Ateizmus evolúciu potrebuje

Otázka počiatkov – teda odkiaľ všetko pochádza – má len dve možné odpovede. Vesmír buď vznikol sám od seba, alebo nie. Ak vznikol sám od seba, potom na vysvetlenie súčasnej reality potrebujeme určitý druh kozmickej evolúcie, ku ktorej muselo dôjsť. Ak však vesmír sám od seba nevznikol, potom musí existovať Tvorca. Tretia možnosť neexistuje. Mnohí ľudia sú presvedčení, že evolúcia je založená na analýze tvrdých faktov, ktoré údajne jasne dokazujú, že ide o reálny proces prebiehajúci počas celej histórie.

Ako to vyjadril zaprisahaný evolucionista:

„Máte tu milióny a milióny dôkazov, ktoré snáď žiadna rozumná osoba nemôže spochybniť.“ Richard Dawkins

Lenže každý človek má v otázke počiatkov určitú základnú východiskovú pozíciu viery – predpoklad, ktorý je prijímaný ako pravdivý bez dôkazu, teda určitý axiom. Aj keď niekto tvrdí, že jeho východiskový postoj je výsledkom analýzy faktov, pravdou zostáva, že v základe každého svetonázorového systému sa nachádza bod, ktorý už nemožno empiricky podložiť. Evolucionista to priznáva otvorene:

„Evolúcia, podobne ako náboženstvo, v sebe zahŕňa určité apriórne metafyzické predpoklady, ktoré na určitej úrovni už nemôžu byť empiricky dokázané.“ Michael Ruse

Ako abstraktný príklad si predstavme, že niekto povie: „Verím v A.“ Keď sa ho spýtame: „Prečo?“, odpovie: „Pretože B.“ Tento postup však nemôže pokračovať donekonečna (nekonečný regres). Človek môže prejsť celú abecedu odôvodňovania – pretože C, pretože D a tak ďalej – no skôr či neskôr sa zastaví pri bode: „Proste tomu verím, a hotovo.“ Tam sa nachádza konečný východiskový bod. A práve po prijatí tohto východiskového bodu začnú všetky ďalšie údaje prechádzať cez určitý filter, ktorý formuje celý pohľad na svet.

Pre ateistu je týmto východiskovým bodom presvedčenie, že „Boh neexistuje“ (a-theos), aj keď niektoré definície hovoria len o absencii viery v Boha. Ak však vychádzame z tohto predpokladu, vyvstáva otázka: ako potom logicky vysvetliť všeobecne pozorované fakty – vesmír, Zem, rozmanitosť života, ľudské vedomie a poznanie?

1. MATERIALIZMUS

Ateista musí veriť, že všetko vzniklo výlučne naturalistickými procesmi. Ak neexistuje žiadna myseľ, žiadny inteligentný plánovač ani „riadiaca ruka“, potom musí byť existencia sveta vysvetlená čisto prírodnými a materiálnymi mechanizmami.

2. OD JEDNODUCHÉHO K ZLOŽITÉMU

Pre ateistické myslenie je neprijateľné, aby vesmír s takou obrovskou zložitosťou vznikol naraz, plne usporiadaný. Preto sa predpokladá séria dlhodobých zmien, prostredníctvom ktorých sa hmota mala postupne vyvíjať z jednoduchého do zložitejšieho stavu.

3. DLHÉ VEKY

Aby bolo možné vysvetliť rozmanitosť vesmíru a života, museli tieto procesy prebiehať počas obrovského množstva času, známeho ako hlboký čas.

4. ČLOVEK AKO NEPLÁNOVANÁ UDALOSŤ

Ľudské bytosti museli vzniknúť neusmernenými prírodnými procesmi, a preto nie sú nijako výnimočné. Sú len na vrchole potravinového reťazca. Morálka a etika sú v tomto rámci len produktom naturalistického vývoja a nemajú absolútnu platnosť.

5. EVOLÚCIA

Konečným dôsledkom je presvedčenie, že všetko, čo existuje, je výsledkom procesu „sebatvorby“. Tento pojem je však vnútorne rozporuplný, pretože niečo nemôže konať, kým ešte neexistuje. Napriek tomu noví ateisti ako Lawrence Krauss tento nevedecký koncept aktívne propagujú. Všetky kľúčové prvky evolučnej teórie – od kozmologickej až po evolúciu človeka – sú v skutočnosti logickým dôsledkom základného predpokladu ateizmu.

