Ateizmus evolúciu potrebuje

Vyrástla evolúcia z faktov?

Otázka počiatkov (odkiaľ všetko pochádza) má len dve možné odpovede. Vesmír buď vznikol sám od seba, alebo nie. Ak áno, potom na vysvetlenie súčasnej reality potrebujeme nejaký druh kozmickej evolúcie, ku ktorej muselo dôjsť. Ak vesmír sám od seba nevznikol, potom musí existovať Tvorca. Tretia možnosť neexistuje.

Zdá sa, že mnoho ľudí je presvedčených, že evolúcia je založená na analýzach tvrdých faktov, ktoré jasne dokazujú, že evolúcia je reálnym procesom v priebehu celej histórie. Ako povedal zaprisahaný evolucionista Richard Dawkins:

„Máte tu milióny a milióny dôkazov, ktoré snáď žiadna rozumná osoba nemôže spochybniť.“

Lenže každý človek má v otázke počiatkov určitú základnú východiskovú pozíciu svojej viery – predpoklad, ktorý je prijímaný sám o sebe ako pravdivý bez dôkazu, teda určitý axiom. Aj keď niekto tvrdí, že jeho základná východisková pozícia viery je podporená analýzou súboru faktov a preto má tento základný postoj, pravdou je, že v základe každého vieroučného systému sa vždy nachádza určitý bod, ktorý nemožno nijako podložiť. Evolucionista Michael Ruse toto pripustil, keď povedal:

„Evolúcia, podobne ako náboženstvo, v sebe zahŕňa určité apriorné metafyzické predpoklady, ktoré na určitej úrovni už nemôžu byť empiricky dokázané.“

Ako abstraktný príklad môžeme uviesť toto: keď niekto povie „verím v A“ a druhý sa spýta „Prečo?“ a opýtaný odpovie „pretože B“, nemôžu takto pokračovať donekonečna (nekonečný regres). Jeden môže, takpovediac, vymenovať celú abecedu (pretože C, pretože D atď.), ale skôr či neskôr sa aj tak zastaví a povie „proste tomu verím, a hotovo“. Nakoniec sa dostanete k bodu, kde už nemôžete svoju vieru odôvodniť ďalšou vierou – inak by sa tá ďalšia viera stala tou „konečnou“.

A keď niekto prijme tento určitý východiskový bod, potom budú spravidla všetky ďalšie údaje prechádzať cez tento „filter“, čo mu poskytne jeho pohľad na svet.

Pre ateistu je východiskovým bodom pevná viera vyjadrená tvrdením, že „žiadny Boh neexistuje“ (a-theos), aj keď niektoré korekcie tejto definície tvrdia, že ide iba o absenciu viery v Boha. Ak vychádzame z tohto tvrdenia, akým spôsobom budú potom logicky zdôvodnené a vysvetlené všeobecne pozorované fakty (ako je vesmír, Zem, rozmanitosť života, ľudské poznatky atď.)?

Evolúcia vyrástla z ateizmu – 5 oporných bodov ateistickej viery

1. Materializmus

Ateista musí veriť, že všetko vzniklo naturalistickými (prírodnými, materiálnymi) procesmi. Vychádzajúc z predpokladu, že neexistuje žiadna myseľ, žiadny inteligentný plánovač či „riaditeľská ruka“, musí byť existencia nášho sveta vysvetlená čisto prírodnými procesmi.

2. Od jednoduchého k zložitému

Pre ateistické myslenie nie je možné, aby tento náš vesmír s takou obrovskou zložitosťou vznikol naraz, už plne usporiadaný. Preto muselo existovať a stále existuje množstvo zmien, ku ktorým počas času dochádzalo. Určitý proces, spojený s týmito zmenami, musel spôsobiť, že sa hmota dostala z jednoduchého do zložitejšieho stavu.

3. Dlhé veky

Na vysvetlenie veľkej rozmanitosti vecí v našom vesmíre museli všetky tieto procesy prebiehať počas obrovského množstva času – teda v rámci tzv. hlbokého času.

4. Ľudia ako samosprávne nepredvídané udalosti

Ľudské bytosti museli vzniknúť neusmernenými prírodnými procesmi, a preto nie sú v žiadnom ohľade výnimočné – sú jednoducho len na „vrchole potravinového reťazca“. Morálka či etika sú len súčasťou nášho naturalistického vývoja, a preto v nich nie je nič absolútne.

5. Evolúcia

Konečným dôsledkom je, že všetko, čo zažívame, je výsledkom procesu, ktorý možno nazvať „sebatvorbou“. Aj keď je „sebatvorba“ v základnej podobe rozporuplný pojem (pretože niečo nemôže niečo robiť, kým samo neexistuje), noví ateisti ako Lawrence Krauss tento nevedecký nezmysel naozaj propagujú.

Všetky kľúčové prvky veľkolepej teórie evolúcie (kosmologickej, geologickej, chemickej, biologickej a evolúcie človeka) sú len jednoduchým logickým dôsledkom základného konceptu ateizmu, ktorý je aplikovaný na svet, v ktorom žijeme. Všetky tieto závery možno odvodiť od jednoduchej, všeobjímajúcej viery, že Boh neexistuje (ateizmus), ešte skôr, ako sa začnú uvažovať akékoľvek konkrétne hmatateľné argumenty. Od tohto východiskového bodu sa potom odvíja interpretácia každého viditeľného faktu, s ktorým sa takýto človek stretne.

Na základe toho je potom tvorená aj história vzniku vesmíru, aby táto koncepcia podporovala danú vierouku.

Evolúcia v dejinách

Tieto základné axiomatické princípy sú v celej ľudskej histórii tie isté. Myšlienka evolúcie nie je žiadnym novým objavom. Starovekí Egypťania, Babylónčania, Hindovia, Gréci a Rimania mali všetci svoje predstavy o miliónoch rokov a/alebo biologickej evolúcii vo svojich vieroučných systémoch, a to bez akéhokoľvek vzťahu k faktom, ktoré sa dnes považujú za dôkazy evolúcie (ako sú geologický stĺpec, DNA, prírodný výber, radioizotopové datovanie, fosílie hominidov atď.).

Ako moderný príklad môžeme uviesť ateistického starého otca Charlesa Darwina – Erasmusa Darwina. Ten vo svojej knihe Zoonomia (1794) už približne 65 rokov pred Charlesom predstavil materialistické vysvetlenie sveta. Táto jeho predstava zahŕňala myšlienky, že Zem vznikla z kozmického výbuchu, život povstal z mora a postupne sa stával zložitejším, až vznikli ľudia. Toto všetko sa malo diať po dlhé milióny rokov. Opäť si všimnite, že všetky tieto tvrdenia boli vytvorené bez akýchkoľvek súčasných štandardných „dôkazov“, ktoré dnes predkladajú evolucionisti.

Prečo sa vôbec niekto uchýli ku konceptu ateizmu?

Biblia hovorí, že neznovuzrodení ľudia sú voči Bohu v vzbure. Odmietnutie nejakej osoby môže nakoniec vyústiť do popierania jej existencie (odtiaľ pochádza rčenie „Si pre mňa mŕtvy“). A tak sa niektorí ľudia dostanú až do bodu, keď Boha odmietajú tak silno, že popierajú jeho existenciu. Tento stav popierania Boha sa často pripomína známym výrokom ateistu Friedricha Nietzscheho:

„Boh je mŕtvy.“

Aj keď sa počas histórie niektorí ľudia vyhlasovali za ateistov, významní myslitelia túto myšlienku vždy považovali za spornú (pravdepodobne kvôli jej vedeckej a filozofickej nelogičnosti a očividným dopadom tohto systému na morálku). Napríklad Sir Isaac Newton (bezpochyby jeden z najväčších vedcov všetkých čias) raz povedal:

„Protikladom bohabojnosti je ateizmus ako vyznanie a modloslužba v praxi. Ateizmus je pre ľudskú spoločnosť niečo tak nezmyselné a odporné, že nikdy nemal veľa vyznávačov.“

Niektorí ľudia mylne veria, že evolúcia je čisto vedecká teória. Je potrebné zdôrazniť, že to vôbec neboli vedci, ktorí sa okamžite chopili evolučných teórií Charlesa Darwina. Naopak, Darwinovi podporovatelia boli často tí, ktorí patrili medzi materialistov a pochybovačov o Biblii. Na druhej strane však existovalo mnoho vynikajúcich vedcov, ktorí sa od začiatku postavili proti darvinizmu. Patrili k nim:

• James Clerk Maxwell – zakladateľ elektromagnetizmu.
• Louis Pasteur – priekopník imunológie a objaviteľ základného zákona biológie (biogenézy).
• Lord Kelvin – priekopník termodynamiky a transatlantickej telegrafie.
• Louis Agassiz – zakladateľ modernej ľadovcovej geológie.

Títo vedci odmietli Darwinovu teóriu, pretože ju považovali za vedecky neudržateľnú a nezlučiteľnú s ich poznatkami. Sir John Herschel, známy matematik, astronóm a člen Kráľovskej spoločnosti, odmietol darvinizmus ako „teóriu piateho cez deviate“. Richard Owen, hlavný správca prírodopisnej sekcie Britského múzea, natoľko kritizoval Darwinovu teóriu, že ho Darwin nakoniec priznal, že ho nenávidí!

William Whewell, renomovaný filozof vedy a autor knihy „História induktívnych vied“, dokonca zakázal Darwinovu knihu O pôvode druhov v knižnici na Cambridge. Mnohí geológovia, ktorí poznali Písmo, taktiež odmietli darvinizmus spolu s jeho sprievodnými tvrdeniami o miliónoch rokov histórie Zeme. Mnohí považovali darvinizmus za zásadne nevedecký. Profesor Johann H. Blasius, riaditeľ Vévodského prírodopisného múzea v Brunswicku v Nemecku, v rozhovore povedal:

„Takisto som málokedy čítal vedeckú knihu, ktorá by z tak nepatrného množstva podporného materiálu vyvodzovala tak ďalekosiahle závery. … Darwin chce ukázať, že druhy vznikli z iných druhov.“

Podpora darvinizmu voľnomyšlienkármi

Na druhej strane boli ľudia, ktorí sa označovali za voľnomyšlienkárov, ako napríklad Charles Lyell, ktorý chcel „oslobodiť vedu od Mojžiša“, alebo Thomas Huxley, samozvaný agnostik. Podporovateľom bol aj Ernst Haeckel, notoricky známy falošný vedecký propagátor, ktorý zasadil protibiblické myšlienky hlboko do nemeckej spoločnosti a otvorene vystupoval proti biblickej opozícii voči rasizmu.

Medzi raných priaznivcov darvinizmu patrili aj niektorí teológovia s inklináciou k materialistickým vysvetleniam, ako teistický evolucionista Asa Gray a rasistický teológ Charles Kingsley. Títo ľudia už vopred prijali materialistické koncepty stvorenia, ešte skôr, než sa zoznámili s Darwinovými teóriami.

Od začiatku vedecky plodného stredoveku až približne do obdobia pred 200 rokmi bol primárny názor na svet v západnej spoločnosti jasne založený na kresťanstve, biblickom podaní a konceptoch zákona a morálky, ktoré z toho vychádzali. Dnes je však situácia úplne iná – kresťanstvo a Biblia sú zo spoločnosti takmer úplne vytlačené. Vyučovanie z Biblie a dokonca aj len podpora biblickej morálky sú na mnohých miestach doslova postavené mimo zákon, a na väčšine štátnych škôl sa vyučuje len jeden pohľad na počiatky – evolučný.

Evolúcia ako jediný prijateľný názor

Je teda ľahké pochopiť, prečo dnes mnoho ľudí verí v evolučnú teóriu. Štátom riadený školský systém a médiá v západnom svete učia vnímavé deti evolúciu všade ako „fakt“ a „vedu“. Tým sa evolučná teória stáva absolútnym, sebapotvrdzujúcim konceptom. Keďže evolučné myšlienky podporujú materialistický, skôr než náboženský pohľad na svet, vedie to k tomu, že mnohí (dokonca aj tí, ktorí vyrastali v rodinách vyznávajúcich vieru v Boha) prichádzajú k ateizmu ako k pravdivému pohľadu – a prijmú ho ako svoju východiskovú pozíciu v uvažovaní.

Lenže evolúcia nevzišla z „faktov“. Ľudia by urobili dobre, keby si východiskovú pozíciu ateizmu dôkladne preverili. Onen údajný „dôkazný materiál“, používaný na podporu evolúcie, jednoducho neobstojí (čo jasne ukazuje oceňovaná kniha a dokumentárny film Achillove päty evolúcie). Keď vychádzame z biblického pohľadu, zistíme, že to, čo pozorujeme v Božom svete, sa zhoduje s tým, čo čítame v Jeho slove, a to bez potreby akokoľvek „prekrúcať fakty“, čo je častým javom pri evolučnom vysvetľovaní počiatkov.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )