Životné cykly a genetické zálohy popierajú evolúciu

Evolúcia – veda alebo mýtus?

Evolúcia sa prezentuje ako oblasť biológie, ale v skutočnosti nás len zavádza, pretože neposkytuje žiadny presvedčivý experimentálny dôkaz. Väčšina biologických učebníc uvádza experimenty, v ktorých sa v sklenených aparátoch zahrievali vstupné reaktanty aminokyselín a týždeň nimi prechádzal elektrický výboj. Výsledkom bolo nájdenie stopových množstiev niekoľkých aminokyselín. Z tohto sa odvodzuje, že ak by podobné procesy – ktoré neboli riadené žiadnym rozumným podnetom – pokračovali, mohla by sa vyvinúť živá bunka.

Tento záver má však rovnakú logiku ako tvrdenie, že sa automobily pred dávnymi časmi vyvinuli z kaučuku, písku, železnej rudy a uhlia po tom, ako sa tieto látky dostali do sopky. Železná ruda a uhlík z uhlia vytvoria oceľ, roztavený piesok sa premení na sklo a z kaučuku vulkanizáciou vznikne guma.

Evolúcia automobilu?

Učebnicový text by mohol pokračovať opisom, ako sa po miliardách a miliardách ďalších pokusov a omylov spontánne vyvinuli stále dokonalejšie piesty, valce, celé motory s elektrickými sviečkami, prevody, osi so štyrmi kolesami s pryžovými pneumatikami a karosérie so zasklenými oknami, na ktorých sú upevnené stierače.

Takisto by text mohol tvrdiť, že sa podobným spôsobom vyvinuli predné svetlá a nádrže plné benzínu. Na záver by text mohol konštatovať, že takto sa vyvinula aj prvá bunka a celý život. Takéto prirovnanie ilustruje, ako absurdné a nevedecké môžu byť niektoré tvrdenia o spontánnom vzniku života a evolúcii, ak sa na ne pozrieme z logického hľadiska.

Absurdné príbehy o evolúcii

Vedci si často všimnú, že podobné príbehy o evolúcii sú fantáziou veľmi zvláštneho druhu. Predstavme si, že by niekto tvrdil, že si včera kúpil úplne nové auto, a na druhý deň ráno ho našiel úplne zhrdzavené a rozpadnuté na hromadu prachu. Tento príbeh by sa síce dal chápať ako popis správneho smeru fyzikálnych zákonitostí, ibaže procesy ako hrdzavenie a rozklad neprebiehajú tak rýchlo.

Naopak, ak by niekto tvrdil, že sa hromada piesku a železnej rudy samovoľne vyvinula do úplne nového auta, okamžite by sme rozpoznali, že ide o naruby prevrátenú fantáziu, pretože tento proces by bol pravým opakom toho, ako realita skutočne funguje. To už nie je príbeh o krave, ktorá preskočila nízky plot (čo je možné), ale skôr príbeh o „tráve, ktorá zožerie kravu“ – teda úplne prevrátená realita.

Jednou z metód, ktorými vedci vyvracajú mýty, je metóda pozorovania. Vedci sú presvedčení o vzniku áut na základe pozorovania ich výroby na montážnych linkách v Detroite. Nikdy nikto nepozoroval, že by auto vzniklo neúmyselným a spontánnym spôsobom zo sopky alebo v nej. Z tohto dôvodu vedci jednoznačne dochádzajú k záveru, že autá vznikajú podľa inteligentného plánu.

Evolúcia života – vedecké či iluzórne vysvetlenie?

Ale ako je to so životom? Stačí samotná biológia na vysvetlenie vzniku života, alebo musíme pridať predstavu o naruby prevrátenej evolúcii, aby sme pochopili biologický svet? Aby sme odpovedali na túto otázku, preskúmame životný cyklus niektorých typov životných foriem. Cieľom je pochopiť, či je možné vysvetliť vznik života prirodzene, alebo je potrebné hľadať inteligentné usporiadanie.