Viera, že Boh neexistuje, je prijatá ešte skôr, než sa začnú hodnotiť konkrétne argumenty a fakty. Od tohto východiskového bodu sa následne odvíja interpretácia každého pozorovaného javu. Na tomto základe sa potom buduje aj história vzniku vesmíru, aby podporovala konkrétnu vierouku, nie ako neutrálny opis reality, ale ako svetonázorový príbeh.

Tieto základné axiomatické princípy sa v celej ľudskej histórii v podstate nemenia. Myšlienka evolúcie nie je žiadnym moderným objavom. Starovekí Egypťania, Babylónčania, Hindovia, Gréci a Rimania mali vlastné predstavy o miliónoch rokov a/alebo biologickej evolúcii zakotvené vo svojich vieroučných systémoch, a to úplne bez vzťahu k empirickým faktom, ktoré sa dnes označujú za dôkazy evolúcie, ako sú geologický stĺpec, DNA, prírodný výber, radioizotopové datovanie či fosílie hominidov.

Ako moderný príklad možno uviesť ateistického starého otca Charlesa Darwina – Erasmusa Darwina. Vo svojej knihe Zoonomia (1794), približne 65 rokov pred Charlesom Darwinom, predstavil materialistické vysvetlenie sveta. Tvrdil, že Zem vznikla z kozmického výbuchu, život povstal z mora a postupne sa vyvíjal do zložitejších foriem, až vznikol človek. Tento proces mal prebiehať počas dlhých miliónov rokov.

Aj tieto tvrdenia vznikli bez akýchkoľvek moderných „dôkazov“, na ktoré sa dnes evolucionisti odvolávajú.

Biblia učí, že neznovuzrodení ľudia sú voči Bohu v vzbure. Odmietnutie osoby môže napokon viesť až k popieraniu jej existencie, čo vystihuje aj bežné rčenie „Si pre mňa mŕtvy“. Niektorí ľudia sa tak dostanú do bodu, keď Boha odmietajú natoľko, že začnú popierať jeho existenciu. Tento stav otvorene vyjadril známy ateistický filozof Friedrich Nietzsche:

„Boh je mŕtvy.“ Friedrich Nietzsche

Aj keď sa v dejinách objavovali jednotlivci, ktorí sa označovali za ateistov, mnohí významní myslitelia považovali túto pozíciu za spornú, najmä pre jej filozofickú nelogickosť a vážne dôsledky pre morálku. Sir Isaac Newton, jeden z najväčších vedcov všetkých čias, k tomu poznamenal:

„Protikladom bohabojnosti je ateizmus ako vyznanie a modloslužba v praxi. Ateizmus je pre ľudskú spoločnosť niečo tak nezmyselné a odporné, že nikdy nemal veľa vyznávačov.“ Sir Isaac Newton

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že evolúcia je čisto vedecká teória. Je však dôležité zdôrazniť, že to neboli predovšetkým vedci, ktorí by sa okamžite chopili evolučných myšlienok Charlesa Darwina. Medzi jeho najhlasnejších podporovateľov patrili najmä materialisti a pochybovači o Biblii. Naopak, mnohí špičkoví vedci sa od začiatku postavili proti darvinizmu.

• James Clerk Maxwell – zakladateľ elektromagnetizmu.
• Louis Pasteur – priekopník imunológie a objaviteľ zákona biogenézy.
• Lord Kelvin – zakladateľ termodynamiky a priekopník transatlantickej telegrafie.
• Louis Agassiz – zakladateľ modernej ľadovcovej geológie.

Títo vedci odmietli Darwinovu teóriu, pretože ju považovali za vedecky neudržateľnú a nezlučiteľnú so svojimi poznatkami. Sir John Herschel, významný matematik a astronóm, označil darvinizmus za „teóriu piateho cez deviate“. Richard Owen, hlavný správca prírodopisnej sekcie Britského múzea, Darwinovu teóriu kritizoval natoľko ostro, že Darwin sám priznal osobnú nevraživosť voči nemu.

