Ako sa ma diabol pokúsil zničiť

Keď som sa dnes odhodlal písať tento článok (Ako sa ma diabol pokúsil zničiť môj život), nemyslel som si, že ho niekedy vôbec napíšem, a to hneď z dvoch vážnych dôvodov. O tých sa síce zmienim v ďalších článkoch, no teraz budem zámerne stručný. Chcem vás totiž uviesť do stavu očakávania, pretože aj ja sám som čakal, a to veľmi dlho.

„Boh Biblie je Bohom načasovania. V situáciách, ktoré sa zdajú byť beznádejné a nemožné, dokáže zjaviť svoju moc a zasiahnuť. Božia pomoc je vždy prítomná, dokonca aj v tých najmenej pravdepodobných chvíľach. Pamätaj, že tak ako pri rozdelení Červeného mora, aj dnes Boh Biblie zjavuje svoju slávu a silu svojej pravice.“

Skúsenosti, ktoré som prežil za uplynulé takmer dva roky, zásadne zmenili môj vnútorný život a spolu s ním aj môj duševný a duchovný stav. Dnes tento článok píše iný človek, než ten John, ktorý v lete roku 2023 oficiálne „ukončil projekt“, teda prestal s natáčaním videí „s Johnom“ a vedome sa stiahol do ústrania.

Viedli ma k tomu predovšetkým vážne zdravotné dôvody, pretože som sa dlhodobo nadmerne preťažoval neustálym natáčaním videí. V horlivom zápale zvestovať hynúcemu svetu evanjelium záchrany, uvedomujúc si, že je málo času, som pracoval často za počítačom 12 až 14 hodín denne, od deviatej rána až do polnoci, bez skutočnej prestávky, približne tri roky v kuse. Miloval som tvoriť pre Neho, pre ľudí, aby spoznali, aký mocný Boh ma v živote viedol, zdvíhal a niesol aj vtedy, keď som už nemal síl.

Zabúdal som – a až neskôr som sa naučil –, že aj Kristus, hoci celý svoj život zasvätil službe pre dobro iných, považoval za nevyhnutné niekedy prerušiť svoju prácu a v ústraní, nikým nerušený, hľadať hlboké spojenie so svojím Otcom. Ježiš odchádzal do hôr a tam, sám s Bohom, sa vrúcne modlil za trpiacich, hriešnych a chudobných ľudí. Vedel, ako povedal aj svojim učeníkom, že žatva je veľká a robotníkov málo, no napriek tomu od nich nežiadal nepretržitý výkon bez oddychu.

Slová plné súcitu, ktoré povedal svojim prvým učeníkom, hovorí aj dnes svojim unaveným pracovníkom:

„Poďte vy sami do ústrania… a trochu si odpočiňte.“ Mk 6:31

Všetci, ktorí sa učia v Božej škole, potrebujú vedome stráviť čas v tichu a pokoji, rozprávať sa so svojím srdcom, s prírodou a predovšetkým s Bohom. Máme žiť život, ktorý sa vedome líši od sveta a jeho zvykov, a na to potrebujeme osobnú skúsenosť v poznávaní Božej vôle. Musíme sami počuť, ako sa Boh prihovára k nášmu srdcu. Keď všetky ostatné hlasy umĺknu a my ticho čakáme, vnútorný pokoj nám umožní jasnejšie počuť Boží hlas.

To je účinná príprava na každú prácu pre Boha. Kto sa takto občerství, bude aj uprostred ponáhľajúceho sa davu a pri najintenzívnejšej práci obklopený ovzduším svetla a pokoja. Dostane nové povzbudenie, jeho telesná i duchovná sila porastie. Jeho život bude šíriť vôňu a zjavovať Božiu moc, ktorá prenikne do ľudských sŕdc.

Miesto toho som však často fungoval vo vypätí síl. Aj keď som sa cieľavedome radoval z toho, kedy budem môcť renderovať ďalšie dokončené video, neraz som šiel do postele úplne vyčerpaný. Moje oči by vám o tom vedeli rozprávať – možno by napísali „Ódu na bolesť po natáčaní“ alebo epos o neuveriteľnej regenerácii po, vďaka Bohu, kvalitnom spánku. Popri tom som chodil do roboty, kde som opäť sedel za počítačom, no chvála Bohu, mohol som využiť čas, keď neboli žiadni zákazníci (viedol som pobočku Copycentra na internátoch VŠ).

Písal som scenáre, vytváral reelsy, strihal videá, často napojený cez virtuálny program na počítač doma. Pomáhalo mi to využiť čas na maximum. Keď som prišiel domov, rýchlo som sa navečeral a v nočných hodinách natáčal; na druhý deň som upravoval video – duchovný kolotoč Johna Biblea. Nevnímal som vyčerpanie, cítil som, že toto je to, čo chcem robiť celý život: slúžiť druhým, slúžiť Bohu, konať duchovnú službu. Satan však nezaháľal, pozorne sledoval môj život a snažil sa votrieť do tohto diela, aby ho mohol prekaziť.

„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ 1. Petra 5:8

Boh však chránil to, čo započal, a posielal svojich anjelov, aby pôsobili na moju myseľ. Mal som nebeský pokoj v srdci, radosť a naplnenie, aké prajem zažiť každému kresťanovi v službe Otcovi neba, aj keď moje vyčerpané oči boli „ostňom v mojom tele“.

Aj keď som svojím spôsobom introvert, moje srdce túžilo, hoci bolo naplnené nebeskou láskou, po ľudskej láske. Po láske v objatí niekoho, s kým môžete zdieľať svoj život, svoje nadšenie, radosti a skúsenosti. Nádheru vzťahu, ktorú som prežíval pri nakrúcaní videí, ani neviem opísať. Často som kľačal v slzách, ďakujúc Bohu, že mi dovolil vytvárať videá, ktoré mi po renderovaní zalievali oči slzami radosti.

Bolo to ako vidieť Božie dielo skrze moje ruky, akoby vás viedla neviditeľná ruka. Vy neviete, čo z toho bude, ale Boh krok po kroku vytvorí niečo, čo vás dostane do kolien. Typickým príkladom bolo video Evanjelium podľa Jána (movie) – Never Enough (Loren Allred).

Aj po tom všetkom som hlboko v noci vypol počítač a modlil sa pred odpočinkom o jedno:

„Ako si dal Adamovi Evu, prosím, aby som aj ja mal pomoc mne rovnú… viem, že musí existovať, tam vonku niekde je, priveď ju ku mne.“

Po čase chodenia s Oteckom som vedel, že je najlepšie prosiť Ho o znamenie. Povedal som Mu to jasne: „Tá, ktorá bude pre mňa, nech mi napíše prvá. Nech mi napíše email. To bude znamením, že je od Teba.“ V mysli som si pripomínal modlitbu a príbeh služobníka Eliézera:

„Hospodine, Bože môjho pána Abraháma… Nech sa stane tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil, a povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, ktorú si prisúdil svojmu služobníkovi Izákovi, a potom poznám, že si učinil milosť s mojím pánom.“ 1. Mojžišova 24:12–14

V tomto očakávaní ubehli tri roky a ako čas plynul, pýtal som sa sám seba, či sa modlím správne. Vedel som však, že ak budem známy, môžu mi písať rôzni ľudia a mohol by som sa unáhliť v tom, ktorá je tá poslaná od Boha – tá, ktorá Ho bude milovať celým srdcom, bude Mu verne slúžiť a túžiť zachraňovať ľudí spolu so mnou, a pre ktorú bude slovo Hospodina na prvom mieste. Uvedomoval som si, že Boh počul moju modlitbu, pretože nikto za tri roky nenapísal a žiadne „rande“ sa nekonalo. Môj otec často hovorieval:

„Možno Boh čaká, kým dokončíš Jeho dielo, aby ťa vzťah nezamestnával natoľko, že by si nedokonal to, k čomu ťa povolal.“

A tak som v tomto očakávaní tvoril ďalej, až kým samota v srdci po Eve, podobne ako Abrahámova túžba po synovi, nezačala ma tieniť natoľko, že som stratil zo zreteľa podmienku, ktorú som Bohu pre vlastné bezpečie vyslovoval v modlitbách. A práve tu Satan uvidel slabinu, ktorú okamžite využil…

Bol to deň, keď som sa rozhodol, že pôjdem navštíviť svojho brata. Ako sme sedeli a rozprávali sa a ja som sa tešil, že budem doma opäť strihať video, v hlave som nosil scenár na ďalšiu časť, prišla mi správa na Facebooku. Začudoval som sa, pretože ma chcela spoznať, a okamžite mi napadla myšlienka, že je to možno tá pravá – pretože mi napísala prvá. Lenže cez Facebook, nie cez e-mail, čo bola jasná podmienka, lebo som vedel, že cez sociálne siete sa môže ozvať hocikto. Túto podmienku som však podvedome odignoroval, presvedčený, že postačí iné „znamenie“ na preverenie, odkiaľ vietor fúka.