Motýľ monarcha predstavuje skvelý biologický príklad, pretože jeho celý životný cyklus je možné overiť pozorovaním. Všetky potrebné informácie sú uložené v jednej molekule deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) a životný cyklus možno pozorovať počas 60 dní. Vajíčko motýľa monarchy je oválne, s dĺžkou približne jeden milimeter. Po troch dňoch sa z neho vyliahne húsenica, ktorá sa následne premení na kuklu. Z kukly sa neskôr vyliahne motýľ, ktorý je schopný letu, migruje, žerie, pári sa a rozmnožuje.

Krátko po splnení reprodukčných funkcií samec aj samička dehydrujú a zomierajú.

Unikátne sekvenčné genetické zálohy

Zo životného cyklu motýľa monarchy sa dozvedáme, že vo vnútri zdanlivo neaktívneho vajíčka sa nachádzajú všetky genetické inštrukcie potrebné na vznik húsenice so šestnástimi nohami a motýľa so šiestimi nohami. V štádiu vajíčka neexistuje žiadny viditeľný prejav húsenice, rovnako ako v štádiu húsenice neexistuje viditeľný prejav motýľa. Dochádza k prejavu morfologických zmien – tvary a štruktúry, ktoré sa prejavia v presnom slede, sú už vopred naplánované v genetických zálohách organizmu.

To, že tieto pozoruhodné premeny môžeme sledovať počas 60 dní, nám poskytuje dôležitú lekciu o genetických zálohách. Tieto mimoriadne komplexné transformácie, ktoré by žiadny ľudský inžinier nedokázal navrhnúť, môžeme nazvať sekvenčnými genetickými zálohami. Vyskytujú sa len raz, v prísne stanovenom slede udalostí, aby bol dosiahnutý dospelý stav, a následne sa už neopakujú.

Zložitosť genetického inžinierstva

Každý zložitý organizmus má svoje vlastné genetické zálohy. Niektoré organizmy sa nepremieňajú zo šestnásťnohej formy na šesťnohú, niektoré sa nemenia z peších na lietavé, no ich premeny až do dospelosti sú rovnako fascinujúce. Každá mnohobunková forma života musí rásť a rozvíjať sa od vajíčka alebo semena až po dospelú konfiguráciu, čo si vyžaduje priebežné štrukturálne a funkčné premeny. Tieto premeny sú naplánované na molekulárnej úrovni, organizované, koordinované a riadené spôsobom, ktorý presahuje ľudské pochopenie.

Nemáme predstavu, ako to DNA dokáže. Jediné, čo s istotou vieme, je, že takéto megainžinierstvo nemohlo vzniknúť náhodnou evolúciou. Na to sú potrebné formy genetických záloh, ktoré zabezpečujú presný a koordinovaný vývoj organizmov.

Presná genetická adaptácia

Keď má v lete arktická líška sivastú kožušinu, ktorá splýva s okolitou tundrou, zároveň má vo svojej genetickej zálohe pripravenú bielu srsť, ktorú si „oblečie“ v zime. Biela líščia srsť v zime splýva so snehom, ale genetická záloha stále obsahuje sivú srsť na ďalšie leto.

Podobne bielokur horský čerpá zo svojich genetických rezerv a na jar si vytvára škvrnité, červenohnedé perie, na jeseň hnedasté perie a v zime zase biele perie. Stromy na jar vyrastajú listy a kvety, v lete prinášajú ovocie a na jeseň svoje listy zhadzujú. Vtáky počas jari a leta hniezdia a vyvádzajú mláďatá, na jeseň potom migrujú. Tieto periodické udalosti majú základ v cyklických genetických zálohách DNA jednotlivých organizmov a prebiehajú opakovane, presne a podrobne počas celého života.

Líška má bielu kožušinu pre prvý sneh a nie pre posledný, a sivú kožušinu pre prvé roztápanie, nie o týždeň či mesiac neskôr. Nikdy jej nenarastie červená, zelená, oranžová alebo modrá srsť procesom pokus-omyl, ako by to mohli ponúknuť náhodné procesy.

