Zmeň svoj život
Kniha Zjavenie Jána (výklad)Prorocké knihyVýklad Písma

X. Šelmy a ľudia

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

I. Boh, ktorý prichádza

II. Sedem listov – 1.časť // III. Sedem listov – 2.časť

IV. Otvorené dvere na nebi // V. Rozlomenie siedmich pečatí

VI. Mlčanie nebies // VII. Trúba smrti

VIII. Anjel s otvorenou knihou // IX. Žena a drak

X. Šelmy a ľudia // XI. Letiaci anjeli

XII. Posledné rany a Egypt // XIII. Posledná noc a Babylon

XIV.Posledná vojna a Had // XV. Boh, ktorý už neodíde

Dvanásta kapitola končí slovami:

„Drak sa rozhneval na cirkev a odišiel bojovať s ostatkami“.

Satan je rozhnevaný a snaží sa zničiť Božie deti. Za týmto účelom používa rôzne spôsoby. Nevystupuje priamo, ale nachádza si spôsob – cez niekoho. Trinásta kapitola opisuje, kto sa pridal na jeho stranu a akým spôsobom pôsobí proti Bohu a jeho ľudu v dejinách a v dobe konca. Z mora vystupuje šelma. Má sedem hláv a desať rohov a pýši sa svojimi rohmi (Zj 13,1).

Proroctvo upresňuje, že dostáva moc od samotného draka (Zj 13,4). Už jej pôvod z vody prezrádza zlovestný charakter. V Biblii a literatúre starovekého Stredného východu drak vychádzajúci z vody predstavuje sily vzdorujúce Bohu Stvoriteľovi. Vodstvo symbolizuje tiež pohanské národy, ktoré útočia na Boží ľud. Pôvod zvieraťa prezrádza tiež jeho politicko-geografickú totožnosť: ide o Rím, ktorého moc chápali obyvatelia starovekého Stredného východu akoby vychádzajúcu z mora.

Opis tejto šelmy je podrobnejší ako portrét draka. Nachádzame v ňom črty zvierat z Daniela 7leoparda, medveďa, leva (13,2; Dan 7,2.3) a najmä štvrtého zvieraťa s desiatimi rohmi (13,1; Dan 7,7). Prorocký pohľad Daniela sa sústredí na zvláštny úkaz, ktorým sa končí prehliadka zvierat a ktorý charakterizuje štvrté zviera, a to malý roh. Ako malý roh, aj šelma je obdarená ústami, ktoré hovoria rúhavé slová (13,4; Dan 7,8). Podobne ako on, robí si nárok na božstvo.

Necháva sa uctievať a lichotiť si chválou, ktorá je výsadou Boha. „Kto je podobný šelme a kto môže proti nej bojovať?“ (Zj 13,4) je zámerným napodobením „Hospodine, kto je medzi bohmi rovný tebe?“ výrazu, ktorý sa týka Boha Izraela (2 Moj 15,11; Ž 35,10), a ktorý je vlastným menom Michaela (hebrejské mi-ka-el znamená „Kto je ako Boh?„).

Navyše, rovnako ako malý roh, utláča 42 mesiacov, a potom, ako zjavuje prorok, bude „smrteľne ranená“ (Zj 13,3). V súlade s Danielovými proroctvami prorok zo Zjavenia vidí náboženskú moc, ktorá si uzurpuje Božiu moc. Chronologicky sa radí po štvrtom kráľovstve, t.j. ide v stopách starovekého Ríma.

Podľa toho istého zdroja táto moc utláča Boží ľud po dobu „času, čias a polovici času“ (Dan 7,25), t.j. 42 mesiacov alebo 1260 prorockých dní (rokov). Toto obdobie je v súlade s informáciami, ktoré boli dané vo videní ženy. Novým prvkom je, že na konci tohto obdobia útlaku bude šelma zranená, no jej rana bude uzdravená.

Dejiny šelmy sa končia videním: „budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme“ (Zj 13,8). Pohľad do histórie potvrdzuje túto prorockú predpoveď. Obdobie 1260 rokov, ktoré sa začína okolo roku 538 – významného pre ustanovenie cirkvi ako inštitučnej moci, sa končí okolo roku 1798 oslabením tejto moci najmä na Napoleonov popud. Potom sa pápežská moc veľmi rýchlo obnoví. V 19. storočí sme svedkami významnej obnovy v katolíckej cirkvi. Prvý vatikánsky koncil (1870) predstavuje vrchol uctievania pápeža. Po nepokojoch revolučných a napoleonských rokov je pápežstvo čoraz viac uznávané ako autorita vo veciach civilných aj občianskej morálky.

Vyhlásenie pápeža za neomylného sa zdá byť čoraz viac nevyhnutné na to, aby bola pápežská moc účinnejšia. Túto koncepciu obhajovalo veľké množstvo katolíkov. Pápež ju podporuje všetkými prostriedkami. Jezuiti verejne vysvetľujú, že keď pápež medituje, je samotným Bohom, ktorý premýšľa. Na chválu Pia IX. sa skladajú hymny. Dokonca svätého Petra označili za „Viceboha ľudstva„. Napokon v roku 1870 je vyhlásená dogma o neomylnosti pápeža.

Od tej chvíle rástla prestíž pápežskej moci. Dnes, po páde marxizmu a v dôsledku sociálnych, politických a ekonomických kríz, je pápež viac ako inokedy predstavovaný ako morálna autorita par excellence. Ku koncu roku 1994 prestížny americký týždenník Time zasvätil pápežovi zvláštne číslo a vyhlásil ho za „muža roka„. Vo vedomí týchto skutočností sa označiť pápežstvo ako šelmu zo Zjavenia zdá riskantné a môže viesť k obvineniu z anachronizmu.

Tento druh výkladu, dnes pod krídlami otvoreného a rešpektujúceho ekumenizmu, už nie je v móde. Nesmierna popularita pápeža, uznávaného hlásateľa morálky a pokoja, ktorý sa ponáhľa na pomoc utláčaným a chudobným, vyvracia tento výklad proroctva. A predsa, práve táto skutočnosť, ktorá proroctvo zdanlivo popiera, mu dáva za pravdu.

Namiesto toho, aby bola popularita pápeža argumentom proti pravdivosti proroctva zo Zjavenia, skôr potvrdzuje tento výklad. Prorok vidí, že za touto náboženskou mocou z knihy Zjavenie sa zhromažďuje „každý kmeň, ľud, jazyk a národ“ (Zj 13,7).

Po prvýkrát vplyv pápežstva prekračuje hranice katolíckeho náboženstva, zasahuje nielen Taliansko a Francúzsko, ale aj ostatné svetové regióny. Prorocký pohľad však neslúži na obviňovanie katolíckej cirkvi. Zámerom týchto biblických proroctiev nie je odsudzovanie, ale objasnenie zmyslu dejín – aby sme si uvedomili, že nad všetkým bdie Božia Prozreteľnosť, a aby sa posilnila naša viera. Tento význam uzatvára našu časť.

„V tom je trpezlivosť a viera svätých“ (Zj 13,10).

Šelma zo zeme

Ihneď po uzdravení šelmy, vo chvíli, keď sú všetky národy zaujaté jej uctievaním, prorok z knihy Zjavenie vidí, ako sa vynára iná šelma, ktorá však prichádza zo zeme. Druhá šelma sa pripája k prvej, aby zdôraznila svoju podporu. Je opísaná stručne: hovorí ako drak (Zj 13,11). Stavia sa vedľa šelmy, ktorá dostala svoju moc od samotného draka (Zj 13,4), a vykonáva „všetku moc prvej šelmy“ (Zj 13,12).

Ba čo viac, vynakladá všetko, „aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme“ (Zj 13,12). Zvádza veľkými divmi (Zj 13,13.14) a púšťa sa do reklamnej kampane, v rámci ktorej dáva vztýčiť vysokú sochu, kópiu šelmy (Zj 13,14). Tento text pripomína udalosť z knihy Daniel (Dan 3). Aj Nabuchodonozor vztýčil sochu, dokonalú kópiu tej, ktorú videl vo sne (Dan 2), a prikázal poddaným – ľuďom, národom a národnostiam (Dan 3,4), „všetkým ľuďom“ (Dan 3,7) – uctievať ju, inak budú hodení do rozpálenej pece (Dan 3,6). Ten istý zámer podnecuje šelma zo zeme: „aby boli usmrtení všetci, ktorí sa nebudú klaňať obrazu šelmy“ (Zj 13,15).

V knihe Zjavenie sa toto uctievanie prejavuje tým, že jej poddaní dostávajú „znak na pravú ruku alebo čelo“ (Zj 13,16). Tento výraz je inšpirovaný 5. knihou Mojžišovou, kde vyjadruje vernosť Božiemu zákonu.

„Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami“ (5 Moj 6,8; pozri 2 Moj 13,9).

Zámer moci, ktorú predstavuje šelma zo zeme, je jasný: dosiahnuť, aby sa celé ľudstvo podrobilo zákonu šelmy z mora, podobne ako sa mali Izraelci podrobiť Božiemu zákonu – na čele a na rukách, v myslení aj skutkoch, teda celou bytosťou. Vďaka šelme zo zeme je šelma z mora utvrdená vo svojej babylonskej ctižiadostivosti, ktorá sa usiluje zaujať miesto, ktoré Boh zaujíma v srdciach a životoch ľudí. „Znamenie šelmy“ označuje oveľa viac než len viditeľné označenie na čele alebo rukách.

Toto označenie sa prejavuje v hĺbke myslenia a navonok – v skutkoch, v prejavoch bytia – čo súvisí s uzurpovaním Božej moci. Meno šelmy a jej číslo, 666, odhaľuje jej podstatu a poslanie. Kniha Zjavenie vysvetľuje, že ide o „číslo človeka“ (Zj 13,18).

V biblickej tradícii je číslo 6 spojené s človekom, ktorý bol stvorený na šiesty deň, s človekom, ktorý ešte nevstúpil do náboženského spoločenstva s Bohom – s človekom bez Boha. Číslo 6 symbolizuje ľudskú pýchu, ktorá sa zaobíde bez Boha. Toto číslo sa objavuje pri stavbe Nabuchodonozorovej sochy z knihy Daniel (Dan 3,1), ktorá predstavuje pokus upevniť ľudskú jednotu zdola, namiesto prijatia kráľovstva zhora.

Číslo 6, opakované trikrát (666), zvýrazňuje snahu uzurpovať božskú dôstojnosť, keďže číslo 3 je symbolom Boha. Opakovanie čísla 6 trikrát naznačuje pokus povýšiť človeka na úroveň Boha – „trikrát svätého“ (Iz 6,3; Zj 4,8). Tým, že kniha Zjavenie prideľuje tejto moci číslo 666, odhaľuje jej pravú podstatu. Za touto Božou maskou sa skrýva ľudská inštitúcia. Cirkev tak nemá nič spoločné s Bohom – všetko je len politika.

Dejiny to jasne ukazujú. Od čias Konštantína a Chlodovika si cirkev zabezpečila vplyv na základe politickej moci. Preto neprekvapuje, že v rozhodujúcom okamihu dejín, keď sa začína uzdravovať zo svojho zranenia, to nie je Boh, kto ju skutočne inšpiruje a podopiera. Opiera sa o čisto pozemskú moc zdola, ktorú prorok z knihy Zjavenie predstavuje ako obraz šelmy zo zeme. Určitý počet znamení nám umožňuje identifikovať túto poslednú moc.

  • Podstata tejto moci: Táto moc sa podstatne líši od šelmy z mora. Nie je to náboženská moc. Uctievanie nie je zamerané na ňu (Zj 13,12.15). Naopak, definuje sa ako ekonomická moc – ovplyvňuje nákup a predaj (Zj 13,17), a politická moc – môže zabíjať (Zj 13,15).
  • Čas objavenia: Objavenie sa tejto moci chronologicky nasleduje po príchode prvej šelmy a jej činnosť sa rozvíja po uzdravení zranenia prvej šelmy (Zj 13,12). Táto posledná moc sa začína prejavovať až na konci 18. storočia.
  • Priestor: Na rozdiel od šelmy z mora, táto vychádza zo zeme. Odlišný pôvod je významný z pohľadu hebrejskej kultúry svojej doby. Kým more predstavuje hrozbu a nepriateľstvo, zem naopak pôsobí ako známe a dôverné prostredie. Hebrejské slovo arec (zem) označuje vlasť, domov. Príchodom z arec sa táto šelma stavia ako blízky spojenec, ktorý podporuje. Zem bola predstavená ako tá, ktorá prišla na pomoc žene (Zj 12,16).
  • Charakter: Samotný výzor šelmy tento dojem potvrdzuje. S dvoma malými rohmi sa podobá baránkovi (Zj 13,11) a na prvý pohľad vzbudzuje dôveru. Šelma s desiatimi rohmi, opísaná ako divá a nečistá, bola strašidelná. Táto nová šelma patrí do známeho sveta. Navyše tento obraz pripomína Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vedie Boží tábor (Zj 14,1).

A predsa by sme sa tým nemali dať pomýliť. Tento baránok hovorí ako drak (Zj 13,11). Spojenie dvoch protikladných pováh je prekvapujúce. Neútočný a dôverne známy baránok napriek tomu reve ako drak. Všetky informácie smerujú k vytvoreniu obrazu, ktorý sa zhoduje s obrazom moci, aký by sme pri našom štúdiu nečakali.

Politická a ekonomická superveľmoc, zrodená koncom 18. storočia, útočisko protestantských kresťanov odcudzených katolíckej cirkviSpojené štáty americké – sa na medzinárodnej scéne prejavujú ako drak s tvárou baránka.

Dvojakosť tejto moci sa prejavuje ako v politickej rovine, tak aj v psychologickej rovine. Americká idealistická naivita sa mieša s jej politickou, vojenskou a ekonomickou mocou. Silácke prejavy amerického draka často prekvapujú pri pohľade na jeho tvár baránka. Dejiny, ktoré sa už niekoľko rokov odvíjajú pred našimi očami, dokazujú, do akej miery má kniha Zjavenie pravdu.

Podľa prorockého svedectva sa táto moc prejavuje v dvoch úrovniach. Má vplyv tak na obyvateľov zeme, ako aj na druhú šelmu. Na jednej strane fascinuje obyvateľov zeme svojimi divmi a najmä svojou schopnosťou nechať zostupovať oheň z neba. Pre Žida Jána, odchovaného príbehmi Starej zmluvy, tento obraz pripomína Eliášovu moc (1 Kráľ 18,17-39). V knihe Zjavenie charakterizuje činnosť dvoch Božích svedkov (Zj 11,5). Šelma zo zeme napodobňuje Božie nadprirodzené divy.

Kultúra Hollywoodu vytvára v pozadí obdivuhodných vojnových akcií a diplomatických úspechov obraz supermana, amerického spasiteľa sveta. Špiritistické paranormálne javy (parapsychologické) zaplavujú čoraz viac každodenný americký aj svetový život a dominujú masmédiám. Dopad tohto amerického vplyvu sa dá vycítiť všade. Dolár sa stal meradlom každej meny.

Televízny kanál CNN vysiela vo väčšine krajín sveta. Rock and roll, rifle, coca-cola sa stali znamením modernej mládeže, oslobodenej od akýchkoľvek zábran. Amerika zvádza obyvateľov zeme. Na druhej strane hrá rozhodujúcu rolu v úspechu tej druhej šelmy. Videli sme to, odhaľujeme to čoraz viac. Zvláštne vzťahy medzi Spojenými štátmi a Vatikánom zapríčinili nejeden politický zlom, ktorého najväčšou pozoruhodnosťou bol aj pád marxizmu. Na medzinárodnej scéne sa objavujú prvé príznaky dejín ohlásených proroctvom.

Už menej poznať totalitnú podstatu tohto režimu, ktorá núti všetkých poddaných, aby boli označení menom šelmy z mora, teda aby boli poznamenaní jej charakterom. Nikto, hovorí nám proroctvo, už nemôže nič podniknúť bez toho, aby neukázal, ku ktorej strane patrí.

Totožnosť každého je formovaná v zmysle čísla 666. Ak toto proroctvo hovorí pravdu, znamená to, že jedného dňa Spojené štáty, toto pamätné miesto slobody a demokracie, budú povolané stať sa poslednou baštou náboženskej netolerantnosti, miestom, na ktorom sa bude utvárať – podľa výrazu z knihy Zjavenie, „znamenie šelmy„. O tom, ako sa bude toto znamenie presne prejavovať, citát nehovorí. Uspokojuje sa s tým, čo to znamená – Božia autorita bude nahradená v myslení aj v skutkoch.

Proroctvo sa napĺňa už v spôsoboch bohoslužby, ktoré sa čoraz viac objavujú v kostoloch a sledujú predovšetkým to, aby sa ľuďom páčili. Do úvahy sa berú psychologické a sociologické zákonitosti namiesto uctievania veľkého Boha, ktorý prichádza. Naplnenie proroctva môžeme rozpoznať dokonca v pokusoch, ktoré sa zatiaľ iba rysujú – vnútiť všetkým rovnaký deň, ktorý sa bude svätiť pod zámienkou pohodlia alebo ešte rafinovanejším spôsobom – v mene ideálu lásky a jednoty.

Ide samozrejme iba o niektoré z mnohých príznakov. „Znamenie šelmy“ je omnoho viac než deň odpočinku alebo nejaká forma bohoslužby; je to v podstate uznanie svojej príslušnosti k šelme, k babylonskej moci, s celým s tým súvisiacim potenciálom zneužitia a ovplyvňovania vo všetkých oblastiach života. Je teda čoho sa obávať. Proroctvo sa končí práve tu, v úzkostnom výhľade na absolútnu moc, ktorá má ovládnuť všetky organizácie a každé svedomie. Posledná poznámka je pesimistická a tvrdá, zaznieva z chladného a suchého konštatovania čísla 666 – akoby nádej už nebola technicky ani rozumovo možná.

Ako sa pripraviť na koniec

Dnes sme hovorili o tom, že satan chce zviesť ľudí na svoju stranu. Do tohto zápasu o ľudskú myseľ satan nejde otvorene. Pracuje podvodmi, zvádzaním a zavádzaním. Nepovie kto je. Na prvý pohľad to všetko vyzerá kresťanské, ako by to pôsobil Kristus. Má to všetky kresťanské formy. V záverečných fázach dejín ľudstva pôjde o napodobenie diela Ducha Svätého. Zjavenie nám ukazuje, že ešte aj dielo Ducha Svätého sa musí preverovať Božím slovom.

Všetky nadprirodzené javy sa musia preverovať Písmom. Apoštol Ján napísal: Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov (1. Ján 4,1). Písmo nás učí preverovať všetky nadprirodzené javy. Je potrebné si uvedomiť, že divy a zázraky nie sú znakom pravosti a diela Ducha Svätého.

Je to len dôkaz, že je to od vyššej moci. Apoštol Pavol (2 Tes 2,8) hovorí, že skôr než príde Ježiš Kristus a zničí svojím príchodom toho bezbožníka, táto zlá moc bude pôsobiť znameniami, zázrakmi a mocou. Vo v. 9 je zvláštne, že sa tu hovorí o príchode toho bezbožníka. Príchod je parúzia.

My máme teda dva druhy príchodov, dve parúzie. A ten, ktorý čakáme my, nie je ten, ktorý príde ako prvý. Skôr než príde Ježiš Kristus, prídu falošné znamenia a falošní Kristovia. Ježiš Kristus povedal (Mat 24,24), že ešte aj vyvolení sa budú triasť. Aké je východisko, aby človek nebol oklamaný? V čom je naša jediná záchrana?

  • Študovať Písmo, ako nikdy predtým. Pretože ak ty nevieš čomu veríš, tak ti vôbec nepomôže, že chodíš do určitého spoločenstva, kde existuje schopný kazateľ.
  • Modlitba – zvody budú šité na kresťanskú mieru, s citovaním Biblie, s napodobňovaním služby Ježiša Krista.
  • Nedôvera v samého seba a svojimi názormi – niektorým ľuďom je všetko jasné, už sa nemajú čo učiť. S každým novým dňom by sme mali byť pripravení meniť svoje názory. Byť ochotní konfrontovať a meniť svoje názory, ak mi Písmo hovorí niečo iné. Štúdium Písma znamená, že nechám otvorenú možnosť, aby mi Pán Boh mohol stále niečo povedať. Byť natoľko presvedčený, že som ešte presvedčiteľný.

Prečo Pán Boh dovolí, aby satan mohol robiť také divy a zázraky? Budú tu tisíce a milióny ľudí, ktorí sa modlia v mene Ježiša Krista, ktorí prídu a povedia: Pane, Pane, či sme tie zázraky nerobili v tvojom mene? A Ježiš povie: Neznám vás. Prečo je možné, že Pán Boh dovolí, aby milióny veriacich boli zvedení, keď satan príde so svojou napodobeninou? 2 Tes 2,10 – „Pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.“ Láska k pravde je kľúčom. V čom je jediná istota? Prijať lásku k pravde.

Láska k pravde nie je niečo, k čomu sa dopracujem. Je to niečo, čo môžem len prijať od správneho Darca. Pýtame sa: „Pane, čo chceš, aby som konal?“

Čo s tým urobíme? Poslúchneme ho? Berieme jeho výzvy vážne? Zakaždým, keď Boží hlas počujete a konáte v tom zmysle, ste citlivejší na hlas Ducha Svätého. Alebo Boží hlas počujete a poviete si: Na tom až tak nezáleží. Načo si robiť zbytočné problémy. A potom ho počujete čím ďalej menej a menej. A o tom, kde budeme stáť pri zvodoch satana aj pri návrate Krista sa rozhoduje dnes.