Darwinizmus – bezúčelné prežívanie

„Ľudia sa vždy pýtali na zmysel života… život nemá vyšší cieľ ako opakovať reprodukciu DNA… život nemá plán, účel, nie je v ňom žiadne zlo ani dobro, nič okrem slepej nemilosrdnej ľahostajnosti“ Richard Dawkins

Evolúcia je „zdanlivo jednoduchá, a predsa nesmierne hlboká vo svojich dôsledkoch“, z ktorých prvým je fakt, že živé tvory „sa líšia jeden od druhého a tieto variácie vznikajú náhodou, bez plánu či účelu“. Evolúcia musí byť bez plánu či účelu, pretože jej ústredným princípom je prírodný výber najschopnejšieho, ktorý je výsledkom náhodných chýb pri kopírovaní, známych ako mutácie.

Darwin „si bol jasne vedomý toho, že ak by pripustil akúkoľvek účelnosť v debate o pôvode druhov, jeho teória prírodného výberu by sa ocitla na veľmi neistom základe“ (4). Nositeľ Pulitzerovej ceny Edward Humes napísal, že fakt evolúcie je zrejmý, no „len málo ľudí to takto vníma, pretože sú v pasci ľudskej túžby nájsť vo svete plán a účel“. Humes na záver konštatoval:

„Darwinov úžasný výkon spočíval v schopnosti pozrieť sa pod zdanlivý povrch existencie plánu a pochopiť bezúčelný, nemilosrdný proces prírodného výberu, života a smrti v divočine. Tento proces eliminuje všetky organizmy okrem tých najúspešnejších zo stromu života, čo vytvára ilúziu, že majstrovský intelekt naplánoval svet. Bližší pohľad na detailnú „dokonalosť“ včelích plástov či mravčích cestičiek však odhaľuje, že sú dielom náhody, neustále sa opakujúceho, nevedomého správania, nie vedomého plánu.“

Aj učitelia zaznamenali fakt, že evolúcia učí, že život nemá zmysel (okrem bezduchej snahy o prežitie). Jeden učiteľ spomenul, že učenie evolúcie „poznačilo ich svedomie“, pretože ich to odvádzalo od „myšlienky, že boli zrodení pre zmysluplné konanie… a evolúcia teda úplne odporuje ich myšlienkovému svetu a viere“. V štúdii o tom, prečo deti odmietajú prijať evolúciu, psychológovia z Yale Bloom a Weisberg dospeli k záveru, že deťom robí problém prijať evolúciu pre jej pohľad na svet, ktorý autori nazývajú „promiskuitná teleológia“.

Deti „prirodzene vnímajú svet v pojmoch plán a účel“. Naprostú bezúčelnosť evolúcie, a teda aj života, ktorý produkuje, výstižne vyjadril profesor Lawrence Krauss takto:

„Sme len čiastočka prachu… Keby sme zmizli… vesmír by zostal v podstate rovnaký. Sme úplne nepodstatní.“ Lawrence Krauss

Aby som zistil, čo školy učia o náboženských otázkach ako je zmysel života, preskúmal som súčasné učebnice prírodných vied a zistil som, že majú sklon prezentovať názor, že evolúcia je nihilistická a ateistická. Jedna z dnes najpoužívanejších učebníc tvrdila, že „evolúcia pracuje bez plánu aj bez účelu… Evolúcia je náhodná a neriadená“.

Ďalší text od rovnakých autorov uvádza, že Darwin vedel, že jeho teória „vyžaduje vieru vo filozofický materializmus“, presvedčenie, že hmota je podstatou všetkej existencie a že všetky mentálne a duchovné fenomény sú jej vedľajšími produktmi. Autori pokračovali:

„Darwinovská evolúcia nebola len bezúčelná, ale aj bezcitná – proces, pri ktorom príroda nemilosrdne vyraďuje neschopné. Náhle bolo ľudstvo zredukované na ďalší druh vo svete, ktorý sa o nás nestará. Veľká ľudská myseľ nebola ničím iným než masou vyvíjajúcich sa neurónov. A čo je najhoršie, neexistoval božský plán, ktorý by nás viedol“.

Ďalší text učí, že ľudia sú len „tenkou, do značnej miery náhodnou, neskorou vetvičkou na nesmierne rozvetvenom kríku života“ a presvedčenie o „pokrokovej, vedúcej sile, ktorá tlačí evolúciu jedným smerom“ je teraz považované za „zavádzajúce“. Mnohé učebnice prezentujú evolúciu ako bezúčelný proces, ktorý nemá iný cieľ ako holé prežitie:

„Myšlienka, že evolúcia nie je riadená ku konečnému cieľu či stavu, je pre mnohých ľudí ťažšie prijateľná než samotný proces evolúcie.“

Jeden významný text otvorene učí, že ľudia boli stvorení slepým, hluchým a nemým hodinárom – teda prírodným výberom, ktorý je úplne slepý k budúcnosti a nemá žiadny cieľ ani zámer.

„Ľudia vznikli z toho istého evolučného zdroja ako ktorýkoľvek iný druh. Je to prírodný výber sebeckých génov, ktorý nám dal naše telá aj mozgy. Prírodný výber vysvetľuje život ako celok, rozmanitosť života, zložitosť života a dokonca aj zdanlivý plán v živote.“

Mnohé texty sú veľmi otvorené v priznávaní dôsledkov darvinizmu pre teizmus. Jeden z nich tvrdí, že Darwinov nesmierne dôležitý prínos k vede spočíval v tom, že ukázal, že napriek zdanlivým dôkazom o plánovitosti a účelnosti života možno všetky biologické javy vysvetliť čisto mechanistickými príčinami.

„Spojením neregulovanej bezúčelnej rozmanitosti so slepým, ľahostajným procesom prírodného výberu urobil Darwin teologické či duchovné vysvetlenia životných procesov zbytočnými. Bola to Darwinova teória evolúcie, ktorá poskytla hlavnú oporu k budove kauzality a materializmu, ktorá je scénou väčšiny západného myslenia.“

Iný text dokonca priamo konštatoval, že ľudí vytvoril náhodný proces, nie milujúci, účelne konajúci Boh, a otvorene priznáva, že problémom evolúcie nikdy neboli dôkazy, ale jej dôsledky pre zmysel človeka.

„Skutočná obtiaž pri prijímaní Darwinovej teórie vždy spočívala v tom, že sa zdalo, akoby táto teória umenšovala náš význam. Evolúcia nás núti prijať myšlienku, že sme, rovnako ako všetky ostatné organizmy, produktom náhodného procesu a že nie sme stvorení pre žiadny zvláštny účel ani ako súčasť nejakého univerzálneho plánu.“

Všetky tieto texty učia jednoznačne náboženské myšlienky, nie neutrálnu vedu. Otvorene vylučujú nielen teistickú evolúciu, ale akúkoľvek úlohu Boha v prírode. Ukazujú, že darvinizmus stojí v priamom napätí s teizmom, pretože tvrdí, že ľudia aj všetok život možno úplne vysvetliť prírodným výberom bez božej intervencie. Evolučná náhodnosť a neistota tu vedome nahrádzajú Boha s vedomím, účelným konaním a morálnou autoritou.

