Charles Darwin sediaci pri stole v knižnici, píše svoju teóriu evolúcie, zatiaľ čo na tabuli je napísané "God Exist" s čiarou cez to.

Teológia Stvorenie vs evolúcia Stvoriteľ vs Darwinisti

Darwinove argumenty proti Bohu

09/01/2020 John Bible

Charles Darwin bol pôvodne silne ovplyvnený filozofiou „inteligentného plánu“, ktorá bola v 19. storočí veľmi populárna. Sám sa inšpiroval učením Willliama Paleyho, ktorý tvrdil, že dizajn hodiniek poukazuje na existenciu inteligentného hodinára. Tento koncept aplikoval aj na vesmír – zložitosť a dokonalosť vesmíru podľa neho naznačujú inteligentného Stvoriteľa. Darwin sám vo svojich spomienkach na mladé roky napísal:

„Nemyslím si, že som niekedy obdivoval niečo viac než Paleyho knihu ‚Prírodná teológia‘. Vtedy by som ju dokázal skoro celú odrecitovať naspamäť.“

Neskôr však Charles Darwin strávil väčšinu svojho života snahou vysvetliť dizajn v prírode bez potreby predpokladať akúkoľvek účelnosť alebo riadiacu inteligenciu. Sám seba označoval za agnostika a o svojom náboženskom presvedčení písal podrobnejšie vo svojej Autobiografii z roku 1876, keď mal 67 rokov.

1. Charles Darwin odmietal uznať knihu Genezis za pravdivé opísanie dejín.

Darwin tvrdil, že rôzne druhy živých organizmov vznikli veľmi pomalým procesom evolúcie. Vedel však, že Genezis učí, že Boh stvoril rastliny, zvieratá a človeka jednorazovými stvoriteľskými príkazmi. Tieto dva pohľady sa navzájom vylučujú, čo vyvoláva otázku: Ktorá teória je správna – Darwinova, alebo Genezis? Darwin v tejto súvislosti napísal:

„V súčasnosti (t. j. v januári 1839, keď mal 29 rokov) pomaly prichádzam k poznaniu, že Starému zákonu s jeho úplne zjavne nepravdivými dejinami sveta, s babylonskou vežou, dúhou ako znamením a podobne, aj s jeho predstavou Boha ako pomstychtivého tyrana, sa už nedá veriť o nič viac než svätým knihám hinduistov alebo inému barbarskému učeniu.“

Komentár: Darwin zastával nesprávny svetonázor. Tie „jasne nepravdivé dejiny sveta“ nie sú zaznamenané v knihe Genezis, ale práve v jeho vlastnej teórii s dlhými obdobiami vývoja života. Tento postoj vyvoláva pochybnosti o správnosti jeho evolučnej teórie v porovnaní s biblickým opisom stvorenia sveta, ako je zapísaný v Genezis.

2. Darwin odmietal zázraky, ktoré opisuje kresťanstvo.

Sám napísal:

„Čím viac toho vieme o nemenných zákonoch prírody, tým menej môžeme veriť v zázraky – v to, že ľudia v tej dobe boli tak neuveriteľne naivní a dôverčiví… Nedá sa dokázať, že evanjeliá boli písané súčasne s opísanými udalosťami – líšia sa v toľkých dôležitých detailoch, že to nemožno pripisovať len bežným nepresnostiam svedkov… Po všetkých takýchto úvahách som dospel k presvedčeniu, že nemôžem veriť v kresťanstvo ako v Božie zjavenie.“

Komentár: Kresťanstvo je náboženstvom zázrakov. Od Božích stvoriteľských činov v Genezis 1, cez zázračné vyslobodenie Izraela z Egypta v knihe Exodus, až po množstvo Kristových zázrakov v evanjeliách a zázraky jeho učeníkov v Skutkoch – všade vidíme Božie konanie, ktoré presahuje ľudské chápanie. Ten, kto stvoril celý vesmír na svoj príkaz (Genezis 1), určite dokáže zasahovať do sveta podľa svojej vôle.

Darwinove argumenty sú filozoficky neudržateľné. Tvrdí, že vie, že všetky správy o zázrakoch sú nepravdivé, pretože verí v nemennosť prírodných zákonov. Ale jeho istota v nemennosť týchto zákonov stojí len na predpoklade, že správy o zázrakoch nie sú pravdivé. Tak sa dostáva do bludného kruhu – zázraky vylučuje na základe odmietania ich zdrojov, a tieto zdroje odmieta práve preto, že hovoria o zázrakoch.

3. Darwinovi bola protivná myšlienka posledného súdu

„Naozaj ťažko chápem, ako by si niekto mohol priať, aby kresťanstvo bolo pravdivé; lebo ak by to bola pravda, z textov Biblie sa zdá, že ľudí, ktorí neveria – a to by zahŕňalo môjho otca, brata a skoro všetkých mojich najlepších priateľov – čaká večný trest. A to je odsúdeniahodné učenie.“

Komentár: Keby Darwin čítal Bibliu tak pozorne ako Paleyho, vedel by, že v nej stojí: „Pán… má s nami trpezlivosť, pretože si nepraje, aby niekto zahynul, ale chce, aby všetci došli k pokániu.“ (2. Petrov 3:9) A skutočne, tým, že Boh poslal Pána Ježiša Krista, aby zomrel za naše hriechy (Ján 1:29), pripravil Otec cestu z večného zatratenia.

Darwin nijako nedokazuje, prečo by bol trest nespravodlivý, len tvrdí, že „hnevať sa“ je nesprávne. No hriech proti nekonečne svätému Bohu je nekonečne vážna vec. Dokonalá Božia spravodlivosť vyžaduje, aby buď hriešnik dostal trest, alebo aby Náhradník vzal na seba trest, ktorý patrí nám. To sa naplnilo príchodom Božieho Syna Ježiša, ktorý na seba vzal hriechy sveta (Izaiáš 53:6). Biblia hovorí o konečnom treste, nie o nekonečnom trestaní.

4. Darwin veril, že prírodný výber urobil „potrebu dizajnu“ zbytočnou

„Staré Paleyho tvrdenie o dizajne v prírode, ktoré sa mi kedysi zdalo také presné, je teraz, keď bol objavený zákon prírodného výberu, neplatné. Už nemôžeme tvrdiť, že nádherný kĺb lastúry musela vytvoriť inteligentná bytosť, rovnako ako človek vyrobí pánt na dvere… Celá príroda sa riadi nemennými zákonmi.“

Komentár: Mýliš sa, Charles. Prírodný výber znamená len vylučovanie slabších jedincov z populácie. Môže odhaliť nové kombinácie génov, ktoré však existovali už od stvorenia a nemenia sa. Príroda vie „vyberať“ len z toho, čo už existuje – z genetickej informácie, nič nové nevytvára. Toto nemá nič spoločné so skutočným dizajnom. A mimochodom, prírodný výber si neobjavil ty. Pozoroval ho už Edward Blyth, kreacionista, a písal o ňom už v rokoch 1835–1837.

5. Darwin veril, že prírodný výber – nie viera v Boha – môže vysvetliť šťastie aj utrpenie vo svete

„Ak je tento záver pravdivý (teda že na svete je viac šťastia než biedy), potom to zodpovedá trendu, ktorý by sme očakávali od prírodného výberu. Keby boli všetci príslušníci nejakého druhu predurčení na kruté utrpenie, nevenovali by sa rozširovaniu svojho druhu…“

Potom dodal, že mnohé citlivé bytosti „občas neznesiteľne trpia. Také utrpenie je však v úplnom súlade s vierou v prírodný výber, ktorý predsa nefunguje dokonale…“ A pokračoval:

„Bytosť tak mocná a múdra ako Boh, ktorý dokázal stvoriť vesmír, si naše obmedzené vnímanie dokáže predstaviť len ako všemohúcu a vševědúcu – a náš rozum sa preto bráni predstave, že jeho milosrdenstvo je obmedzené; veď aký zmysel má utrpenie miliónov nižších zvierat po takmer nekonečnú dobu?“

Komentár: Darwinove názory na utrpenie boli veľmi subjektívne, čo priamo súviselo so smrťou jeho 10-ročnej dcérky Annie v roku 1851, ktorá „zničila aj posledné zvyšky Charlesovej viery v spravodlivý, morálny svet“ a „navždy pochovala jeho kresťanskú vieru“. Ale Charles, utrpenie a smrť sú predsa aj základnou súčasťou tvojej vlastnej evolučnej teórie. Boh pôvodne stvoril dokonalý svet, kde nebolo násilie, bolesť ani smrť (Genezis 1:29–31).

Po tom, čo tento nevinný svet narušila vzpoura prvého človeka, Adamova neposlušnosť priniesla do sveta nepriateľa – smrť (Genezis 2:17; porovnaj 3:19). No dnes máme všetci vďaka smrti Pána Ježiša Krista na kríži možnosť napraviť svoj vzťah s Bohom a tešiť sa z pokoja s Ním. Tento smutný záver, ku ktorému Darwin dospel, odhaľuje nebezpečnú pascu pre každého, kto by chcel robiť kompromisy s učením, ktoré predpokladá milióny rokov utrpenia.

Názory Darwinových oponentov v cirkvi sú často podobné postoju tzv. progresívnych kreacionistov, ktorí veria, že Boh tvoril nové druhy počas miliónov rokov. Takýto prístup však zároveň znamená prijať myšlienku, že Boh stvoril aj baktériu, ktorá zabila Annie, ako smrtiaci patogén. To je v rozpore s biblickým učením, že smrť je „posledný nepriateľ“ (1. Korinťanom 15:26) a „mzdou hriechu“ (Rimanom 6:23). Z Biblie vyplýva, že Boh stvoril baktérie ako užitočné organizmy – a smrteľnými sa stali až po páde človeka.

6. Darwin podceňoval vnútorné presvedčenie iných ľudí ako dôkaz pre Boha

Darwin napísal:

„Nemožno však pochybovať o tom, že hinduisti, mohamedáni a ďalší by mohli tvrdiť tiež, a s rovnakým právom, že existuje jeden Boh, alebo mnoho bohov, alebo – ako to robia budhisti – žiaden Boh. Existuje aj mnoho barbarských kmeňov, o ktorých nemožno povedať, že veria v to, čo nazývame Bohom: v skutočnosti veria na duchov či démonov a je možné vysvetliť, ako ukázali Tyler a Herbert Spencer, ako asi taká viera vzniká.“

Komentár: Kresťania verní Biblii sú vnútorne presvedčení o svojom vzťahu s Bohom. V otázke hriechu majú s Bohom vnútorný pokoj (na rozdiel od potláčania alebo ignorovania hriechu v mysli). Je to tak preto, že kresťanstvo stojí na fakte, že Kristova smrť a vzkriesenie nás vykúpili z hriechu, takže Boh nám môže spravodlivo odpustiť (pozri 1. Jánov 1:9) a dať pokoj duše všetkým, ktorí k nemu prichádzajú skrze Ježiša Krista.

Hinduizmus, islam, budhizmus ani animizmus takúto istotu nepoznajú, pretože žiadne iné náboženstvo nemá skutočne zodpovedaný problém hriechu. Vnútorné presvedčenie prvých kresťanov by nikdy neexistovalo, keby nebolo podložené historickým faktom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Existuje minimálne 17 kultúrnych faktorov, ktoré by v 1. storočí kresťanstvo odsúdili k zániku, keby tento dôkaz neexistoval.

7. Darwin ignoroval „veľkolepé scenérie“ (napríklad brazílske dažďové pralesy) ako dôkaz pre Boha

Komentár: Podľa Biblie Dávid v prírode videl svedectvo o Bohu (Žalm 19:2). Darwin to cítil rovnako, keď vo veku asi 25 rokov videl brazílske pralesy; neskôr sa však zmenil a všetky takéto pocity umlčal svojím evolučným presvedčením. Ako kresťania by sme mali vedieť, že naše emócie môžu kolísať podľa momentálnej nálady, chuti do života alebo zdravotného stavu – no naša kresťanská viera stojí na tom, čo nám zjavil Boh vo svojom Slove, v Biblii, nie na tom, čo práve cítime.

