8.časť – Anjeli od Sinaja po dobytie Jericha

Kristus bol tým anjelom, vyvoleným Bohom, ktorý kráčal pred Mojžišom na púšti a viedol Izraelitov pri ich putovaní do krajiny Kanaán. RH 6. máj 1875.

Po celý čas Božieho vedenia nachádzali Izraeliti vodu, aby uhasili svoju smäd, chlieb z neba, aby nasýtili svoj hlad, a pokoj i bezpečie pod tienistým oblakom cez deň a ohnivým stĺpom v noci. Anjeli im slúžili, keď vystupovali do strmých výšin alebo sa predierali nerovnými cestami púšte. ST 21. október 1880.

Boh prejavil veľkú starostlivosť a lásku k svojmu ľudu tým, že im poslal chlieb z neba. „Človek jedol anjelský pokrm“, pretože to bolo jedlo, ktoré im zabezpečovali anjeli. 1 SP 226.

Pred nimi sa teraz v slávnostnej majestátnosti týčila hora Sinaj. Oblakový stĺp spočinul na jej vrchole a ľud rozložil svoje stany v rovine na úpätí hory. Toto miesto bolo ich domovom takmer celý rok. V noci ich ohnivý stĺp uisťoval o Božej ochrane a kým spali, chlieb z neba sa jemne znášal do tábora.

Krátko po tom, čo sa utáborili pri Sinaji, bol Mojžiš povolaný na horu, aby sa stretol s Bohom. Sám vystupoval po strmej a neschodnej ceste a približoval sa k oblaku, ktorý označoval miesto Jehovovej prítomnosti. Izrael sa mal dostať do úzkeho a výnimočného vzťahu s Najvyšším.

Boh prehovoril z hustej tmy, ktorá Ho zahalila, obklopený zástupmi anjelov. Z vrcholu hory oznámil svoj zákon. Teraz mali byť ustanovené opatrenia na vytvorenie vyvoleného národa pod vládou Jehovu ako Kráľa. PP 301, 303, 304, 312.

Počas svojho pobytu na hore dostal Mojžiš príkaz vybudovať svätyňu, v ktorej mala byť osobitným spôsobom znázornená Božia prítomnosť. „I urobia mi svätyňu, aby som prebýval uprostred nich“, znelo Božie nariadenie. PP 313.

Budova svätostánku bola rozdelená bohatou oponou, zavesenou na pozlátených stĺpoch, na dve oddelenia. Podobná opona uzatvárala vchod do prvého oddielu. Tieto opony, rovnako ako vnútorná prikrývka tvoriaca strop, mali nádherné farby – modrú, purpurovú a šarlátovú. Do nich boli zlatými a striebornými niťami vtkaní cherubíni, ktorí predstavujú zástup anjelov spojených s dielom nebeskej svätyne a sú služobnými duchmi Božieho ľudu na zemi. PP 347.

Po dokončení svätyne Mojžiš skontroloval celú prácu. Porovnal ju so vzormi a pokynmi, ktoré dostal od Boha, a videl, že každá časť zodpovedala predlohe. Potom požehnal ľud. Boh mu dal presný vzor archy s pokynmi na jej zhotovenie. Archa mala obsahovať kamenné dosky, na ktoré Boh vyryl vlastným prstom desať prikázaní. Mala podobu truhlice a bola zvnútra i zvonka obložená čistým zlatom. Na nej boli zlaté vence.

Vekom tejto svätej truhlice bola zľutovnica, zhotovená z jedného kusa zlata. Na každom jej konci bol upevnený cherubín z tepaného zlata. Ich tváre boli obrátené k sebe a s úctou hľadeli dolu na zľutovnicu, čo znázorňuje nebeských anjelov, ktorí sa so záujmom a úctou skláňajú nad Božím zákonom uloženým v nebeskej arche. Cherubíni mali krídla: jedno krídlo každého bolo vztýčené nahor, zatiaľ čo druhým si zakrývali telo.

Archa pozemskej svätyne bola podľa vzoru pravej archy v nebi. Tam pri nebeskej arche stoja živí anjeli, po oboch stranách archy, každý s jedným krídlom prikrývajúcim zľutovnicu a s druhým vztýčeným nahor, zatiaľ čo ďalšími krídlami si zakrývajú telo na znak úcty a pokory. 1 SP 272.

Nad zľutovnicou bola šekina, viditeľný prejav Božej prítomnosti. Z miesta medzi oboma cherubínmi Boh oznamoval svoju vôľu. Božské posolstvá veľkňazovi boli niekedy oznamované hlasom z oblaku. PP 349.

Keď Boh neodpovedal hlasom, nechal sväté lúče svetla a slávy spočinúť na cherubínovi na pravej strane archy ako znamenie priazne alebo súhlasu. Ak boli požiadavky zamietnuté, oblak spočinul na cherubínovi na ľavej strane. 1 SP 399.

Skrze Krista mal byť naplnený zámer, ktorého symbolom bol svätostánok – slávny príbytok, ktorého zlaté steny odrážali v dúhových farbách opony s vtkanými cherubínmi, vôňa neustále horiaceho kadidla prenikala všade, kňazi v bielych rúchach bez poškvrny a hlboké tajomstvo Najsvätejšieho, nad zľutovnicou, medzi postavami uctievajúcich anjelov. Vo všetkom tomto Boh chcel, aby Jeho ľud čítal Jeho zámer s ľudskou dušou. Bol to ten istý zámer, ktorý o mnoho rokov neskôr vyjadril apoštol Pavol skrze Ducha Svätého:

„Či neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Boží prebýva vo vás?“ Ed 36

Na samom úpätí vrchu Sinaj začal satan uskutočňovať svoje plány týkajúce sa zvrhnutia Božieho zákona a pokračoval v tom istom diele, ktoré začal už v nebi. Počas štyridsiatich dní, keď bol Mojžiš na vrchu s Bohom, bol satan neustále činný, zasieval pochybnosti, podnecoval vzburu a viedol k odpadnutiu. Zatiaľ čo Boh písal svoj zákon, ktorý mal byť odovzdaný ľudu zmluvy, Izraeliti zapreli svoju vernosť Jehovovi a žiadali si bohov zo zlata.

Celý vesmír bol svedkom udalostí pri Sinaji. V zázname dvoch vlád bol zreteľný kontrast medzi Božou vládou a vládou satanovou. Obyvatelia nepadlých svetov opäť videli dôsledky satanovho odpadnutia a povahu vlády, ktorú by zaviedol v nebi, keby mu to bolo dovolené. PP 335–336.

Môžeme sa potom čudovať, že úžasná sláva vyžarujúca od Všemohúceho sa tak silno odrazila na Mojžišovej tvári, že sa na ňu ľud nemohol ani pozerať? Boží odtlačok bol na ňom, takže vyzeral ako žiariaci anjel od Božieho trónu. 4T 533.

Keď si počas putovania sťažovali na ťažkosti cesty a reptali proti svojim vodcom, Mojžiš im hovorieval:

„Vaše reptanie nie je proti mne, ale proti Bohu. Nie ja, ale Boh vás vyslobodil.“

Jeho unáhlené slová pri skale: „Či vám z tejto skaly vyvedieme vodu?“ však naznačovali, akoby bolo reptanie ľudu oprávnené. Hospodin chcel tento dojem navždy vymazať z ich mysle tým, že Mojžišovi zakázal vstúpiť do zasľúbenej zeme. Bol to jasný dôkaz, že ich vodcom nie je Mojžiš, ale mocný Anjel, o ktorom Boh povedal: „Hľa, posielam anjela pred tebou, aby ťa strážil na ceste a doviedol na miesto, ktoré som pripravil… lebo moje meno je v ňom.“ PP 419.

Mojžiš sa odvrátil od zástupu a sám vystúpil na vrch. V tejto osamelej výške stál a jasným zrakom pozoroval scénu, ktorá sa pred ním odohrávala. PP 471.

Nebolo Božou vôľou, aby niekto sprevádzal Mojžiša na vrch Nébo. Tam stál na vyvýšenine, v prítomnosti Boha a nebeských anjelov. 4aSG 57.

Anjeli Mojžišovi oznámili, že napriek ľútosti nad jeho hriechom nemôže vstúpiť do zasľúbenej zeme. Nebol však najväčším vinníkom – bol to reptajúci duch ľudu, ktorý ho zviedol k chybe. Zároveň mu ukázali, že Kristus, neviditeľný Vodca Izraela, bol Ten, proti komu ľud v skutočnosti hrešil.

Nebeskí poslovia mu ďalej odhalili obetnú službu, ktorá znázorňovala ukrižovanie Krista, a otvorili pred jeho mysľou budúce udalosti. Keď videl scénu kríža, nanebovstúpenie Krista a pochopil, že aj on bude medzi tými, ktorí otvoria Spasiteľovi brány večnosti, jeho tvár sa zmenila radosťou.

Viděl zem očistenú ohňom, zbavenú každej stopy hriechu a kliatby, obnovenú a danú svätým, aby ju vlastnili naveky. V tejto vízii pochopil plnosť Božieho plánu. 10MR 151–159.

Keď Mojžiš uvidel Kanaán, uložil sa k odpočinku ako unavený bojovník. Prišiel naň spánok smrti. Anjeli vzali jeho telo a pochovali ho v údolí. Izrael nikdy nenašiel jeho hrob.

Satan sa radoval, že Mojžiš padol pod moc smrti. Keby však nebolo tohto jedného zlyhania, mohol byť Mojžiš prenesený do neba živý. Kristus – Michal – spolu s anjelmi zostúpil z neba a vzkriesil Mojžiša. 4aSG 57–58.

Satan považoval všetkých mŕtvych za svojich zajatcov. Keď sa však Knieža života priblížilo k hrobu, moc temnoty sa zachvela. Kristus povedal satanovi: „Nech ťa Pán potrestá.“ A Mojžiš bol vzkriesený k životu. PP 478.

Boh prišiel k Balámovi v noci prostredníctvom jedného zo svojich anjelov a opýtal sa ho: Kto sú tí muži u teba? Balám odpovedal Bohu:

„Balák, syn Seforov, kráľ moábsky, poslal ku mne so slovami: Hľa, ľud, ktorý vyšiel z Egypta… teraz teda poď a preklaj mi ho… A Boh povedal Balámovi: Nepôjdeš s nimi a nebudeš preklínať ten ľud, lebo je požehnaný.“

Anjel Balámovi oznámil, že synovia Izraela sú vedení pod zástavou nebeského Boha a že nijaké prekliatie nemôže zastaviť ich rast. Ráno Balám vstal a neochotne povedal mužom, aby sa vrátili k Balákovi, pretože Boh mu nedovolil ísť s nimi. Nato Balák poslal ďalších kniežatá, významnejších než prvých poslov, a jeho výzva bola naliehavejšia:

„Neodmietaj, prosím, prísť ku mne, lebo ťa veľkou cťou poctím…“ Balám odpovedal: „Keby mi Balák dal celý svoj dom plný striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť slovo Hospodina, svojho Boha, aby som urobil čokoľvek malé alebo veľké proti Jeho vôli.“ 4aSG 44

Po druhý raz bol Balám skúšaný. Túžil vyhovieť kráľovej žiadosti, a hoci mu bola Božia vôľa jasne zjavená, naliehal na poslov, aby ešte počkali, že sa bude znova pýtať Boha – akoby Nekonečný bol človekom, ktorého možno presvedčiť. PP 440. K Balámovi bol opäť poslaný anjel, ktorý mu povedal:

„Keď prišli muži, aby ťa povolali, vstaň a choď s nimi; ale urobíš len to, čo ti prikážem.“ 1 SP 321

Balám získal povolenie ísť s moábskymi poslami, ak poňho ráno prídu. Oni však, unavení jeho otáľaním, odišli bez neho. Všetky výhovorky, ktorými sa mohol vyhnúť Balákovej žiadosti, boli odstránené. No Balám túžil po odmene. Osedlal zviera, na ktorom zvykol jazdiť, a vydal sa na cestu. Bál sa, že by Božie dovolenie mohlo byť odvolané, a preto sa ponáhľal, aby mu neunikla sľúbená odmena. PP 441.

Boží hnev vzplanul proti Balámovi pre jeho pošetilosť. Anjel Hospodinov sa postavil na cestu, aby mu ju prehradil. Zvieralo videlo Božieho posla, ktorý bol jeho pánovi neviditeľný, a odbočilo z cesty na pole. Balám ho krutými ranami prinútil vrátiť sa späť. Keď sa však dostali na úzke miesto medzi múrikmi, anjel sa znovu zjavil a zviera, snažiace sa vyhnúť hrozivej postave, pritlačilo jazdcovu nohu k stene. ST 25. november 1880.

Balám sa rozbesnel a bil zviera ešte krutejšie než predtým. Vtedy Boh otvoril zvieraťu ústa a „nemá oslica, prehovoriac ľudským hlasom, zabránila prorokovej nemúdrosti.“ „Čo som ti urobila,“ povedala, „že ma už tretí raz biješ?“ Rozzúrený Balám jej odpovedal, akoby hovoril s rozumnou bytosťou:

„To, že si ma uviedla do posmechu! Keby som mal meč v ruke, už by som ťa zabil.“

Vtom Balám precitol a uvidel anjela Božieho, ktorý stál pred ním s taseným mečom, pripravený ho usmrtiť. V hrôze sklonil hlavu a padol na tvár. Anjel mu povedal:

„Prečo si bil svoju oslicu už po tretí raz? Ajhľa, ja som vyšiel, aby som sa ti postavil do cesty, lebo tvoja cesta je predo mnou zvrátená. Keď ma oslica videla, uhla sa mi už trikrát; keby sa mi nebola uhla, bol by som ťa už zabil.“

Keď Balám uzrel Božieho posla, v hrôze zvolal: „Zhrešil som“, pretože nevedel, že stojí proti nemu na ceste. Vyhlásil, že ak sa to anjelovi nepáči, vráti sa späť domov. PP 442–443.

Keď anjel Baláma dôrazne varoval pred moábskymi úplatkami, dovolil mu pokračovať v ceste. Balám sa stretol s Balákom, ktorý sa ho pýtal, prečo neprišiel skôr. Balám odpovedal, že nemá moc hovoriť vlastné slová a že môže vysloviť iba to, čo mu Boh vloží do úst.

Balám nariadil, aby boli prinesené obete podľa náboženských obradov. Boh poslal svojho anjela, aby sa s Balámom stretol a dal mu výrečnosť, ktorú dostával vždy, keď bol úplne odovzdaný Božej službe.

„Hospodin vložil slovo do Balámových úst a povedal: Z Aramu ma priviedol Balák, kráľ Moábu: Poď, preklínaj mi Jakoba. Ako by som mohol preklínať toho, koho Boh nepreklína? Ako by som mohol kliat, koho Hospodin neodsúdil?“

Balák bol sklamaný a rozhnevaný a zvolal:

„Povolal som ťa, aby si preklínal mojich nepriateľov, a ty si ich ustavične dobrorečil.“

Balák sa domnieval, že Baláma zadržuje pohľad na izraelské tábory, a preto ho odviedol na iné miesto, kde Izrael nevyzeral tak početne. Znovu na vrchu Fegór Balám priniesol zápalné obete a šiel obcovať s Božím anjelom. Anjel mu povedal presne to, čo má hovoriť. 1 SP 322–324.

Izraeliti tridsať dní oplakávali Mojžiša a konali zvláštne bohoslužby na pamiatku svojho vodcu. Jozue bol uznaný za nového vodcu Izraela. Boli vydané rozkazy na prípravu pochodu, opustili tábor a zostúpili k brehom Jordánu. PP 481–483.

Štyria nebeskí anjeli neustále obklopovali Božiu archu, aby ju chránili. Ježiš Kristus, nasledovaný nebeskými anjelmi, kráčal pred archou. Keď vstúpili k Jordánu, vody sa rozostúpili pred Jeho prítomnosťou. Kristus a anjeli stáli pri arche, zatiaľ čo kňazi zotrvávali v rieke, kým celý Izrael neprešiel. SP 399.

Keby boli Jozuove oči otvorené, videl by Božích anjelov rozostavených okolo Izraela, pretože vycvičené nebeské vojsko prišlo bojovať za Boží ľud a Kapitán Hospodinových zástupov bol prítomný, aby viedol boj. RH 19. júl 1892.

Keď sa Jozue vzdialil od tábora, aby sa modlil a rozjímal, uvidel muža vysokého vzrastu, odetého ako bojovníka, s mečom v ruke. Nebol to obyčajný anjel. Bol to Pán Ježiš Kristus, Ten, ktorý viedol Izrael púšťou v ohnivom stĺpe v noci a oblakovom stĺpe vo dne. Miesto bolo posvätené Jeho prítomnosťou, a preto bolo Jozuovi prikázané, aby si vyzul obuv. 4aSG 61.

Jozue, naplnený bázňou, padol na tvár a klaňal sa. A zaznelo mu Božie uistenie:

„Ajhľa, dal som do tvojej ruky Jericho, jeho kráľa aj jeho mocných bojovníkov.“ PP 488

Kapitán Božích zástupov sa nezjavil celému zástupu. Komunikoval iba s Jozuem, ktorý potom opísal rozhovor Hebrejom. Bolo na nich, či uveria, alebo budú pochybovať o Jozuových slovách, či budú nasledovať príkazy, ktoré mu boli dané v mene Kapitána Božích zástupov, alebo sa vzoprú Jeho pokynom a poprú Jeho autoritu. Nemohli vidieť zástupy anjelov, zoradené Synom Božím. 4T 162–163.

Sám Kapitán Božích zástupov zostúpil z neba, aby viedol nebeské vojsko pri dobýjaní mesta. Anjeli Boží uchopili mohutné hradby a zložili ich k zemi. 3T 264.

Kristus a anjeli sprevádzali archu zmluvy pri obchádzaní Jericha, až napokon zrútili masívne múry mesta a odovzdali Jericho do rúk Izraela. 1 SP 399.

Keď Jericho padlo, žiadna ľudská ruka sa nedotkla jeho hradieb, ale anjeli Boží zvrhli opevnenie a vnikli do pevnosti nepriateľa. Nebol to Izrael, ale Kapitán Božích zástupov, kto dobyl Jericho. Izrael však mal svoju úlohu – prejaviť vieru v Kapitána svojej spásy. RH 19. júl 1892.

Keby bol čo i len jeden bojovník použil svoju silu proti múrom mesta, Božia sláva by bola zmenšená a Jeho vôľa zmarená. Toto dielo však bolo prenechané Všemohúcemu. Keď Kapitán Božích zástupov viedol svoje légie anjelov k útoku, výsledok bol jednoznačný. ST 14. apríl 1881.

Téma anjelov pri putovaní Izraela od Sinaja až po dobytie Jericha patrí do širšieho obrazu Božieho vedenia v dejinách spásy a prirodzene nadväzuje na učenie o anjeloch ako Božích poslov, ktorí sprevádzajú Boží ľud v rozhodujúcich chvíľach; úzko súvisí aj s realitou vesmírneho konfliktu, kde prebieha boj medzi Božou vládou a vzbúrenými mocnosťami, a zapadá do rámca biblických príbehov, ktoré ukazujú, ako Boh skrze svoju prítomnosť a nebeské bytosti viedol Izrael k zasľúbenej zemi; duchovný význam udalostí na Sinaji, kde Boh zjavuje svoj zákon a potvrdzuje zmluvný vzťah, súvisí aj s témou Božieho zákona, ktorý stojí v centre Božej vlády nad nebom aj zemou.