3.časť – A predsa existuje peklo

Rôzne kresťanské skupiny, ale aj kruhy, ktoré nechcú mať nič spoločné s kresťanskou vierou, jednoznačne odmietajú existenciu pekla. Čo však o tejto otázke v skutočnosti učí Biblia? V predchádzajúcich častiach sme čítali texty, ktoré hovoria o tom, že zlí ľudia budú jedného dňa vzkriesení, aby čelili spravodlivému súdu za svoje skutky. Božie slovo úplne jasne a zrozumiteľne hovorí o budúcom súde a o potrestaní tých, ktorí zotrvávali v nekajaní.

Uveďme niekoľko ďalších biblických svedectiev:

„…v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista súdiť to, čo je skryté v ľuďoch.“ Rimanom 2:16

„…ktorý súdi bez nadŕžania…“ 1. Petra 1:17

„…a nespravodlivých ponecháva na deň súdu, aby boli potrestaní.“ 2. Petra 2:9

„To isté slovo udržiava terajšie nebo i zem, zachováva ich pre oheň na deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.“ 2. Petra 3:7

Potrestanie tých, ktorí zotrvávali vo svojich hriechoch a vedome odmietali pravdu, bude niečím mimoriadne vážnym a hrozivým.

„Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ale len hrozné očakávanie súdu a žiar ohňa, ktorý strávi protivníkov.“ Hebrejom 10:26–27

„…bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou…“ Zjavenie 14:10

Boh bude súdiť spravodlivo a každému dá presne to, čo si podľa svojich skutkov zaslúži.

„Uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto pošliapal Božieho Syna, znevažoval krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a potupil Ducha milosti… Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.“ Hebrejom 10:29–31

„Takých postihne prísnejší súd.“ Marek 12:40

„Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbije.“ Lukáš 12:47

Boží trestajúci súd postihne tých ľudí, ktorí vedome odmietli Kristovo dielo spasenia a zotrvávali vo svojej neochote robiť pokánie. Pre každého človeka existujú iba dve možné cesty a Ježiš Kristus jasne ukazuje, kam ktorá z nich vedie.

„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú; aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, málo je tých, čo ju nachádzajú.“ Matúš 7:13–14

Úzka cesta znamená život, zatiaľ čo široká cesta vedie ku skaze; takto bude znieť Boží rozsudok. Grécke slovo „apóleia“, ktoré sa niekedy nesprávne chápe, označuje skazu, zničenie alebo ruinu, teda pravý opak života. Výraz apóleia môže znamenať aj „stratiť sa“. Apoštol Pavol tento pojem vysvetľuje nasledovne:

„A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu…“ Rimanom 9:22

Apóleia tu jednoznačne znamená zničenie. V Liste Filipanom je v Filipanom 1:28 ako protiklad záchrany uvedená záhuba, zatiaľ čo v Filipanom 3:19–20 je záhuba postavená do protikladu s nebeským občianstvom. Človek, ktorý stelesňuje vzburu proti Bohu a jeho zákonu, je nazvaný synom záhuby. Pozornosť si zaslúži aj ďalší výrok:

„Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia.“ 1. Timoteovi 6:9

Apóleia sa nachádza aj v textoch 2. Petra 2:1,3; 3:7,16, kde opäť znamená zničenie, záhubu a zánik. Rovnaký pojem sa vyskytuje aj v Zjavení 17:8,11. S touto myšlienkou úzko súvisí aj ďalší grécky výraz „olethros aiōnios“, ktorý je v 2. liste Tesaloničanom preložený ako „večná záhuba“. Všetky tieto biblické miesta presne súhlasia s Ježišovými výrokmi, podľa ktorých život dostanú iba tí, ktorí v Neho veria.

Aj tu musíme mať na pamäti zásadnú pravdu, že život nemáme sami v sebe, ale iba v Ježišovi Kristovi a skrze Neho. Bez Krista neexistuje život. Kto nie je zmierený s Bohom prostredníctvom Kristovej obete, nemá nádej na večný život, ale jeho výhľad smeruje k súdu. Slovo, ktorým Biblia označuje miesto budúceho trestu za svojvôľu a ktoré sa zvyčajne prekladá ako peklo, znie v gréčtine „gehenna“. V Novom zákone sa vyskytuje 12-krát, konkrétne v Matúšovi 5:22,29,30; 10:28; 18:9; 23:15,33; Marek 9:43,45,47; Lukáš 12:5.

Gehenna označuje budúci súd ohňom. Tento pojem má hlboký historický pôvod, ktorý siaha do Starého zákona. V dávnych časoch patrilo údolie na južnom okraji Jeruzalema synom Hinnóma. Bezbožný kráľ Achaz tam zaviedol ohavnú modloslužbu. O Achazovi je napísané:

„Nerobil však to, čo je správne v očiach Hospodinových… ba i liate modly zhotovil pre bálov. Sám kadil v Ben-hinnomskom údolí a synov previedol cez oheň podľa ohavných zvykov národov…“ 2. Paralipomenon 28:1–3

Rovnako zle konal aj kráľ Manasses. Proti týmto pohanským ohavnostiam neskôr razantne vystúpil kráľ Joziáš, ktorý sa verne držal Hospodina. Modloslužobné oltáre, postavené dookola Jeruzalema, rozdrvil a premenil na hromady trosiek.

V údolí Hinnom sa potom počas niekoľkých storočí spaľovali jeruzalemské odpadky a do ohňa sa hádzali aj mŕtvoly zločincov. Vo dne i v noci tu stúpal dym k oblakom, jasne viditeľný z Jeruzalema. Práve toto údolie – nazývané „Gehenna“ – dalo meno miestu, kde bezbožní dostanú svoj trest v ohni. (porov. 2. Kráľov 23:5–10) Údolie Hinnom, ležiace za mestom Jeruzalem, sa tak stalo biblickým symbolom budúceho trestu.

To nás privádza k pochopeniu, že Biblia týmto obrazom označuje oheň, ktorý Boh zapáli na Zemi po tisícročnom období, aby potrestal bezbožných vzkriesených k súdu.

Zlí, teda podľa slov knihy Zjavenia označení ako „ostatní mŕtvi“, budú vzkriesení až po tisícich rokoch od Kristovho návratu, aby prijali svoj spravodlivý trest:

„Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov.“ Zjavenie 20:5

„…ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov.“ Hebrejom 10:27

„Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť – ohnivé jazero.“ Zjavenie 20:14

„Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou. To je druhá smrť.“ Zjavenie 21:8

Nasledujúci verš s absolútnou zreteľnosťou potvrdzuje, že bezbožní budú nakoniec strávení ohňom:

„…ale zostúpil oheň z neba a strávil ich.“ Zjavenie 20:9

Výraz gehenna – pojem, ktorý sa zvyčajne prekladá ako peklo, pekelný oheň, zatratenie či večné zatratenie – označuje v biblickom význame práve tento konečný súd ohňom. V mnohých náboženstvách existujú rôzne predstavy o pekle, ktoré však majú s Božím slovom len veľmi málo spoločné, rovnako ako učenia, ktoré popierajú, že súd ohňom vôbec existuje. Táto druhá smrť, z ktorej už nebude žiadne vzkriesenie, sa nikdy nedotkne spasených.

„Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“ Zjavenie 2:11

„Blahoslavený a svätý je ten, kto má podiel na prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá moci…“ Zjavenie 20:6

V tejto súvislosti je potrebné dotknúť sa otázky, ako dlho bude trvať súd ohňom a či bude tento oheň, ako sa mnohí domnievajú, horieť naveky. Pre správne pochopenie je nutné preskúmať, ako Biblia používa pojmy označujúce „večný“, „večnosť“ a „neuhasiteľný“. Hebrejský text Starého zákona používa pre výraz „večný“ slovo „olam“, zatiaľ čo grécky Nový zákon používa pojem „aión“ a jeho prídavnú formu „aiónios“.

V celej Biblii sa tieto výrazy vyskytujú spolu 541-krát. Podľa viacerých novozákonných slovníkov má pojem aión široké významové spektrum. Výrazy aión a aiónios označujú ako podstatné aj prídavné mená rôzne časové rozsahy, napríklad dlhú dobu, dávnu minulosť, čas života, generácie, trvanie určitého poriadku, budúci vek alebo obdobie až do ukončenia niečoho.

Nasledujúce príklady objasňujú biblické používanie týchto výrazov:

„Ak však otrok vyhlási: Milujem svojho pána, svoju ženu i svojich synov a nechcem odísť na slobodu, vtedy ho jeho pán privedie pred Boha, privedie ho ku dverám alebo k verajám, prepichne mu ucho šidlom a on mu bude slúžiť naveky.“ 2 Mojžišova 21:5–6

V tomto texte výraz „naveky“ alebo „stále“ neznamená nekonečné trvanie, ale „po celý čas jeho života“. Podobne podľa 2 Mojžišovej 29:9 mali Áron a jeho synovia vykonávať kňazskú službu podľa „večného poriadku“, ktorý však bol neskôr Kristom zrušený. Ďalší príklad používania slova „večný“ nachádzame v texte 5 Mojžišovej 23:4:

„Nech nikdy nevôjde Ammončan ani Moábec do zhromaždenia Hospodinovho; ani ich desiate pokolenie nech nikdy nevôjde do zhromaždenia Hospodinovho.“ 5 Mojžišova 23:4

Výraz „desiate pokolenie“ tu neznamená večné vylúčenie, ale časovo obmedzené obdobie, po ktorom prichádza zasľúbenie obnovy. Nová Lutherova Biblia v poznámke na okraji textu vysvetľuje tento verš slovami:

„…ani jeho potomstvo až do desiateho pokolenia…“

Samuelova matka sa rozhodla zasvätiť svojho syna Božej službe a svoj úmysel vyjadrila slovami:

„Až odkojím chlapca, privediem ho a predstavím ho pred Hospodinovu tvár, aby tam navždy zostal bývať.“ 1 Samuelova 1:22

V 28. verši je jasne vysvetlené, čo je mienené výrazom „stále“. „Vyprosila som si ho predsa od Hospodina, aby bol jeho po všetky dni, čo bude živý.“ Keď Jonáša prehltla veľká ryba, modlil sa v jej tele:

„Zostúpil som do zeme až k základom vrchov, jej závory sa za mnou zavreli až na veky.“ Jonáš 2:7

Už v druhej časti tohto verša Jonáš vyjadruje očakávanie, že výraz „naveky“ neznamená „navždy“, pretože hneď dodáva:

„Ty si vyviedol môj život z jamy, Hospodine, môj Bože!“ Jonáš 2:8

Autori biblicko-teologického slovníka Osterloh a Engelhand k tomu vysvetľujú:

„Slovo ‚aión‘ používané v pôvodnom gréckom texte Nového zákona, ktoré sa väčšinou prekladá ako večnosť, znamenalo v predkresťanskej gréčtine niečo iné než nekonečnú večnosť. Aión bez neodmysliteľného gréckeho prídavného mena ‚aiónios‘ je v Novom zákone viazaný na okruh dejov a udalostí tohto veku. To, čo je ‚večné‘, nemusí trvať nekonečne – tak dlho nebude trvať ani tento svet.“ Vandenhoeck, Göttingen 1959, s. 131–132

Výraz „na veky vekov“ v biblickom kontexte označuje dlhú dobu, nie nekonečné trvanie. Biblia učí, že príde chvíľa, keď Kristus rozdrví hlavu diablovi. Zvodcov aj zvedených čaká rovnaký súd: budú navždy zničení, zatratení a zhasnutí, takže to bude, akoby nikdy neexistovali. V Zjavení 20:14 je ohnivé jazero označené ako „druhá smrť“, čím sa potvrdzuje, že oheň z neba pohltí bezbožníkov.

V tejto súvislosti je potrebné uvažovať aj o texte Marek 9. Verše 44, 46 a 48 citujú Izaiáša 66:24 a hovoria, že „ich červ neumiera a ich oheň neuhasne“, teda pokiaľ existuje potrava pre červa a oheň. Rovnako to bolo aj s údolím Hinnom. Keď bol Jeruzalem zničený, prestal sa tam vyvážať odpad a „večný“ (aiónsky) oheň zhasol. Takto je potrebné rozumieť aj textom o gehenne.

Ďalším príkladom trestu „večným ohňom“ sú mestá Sodoma a Gomora, no predsa čítame v 2. Petra 2:6, že Boh ich obrátil na popol. Oheň už dávno nehorí. Po Joziášovej smrti upadli Júdovci opäť do modloslužby. Prorok Jeremiáš varoval pred Božími súdmi a pred ohnivým trestom, ktorý spálil jeruzalemské paláce a neuhasol, no nik netvrdí, že by tento neuhasiteľný oheň horel dodnes.

Podľa Matúša 5:29–30 bude do geheny uvrhnuté celé telo, teda celý nekajúci hriešnik, a nie jeho údajná nesmrteľná duša. Podľa Matúša 10:28 má v gehenne zahynúť telo aj duša. Zo Ježišových slov a zo svedectiev biblických prorokov jasne vyplýva, že bezbožní nebudú trpieť večne, ale že zomrú. Tak ako sa burina vytrhá a spáli, tak to bude aj s ľuďmi neochotnými k pokániu, čo potvrdzujú aj slová Jána Krstiteľa:

„Plevy bude páliť ohňom neuhasiteľným.“ Matúš 3:12

Nikto nemôže odolať moci tohto ohňa; uhasne až vtedy, keď bude všetko dielo dokonané. V tomto ohni dostane každý svoj spravodlivý trest. Potom bezbožní ľudia zhoria a podľahnú druhej, definitívnej smrti, z ktorej už nebude žiadneho precitnutia. Posledná kapitola Starého zákona oznamuje, že bezbožní budú nakoniec zničení a navždy vyhubení:

„Lebo hľa, prichádza deň horiaci ako pec. Vtedy sa stanú všetci spupní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a prichádzajúci deň ich spáli – vraví Hospodin mocností. Nezanechá im ani koreň, ani vetvu… a rozšliapete bezbožných, lebo sa stanú popolom pod chodidlami vašich nôh v ten deň, ktorý ja chystám – vraví Hospodin mocností.“ Malachiáš 3:19–21

Príde chvíľa, keď už nebude existovať žiadne utrpenie, žiadny plač ani bolesť. Všetky stopy hriechu budú zničené a vymazané. Svet bude očistený od diablovej vzbury.

„Lebo hľa, stvorím nové nebo a novú zem a na prvotné sa už nebude spomínať ani neprídu na myseľ.“ Izaiáš 65:17

Nepripomínalo by nám „večné“ horiace peklo neustále bývalý svet hriechu? Čo zničil prvý Adam, bude obnovené druhým Adamom, Ježišom Kristom. Čo bolo hriechom stratené, vráti Boh tým, ktorí prijali Ježiša ako svojho Pána.

Prvé dve kapitoly Biblie opisujú nádherné Božie stvorenie, kým do sveta nevstúpil hriech. Posledné dve kapitoly ukazujú, ako to bude, keď budú odstránené všetky stopy hriechu a všetko obnovené presne tak, ako to Boh pôvodne zamýšľal.

„A smrť už nebude, ani žiaľ, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo, pominulo. Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko robím nové.“ Zjavenie 21:4–5

Dnes ešte pre všetkých ľudí platí povzbudivé pozvanie veľkej Božej lásky:

„A Duch i nevesta volajú: Príď! Aj ten, kto počúva, nech volá: Príď! Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.“ Zjavenie 22:17

Téma existencie pekla je úzko spätá s biblickým učením o Božom súde, spravodlivosti a zodpovednosti človeka. Prirodzene nadväzuje na výklad smrti, vzkriesenia, neba a pekla, kde Biblia ukazuje, že trest nie je večné mučenie, ale konečný dôsledok odmietnutia života v Kristovi. Toto chápanie zapadá aj do rámca posledných udalostí dejín, ktoré opisujú budúci súd a vyvrcholenie dejín spásy, a je neoddeliteľné od učenia o Kristovej obeti, pretože život aj večná nádej sú možné iba v Ježišovi Kristovi.