William Whewell, renomovaný filozof vedy a autor diela História induktívnych vied, dokonca zakázal Darwinovu knihu O pôvode druhov v knižnici na Cambridge. Mnohí geológovia, ktorí poznali Písmo, taktiež odmietli darvinizmus a jeho tvrdenia o miliónoch rokov histórie Zeme ako zásadne nevedecké. Profesor Johann H. Blasius, riaditeľ Vévodského prírodopisného múzea v Brunswicku, k tomu uviedol:

„Takisto som málokedy čítal vedeckú knihu, ktorá by z tak nepatrného množstva podporného materiálu vyvodzovala tak ďalekosiahle závery. … Darwin chce ukázať, že druhy vznikli z iných druhov.“ Johann H. Blasius

Na druhej strane stáli ľudia, ktorí sa označovali za voľnomyšlienkárov, ako napríklad Charles Lyell, ktorý otvorene vyhlásil, že chce „oslobodiť vedu od Mojžiša“, alebo Thomas Huxley, samozvaný agnostik a jeden z najagresívnejších obhajcov darvinizmu. Medzi významných podporovateľov patril aj Ernst Haeckel, notoricky známy falošný vedecký propagátor, ktorý zasial protibiblické myšlienky hlboko do nemeckej spoločnosti a otvorene vystupoval proti biblickej opozícii voči rasizmu.

Medzi raných priaznivcov darvinizmu patrili aj niektorí teológovia s výraznou inklináciou k materialistickým vysvetleniam, ako teistický evolucionista Asa Gray a rasistický teológ Charles Kingsley. Títo muži už vopred prijali materialistické koncepty stvorenia, ešte skôr, než sa vôbec oboznámili s Darwinovými teóriami.

Od začiatku vedecky plodného stredoveku až približne do obdobia pred dvesto rokmi bol dominantný pohľad na svet v západnej spoločnosti jasne založený na kresťanstve, biblickom podaní a na pojmoch zákona a morálky, ktoré z neho vychádzali. Dnes je však situácia zásadne iná – kresťanstvo a Biblia sú zo spoločnosti takmer úplne vytlačené. Vyučovanie z Biblie a dokonca aj samotná podpora biblickej morálky sú na mnohých miestach doslova postavené mimo zákon a na väčšine štátnych škôl sa systematicky vyučuje len jeden pohľad na počiatky – evolučný.

Nie je preto ťažké pochopiť, prečo dnes toľko ľudí verí v evolučnú teóriu. Štátom riadený školský systém a médiá v západnom svete systematicky učia vnímavé deti evolúciu ako „fakt“ a ako „vedu“. Tým sa evolučná teória stáva absolútnym a sebapotvrdzujúcim konceptom. Keďže evolučné myšlienky podporujú materialistický, a nie náboženský pohľad na realitu, vedie to mnohých ľudí – dokonca aj tých, ktorí vyrastali v rodinách vyznávajúcich vieru v Boha – k ateizmu ako k zdanlivo logickému a pravdivému východisku ich uvažovania.

Lenže evolúcia nikdy nevzišla z čistých „faktov“. Ľudia by urobili dobre, keby si svoju východiskovú pozíciu ateizmu poctivo a kriticky preverili. Údajný „dôkazný materiál“, používaný na podporu evolučnej teórie, jednoducho neobstojí, ako to jasne ukazuje oceňovaná kniha a dokumentárny film Achillove päty evolúcie. Ak vychádzame z biblického pohľadu, zistíme, že to, čo pozorujeme v Božom svete, je v súlade s tým, čo čítame v Jeho slove, a to bez potreby akéhokoľvek „prekrúcania faktov“, ktoré je pri evolučnom vysvetľovaní počiatkov mimoriadne časté.

Otázka, či ateizmus nevyhnutne potrebuje evolúciu, úzko súvisí s problémom počiatkov vesmíru a života, a preto prirodzene nadväzuje na tematický okruh stvorenie vs. evolúcia, kde sa porovnáva prírodný naturalizmus s biblickým pohľadom na pôvod reality; filozofické východiská viery a predpokladov rozvíja aj sekcia apologetika evanjelia, ktorá ukazuje, že každý svetonázor stojí na axiómoch, a nie na čisto neutrálnych faktoch, pričom samotný konflikt medzi vierou v náhodu a vierou v Tvorcu zapadá do širšieho rámca Biblia a veda; celý tento spor sa napokon dotýka základnej otázky Božej existencie a zmyslu reality, ktorú teologicky rozpracúva aj oblasť teológie.