„Darwinov názor, že súčasné organizmy neboli vytvorené naraz, ale v sérii prírodného výberu odohrávajúceho sa v minulosti, bol v rozpore s náboženským presvedčením, že nemôže existovať plán bez inteligentného plánovača. V tomto koncepte nie je boh plánu a účelu nutný. Náboženstvo sa opieralo o myšlienku, že ľudstvo bolo stvorené na obraz boží, aby vládlo nad svetom a jeho tvormi, a poskytovalo citovú útechu aj etické a morálne hodnoty. Napriek tomu bola viera v náboženské dogmy oslabená prirodzenými vysvetleniami ich mystérií a pozície kreacionistov a vedeckého sveta sa zdajú byť nezmieriteľné.“

Darwin sám zastával čisto ateistický a naturalistický názor na pôvod života. Raz dokonca povedal:

„Nedal by som nič za teóriu prírodného výberu, ak by vyžadovala zázračné zásahy v ktoromkoľvek štádiu vývoja.“ John Alcock

Evolučný biológ John Alcock preto otvorene konštatoval, že „existujeme iba preto, aby sme odovzdali svoje gény ďalej“. Človek tu nie je kvôli zmyslu, pravde ani dobru, ale len ako nosič genetickej informácie, ktorý má splniť jedinú funkciu – reprodukciu.

Janet Browneová, popredná darvinistická historička vedy, veľmi jasne vysvetľuje, že Darwinovým cieľom bol náročný úkol preorientovať viktoriánsky pohľad na svet. Aby to dosiahol, musel Darwin presvedčiť spoločnosť, že „myšlienka láskavej, takmer dokonalej prírody“ a presvedčenie, že „krása bola daná veciam za istým účelom“, sú mylné. Podľa Browneovej Darwin považoval predstavu milujúceho Boha, ktorý stvoril všetko živé vrátane mužov a žien, za bájku.

Svet plný morálneho zmyslu, ktorý pomáhal ľuďom hľadať vyššie ciele života, nebol svetom Darwina. Jeho chápanie prírody bolo temné – čierne. Kým väčšina ľudí verila v existenciu plánu a poriadku v prírode, Darwin od nich žiadal, aby na celý život pozerali ako na niečo postrádajúce akýkoľvek božský účel. Sám si uvedomoval, aké náročné je opustiť tento zaužívaný pohľad, no chápal, že aby evolúcia fungovala, musela byť príroda „riadená výhradne náhodou“. Browneová v závere konštatuje:

„Príjemný vonkajší vzhľad prírody bol len tým – vonkajším vzhľadom. Pod povrchom sa odohrával neustály boj – druh proti druhu, jednotlivec proti jednotlivcovi. Život bol riadený smrťou. Zánik jedného bol kľúčom k reprodukčnému úspechu druhého.“ Janet Browneová

Darwin tak odstránil všetok teologický zmysel reality a nahradil ho konceptom súťaže. Všetky účely, na ktorých prírodní teológovia stavali myšlienku dokonalej adaptácie, presmeroval do malthuziánskeho-darwinovského boja. To, čo ľudia po stáročia považovali za Boží plán, Darwin vysvetľoval ako čisté prispôsobenie sa okolnostiam – adaptácie bez vyššieho zmyslu, ktorých jediným cieľom bolo prežitie organizmu.

Neodarvinista Richard Dawkins otvorene priznal bezúčelnosť evolučného systému:

„Vo vesmíre slepých fyzikálnych síl a genetickej replikácie sa niektorí ľudia budú cítiť zranení, iní šťastní, ale takýto systém nemá hlavu ani pätu a neexistuje v ňom spravodlivosť. Vesmír, ktorý pozorujeme, má presne tie vlastnosti, ktoré by sme mali očakávať, ak neexistuje žiadny zámer, účel, zlo ani dobro, nič okrem slepej, nemilosrdnej ľahostajnosti.“ Richard Dawkins

Akú podporu má tento pohľad medzi vedcami? Jedna štúdia medzi 149 poprednými biológmi zistila, že 89,9 % z nich verilo, že evolúcia nemá konečný účel ani cieľ okrem prežitia a že ľudia sú len kozmickou náhodou, existujúcou podľa rozmaru času a náhody. Iba šesť percent verilo, že evolúcia má účel. Takmer všetci z tých, ktorí zastávali názor o bezúčelnosti evolúcie, boli ateisti. Tento fakt je len jedným z príkladov toho, čo Sommers a Rosenberg označujú ako „deštruktívnu silu darvinovskej teórie“.

Kresťanstvo učí, že Boh stvoril vesmír ako domov pre ľudí. Ak by sa však vesmír vyvinul čisto prírodnou cestou, potom by jednoducho existoval bez významu a akýkoľvek „účel“ by mu musel človek vymyslieť sám. Naša vlastná skúsenosť, rozum a pozorovanie reality však hovoria proti takejto koncepcii sveta.

Podobnosť medzi strojmi vytvorenými ľuďmi a presným fungovaním vesmíru tvorí základ tvrdenia o existencii plánu. Rovnako ako každý stroj potrebuje návrhára a staviteľa, tak aj vesmír, ktorý pozorujeme, si vyžaduje návrhára a staviteľa. Tento argument vychádza z presvedčenia, že usporiadaný, zložitý a funkčný systém nemôže vzniknúť náhodne, ale potrebuje inteligentný zásah.

Určenie účelu niečoho závisí vždy od svetonázoru pozorovateľa. Pre neveriaceho človeka otázka „Aký je účel štruktúry živého organizmu?“ znamená iba „Ako táto štruktúra pomáha k prežitiu?“. Podľa tohto pohľadu zrak a nohy nemajú nič spoločné s radosťou zo života; sú len nezamýšľaným vedľajším produktom evolúcie. Biológovia potom vysvetľujú všetko – od zafarbenia až po sexuálne návyky – výlučne na základe ich významu pre prežitie.

Ortodoxný neodarvinizmus chápe všetko ako buď nešťastnú, alebo priaznivú udalosť, ktorá je výsledkom pôsobenia prírodných zákonov a náhodných mutácií, následne vybraných prírodou. Naproti tomu kreacionisti interpretujú realitu na základe viery v Božie účelné konanie v prospech človeka. Evolucionisti síce dokážu vysvetliť aj rozporuplné správanie, no kreacionisti sa pozerajú pod povrch vecí a snažia sa rozpoznať, akú úlohu toto správanie zohráva v Božom pláne.

Ortodoxná evolúcia učí, že živý svet nemá plán ani účel okrem prežitia, je náhodný, neriadený a bezcitný. Človek žije vo vesmíre, ktorý sa o neho nestará, jeho myseľ je len biologická hmota a neexistuje žiadny božský plán, ktorý by mu dával zmysel a smer. Tieto myšlienky nie sú neutrálne, ale predstavujú svetonázor, ktorý otvorene vyučuje náboženstvo ateizmu a nihilizmu. Súdy dlhodobo schvaľujú výučbu tohto antikresťanského svetonázoru na verejných školách a zároveň blokujú pokusy neutralizovať tieto jednoznačne náboženské myšlienky. Ako hovorí Božie slovo:

„Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie a podľa svojich žiadostí si zhromaždia učiteľov, ktorí by vyhoveli ich prianiam. Odvrátia sluch od pravdy a priklonia sa k bájkam.“ 2. Timotejovi 4:3–4

Téma darwinizmu ako bezúčelného prežívania úzko súvisí s otázkou zmyslu života a prirodzene nadväzuje na oblasť Stvorenie vs. evolúcia, kde sa porovnáva náhodný prírodný výber s pohľadom na zámerný Boží plán; filozofické dôsledky evolučného materializmu sú hlbšie rozpracované aj v téme teistickej evolúcie, ktorá sa snaží spojiť evolučný proces s vierou v Boha, zatiaľ čo kritický pohľad na darwinovské argumenty voči viere ponúka sekcia Darwinove argumenty proti Bohu; celý problém bezúčelnosti, nihilizmu a ateizmu zapadá do širšieho rámca Biblia a veda, kde sa rieši konflikt medzi materialistickým svetonázorom a biblickým pohľadom na človeka, pričom obhajobu zmysluplného stvorenia a hodnoty ľudskej existencie rozvíja aj Apologetika evanjelia.