fbpx
Zmeň svoj život
Hnutie vieryRozbor učenia

Prečo nasledujete Ježiša?

„Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: ,Čo hľadáte?‘ Oni mu povedali: ,Rabbi – čo v preklade znamená učiteľ –, kde bývaš? ‘  Odpovedal im: ,Poďte sa pozrieť! ‘“ (Jn 1:38-39)

Viete si predstaviť, že kráčate za Kristom a On sa obráti a povie: „Čo hľadáš? Čo chceš“?

Práve to sa stalo Ondrejovi a Jánovi, keď odišli od Jána Krstiteľa a začali nasledovať Ježiša, keď šiel popri nich. Ježiš poznal odpoveď na túto otázku. Tento verš však svedčí o tom, že možno chcel vidieť, ako vyjadria svoje zmýšľanie a svoj motív. Je zrejmé, že v skúške obstáli. Povedali Ježišovi, že chcú vedieť, kde býva. Chceli stráviť čas s Ježišom. Chceli ho spoznať. Ich motív nebol o nič zložitejší.

Pri každom kliknutí na internete musíte skúmať motív – váš alebo cudzí. Je bežné položiť si otázku: Čo chcú títo ľudia, aký je ich motív? Čo sa mi pokúšajú predať alebo získať odo mňa? Často vás oslovia neveriaci a inokedy sa o tú istú emocionálnu transakciu pokúsia kresťania.

Podstatou vzťahu je motív srdca. Skutočné vzťahy majú pevné korene, zatiaľ čo falošné vzťahy sú na začiatku krásne, ale vzápätí zaniknú. Ježiš vo svojom vzťahu s nami nie je o nič menej náročný. Je jedna vec, ak poviete, že nasledujete Krista. Druhá vec je vedieť, prečo Ho nasledujete. Nasledujete Ho pre vlastnú potrebu? Išli ste dnes ráno na internet bez toho, aby ste sa s ním osobne stretli? Hľadali ste ľudí, skôr než ste hľadali Jeho?

Všetci poznáme príbeh, keď Ježiš nakŕmil 5 000 ľudí (či skôr 15 000 ľudí vrátane žien a detí), ako sa uvádza v Jánovi 6, Markovi 6 a Matúšovi 14.  Keď Ježiš urobil tento veľký zázrak, už bol veľmi populárnym náboženským učiteľom. V skutočnosti tisíce ľudí tvrdili, že sú jeho učeníkmi a idú za ním a lipnú na každom jeho slove. To sú verní nasledovníci, ktorí sú v šiestej kapitole Jánovho evanjelia na púšti a sú ochotní vzdať sa jedla, len aby mohli byť s Ježišom.

Dovtedy boli Ježišove kázne celkom pekné, plné slov o láske, ústretovosti a morálke. Vyliečil množstvo ľudí a pokarhal popredných náboženských vodcov svojej doby, čo podľa mňa určite potešilo mnoho Židov, ktorí jednoducho nedokázali dodržiavať všetky ich predpisy! Kto by nešiel za človekom, akým bol Ježiš? Mysleli si, že On je dlho očakávaný Mesiáš, ten, ktorý ich vyslobodí z moci Rimanov.

Okrem toho vyliečil aj všetky ich choroby! A potom to prišlo! Teraz urobil zázrak priamo pred ich očami a nakŕmil ich hladné bruchá! V poriadku, kde sa mám prihlásiť? Tento Ježiš je úžasný.

Ježiš ich teda všetkých nakŕmil a potom poslal dvanásť svojich učeníkov na druhú stranu Galilejského mora, aby sa mohol modliť. Dav Ho však stále hľadal. Každý sa čudoval, kam šiel. Chceli byť s Ním, no nikde Ho nemohli nájsť. Zhromaždili sa teda okolo mora a hľadali Ho na druhej strane, kam sa plavili jeho učeníci, ktorých videli. Ďalej to poznáte – strhla sa búrka a Ježiš kráčal po vode, Peter sa k nemu pridal a potom Ježiš nastúpil na loď a okamžite odplávali na druhú stranu mora.

Keď Ho našli na druhom brehu mora, povedali Mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. (Jn 6:22-26)

Ježiš nikdy nič neprikrášľuje. Ide priamo k podstate veci. Chcel, aby títo ľudia skúmali svoje srdcia a svoje motívy. Možno by nám dnes povedal niečo podobné, napríklad:

„Veru, veru, hovorím ti, chceš to nové miesto v práci nie preto, aby si mohol dávať viac peňazí tým, ktorí sú v núdzi, alebo získať pre mňa viac ľudí, ale preto, lebo chceš viac peňazí a tým si chceš pozdvihnúť ego.“

„Veru, veru, hovorím ti, nepostíš sa preto, aby si sa ku mne priblížil, ale postíš sa aj preto, aby si zhodil päť kíl, alebo aby si pred svojimi priateľmi a pastorom vyzeral zbožne.“

„Veru, veru, hovorím ti, nečítaš si Bibliu a nemodlíš sa každé ráno preto, lebo chceš mať vzťah so mnou, ale preto, lebo si myslíš, že odpoviem na tvoje modlitby a dám ti to, čo chceš.“ 

Veru, veru, hovorím ti… doplňte si zvyšok vety. Každý z nás má vlastné motívy konania. Koľkí z nás sa však zastavia a zamyslia sa nad tým, kým sú? Ak sme kresťania, Duch Svätý nás usvedčí z našich zlých motívov, ak Ho počúvame, ak počúvame ten jemný hlas, ktorý ukazuje na naše temné srdcia.

„Pred niekoľkými rokmi som sa začala postiť každý pondelok za svoje deti, ktoré nepoznali Pána. Hladovala som celý deň a modlila som sa za ich spásu. Postiť sa je dobré a moja túžba, aby moje deti boli spasené, je dobrá vec, ktorú chce aj Boh, však? Malo to teda byť úžasné! Robila som to celé roky, kým sa ma Duch Svätý jedného dňa nespýtal, prečo sa postím. Povedala som: „Lebo chcem, aby moje deti boli spasené.“ Duch Svätý povedal, že Boh neprijíma na ten účet vklady…

Inak povedané, Boh nie je nejaký bankomat, do ktorého vložím nejaké svoje náboženské úkony a čakám, že On mi splní, čo chcem! Čo by sa stalo, keby moje deti boli spasené? Nepripisovala by som si potom zásluhy za roky pôstu? Boh takto nekoná. Tak veľmi som chcela, aby moje deti boli spasené, že som uviazla v skutkoch, keď som sa usilovala urobiť to sama alebo donútiť Boha, aby to urobil, lebo videl, že sa každý pondelok postím. Páni, to bol ale šok.

Okamžite som konala pokánie a teraz sa postím len vtedy, keď ma na to vyzve Pán alebo keď sa chcem k Nemu priblížiť.“

Späť k príbehu: Keď ľudia našli Ježiša a On im odhalil ich motívy, pokúsil sa vysvetliť im duchovný význam zázraku s chlebami a rybami. Chcel, aby pochopili, že On je duchovným chlebom z neba, ktorý je oveľa dôležitejší ako fyzické jedlo, a že chlieb, ktorý ponúka On, im dá večný život. Oni to však nepochopili sa začali sa medzi sebou hádať. Stále chceli fyzický chlieb, a nie duchovný chlieb.

Ježiš ich teda ďalej skúšal:

Vtedy im Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ (Jn 6:53)

Oni považovali tento výrok za urážlivý. Ježišove učenie im už nešteklilo uši príjemnými vecami. Nedával im už jedlo ani ich neuzdravoval, ale žiadal od nich niečo.

Vtedy sa mnohí z jeho učeníkov stiahli a už s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“  (Jn 6:66-67)

Všimnite si, že sa tam hovorí o učeníkoch, nie o nasledovníkoch či fanúšikoch. Boli to ľudia, ktorí sa rozhodli nasledovať Ježiša. Ale keď prišlo do tuhého, požehnania zmizli a jedlo sa minulo, odišli.

Úprimne si myslím, že väčšina ľudí, ktorí sa dnes nazývajú Ježišovými učeníkmi, sú rovnakí ako títo ľudia, ktorých Ježiš stretol. Ich motívy sú úplne nesprávne. Chcú dobré veci, požehnania, učenia o láske, ústretovosti a milosti. Nechcú počuť o záväzkoch, odovzdaní sa, utrpení. A keď príde do tuhého, sú preč.

Všetci môžeme spadnúť do pasce zlých motívov. Buďme k sebe úprimní, naše padlé srdcia sú zlé. Ale nezakrývajme si uši pred Duchom Svätým, ktorý sa usiluje ukázať nám naše zlé motívy. Neschovávajme sa a nezakrývajme si uši pred Jeho varovaniami len preto, lebo nechceme vedieť pravdu o svojich temných srdciach. Otvorte si uši a počúvajte, potom sa kajajte a učte.

Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú.  Ale do života vedie tesná brána a úzka cesta a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mt 7:13-14)

Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? Ježiš mu povedal: Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh. (Matúš 10:17-18)

Toto stretnutie Pána Ježiša s bohatým človekom je pre súčasnú dobu nesmierne dôležité. Ekonomika je pre našu dnešnú spoločnosť prioritou číslo jedna. Tu stojí muž, ktorý je bohatý, ktorý je mladý (podľa záznamu evanjelistu Matúša), ktorý má teda otvorené dvere sveta. Tento človek ale súčasne stojí o Božie kráľovstvo, túži po nebi. Čo mu Pán Ježiš odporučí?

Prvú a najdôležitejšiu vec mu Pán Ježiš hovorí hneď na začiatku. Onen muž ho oslovil „Dobrý Majstre“. Na to Pán Ježiš nadväzuje svojou otázkou: Prečo mi hovoríš dobrý? Nikto nie je dobrý, jedine Boh! Vlastne sa toho človeka pýta: Ty teda veríš, že ja som Boh? Priznávaš mi mesiášstvo? Pýtaš sa ma preto, že mojim slovám priznávaš božskú autoritu?

Tu dáva Pán Ježiš tú najpodstatnejšiu odpoveď. Onen muž ho zrejme nepochopil, preto dochádza k ďalšiemu vývoju v rozhovore, kde mu Pán Ježiš ukazuje na praktickú cestu života veriaceho človeka. Pamätajme, že tento muž bol Žid a žil v dobe plnej platnosti Mojžišovho Zákona! Plnohodnotnú odpoveďou na jeho otázku už boli tieto slová Pána Ježiša.

Ak by spoznal v Ježišovi z Nazareta Božieho Mesiáša, ak by jeho slovám priznal hodnotu Božích slov, ak by poznal, že Ježiš je viac ako Zákon a bol by ochotný žiť podľa jeho učenia, potom by sa mu nebo otvorilo. Mladík ale zostáva svojim uvažovaním úplne v medziach Mojžišovho Zákona. Preto Pán Ježiš pokračuje poukazom na Božie prikázania.

Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku: Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti. Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď vezmi kríž a nasleduj ma. Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. (Matúš 10:19-22)

Pán Ježiš začína menovať príkazy z druhej polovice Desatora, tam sa hovorí o medziľudských vzťahoch. Mládenec ich vraj všetky dodržiaval. To nebýva bežné, ale zrejme to bola pravda, čítame, že sa Pán Ježiš naňho pozrel s láskou. To by asi neurobil, keby onen muž klamal! Ani presným dodržiavaním litery zákona ale nie je Pán Ježiš uspokojený. Ešte mu nemôže prisľúbiť nebo. Ešte niečo mu chýba. Chýba mu láska. To, čo robil, robil pre vlastnú dokonalosť. Chcel byť perfektný, chcel si zaslúžiť nebo pre seba.

To ale nie je dostačujúce. Preto mu Pán Ježiš hovorí: Choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným. Hovorí mu vlastne: zmeň motiváciu svojich postojov. Prestaň premýšľať o vlastnej dokonalosti a začni sa zaujímať o druhých. Rozdaj chudobným, daj tým, ktorí to potrebujú viac, ako ty, budeš mať poklad v nebi.

Ani to samo o sebe by ale nestačilo. Preto Pán Ježiš pridáva ešte poslednú radu: Príď a nasleduj ma! Druhá polovica Desatora totiž nie je Desatorom celým. Tá prvá polovica je, ak sa to tak dá povedať, dôležitejšia. Tam ide o vzťah k Pánu Bohu. Príď a nasleduj ma, hovorí Pán Ježiš. Pýtaš sa po Božom kráľovstve, po večnom živote, tak ho poď žiť. Večný život, to nie je len budúcnosť! Večný život sa začína žiť už tu, na Zemi. Večný život, to je život s Pánom Ježišom Kristom! Poď a nasleduj ho!

On po tých slovách zvesil hlavu a smutný odišiel. Kristova požiadavka pre neho znamenala príliš veľký nárok. Túžil po večnom živote, ale nie za každú cenu. Nepoznal v Mojžišovom zákone list milujúceho Pána. Zákon mu bol zoznamom športových pravidiel, pomocou ktorých sa snažil preukazovať vlastnú dokonalosť. Aké hlboké neporozumenie!

Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky! Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho tým, čo dúfajú v majetok. Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. (Matúš 10:23-27)

Stretnutie s bohatým mladíkom dalo Pánu Ježišovi príležitosť k ďalšej výchove vlastných učeníkov. Zostáva u téme bohatstva. Zatvára bohatstvo cestu do neba? Apoštol Pavol napísal mladému Timotejovi: Koreňom všetkého zla je láska k peniazom (1Tim 6:10). Postihuje tým podstatu problému, ktorý bohatému mladíkovi nebo uzavrel. Bohatstvo samo tým problémom nebolo, Pán Ježiš sám potvrdzuje, že u Boha je všetko možné, teda aj záchrana bohatého človeka.

Nie je to ale jednoduché. Do cesta sa stavia nebezpečenstvo lásky k peniazom. Bohatý mladík túžil po nebi, ale po peniazoch túžil viac. Takýto postoj je krátkozraký. Peniaze nemajú neobmedzenú moc. Ktosi o nich napísal:

Za peniaze si môžeš kúpiť posteľ, ale nie spánok. Môžeš si kúpiť pokrm, ale nie chuť k jedlu. Môžeš si kúpiť liek, ale nie zdravie. Môžeš si kúpiť dom, ale nie domov. Môžeš si kúpiť Diamant, ale nie lásku. Môžeš si kúpiť miesto v zbore, ale nie spasenie.

Áno, za peniaze sa dajú získať veľmi cenné veci. Nikdy ale tú najcennejšiu, večný život. Človek sa nemôže dostať do neba žiadnym vlastným prostriedkom. Nepomôže mu nič z toho, na čo sám spolieha, ani peniaze, ani vplyvné postavenie, ani žiadne vlastné zásluhy. Čo ale nie je v možnostiach človeka, to ponúka Pán Ježiš sám. U neho je možné všetko, aj otvorenie cesty záchrany a spasenia, otvorenie neba. Pán Ježiš Kristus mladého muža vyzval, aby sa oslobodili od vecí, ktoré boli prekážkou medzi ním a Pánom.

Dal mu šancu presvedčiť sa, že Pán Ježiš Kristus je naozaj dobrým Majstrom, pretože je pravým a skutočným Bohom. Dal mu šancu k okamžitému vstupu do večného života. Bohatému mladíkovi ale zaslepilo oči jeho bohatstvo. Preto odchádza smutný. Ukázalo sa, že v jeho živote zaujíma prvé miesto jeho majetok. Hodnota, ktorú bol ochotný priznať Pánu Bohu, bola až niekde ďalej.

Tu prehovoril Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa! Ježiš odvetil: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku – keď aj s prenasledovaním – domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední prví. (Matúš 10:28-31)

Slová Pána Ježiša Krista o bohatstve oslovili aj jeho učeníkov a vyvolali aj v ich srdciach celý rad otázok. Peter, vždy pohotový k reči, sa ozýva prvý. Pýta sa na ich vlastné postavenie. Veď oni opustili všetko, všetkého sa zriekli a vydali sa na cestu nasledovania. Čo to pre nich bude znamenať? Získajú večný život? Pán Ježiš Petra nekarhá. Jeho otázka zrejme mala iný dôvod, než otázka bohatého mládenca. Peter tu nechce zdôrazniť, že by učeníci boli lepší ako onen mladík. Proste sa len pýta na vec, ktorá mu v tejto chvíli nie je jasné, Ako je to s nami?

Pán Ježiš odpovedá, jasne a jednoznačne. Pritom ide vo svojej odpovedi ďalej, až za tému, ktorá vyvolala rozhovor s bohatým mládencom. On sa pýtal na večný život. Pán Ježiš ale vo svojej odpovedi nezačína u večného, ale u úplne pozemského života. Kto sa zriekol svojho zázemia, svojej rodiny a majetku, dostane už v tomto živote mnohonásobnu náhradu. Podstatný je opäť dôvod vzdania sa. Bohatý mládenec dodržiaval prikázania, aby bol v Božích očiach dokonalý. To ale pre Pána Boha nie je legitímny dôvod.

Pán Ježiš hovorí o inej motivácii. Hovorí: Kto opustil pre mňa a pre evanjelium, Jedine taká motivácia totiž dokonale oslobodzuje od závislosti na majetku aj od závislosti na sebe samom. Tu už nejde o vlastnú dokonalosť, tu už nejde ani o tú náhradu, a o odmenu. Kto sa vo svojom živote púšťa Kristovou cestou, tomu ide o Božiu lásku, o nič iné.

Takýto človek sa nepýta vopred, čo z toho bude mať. Taký človek nepočíta, či sa mu to oplatí. Tak sa asi kedysi na brehu jazera rozhodoval Peter a jeho traja priatelia. Už žije s Pánom Ježišom skoro tri roky a až teraz ho napadlo sa pýtať na bilanciu toho starého rozhodnutia. Keď sa rozhodoval, nepočítal. Preto bolo jeho rozhodnutie čisté a preto mu teraz Pán Ježiš sľubuje aj pozemskú náhradu.

Aké domy, bratov, sestry, rodičia či deti dostávajú tí, ktorí žijú svoj život v nasledovaní Pána Ježiša Krista? Dostávajú cirkev. Cirkev je domov, ba viac, než domov. V Cirkvi sa stretávame s bratmi a sestrami, v Cirkvi nachádza veriaci ľudia zázemie, útočisko aj úlohy a prácu. Cirkev je rodinou, ktorej hlavou je Pán Ježiš sám. Milióny kresťanov prežili splnenie tohto sľubu Pána Ježiša. Kristov sľub ale neskončil u pozemských vecí. V budúcom veku dostanú aj život večný. Získajú aj to, po čom túžil a na čo sa pýtal bohatý mládenec.

Bohatý muž sa najprv pýtal na večný život. Učeníci šli najprv za Pánom Ježišom. To je podstatný rozdiel. Ak by niekto chcel získať večný život pre ten večný život samotný a Pána Ježiša Krista by bral len ako prostriedok k získaniu neba, škaredo by sa sklamal. Nebo je dôsledok lásky k Pánovi Ježišovi Kristovi. Nie je možné žiť v nebi a nemilovať Pána Ježiša nad všetko. Veď nebo by tak stratilo svoj pôvab aj zmysel. Večný život je len v Kristovi.

Súvisiace videá a dokumenty