Spýtal som sa jej, či sa poznáme, odpovedala, že nie. Opýtal som sa, či pozná projekt John Bible a či má práve odtiaľ kontakt na mňa, no odpoveď bola opäť nie. A ja som si to vyložil po svojom – že ma našla, aj keď nie cez projekt, pretože jej to Boh dal na srdce. Tvrdila, že rolovala Facebook a „vybehol som jej“ a niečo jej povedalo, že mi má napísať. A tak sme sa stretli a zoznámili.

Všetko sa zdalo hrať do kariet. Rozumeli sme si, bola prívetivá, milá a usmievavá, navštevovala zbor, teda poznala Boha i Bibliu. Jej bývalý partner bol vedúci kresťanskej mládeže, a tak sa ružová clona spustila pred moje oči – až kým som sa neprebudil v nočnej more. Bolo to ako našepkávanie odtrhnúť si zakázané ovocie, ligotavé a nádherné, žiadúce, no podané hadom do ruky. Hovorí sa:

„Kam nemôže diabol, tam pošle ženu.“

… a v mojom prípade to platilo dvojnásobne. Podrobnosti pozná iba málo ľudí v mojom blízkom okolí a tí vedia, že som ušiel hrobárovi z lopaty. Satan totiž využil moju túžbu zachraňovať ľudí a obrátil ju proti mne. Zneužil moju empatiu, prívetivosť a láskavosť presne tak, ako keď podáte niekomu malíček a vezme celú ruku. Moja naivita dôverovať ľuďom a ich príbehom len prehĺbila následky, ktoré som potom zožal. Úprimne doznávam, bola to moja veľká chyba, že som Bohu už nedával celú ruku do Jeho ruky, ale iba prst.

Nikdy nedávajte Boha z piedestálu svojho života na nižšie miesto, než kam patrí. Pretože to bude bolieť…

Boh mi dával varovné znamenia, no Satan, otec lži, prefíkane vykonštruoval fiktívny príbeh, ktorý mi predostierala pred oči tak presvedčivo, že som absolútne nevidel, do čoho sa ženiem. Musel som si prežiť deväť mesiacov klamstiev, prekrúcania, lží a satanských útokov, až som mal pocit, že ju neposlal diabol, ale že sa on sám usídlil v mojom živote, v mojej bezprostrednej blízkosti. Zdesil som sa a cítil som sa tak skľúčený a stiesnený, že som to nedokázal opísať. Bol som stratený, vzdialený od Boha viac než kedykoľvek predtým, no v kútiku duše som volal:

„Ak mi z tohto pomôžeš von, budem ti slúžiť celý môj život.“

A On ma počul. V to ráno mi prišiel email od člena Apoštolskej cirkvi, ktorého som absolútne nepoznal. Napísal mi, ako mu Boh dal na srdce, aby mi napísal – a oči sa mi zalievajú slzami, keď to píšem – že mám z tohto vzťahu odísť a nadobro ho ukončiť, inak stratím svoj vzťah s Bohom. Podrobne mi opísal, kým ona v skutočnosti je, a citujem, že je „posadnutá duchom Jezábel“.

Stretol som sa s ním aj s jeho manželkou, veľmi milými veriacimi ľuďmi, ktorí mi povedali veci, ktoré som sa nikde inde nemohol dozvedieť. Išlo o ženu, ktorá bola v psychiatrickom ústave, jej matka bola narcistka, klamárka, ktorá zrodila klamárku.

Možno si poviete: „Chudák dievča“, no práve toto ma držalo vo vzťahu ďalšie dlhé mesiace. Ľutoval som ju a chcel jej pomôcť, vyliečiť ju, aby poznala Boha. Satan dobre vedel, že sa nikdy nevzdám snahy zachrániť niekoho, kto chce byť aspoň trochu zachránený. Len aby si ma udržala, klamala, že chce so mnou študovať Písmo, chodiť do zboru a dať sa pokrstiť, no zároveň mi neustálymi hádkami strpčovala život:

„Lepšie je bývať na rohu strechy, ako s hašterivou ženou v spoločnom dome. Lepšie je bývať na púšti, ako s hašterivou a zlostnou ženou.“ Príslovia 21:9, 19

Mnohí si poviete: „Prečo si sa nerozišiel?“, no nepíšem tu všetko, čo ma skľučovalo. To, čo Satan nastražil, bolo priam dokonalé. Zničilo by to moju psychiku, a tým aj schopnosť viesť ľudí k Bohu a jasne zvestovať posolstvo Evanjelia. Projekt John Bible by celý padol.

V dôsledku pretrvávajúcich hádok a vydierania moje telo skolabovalo a dostal som PTSD – posttraumatickú stresovú poruchu. Dievča, ktoré som si pripustil do života, trpelo narcistickou hraničnou poruchou osobnosti, čo som zistil až časom, keď mi Boh postupne ukazoval, že mám hľadať príčinu jej správania.

Pochopil som, že to musím ukončiť, že sa tu žiadne „zázračné obrátenie“ konať nebude a že je nutná urgentná psychiatrická liečba. No zakaždým, keď som sa pokúsil vzťah ukončiť, siahla po niečom ostrom a začala sa rezať na zápästí. Verte mi, že vtedy mi to nebolo jedno a veta „veď sa s ňou proste rozíď“ nebola jednoduchým riešením.

Nakoniec, bez zachádzania do ďalších podrobností, sa boj skončil a dievča sa odsťahovalo a odišlo z môjho života tak náhle, ako doň prišlo.

Zavládol pokoj v mojom živote, aj keď ešte dlho trvalo, kým som sa dokázal niekomu otvoriť a dôverovať, kým som začal veriť v skutočnú lásku a porozumenie medzi dvoma ľuďmi, a najmä kým sa moje srdce skutočne upokojilo a uzdravilo.

Boh splnil svoje slovo a vyslobodil ma zo satanovho osídla a ja som splnil svoj sľub. Môj život patrí Jemu, celou bytosťou som sa Mu oddal do služby, pretože mi opäť dokázal, že je Všemocný, neskonale múdry a predovšetkým neprestajne milujúci, napriek našim chybám, pádom a zraneniam, ktoré Božiemu srdcu spôsobujeme vlastným životom.

„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ Izaiáš 49:15

V tomto vzťahu s Bohom som pochopil mnohé veci, či už o sebe, alebo o ľuďoch okolo mňa. Boh ma naučil hlbšie rozumieť ľuďom, ale zároveň aj počúvať vlastnú dušu, ktorú som tak dlho prehliadal, nevnímal a bezhlavo sa hnal dopredu za „niečím“. Aj keď išlo o službu Bohu, zabúdal som milovať aj seba samého, dopriať si pokoj, porozumieť vlastnému vnútornému svetu a tomu, čo som v skutočnosti prežíval. Boh mi začal ukazovať všetko, na čo som kedysi nemal čas ani priestor, a postupne som pochopil, že sa to nedeje proti mne, ale pre mňa.

Boh to dopustil, pretože mi chcel ukázať, kto v skutočnosti som a aké slabiny vo mne existujú, ktoré Satan dokázal zneužiť.

„Práve v pádoch a temných obdobiach môžeme vidieť Božiu ruku, ktorá odhaľuje naše neopracované vlastnosti, ktoré diabol využíva na zničenie človeka, no Otec večnosti a múdrosti nám dáva porozumenie, aby sme ich zmenili, pochopili, vzali pevne do rúk a zatarasili tak cesty, ktorými sa k nám Satan dostáva.“

Projekt John Bible ešte určitý čas fungoval, no potreboval som sa od všetkého odpojiť a sústrediť sa na uzdravenie mysle aj ducha. Jedno som však už vedel s istotou: ak Bohu na kolenách dávate podmienky modlitby, potom sa ich držte, pretože On ich naplní, aby ste Ho mohli milovať a oslavovať ešte viac. A nielen to – dá vám porozumieť, aký je On a akí ste vy, pretože práve tak sa vzťah s Bohom prehlbuje, posilňuje a upevňuje.

Postupne som pochopil, že hoci mi mnohí kedysi hovorili, že moje očakávania od budúcej manželky sú príliš vysoké a že ich znižovaním by som ju určite našiel, v skutočnosti by som ublížil len sám sebe. Hospodin presne vedel, koho potrebujem… ale vedel som to ja? Vedel som naozaj, o koho mám prosiť? Vnímal som vôbec, akú ženu pri sebe skutočne potrebujem?

Výsledkom tohto pre niekoho možno desivého príbehu bolo hlboké uvedomenie, koho chcem mať po celý život po svojom boku. To všetko viedlo k neuveriteľnému vypočutiu modlitby, ktorou som doplnil tú predchádzajúcu. Kľakol som si pri okne, pozeral na nočnú oblohu a povedal:

„Bože, ukázal si mi, kto som, a opäť si dokázal, že si Bohom lásky. Už tomu rozumiem. Nepotrebujem len niekoho, kto ma miluje, ale viem aj to, aká má byť. Nech Ťa miluje celou bytosťou, nech sa stará o svoje telo aj dušu, nech je láskavá, starostlivá a prináša pokoj do domu. Ty ma dopĺňaš a posilňuješ v slabostiach. Potrebujem ženu, ktorá mi je rovná, pomoc mne rovná. Amen.“

Len pár dní po rozchode mi napísali mnohí ľudia, ktorí, hoci o tom nemali tušenie, sa mi otvorili so svojimi zápasmi. Zistil som, že prežívajú to isté, či už vo vzťahoch, alebo hlboko vo vnútri. Hospodin ma vyviedol z pekelnej jamy, aby som sa naučil vyťahovať ďalších z diabolských pút, ktoré sužovali ich dušu tak, ako kedysi moju. Tento bolestný prežitok sa obrátil na požehnanie a skúsenosti z temného boja dnes pomáhajú zachraňovať životy a vzťahy.

Už nie som ten John ako kedysi. Boh vo mne vytvoril niečo nové, niečo krajšie – a stále na tom pracuje.

„Až kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Syna Božieho, k dokonalému človeku, k miere vzrastu plnosti Kristovej.“ Efezanom 4:13

Pýtate sa: „A čo tvoja modlitba? Splnila sa?“ A ja odpovedám: „Splnila sa, a to presne takým spôsobom, o aký som sa modlil… a ešte viac.“ Práve vo chvíli, keď som urobil bodku za projektom, prišlo vypočutie modlitby. No najprv muselo prísť pochopenie seba samého a hlbších Božích plánov s mojím životom. Túto skúsenosť zakončím slovami Ducha prorockého:

„Každý, kto úprimne prichádza k Pánovi a s dôverou ho pokorne prosí, dostane odpoveď. No ak Božia odpoveď na vaše modlitby neprichádza okamžite, nesmiete prestať veriť Božím sľubom. Neprestaňte dôverovať Bohu. Spoľahnite sa na jeho vierohodný prísľub: ‚Proste teda, a dostanete.‘ Boh je príliš múdry, než aby sa mýlil, a príliš dobrotivý, než aby čokoľvek dobré odoprel tým, čo mu úprimne dôverujú.“ Ján 16:24

„Keby sme mohli poznať jeho pohnútky, presvedčili by sme sa, že dobre vie, čo je pre nás najlepšie a že naše modlitby počuje. Nedáva nám nič, z čoho by sme mali škodu, ale obdarúva nás tým, čo potrebujeme viac než to, o čo nerozvážne prosíme. Aj keď odpoveď na naše modlitby nie je okamžite zjavná, máme dôverovať. Nesmieme dopustiť, aby sa do srdca vkrádala nedôvera, ktorá by nás odlučovala od Boha. Neochvejne by sme sa mali spoľahnúť na Pána a keď budeme Božie požehnanie najviac potrebovať, spočinie na nás ako dážď.“

On vás miluje napriek vašim chybám a pádom tak, ako miluje mňa. A hovorí aj tebe:

„Keď som niesol kríž, jediné, na čo som myslel, si bol ty.“

Osobné svedectvo duchovného boja a vyčerpania v službe úzko súvisí s realitou skúseností ľudí, kde sa naplno ukazuje, ako Boh zasahuje uprostred útokov nepriateľa a vnútorného zápasu. Hlbší duchovný kontext tohto príbehu patrí aj do oblasti kresťanského života, kde sa učíme rovnováhe medzi službou, odpočinkom v Kristovi a závislosťou od Božej moci. Zároveň sa dotýka témy poznania Boha, pretože práve v krízach sa najjasnejšie odhaľuje Boží charakter a Jeho vernosť v načasovaní. Skúsenosť únavy a obnovy prirodzene nadväzuje aj na duchovný princíp ako žiť s Bohom, kde Kristus pozýva unavených k odpočinku, tichu a opätovnému spojeniu s Otcom.