8. Darwin ignoroval schopnosť človeka premýšľať

Darwin síce uznal, že „Prvotná príčina“ je pôsobivejším konceptom než slepá náhoda, ale zároveň napísal:

„Môžeme veriť človeku, ktorého mozog sa nakoniec, ako som bezvýhradne presvedčený, vyvinul z mozgu tých najnižších zvierat, ak robí takéto ďalekosiahle závery?“

Komentár: Dnes vieme, že pravdepodobnosť, že by vesmír vznikol taký, aký je, čistou náhodou, je nulová. Rovnako nulová je pravdepodobnosť, že by sa proteíny náhodne poskladali do takej kombinácie, aby vznikol život. To najlepšie, čo Darwin mohol urobiť, aby odstránil dôkazy o Prvotnej príčine, bolo vymyslieť svoju vlastnú teóriu. V skutočnosti človek dokáže uvažovať o takýchto otázkach preto, lebo nepochádza zo zvieraťa, ale bol stvorený na Boží obraz (Genezis 1:26; Jakub 3:9).

Toto je dôležitý argument do diskusie so skeptikmi – ak vychádzame z ich vlastných evolučných predpokladov, prečo by sme mali veriť, že ich skeptické názory sú pravdivé? Prírodný výber stavia len na schopnosti prežiť, nie na logickom myslení či hľadaní pravdy. C. S. Lewis na to upozorňoval už dávno.

9. Darwin tvrdil, že viera v Boha je výsledkom „neustálej indoktrinácie“ detí

Darwin napísal:

„Bolo by pre ne rovnako ťažké zbaviť sa viery v Boha, ako pre opicu zbaviť sa inštinktívneho strachu a nenávisti k hadom.“

Komentár: Boh stvoril ľudstvo na svoj obraz. Preto nie je prekvapujúce, že deti prirodzene veria v Boha. Platí to dokonca aj pre deti, ktoré nezažili žiadnu náboženskú indoktrináciu, napríklad v Japonsku, kde väčšina dospelých nechápe Boha ako Stvoriteľa. Tiež nie je prekvapujúce, že v dospelosti sa z mnohých detí stanú ateisti, keď v školách aj v médiách počúvajú, že nie sú ničím viac než „vyvinutým šlemom z rybníka“.

Darwin sa vo svojom diele dopúšťa genetického klamu – pokúša sa vyvrátiť určitý názor tým, že hľadá jeho pôvod. Napríklad Kekulé prišiel na správnu štruktúru molekuly benzénu (C₆H₆) na základe sna o hadovi, ktorý sa hryzie do vlastného chvosta, ale chemici predsa nemusia študovať hady, aby rozumeli benzénu! Ľudia môžu prísť k pravdivým myšlienkam aj z nesprávnych dôvodov.

Kresťanská viera: Logika a dôkazy o existencii Boha

Naša viera je postavená na Božom Slove a žiadna ľudská bytosť nikdy nebude môcť dokázať, či Boh existuje alebo nie (Židom 11:6), pretože v takom prípade by bol človek viac než Boh. Napriek tomu kresťanská viera nie je iracionálna – opiera sa o logiku a rozum (Rimanom 1:18-20; 1. Peter 3:15). Darwin sa dopustil logických chýb a jeho argumenty proti Bohu sú mylné, lebo ignoroval dôkazy, ktoré nám Boh poskytol vo svojom Slove aj v prírode.

SÚVISIACE TÉMY A ODKAZY

Téma Darwinových argumentov proti Bohu sa dotýka samotných základov svetonázoru a preto prirodzene súvisí s otázkou stvorenie vs. evolúcia, kde sa porovnáva biblický opis pôvodu sveta s darwinistickou interpretáciou prírody; tento rozpor je úzko prepojený aj s témou Genezis a počiatok, ktorá ukazuje doslovný historický základ biblického stvorenia, a zároveň zapadá do širšieho rámca Biblia a veda, kde sa rieši konflikt medzi prírodnými zákonmi a Božím nadprirodzeným zásahom; filozofické slabiny Darwinových námietok proti zázrakom sa napokon rozoberajú aj v kontexte argumentov pre a proti, ktoré odhaľujú bludné kruhy ateistického uvažovania a hranice čisto materialistického pohľadu na realitu.