Ak by cyklické genetické zálohy neboli presne a podrobne skonštruované, líška by neprežila ani jednu sezónu. Táto vysoká miera presnosti a koordinácie naznačuje, že genetické zálohy sú navrhnuté tak, aby organizmy úspešne zvládli sezónne zmeny prostredia.

Tieto cyklické zmeny v správaní a fyziológii rôznych organizmov jasne ukazujú na inteligentný plán a nie na náhodné evolučné procesy. Každý organizmus je vybavený genetickými mechanizmami, ktoré mu umožňujú reagovať na ročné obdobia a prežiť v neustále sa meniacich podmienkach.

Aktivácia genetických mechanizmov

Cvičenie v horúčave aktivuje genetickú zálohu na syntézu proteínov teplotného šoku, ktoré umožňujú fungovanie v horúcom prostredí. Určité typy aktivity stimulujú tvorbu aktínu a myozínu, teda nových proteínov potrebných na kontrakciu svalových vlákien.

Tréning vedie k svalovej kostrovej hypertrofii (zväčšeniu objemu) a bradykardii (spomaleniu srdcovej frekvencie), zatiaľ čo dlhodobý odpočinok na lôžku spôsobuje svalovú atrofiu (úbytok svalovej hmoty) a tachykardiu (zrýchlenie srdcovej frekvencie). Pri pobyte vo vyšších nadmorských výškach dochádza k zvýšeniu koncentrácie červených krviniek a aktivácii 2,3-difosfoglycerátu. Po návrate na nižšiu nadmorskú výšku sa jeho hladina opäť zníži.

Počas dvoch mesiacov sa môžu vytvoriť nové bočné vencovité tepny, ktoré slúžia ako premostenie zablokovaných ciev. Nové kostné bunky sa tvoria po zlomeninách a v oblasti jaziev po odreninách, rezných ranách či trhlinách vznikajú nové tkanivá. Tieto príklady sú len malou ukážkou z nespočetných genetických záloh DNA, ktoré sa aktivujú v závislosti od situácie a sú prítomné v každej životnej forme. Tieto zálohy sa môžu aktivovať počas niekoľkých hodín, nie miliónov rokov.

Evolúcia ako neefektívny mechanizmus

Evolúcia by nedokázala do organizmu vložiť tieto záložné mechanizmy, pretože nemôže predvídať potreby organizmu ešte pred danou udalosťou. Organizmus by totiž neprežil, keby nebola jeho potreba uspokojená včas. Evolúcia ako proces s prázdnou mysľou nie je schopná plánovať, organizovať, koordinovať ani riadiť akékoľvek zmeny, pretože je neinteligentná. To, čo je hlúpe a jednoduché, nemôže myslieť ani konať v oblasti, ktorá je extrémne zložitá – v oblasti života a prežitia.

Rýchlosť a presnosť, s akou sa tieto genetické mechanizmy aktivujú, poukazuje na inteligentný dizajn, nie na slepý evolučný proces. Tieto záložné systémy sú dôkazom toho, že organizmy sú vopred vybavené na zvládnutie náročných podmienok a na zabezpečenie prežitia.

Od počatia až po smrť funguje DNA všetkých životných foriem tak, že umožňuje aktiváciu potrebných genetických záloh bez vzájomného rušenia.

Napríklad organizmus môže súčasne aktivovať proteíny teplotného šoku a proteíny pre prispôsobenie sa nadmorskej výške, keď počas horúceho dňa stúpa do vyšších polôh, a zároveň proteíny potrebné na prežitie počas nočného chladu. Genetické zálohy sú vždy pripravené poskytnúť svoje rozsiahle možnosti podľa aktuálnej potreby. Všetkým životným formám poskytujú pozoruhodnú škálu tvarových, funkčných a behaviorálnych mechanizmov, ktoré sú detailne a presne navrhnuté na prežitie aj v extrémne sa meniacich podmienkach.

Pripravenosť bez pokusov a omylov

Tieto schopnosti sa prejavujú dokonale už na prvýkrát. Nejde o nejaké náhodné pokusy alebo magické procesy, ktoré by trvali milióny rokov, ako to tvrdí evolučná teória. Evolucionistická predstava, že arktická líška vyvinula svoju bielu kožušinu náhodne, aby čelila prvému sneženiu, je nelogická. Líška by totiž neprežila ani jediný deň, ak by sa jej srsť nevyvinula včas. Tak ako všetky ostatné životné formy, aj arktická líška potrebovala už od svojho počatia schopnosť prispôsobenia, presnosť a podrobnosť svojich genetických záloh.

Ak by tieto mechanizmy nefungovali od začiatku, líška by neprežila ani vlastné narodenie. Tento harmonický a synchronizovaný systém genetických reakcií jednoznačne poukazuje na inteligentný dizajn. Je zrejmé, že genetické zálohy nie sú výsledkom slepého evolučného procesu, ale skôr zámerne vytvoreným mechanizmom, ktorý zaisťuje prežitie v rôznych podmienkach už od samotného počiatku.

Odozva, adaptácia, aklimácia a aklimatizácia: evolúcia alebo plán?

Keď človek začne cvičiť, jeho srdcový rytmus sa zvýši, čo nazývame odozva (odpoveď). Ak však toto cvičenie vykonáva pravidelne niekoľko týždňov, srdcový rytmus sa začne postupne znižovať v porovnaní s pôvodnou odozvou. Tento proces prispôsobenia sa nazývame adaptácia. Ak je toto prispôsobenie spôsobené prostredím, ide o aklimáciu. Ak je táto odozva výsledkom klimatických podmienok, hovoríme o aklimatizácii.

Nazývať tieto procesy evolúciou je však úplným omylom, pretože ide o okamžité fyziologické reakcie, ktoré sú funkciou normálnej biologickej konfigurácie vychádzajúcej z DNA. Z genetických záloh v DNA dokáže táto konfigurácia dynamicky reagovať na nové požiadavky a zostáva aktívna. Genetické zálohy syntetizujú potrebné nové proteíny, či už je podnet vnútorný (napríklad cvičenie), alebo vonkajší (ako zmena klímy či iné okolité podnety).

Evolucionisti si tieto štyri procesy často neoprávnene prisvojujú pre svoju teóriu a tým nás zavádzajú. V skutočnosti však tieto reakcie nie sú výsledkom dlhodobého evolučného procesu, ale skôr normálnej fyziologickej funkcie naprogramovanej v DNA. Evolucionisti tak zbytočne komplikujú jednoduchú realitu.

Plán (projekt) zabezpečuje, aby všetky tieto reakcie prebiehali presne a dynamicky. Evolúcia s tým nemá nič spoločné, pretože ide o rýchle prispôsobenie vyplývajúce z geneticky naprogramovaných mechanizmov.

Preto biológia vyraďuje evolúciu z vysvetlenia týchto procesov. Fyziologické odpovede, ako odozva, adaptácia, aklimácia a aklimatizácia, sú výsledkom inteligentného dizajnu – nie slepých evolučných procesov. Genetické mechanizmy sú vopred naprogramované na efektívne prispôsobenie sa meniacim podmienkam, čo jednoznačne poukazuje na plánovaný systém v rámci života.

Variabilita – prirodzená rôznorodosť života

V biológii môžeme pozorovať pozoruhodnú pestrosť (variabilitu). Súrodenci sa od seba líšia, dokonca aj jednovaječné dvojčatá majú odlišné odtlačky prstov a rozdielne správanie. Napríklad čivava, najmenšie psie plemeno na svete, však nie je iným druhom (species). Koncepty ako špeciácia a mikroevolúcia sú len pokusy evolucionistov vysvetliť a prisvojiť si rozmanitú biologickú variabilitu. Všetky čivavy sa síce navzájom líšia, ale žiadna sa nikdy nevyvinie na mačku, mývala alebo niečo iné.

Tvrdenie, že makroevolúcia je len pokračovaním mikroevolúcie, je v skutočnosti podvodným a v prírode nepozorovateľným výmyslom. Je to fantázia typu „tráva žerie kravu“ – prevrátená logika bez skutočného základu. Ako môžeme pozorovať, základným zákonom biológie je minor vita ex vita – život vzniká len zo života a vždy s úbytkom vitality (životaschopnosti). Biológia podlieha zákonom vesmíru bez ohľadu na evolučnú propagandu.

Prvotný zákon vesmíru – devolúcia

Primárnym zákonom vesmíru je natura semper scalas descendet – príroda vždy sestupuje, upadá alebo devolvuje. Tento nevyhnutný a neúprosný zákon znamená, že skutočnou povahou vesmíru a tým pádom aj biológie je devolúcia, nie evolúcia. Realita vesmíru je devolúcia – pokles a úpadok, nie postupný vzostup k vyššej forme. Evolúcia, tak ako ju prezentujú vo verejných školách, je len maskovaná fikcia, ktorá sa vydáva za vedu, no v skutočnosti ide o propagandu bez vedeckého základu.

Všetky živé formy podliehajú skôr úbytku a rozkladu než evolučnému vzostupu. Vedecké pozorovania podporujú myšlienku, že život skôr devolvuje – dochádza k znižovaniu komplexnosti a vitality, než aby sa vyvíjal smerom k vyšším formám. Evolúcia ako koncept preto v kontexte reality neobstojí. V každej generácii si každý jedinec prežíva v malom meradle svoju vlastnú históriu, rovnako ako si ju prežívajú celé spoločenstvá.

Jednotlivec je pri počatí plný vitality, no postupne ju stráca až do svojej smrti. Tak ako žiadny jednotlivec nežije večne, ani žiadne spoločenstvo netrvá navždy. Všetky živé formy, či už na úrovni jednotlivca alebo spoločenstva, sú pevne dané a smrteľné.

Degradácia populácií a zánik

Rovnako ako znečistené prostredie spôsobuje genetické poruchy, aj celé populácie postupne strácajú svoju vitalitu až do bodu, kedy už nie sú schopné produkovať životaschopné potomstvo. V takomto prípade nastáva vyhynutie.

Na druhej strane tu máme zvláštnu evolučnú vieru, ako ju prezentujú biologické učebnice – prevrátenú fantáziu, ktorá nielenže tvrdí, že život môže vzniknúť rovnako spontánne ako auto zo sopky, ale dokonca tvrdí, že sa životy a autá môžu samovoľne a donekonečna zdokonaľovať, rovnako ako by fungoval fiktívny stroj známy ako perpetuum mobile. Predstava, že živé organizmy sa vyvíjajú stále lepšie a dokonalejšie, je v rozpore so základnými princípmi biológie.

Podľa tejto logiky by sa život správal ako perpetuum mobile – neustále sa zlepšujúci systém bez úpadku. Realita však ukazuje, že organizmy prirodzene devolvujú, teda podliehajú úbytku vitality a komplexnosti, nie neustálemu pokroku.

Biológia – vedecké vysvetlenie života

Ako sme videli, biológia je najlepším vysvetlením života. Jej sila spočíva v maximálnej pozorovateľnosti a možnosti overiť procesy pomocou experimentov. Biológia nepotrebuje využívať zložité a neoveriteľné evolučné teórie, ktoré sú založené na nepozorovateľných a prevrátených fantáziách. Na rozdiel od evolučnej ideológie biológia skutočne vysvetľuje život prirodzene a racionálne, čím vylučuje evolúciu ako vedecké vysvetlenie.

Evolučná teória je vo svojej podstate nevedecká a nezodpovedá realite biologických procesov. Skutočná biológia poskytuje dôkazy založené na pozorovaní a experimentoch, ktoré jasne ukazujú na cyklický a degradujúci charakter života, a nie na postupný a nekonečný rozvoj, ako to tvrdia evolucionisti.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )