X. Šelmy a ľudia

Dvanásta kapitola končí slovami:

„Drak sa rozhneval na cirkev a odišiel bojovať s ostatkami“

Satan je rozhnevaný a snaží sa zničiť Božie deti. Používa na to rôzne spôsoby. Nevystupuje vždy priamo, ale hľadá si cestu cez sprostredkovateľov. Trinásta kapitola odhaľuje, kto sa postavil na jeho stranu a akým spôsobom pôsobí proti Bohu a jeho ľudu v dejinách aj v dobe konca. Z mora vystupuje šelma so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi, ktorá sa pýši svojou mocou (Zj 13:1).

Proroctvo upresňuje, že svoju moc dostáva priamo od draka (Zj 13:4). Už samotný pôvod z vody prezrádza jej zlovestný charakter. V Biblii aj v literatúre starovekého Stredného východu drak vychádzajúci z vody predstavuje sily vzdorujúce Bohu Stvoriteľovi. Vodstvo zároveň symbolizuje pohanské národy, ktoré útočia na Boží ľud. Pôvod šelmy tak naznačuje aj jej politicko-geografickú identitu: ide o Rím, ktorého moc bola vnímaná ako vystupujúca z mora.

Opis tejto šelmy je podrobnejší než portrét draka. Objavujú sa v ňom črty zvierat z Daniela 7 – leoparda, medveďa a leva (Zj 13:2; Dan 7:2–3), ako aj podobnosť so štvrtým zvieraťom s desiatimi rohmi (Zj 13:1; Dan 7:7). Danielov prorocký pohľad sa sústreďuje na zvláštny jav, ktorý charakterizuje toto štvrté zviera – malý roh. Rovnako ako malý roh, aj šelma má ústa hovoriace rúhavé slová (Zj 13:4; Dan 7:8) a robí si nárok na božstvo.

Necháva sa uctievať a prijíma chválu, ktorá patrí výlučne Bohu. Výkrik: „Kto je podobný šelme a kto môže proti nej bojovať?“ (Zj 13:4) je vedomým napodobením slov: „Hospodine, kto je medzi bohmi rovný tebe?“ (2 Moj 15:11; Ž 35:10). Tento výrok sa vzťahuje na Boha Izraela a je významovo totožný s menom Michael, ktoré v hebrejčine znamená „Kto je ako Boh?“.

Rovnako ako malý roh, aj šelma utláča po dobu 42 mesiacov a následne je, podľa proroka, smrteľne ranená (Zj 13:3). V súlade s Danielovými proroctvami vidí autor Zjavenia náboženskú moc, ktorá si uzurpuje Božiu autoritu. Chronologicky nasleduje po štvrtom kráľovstve, teda po starovekom Ríme.

Táto moc utláča Boží ľud po dobu „času, čias a polovice času“ (Dan 7:25), čo zodpovedá 42 mesiacom alebo 1260 prorockým dňom, teda rokom. Novým prvkom je, že po skončení tohto obdobia útlaku bude šelma zranená, no jej rana bude uzdravená.

Dejiny šelmy vrcholia videním: „budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme“ (Zj 13:8). Historický pohľad túto prorockú predpoveď potvrdzuje. Obdobie 1260 rokov, ktoré sa začína okolo roku 538 – významného pre ustanovenie cirkvi ako inštitučnej moci – sa končí okolo roku 1798, keď je táto moc oslabená najmä na Napoleonov popud. Následne sa však pápežská moc rýchlo obnovuje.

V 19. storočí sme svedkami výraznej obnovy v katolíckej cirkvi. Prvý vatikánsky koncil (1870) predstavuje vrchol uctievania pápeža. Po revolučných a napoleonských otrasoch je pápežstvo čoraz viac uznávané ako autorita v občianskych aj morálnych otázkach. Vyhlásenie neomylnosti pápeža má zabezpečiť ešte väčšiu účinnosť pápežskej moci. V roku 1870 je táto dogma oficiálne prijatá.

Od tejto chvíle prestíž pápežstva rastie. Po páde marxizmu a uprostred politických, sociálnych a ekonomických kríz je pápež čoraz častejšie predstavovaný ako globálna morálna autorita. Koncom roka 1994 venoval americký týždenník Time pápežovi osobitné číslo a označil ho za „muža roka“. Na tomto pozadí sa označenie pápežstva za šelmu zo Zjavenia môže javiť ako riskantné.

Tento výklad dnes v prostredí ekumenizmu nepôsobí populárne. Popularita pápeža ako hlásateľa morálky a pokoja, obrancu chudobných a utláčaných, sa zdá tento výklad vyvracať. A predsa práve táto skutočnosť, ktorá proroctvo zdanlivo popiera, ho zároveň potvrdzuje.

Namiesto toho, aby bola popularita pápeža argumentom proti pravdivosti proroctva, zodpovedá tomu, čo prorok vidí: že za touto náboženskou mocou sa zhromažďuje „každý kmeň, ľud, jazyk a národ“ (Zj 13:7). Po prvýkrát vplyv pápežstva prekračuje hranice katolíckeho náboženstva a zasahuje celý svet. Cieľom biblických proroctiev však nie je obviňovanie katolíckej cirkvi, ale objasnenie zmyslu dejín – aby sme si uvedomili, že nad všetkým bdie Božia Prozreteľnosť a aby bola posilnená naša viera. Týmto sa táto časť uzatvára.

„V tom je trpezlivosť a viera svätých“ Zj 13:10

Ihneď po uzdravení šelmy, vo chvíli, keď sú všetky národy zaujaté jej uctievaním, prorok z knihy Zjavenie vidí, ako sa vynára iná šelma, ktorá prichádza zo zeme. Druhá šelma sa pripája k prvej, aby zdôraznila svoju podporu. Je opísaná stručne: hovorí ako drak (Zj 13:11). Stavia sa vedľa šelmy, ktorá dostala svoju moc od draka (Zj 13:4), a vykonáva všetku moc prvej šelmy (Zj 13:12).

Vynakladá všetko úsilie na to, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme (Zj 13:12). Zvádza veľkými znameniami (Zj 13:13–14) a rozbieha rozsiahlu kampaň, v ktorej dáva vztýčiť obraz šelmy (Zj 13:14). Tento obraz nevyhnutne pripomína udalosť z knihy Daniel (Dan 3). Aj Nabuchodonozor vztýčil sochu, kópiu tej, ktorú videl vo sne (Dan 2), a nariadil ľuďom, národom a jazykom (Dan 3:4), aby ju uctievali, inak budú hodení do ohnivej pece (Dan 3:6).

Rovnaký zámer pohýna aj šelmu zo zeme: „aby boli usmrtení všetci, ktorí sa nebudú klaňať obrazu šelmy“ (Zj 13:15). V knihe Zjavenie sa toto uctievanie prejavuje tým, že jej poddaní prijímajú znak na pravú ruku alebo na čelo (Zj 13:16). Tento obraz vychádza z 5. knihy Mojžišovej, kde označuje vernosť Božiemu zákonu.

„Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami“ 5 Moj 6:8; 2 Moj 13:9

Zámer moci, ktorú predstavuje šelma zo zeme, je zreteľný: dosiahnuť, aby sa celé ľudstvo podrobilo zákonu šelmy z mora, podobne ako sa mal Izrael podriadiť Božiemu zákonu – na čele aj na rukách, v myslení aj konaní, teda celou bytosťou. Prostredníctvom šelmy zo zeme je šelma z mora upevnená vo svojej babylonskej ctižiadosti, ktorá sa usiluje zaujať miesto, ktoré patrí Bohu v srdciach a životoch ľudí. Znamenie šelmy teda neoznačuje len vonkajší znak.

Toto označenie sa prejavuje v myslení aj v skutkoch, v samotnej podstate bytia, a súvisí s uzurpovaním Božej moci. Meno šelmy a jej číslo 666 odhaľujú jej pravú podstatu. Kniha Zjavenie vysvetľuje, že ide o číslo človeka (Zj 13:18).

V biblickej tradícii je číslo 6 spojené s človekom, stvoreným na šiesty deň, s človekom, ktorý žije bez Boha. Číslo 6 symbolizuje ľudskú pýchu, ktorá sa zaobíde bez neba. Objavuje sa aj pri stavbe Nabuchodonozorovej sochy (Dan 3:1), ktorá predstavuje pokus o jednotu zdola, namiesto prijatia kráľovstva zhora.

Číslo 6, opakované trikrát – 666 – zosilňuje snahu uzurpovať božskú dôstojnosť, keďže číslo 3 je symbolom Boha. Trojnásobné opakovanie šestky naznačuje pokus povýšiť človeka na miesto Boha, „trikrát svätého“ (Iz 6:3; Zj 4:8). Tým, že kniha Zjavenie pripisuje tejto moci číslo 666, odkrýva jej masku. Za náboženským zdaním sa skrýva ľudská inštitúcia, kde namiesto Boha vládne politika.

Dejiny to potvrdzujú. Od čias Konštantína a Chlodovika si cirkev zabezpečovala vplyv prostredníctvom politickej moci. Preto v rozhodujúcom okamihu dejín, keď sa jej zranenie uzdravuje, nestojí za ňou nebeská autorita, ale pozemská moc zdola, ktorú prorok označuje ako obraz šelmy zo zeme. Identifikačné znaky tejto poslednej moci sú zreteľné.

• Podstata moci: Táto moc sa líši od šelmy z mora. Nie je primárne náboženská. Uctievanie nie je zamerané na ňu (Zj 13:12,15), ale vystupuje ako ekonomická moc, kontrolujúca nákup a predaj (Zj 13:17), a zároveň ako politická moc, schopná zabíjať (Zj 13:15).
• Čas objavenia: Objavuje sa po nástupe prvej šelmy a jej činnosť sa rozvíja po uzdravení jej zranenia (Zj 13:12). Táto moc sa začína prejavovať na konci 18. storočia.
• Priestor: Na rozdiel od šelmy z mora vychádza zo zeme. V hebrejskom chápaní predstavuje more chaos a hrozbu, zatiaľ čo zem znamená domov a bezpečie. Hebrejské slovo arec označuje vlasť. Príchodom zo zeme vystupuje táto šelma ako blízky spojenec. Zem je tiež opísaná ako tá, ktorá prišla na pomoc žene (Zj 12:16).
• Charakter: S dvoma rohmi sa podobá baránkovi (Zj 13:11) a na prvý pohľad vzbudzuje dôveru. Na rozdiel od desatrohej šelmy, ktorá bola divá a desivá, táto patrí do známeho sveta. Obraz zároveň pripomína Ježiša Krista, ktorý stojí na čele Božieho ľudu (Zj 14:1).

A predsa by sme sa tým nemali dať pomýliť. Tento baránok hovorí ako drak (Zj 13,11). Spojenie dvoch protikladných pováh je prekvapujúce. Neútočný a dôverne známy baránok napriek tomu reve ako drak. Všetky informácie smerujú k vytvoreniu obrazu, ktorý sa zhoduje s obrazom moci, aký by sme pri našom štúdiu nečakali.

Politická a ekonomická superveľmoc, zrodená koncom 18. storočia, pôvodne útočisko protestantských kresťanov odcudzených katolíckej cirkvi – Spojené štáty americké – sa na medzinárodnej scéne postupne prejavujú ako drak s tvárou baránka.

Dvojakosť tejto moci sa prejavuje v politickej aj psychologickej rovine. Americká idealistická naivita sa mieša s politickou, vojenskou a ekonomickou silou. Silácke prejavy draka často kontrastujú s jeho baránkovou tvárou. Dejiny, ktoré sa už desaťročia odohrávajú pred našimi očami, ukazujú, do akej miery má kniha Zjavenie presný opis reality.

Podľa prorockého svedectva sa táto moc prejavuje na dvoch úrovniach. Ovplyvňuje obyvateľov zeme aj druhú šelmu. Na jednej strane fascinuje ľudí svojimi divmi a schopnosťou nechať zostupovať oheň z neba. Pre Žida Jána, formovaného Starou zmluvou, tento obraz pripomína Eliášovu moc (1 Kráľ 18,17–39). V knihe Zjavenie sa tento motív spája s činnosťou dvoch Božích svedkov (Zj 11,5). Šelma zo zeme tak napodobňuje nadprirodzené Božie skutky.

Kultúra Hollywoodu vytvára popri vojenských a diplomatických úspechoch obraz supermana, amerického spasiteľa sveta. Špiritistické a paranormálne javy čoraz viac prenikajú do amerického aj svetového života a dominujú médiám. Dopad tohto vplyvu je citeľný všade. Dolár sa stal meradlom hodnôt.

Televízny kanál CNN vysiela po celom svete. Rock and roll, rifle a coca-cola sa stali symbolmi modernej mládeže bez hraníc. Amerika zvádza obyvateľov zeme. Zároveň však zohráva rozhodujúcu úlohu v úspechu druhej šelmy. Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Vatikánom stáli pri nejednom politickom zlome, vrátane pádu marxizmu. Objavujú sa prvé viditeľné znaky dejín, ktoré proroctvo predpovedalo.

Menej zreteľná je však totalitná podstata tohto systému, ktorý núti všetkých, aby boli označení menom šelmy z mora, teda aby niesli jej charakter. Podľa proroctva nebude možné konať neutrálne – každý bude musieť ukázať, ku ktorej strane patrí.

Identita človeka je formovaná v zmysle čísla 666. Ak toto proroctvo hovorí pravdu, znamená to, že jedného dňa Spojené štáty, symbol slobody a demokracie, budú povolané stať sa baštou náboženskej netolerantnosti, miestom, kde sa bude formovať to, čo kniha Zjavenie nazýva „znamenie šelmy“. Text presne nepopisuje jeho podobu, ale jasne ukazuje jeho význam – Božia autorita bude nahradená v myslení aj v skutkoch.

Proroctvo sa začína napĺňať už v spôsobe bohoslužby, ktorý sa zameriava skôr na páčenie sa ľuďom než na uctievanie Boha. Psychologické a sociologické princípy nahrádzajú úctu k prichádzajúcemu Bohu. Náznaky naplnenia proroctva vidno aj v snahách vnucovať rovnaký deň uctievania, či už v mene pohodlia, alebo pod zámienkou lásky a jednoty.

Ide len o niektoré z mnohých príznakov. „Znamenie šelmy“ je viac než otázka dňa odpočinku či formy bohoslužby. Znamená príslušnosť k šelme, k babylonskej moci, spolu s jej potenciálom zneužitia a ovládania všetkých oblastí života. Proroctvo sa končí v napätom pohľade na absolútnu moc, ktorá má ovládnuť organizácie aj svedomie človeka. Záver znie tvrdo a chladne – číslo 666 zaznieva tak, akoby nádej už nebola možná ani rozumom, ani technikou.

Dnes sme hovorili o tom, že satan chce zviesť ľudí na svoju stranu. Do tohto zápasu o ľudskú myseľ nejde otvorene. Pracuje podvodmi, zvádzaním a zavádzaním. Neodhaľuje, kým v skutočnosti je. Na prvý pohľad to pôsobí kresťansky, akoby išlo o dielo Krista. Má to všetky kresťanské formy. V záverečných fázach dejín ľudstva pôjde o napodobenie diela Ducha Svätého. Zjavenie však ukazuje, že aj to, čo sa vydáva za dielo Ducha, musí byť preverené Božím slovom.

Všetky nadprirodzené javy sa musia preverovať Písmom. Apoštol Ján napísal: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ 1. Ján 4:1. Písmo nás učí, že divy a zázraky samy osebe nie sú dôkazom pravosti ani potvrdením diela Ducha Svätého. Sú len dôkazom pôsobenia vyššej moci.

Apoštol Pavol píše, že skôr než príde Ježiš Kristus a zničí bezbožníka svojím zjavením, bude táto zlá moc pôsobiť znameniami, zázrakmi a silou. 2. Tesalonickým 2:8–9. Text používa výraz príchod – parúzia.

To znamená, že existujú dva druhy príchodov, dve parúzie. A ten, na ktorý čakáme my, nepríde ako prvý. Skôr než sa zjaví Ježiš Kristus, prídu falošné znamenia a falošní Kristovia. Sám Ježiš povedal, že zvody budú také silné, že by mohli oklamať aj vyvolených. Matúš 24:24. Aké je teda východisko, aby človek nebol oklamaný? V čom je naša jediná záchrana?

• Študovať Písmo viac než kedykoľvek predtým. Ak človek nevie, čomu verí, nepomôže mu ani príslušnosť k určitému spoločenstvu, ani schopný kazateľ.
• Modlitba. Zvody budú šité na kresťanskú mieru, s citovaním Biblie a napodobňovaním služby Ježiša Krista.
• Nedôvera v samého seba a vo vlastné názory. Niektorým ľuďom je všetko jasné a už sa nemajú čo učiť. Štúdium Písma však znamená ochotu konfrontovať a meniť svoje názory, ak Písmo hovorí inak. Znamená to zostať presvedčený, a pritom presvedčiteľný.

Prečo je dovolené, aby satan konal také divy a zázraky? Budú tu tisíce a milióny ľudí, ktorí sa budú modliť v mene Ježiša Krista a povedia: Pane, Pane, či sme nerobili zázraky v tvojom mene? A odpoveď bude znieť: Neznám vás. Matúš 7. Prečo je možné, že budú mnohí zvedení? 2. Tesalonickým 2:10 hovorí: „Pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.“ Láska k pravde je kľúč. V tom je jediná istota.

Láska k pravde nie je niečo, k čomu sa človek dopracuje vlastnou snahou. Je to niečo, čo môže len prijať. Preto sa pýtame: Pane, čo chceš, aby som konal?

Otázka znie: poslúchneme? Berieme tieto výzvy vážne? Zakaždým, keď človek počuje Boží hlas a koná podľa neho, stáva sa citlivejším na hlas Ducha Svätého. Ak ho však počuje a povie si, že na tom až tak nezáleží, začne ho vnímať čoraz menej. O tom, kde budeme stáť pri zvodoch satana aj pri návrate Krista, sa nerozhoduje vtedy. Rozhoduje sa dnes.

Proroctvo o šelme a ľuďoch v 13. kapitole Zjavenia priamo nadväzuje na výklad Knihy Zjavenie Jána, kde sa odhaľuje záverečný konflikt medzi Kristom a satanom; historické a prorocké pozadie tejto moci je úzko prepojené s knihou Daniel, najmä s témou malého rohu a obdobím 1260 prorockých dní, ktoré zapadá do širšieho rámca prorockých kníh; celé proroctvo smeruje k udalostiam doby konca, ktoré sú rozpracované v tematickej oblasti posledných udalostí dejín, pričom duchovný rozmer boja medzi pravdou a klamstvom a otázka vernosti Bohu je kľúčovou súčasťou výkladu Písma.