text učí, že ľudia sú len „tenkou, do značnej miery náhodnou, neskorou vetvičkou na nesmierne rozvetvenom kríku života“ a presvedčenie o „pokrokovej, vedúcej sile, ktorá tlačí evolúciu jedným smerom“, je teraz považované za „zavádzajúce“. Mnohé učebnice prezentujú evolúciu ako bezúčelný proces, ktorý nemá iný cieľ ako holé prežitie:

„Myšlienka, že evolúcia nie je riadená ku konečnému cieľu či stavu, je pre mnohých ľudí ťažšie prijateľná než samotný proces evolúcie“.

Jeden významný text otvorene učí, že ľudia boli stvorení slepým, hluchým a nemým hodinárom – teda prírodným výberom, ktorý je „úplne slepý k budúcnosti“.

„Ľudia… vznikli z toho istého evolučného zdroja ako ktorýkoľvek iný druh. Je to prírodný výber sebeckých génov, ktorý nám dal naše telá aj mozgy… Prírodný výber… vysvetľuje… život ako celok, rozmanitosť života, zložitosť života a dokonca aj zdanlivý plán v živote“.

Mnohé texty sú veľmi otvorené v priznávaní dôsledkov darvinizmu pre teizmus. Jeden z nich tvrdí, že Darwinov nesmierne dôležitý prínos k vede spočíval v tom, že ukázal, že napriek zdanlivým dôkazom o plánovitosti a účelnosti života vysvetľujú mechanistické príčiny všetky biologické javy. Text ďalej uvádza, že spojením …

„neregulovanej bezúčelnej rozmanitosti so slepým, ľahostajným procesom prírodného výberu“ urobil Darwin teologické či duchovné vysvetlenia životných procesov zbytočnými. Autor uzatvára poznámkou, že „to bola Darwinova teória evolúcie, ktorá poskytla hlavnú oporu k budove kauzality a materializmu… ktorá je scénou väčšiny západného myslenia“.

Iný text dokonca priamo konštatoval, že ľudí vytvoril náhodný proces, nie milujúci, účelne konajúci Boh. A ďalej:

„Skutočná obtiaž pri prijímaní Darwinovej teórie vždy spočívala v tom, že sa zdalo, akoby táto teória umenšovala náš význam… Evolúcia nás núti prijať myšlienku, že sme, rovnako ako všetky ostatné organizmy, produktom náhodného procesu, a že (ak to môže veda dokázať) nie sme stvorení pre žiadny zvláštny účel či ako súčasť nejakého univerzálneho plánu“.

Všetky tieto texty učia jednoznačne náboženské myšlienky, nie vedu. Výborným príkladom je text, ktorý otvorene vylúčil nielen teistickú evolúciu, ale aj akúkoľvek úlohu Boha v prírode. Ukázal, že darvinizmus ohrozuje teizmus tým, že tvrdí, že ľudia aj všetok život môžu byť vysvetlení prírodným výberom bez božej intervencie. Evolučná „náhodnosť a neistota nahradili božstvo s vedomím, účelným konaním a ďalšími ľudskými znakmi“.

„Darwinov názor, že… súčasné organizmy neboli vytvorené naraz, ale v sérii prírodného výberu (ktoré sa odohrávali v minulosti), bol v rozpore s bežným náboženským názorom, že nemôže existovať plán (biologický či iný) bez inteligentného plánovača. V tomto koncepte nie je boh plánu a účelu nutný… Náboženstvo sa opiera o povzbudzujúcu myšlienku, že ľudstvo bolo stvorené na obraz boží, aby vládlo nad svetom a jeho tvormi. Náboženstvo poskytovalo citovú útechu, súbor etických a morálnych hodnôt…

Napriek tomu, viera v náboženské dogmy bola oslabená prirodzenými vysvetleniami ich mystérií… Pozície kreacionistov a vedeckého sveta sa zdajú byť nezmieriteľné“.

Darwin sám zastával čisto ateistický a naturalistický názor na pôvod života. Raz dokonca povedal:

„Nedal by som nič za teóriu prírodného výberu, ak by vyžadovala zázračné zásahy v ktoromkoľvek štádiu vývoja“.

Evolučný biológ John Alcock preto konštatoval, že „existujeme iba preto, aby sme odovzdali svoje gény ďalej“.

Janet Browneová, popredná darvinistka, veľmi jasne vysvetľuje, že Darwinovým cieľom bol náročný úkol preorientovať viktoriánsky pohľad na svet. Aby to dosiahol, musel Darwin presvedčiť svet, že „myšlienka láskavej, takmer dokonalej prírody“ a názory tých, ktorí verili, že „krása bola daná veciam za istým účelom“, boli mylné. Browneová tvrdí, že myšlienka milujúceho Boha, ktorý stvoril všetko živé vrátane mužov a žien, bola podľa Darwina bájkou.

Svet plný morálneho zmyslu, ktorý pomáhal ľudstvu hľadať v živote vyššie ciele, nebol svetom Darwina. Darwinovo chápanie prírody bolo temné – čierne. Kým väčšina ľudí verila v existenciu plánu a poriadku v prírode, Darwin od nich žiadal, aby na všetok život pozerali ako na postrádajúci akýkoľvek božský účel. Darwin si uvedomoval, aké náročné je opustiť tento zaužívaný pohľad, no chápal, že aby evolúcia fungovala, musela byť príroda „riadená výhradne náhodou“. Browneová v závere konštatuje:

„Príjemný vonkajší vzhľad prírody bol len tým – vonkajším vzhľadom. Pod povrchom sa odohrával neustály boj – druh proti druhu, jednotlivec proti jednotlivcovi. Život bol riadený smrťou… Zánik jedného bol kľúčom k reprodukčnému úspechu druhého.“

Darwin tak odstránil všetok teologický zmysel a nahradil ho konceptom súťaže. Všetky účely, na ktorých prírodní teológovia zakladali svoje myšlienky o dokonalej adaptácii, Darwin presmeroval do malthuziánskeho-darwinovského boja. To, čo väčšina ľudí považovala za Boží plán, videl Darwin ako prispôsobenie sa okolnostiam – adaptácie, ktoré nemali iný zmysel než pomôcť zvieraťu či rastline prežiť.

Neodarvinista Richard Dawkins otvorene priznal bezúčelnosť evolučného systému:

„Vo vesmíre slepých fyzikálnych síl a genetickej replikácie sa niektorí ľudia budú cítiť zranení, iní budú šťastní, ale takýto systém nemá hlavu ani pätu, ani v ňom nie je spravodlivosť. Vesmír, ktorý pozorujeme, má presne tie vlastnosti, ktoré by sme mali očakávať, ak neexistuje žiadny zámer, účel, zlo ani dobro, nič okrem slepej, nemilosrdnej ľahostajnosti“.

Akú veľkú podporu má tento názor medzi vedcami? Jedna štúdia 149 popredných biológov zistila, že 89,9 % z nich verilo, že evolúcia nemá konečný účel či cieľ okrem prežitia, a že ľudia sú len kozmickou náhodou, existujúcou podľa rozmaru času a náhody. Iba šesť percent verilo, že evolúcia má účel. Takmer všetci z tých, ktorí verili, že evolúcia nemá účel, boli ateisti. Tento fakt je len jedným z príkladov toho, čo Sommers a Rosenberg označujú ako „deštruktívnu silu darvinovskej teórie“.

Kresťanstvo učí, že Boh stvoril vesmír ako domov pre ľudí. Ak by sa však vesmír vyvinul čisto prírodnou cestou, potom by jednoducho existoval a akýkoľvek „účel“ jeho existencie by bol len taký, aký mu prisúdia ľudia sami. Naša vlastná skúsenosť a rozumové znalosti však hovoria proti takejto koncepcii.

Dizajn vesmíru

Podobnosť medzi strojmi vytvorenými ľuďmi a presným fungovaním vesmíru je základom tvrdenia o prítomnosti plánu. Rovnako ako stroj potrebuje návrhára a staviteľa, tak aj vesmír, ktorý vidíme, potrebuje návrhára a staviteľa. Tento argument vychádza z predpokladu, že usporiadaný a funkčný systém nemôže vzniknúť náhodne, ale potrebuje inteligentný zásah.

Určenie účelu niečoho závisí od svetonázoru pozorovateľa. Pre neveriaceho človeka otázka „Aký je účel štruktúry živého organizmu?“ znamená len „Ako táto štruktúra pomáha k prežitiu?“. Podľa tohto názoru by teda zrak a nohy nemali nič spoločné s radosťou zo života; sú iba nezamýšľaným vedľajším produktom evolúcie. Biológovia neustále vysvetľujú všetko od zafarbenia až po sexuálne návyky výhradne na základe ich významu pre prežitie.

Ortodoxný neodarvinizmus vníma všetko ako buď nešťastnú, alebo priaznivú udalosť vyplývajúcu z pôsobenia prírodných zákonov a náhodných mutácií, ktoré sú vybrané prírodou. Naopak, kreacionisti interpretujú všetku skutočnosť na základe viery v Božie účelné konanie v prospech ľudí. Evolucionisti síce dokážu obvykle vysvetliť aj rozporuplné správanie, no kreacionisti sa pozerajú pod povrch vecí a snažia sa určiť, akú úlohu toto správanie hrá v Božom pláne.

Evolúcia a nihilizmus

Ortodoxná evolúcia učí, že živý svet nemá plán ani účel okrem prežitia, je náhodný, neriadený a bezcitný. Ľudia žijú vo svete, ktorý sa o nich nestará, ich mysle sú len kusy mäsa, a neexistuje žiadny božský plán, ktorý by nás viedol. Tieto učenia nie sú vôbec neutrálnymi pohľadmi na svet, ale skôr otvorene vyučujú náboženstvo – náboženstvo ateizmu a nihilizmu. Súdy sústavne schvaľujú výučbu tohto antikresťanského náboženstva na verejných školách a blokujú všetky pokusy neutralizovať tieto jednoznačne náboženské myšlienky. Ako konštatuje Božie slovo:

„Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie a podľa svojich žiadostí si zhromaždia učiteľov, ktorí by vyhoveli ich prianiam. Odvrátia sluch od pravdy a priklonia sa k bájkam.“ – (2. Timotejovi 4:3-4)

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )