Stvorenie je viera, evolúcia je veda?

Stvorenie je viera; evolúcia je veda?

Túto frázu ste už pravdepodobne počuli. A je pravdivá – ale iba z polovice. Skutočnosť, že „stvorenie je viera“, je pravda. Ako kresťania potvrdzujeme, že stvorenie je skutočne otázkou viery. Vierou prijímame, že Boh stvoril tento svet; a nemôžeme to inak potvrdiť. Nikto z nás nebol prítomný pri stvorení sveta, len Božie slovo nám to hovorí; alebo skôr Jeho Slovo. Biblia sa nevyhýba učeniu, že presvedčenie o stvorení je skutočne otázkou viery.

V liste Židom 11:1 sa hovorí, že viera je „dôvera v to, v čo dúfame, a presvedčenie o veciach, ktoré nevidíme.“ A čo je tou úplne prvou vecou na zozname toho, čo musí byť prijaté vierou (verš 3)?

„Vierou rozumieme, že vesmír bol stvorený Božím slovom, takže to, čo vidíme, nevzniklo z ničoho viditeľného.“

Takže tu to máme! Ako kresťania prijímame, že veríme v stvorenie – toto je naše vyznanie viery. Samozrejme, existuje mnoho vedeckých faktov, ktoré nás uisťujú, že naša viera je v súlade s realitou – ale naša viera stojí predovšetkým na Božom Slove.

Evolúcia nie je veda

O druhej časti tejto výpovede však nemôžem povedať, že je pravdivá: „evolúcia je veda“. Samozrejme, toto je presne to, čo si evolucionisti želajú, aby sme verili; áno, toto učia naše deti v školách; áno, toto prezentujú ako pravdu vo filmoch a televíznych programoch. No táto časť výroku jednoducho pravdivá nie je.

A prečo to hovorím? Chcem si snáď spôsobiť intelektuálnu alebo akademickú samovraždu? Práve naopak: moje akademické vzdelanie ma obohatilo tak, že mi v tejto veci prinieslo jasno. Počas jedného či dvoch rokov štúdia bunkovej biológie mi bolo úplne jasné, aké obrovské množstvo viery je potrebné na to, aby človek prijal evolúciu. Napríklad frázy ako „a tak nejak došlo k tomu, že…“ nie sú práve presvedčivým vedeckým vysvetlením toho, ako vznikol DNA kód.

Často som počúval, ako je evolúcia podporovaná príbehmi typu „a tak nejak k tomu došlo“, ale vždy som bol znova šokovaný, keď som počas výučby bunkovej biológie počul takéto vysvetlenia. Potom mi prišiel na myseľ verš zo Židom 11. Uvedomil som si, že tento text sa dá aplikovať nielen na vieru v stvorenie, ale aj na veľký tresk a evolucionistické hypotézy.

„List evolucionistom“

Ako by teda znela klasická verzia Židom 11 v „evolucionistickej štandardnej verzii“?

• Viera je spoliehanie sa na to, v čo dúfame, a istota v to, čo nevidíme. Takto verili naši predchodcovia.
• Vierou rozumieme, že vesmír sa zformoval veľkým treskom, takže to, čo teraz vidíme, nevzniklo z ničoho viditeľného; uvedomujeme si vierou, že vesmír sa sám vytvoril z ničoho.
• Vierou vieme, že hviezdy sa zformovali z plynných mrakov. Vierou chápeme, že ťažké prvky vznikli v explodujúcich hviezdach; s hrdosťou tvrdíme, že aj my sami sme len „hviezdny prach“ a „deti hviezd“.
• Vierou tvrdíme, že prvý život vznikol v „chemickej prapolievke“ – aj keď neexistuje ani najmenší geologický dôkaz, že takáto polievka niekedy existovala.
• Vierou prijímame, že sa genetický kód vytvoril procesom bezmyšlienkovitej a neřídenej chemickej aktivity, a tým, ako sa do kódovanej informácie dostávalo kopírovaním stále viac chýb, dochádzalo k vytváraniu nových a lepšie prispôsobených typov organizmov.
• Bez viery a predstavivosti nie je možné rozumieť evolúcii, pretože každý, kto študuje evolúciu, musí veriť, že k nej skutočne došlo, už len preto, že žiadny skutočný vedec o evolúcii nepochybuje.
• Vierou dosvedčujeme, že „súčasnosť je kľúčom k minulosti“. Aj keď v skutočnosti vôbec nevieme, aká minulá realita bola, táto naša viera nám pomáha ignorovať všetky dôkazy o Noemovej potope – takáto pochabá myšlienka by totiž znamenala, že Boh kedysi súdil svet a mohol by ho súdiť znova.
• Vierou smelo každého ubezpečujeme, že hlavným hrdinom celej koncepcie je smrť, a že menej prispôsobené organizmy sa musia obetovať na oltár pokroku. To menej zdatné musí zomrieť, aby uvoľnilo miesto zdatnejšiemu – neexistuje žiadne milosrdenstvo a žiadna starostlivosť o slabých. Boj o existenciu a smrť tu boli vždy – tak to bolo, tak to má byť, a tak to vždy bude.
• Vierou prijímame, že sme len zvieratá. To, čo nás na tento svet priviedlo pred nejakými 100 000 rokmi, a čo nám umožnilo študovať našu evolučnú minulosť, boli len náhodné mutácie a prírodný výber. Sme tu len na chvíľu, trpíme a potom zomrieme.

Mám pokračovať ešte ďalej? Nemusím hovoriť veľa o tých, ktorí už zomreli: sú mŕtvi a pochovaní, a chemikálie, ktoré kedysi tvorili ich telá, už vstúpili do recyklácie prírody. A čo sa týka ich skutkov, či už dobrých alebo zlých, či konali spravodlivosť alebo nespravodlivosť, či už boli statoční alebo zbabelci, či zneužívali ženy alebo boli verní manželia, či riadne vychovávali deti alebo ich naopak týrali, či pomáhali iným alebo im spôsobovali utrpenie, či vymýšľali nové lieky pre zdravie ostatných, alebo páchali genocídu – to všetko je nepodstatné, pretože neexistuje žiadne vzkriesenie mŕtvych a žiadny konečný súd.

Títo všetci sú mŕtvi, a my budeme čoskoro tiež. Vesmír nemá žiadny zmysel a život nemá žiadny cieľ.

Očití svedkovia vs. príbehy typu „jedna pani povedala“

Presvedčenie o stvorení je nepochybne založené na viere – a to isté platí aj o evolúcii. Avšak, tieto dve viery nemajú rovnaký pôvod. Jedna je založená na neustále sa meniacich hypotézach, kvalifikovaných odhadoch a príbehoch typu „jedna pani povedala“. Tieto príbehy občas zosmiešňujú logiku a popierajú známe vedecké zákonitosti.

Na druhej strane, druhá viera je založená na historickej správe, ktorú inšpiroval samotný Stvoriteľ – ten, ktorý bol prítomný, keď sa všetky tie veci diali. Táto správa navyše dáva zmysel svetu, v ktorom žijeme, a s ktorým máme všetci skúsenosť.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )