11.časť – Skúmanie únosov (rozbor)

Kedy a prečo sa začalo so skúmaním únosov a aké metódy sa pri tom používali?

V päťdesiatych až osemdesiatych rokoch sa najčastejšie hovorilo o UFO v súvislosti s takzvanými kontaktovanými osobami. Títo kontaktéri prijímali posolstvá od mimozemských bytostí prostredníctvom telepatie, automatického písania, hovorenia v tranze a mnohých ďalších psychických fenoménov. Celé to nápadne pripomínalo komunikáciu s duchmi. Ich činnosť sa postupne rozšírila do vzniku takzvaných UFO kultov, ktoré už viac než 35 rokov komunikujú s údajnými „vesmírnymi bratmi“ z Plejád, Zeta Reticuli a ďalších oblastí.

V týchto prípadoch sa podrobne rozoberajú dôvody ich návštev na Zemi, opisuje sa konštrukcia ich strojov, život na idylických planétach a ich postoj k ľudstvu. Títo takzvaní „vesmírni bratia“ vyčítajú ľuďom ničenie planéty, vojny a zároveň deklarujú hlbokú náklonnosť k Zemi a jej obyvateľom. Nabádajú k súladu medzi národmi, poskytujú rady týkajúce sa zdravia, často odporúčajú vegetariánstvo a odovzdávajú metafyzické a spirituálne odkazy. Diskutujú o postavení Zeme vo vesmíre a ponúkajú ľudstvu vstup do Nového veku.

S narastajúcim počtom únosov spojených s UFO a na základe práce Buddha Hopkinsa v roku 1981 došlo k zásadnej zmene pohľadu na tento fenomén. Tento výskumník porovnával jednotlivé prípady unesených osôb a zistil, že fenomén nevysvetliteľnej časovej medzery bol v týchto prípadoch pozoruhodne jednotný. Zároveň si všimol, že záhadné jazvy a poranenia sa takmer vždy objavovali po kontakte s UFO.

Upozornil aj na skutočnosť, že človek mohol byť unesený aj bez toho, aby samotné UFO vôbec videl, pričom samotný zážitok únosu bol zahalený v mlhavých a fragmentovaných spomienkach.

„Hopkinsov výskum potvrdil, že záujem únoscov sa sústreďuje predovšetkým na prehliadky unesených. Upozornil na fakt, že ľudia s týmito skúsenosťami boli bežní občania bez mentálnych problémov a vyzval čitateľov, ktorí mali podozrenie, že boli unesení, aby mu napísali. Po vydaní knihy dostal stovky listov, vystupoval v rozhlase aj v televízii a výskumné kruhy si začali uvedomovať, že rozsah tohto fenoménu je oveľa širší, než sa dovtedy predpokladalo. Výskum bol týmto oficiálne odštartovaný.“

Cesta k informáciám o zážitkoch z únosov viedla predovšetkým cez hypnotickú regresiu. Mnohým kvalifikovaným hypnotizérom však chýbala hlbšia znalosť problému, čo im bránilo klásť správne a neutrálne otázky. Výsledkom bolo, že sa len veľmi ťažko dalo rozlíšiť medzi snom a skutočnými potlačenými spomienkami, prípadne odhaliť falošné informácie.

Keďže samotní hypnotizéri často netušili, čo sa obeti skutočne stalo, neboli schopní odfiltrovať falošné spomienky, ktoré mohli byť do pamäti vložené neznámym spôsobom. Preto je namieste otázka, či dnešní hypnotizéri kladú naozaj správne otázky. Ak sú otázky vopred nasmerované, odpovede budú logicky rovnako nasmerované. Ako si môžu súčasní hypnotizéri byť istí, že ich otázky nie sú tendenčné? Čo skutočne pochádza z mysle obete a čo tam nepatrí?

Dr. Jacobs uvádza, že na tieto súvislosti prišli až postupne. Zistili, že človek, ktorý prešiel skúsenosťou únosu, má často okolo spomienok vytvorený akýsi „dezinformačný val“, ktorý cielene zakrýva samotný priebeh únosu.

„Jedna osoba si pamätala vlka stojaceho pri posteli a hľadiaceho jej do očí. Iní si spomínali na opice, sovy, jelene či iné zvieratá. Niektorí hovorili o anjeloch alebo démonoch. Pri použití hypnózy sa ukázalo, že tieto zamlžujúce spomienky súvisia so začiatkom únosu, po ktorom si obete postupne spomínali, ako boli dopravené do UFO.“

V roku 1987 Dr. Thomas E. Bullard z Univerzity v Indiane publikoval rozsiahlu štúdiu založenú na 270 prípadoch únosov. Hoci niektoré prípady neboli vyšetrené dostatočne dôsledne a mnohé obsahovali chybný alebo neúplný materiál, Bullardova analýza dokázala preukázať výraznú podobnosť a opakujúcu sa štruktúru medzi jednotlivými únosmi. Výskum vstúpil na mimoriadne citlivé pole vybavovania potlačených spomienok.

Keď niekoľko výskumníkov, ako Budd Hopkins a Dr. Richard Haines, ktorý vyvinul plánovanú štruktúru otázok, začalo postupne budovať systematickú metodiku výskumu únosov, dovtedy chaotická sieť obrazov v mysliach unesených začala dávať zmysel a zapadať do určitého vzoru. V tom istom roku 1987 Hopkins publikoval knihu „Vetrelci“. Poukazuje v nej na to, že okrem telesných prehliadok unesení ľudia opisovali bytosti, ktoré vykonávali aj genetické experimenty, pri ktorých dochádzalo k odoberaniu spermií a vajíčok.

Niektorým z nich boli dokonca ukazované podivne vyzerajúce deti, pravdepodobne hybridné bytosti, vzniknuté krížením genetického materiálu. Hopkins zvlášť zdôrazňoval hlboký a ponižujúci pocit obetovania, ktorý každého z unesených dlhodobo prenasledoval. Je pravdou, že pomocou hypnotickej regresie sa vstupuje do oblasti podvedomia a nie je jednoduché rozlíšiť skutočné udalosti od predstáv, a práve preto sa v Hopkinsových prácach objavovali aj nejasnosti.

„Niektorí ľudia tvrdia, že žili v minulých životoch, iní hovoria, že komunikovali so slávnymi zosnulými osobnosťami, mnohí videli duchov, tancovali s vílami, prešli predsmrtnou skúsenosťou s náboženským obsahom a ďalší opisujú zážitok únosu.“

To všetko môže byť vysvetľované ako prejav stále ešte nepreskúmanej činnosti mozgu. Tieto paranormálne fenomény môžu vyvierať z podvedomia, a preto sa mnohí domnievajú, že do prípadu by mohla vniesť svetlo psychológia. Ďalšou dôležitou osobnosťou, ktorá sa podieľala na výskume unesených, bol historik Prof. Dr. David M. Jacobs z Temple University. Svoje zistenia publikoval v knihe „Tajomný život“, ktorá vyšla v českom jazyku v roku 1992 a pre túto kapitolu sa stala základným zdrojom.

Aj pre neho sa hypnóza ukázala ako mimoriadne dôležitý nástroj pri prekonávaní amnézie, hoci práve hypnóza je tým prvkom, ktorý skeptickí čitatelia prijímajú s veľkými pochybnosťami. K tejto otázke sa ešte vrátime. Dr. Jacobs sa potýkal s problémom identifikovať ucelený sled udalostí počas únosu od začiatku až do konca. Väčšina svedectiev, ktoré zhromaždil, obsahovala len fragmenty spomienok.

Niektoré začínali logicky, no náhle sa prerušili alebo prepadli do chaotickej fantázie. Preto sa rozhodol pre vlastný systematický výskum. Začal podrobne študovať hypnózu a oboznámil sa s nedostatkami aj rizikami hypnotickej regresie. Počas dvoch a pol roka triedil získané fakty.

„Hoci bola štruktúra únosov podivná, fantastická a ťažko pochopiteľná, zapadala do jasného vzoru. Jednotlivé procedúry na seba nadväzovali a dokonca aj najmenšie detaily boli potvrdené z viacerých nezávislých zdrojov. Objavila sa chronológia aj logická štruktúra.“

Preto by som teraz rád čitateľom, ktorí si túto knihu už nemôžu zadovážiť, umožnil oboznámiť sa aspoň s najdôležitejšími skutočnosťami, ktoré sú v nej popísané.

Prechod z bežného prostredia do UFO predstavuje hlboko traumatizujúcu skúsenosť. Ľudia môžu byť uprostred svojej každodennej činnosti náhle a proti svojej vôli premiestnení a vystavení úplne novej realite, hoci sa únoscovia často snažia postupovať tak, aby život obete nevybočil z bežných koľají. Zdá sa, že mimoriadne dôležitým faktorom úspechu únosu je jeho utajenie. Najčastejšie k nemu dochádza v situáciách, keď je obeť sama v automobile počas dňa alebo v malej skupine ľudí.

Niektorí svedkovia však opisovali aj prípady, keď k samotnému únosu nedošlo a bytosti vykonávali svoje prehliadky priamo v domovoch unesených. Väčšina únosov sa však odohráva v noci, keď je človek osamotený, či už spí alebo bdel. Únosy na verejnosti sú skôr vzácnou výnimkou. Čím viac je osoba izolovaná a čím menšia je pravdepodobnosť, že si jej neprítomnosť niekto všimne, tým dlhšie únos trvá. Bežne sa únosy pohybujú v rozmedzí jednej až troch hodín, no existujú aj prípady, ktoré trvali celé dni.

„Nič netušiaca žena sa chystá na lôžko. Chvíľu číta, potom zhasne svetlo a pomaly zaspáva. Náhle uprostred noci ju prebudí svetlo. Obráti sa na chrbát. Svetelný pruh v miestnosti sa k nej približuje a z neho vystupuje malá postava s holou hlavou a obrovskými očami. Žena pocíti strach, paralyzujúci a zvierajúci. Chce utiecť, ale nedokáže sa pohnúť. Chce kričať, ale nevydá ani hlások. Bytosť sa k nej priblíži a pozerá sa jej priamo do očí. A zrazu prichádza pokoj. Je presvedčená, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo.“

Toto je typický začiatok únosu a prešla ním takmer každá unesená osoba. Už od prvých sekúnd sa celý proces vymyká bežnej ľudskej realite. Nasleduje prudký nástup zvláštnych udalostí, ktoré má človek pod úplnou kontrolou niekoho iného. Keď sa proces začne, človek ho nedokáže zastaviť a po jeho skončení si často nič nepamätá. Ideálnym časom na únos je noc, pretože je nižšia pravdepodobnosť svedkov. Bytosti tak majú zabezpečené optimálne podmienky. Navyše spiacá obeť si udalosť neskôr vysvetľuje len ako sen, hoci je oveľa živší a intenzívnejší než bežné snívanie.

Na začiatku nočného únosu bytosti vstupujú do miestnosti v svetle, ktoré prechádza oknom. Ako je možné použiť svetlo na transport hmoty, zatiaľ nepoznáme. Bytosť sa priblíži k vystrašenej obeti a priamym pohľadom do očí ju upokojí. Následne sa dotkne jej ramena alebo paže. Obeť sa začne vznášať nad lôžkom a je pomaly priťahovaná svetlom, ktoré ju úplne pohltí. Bytosti sú počas celého procesu neustále pri nej. Bez akéhokoľvek zaváhania potom obeť spolu s nimi prejde zatvoreným oknom von.

Počas tohto deja si obeť neuvedomuje svoju fyzickú existenciu. Hoci niektorí unesení hovoria o prechode stenou alebo stropom, väčšina bytostí cielene vyhľadáva okno. Ak je okno zablokované, presunú obeť do inej miestnosti a použijú iné okno. Zablokované okná bytosti nepoužívajú.

„Vznášanie je mimoriadne nepríjemný pocit. Mnohí unesení si pamätajú nevoľnosť a závraty spôsobené strachom a dezorientáciou. Koruny stromov miznú a viditeľné zostávajú len hviezdy. Pomaly sa približujú k zdroju svetla a napokon sú pohltení v UFO.“

Počas celého únosu prebieha komunikácia medzi únoscami a obeťou výlučne telepaticky. Unesený má dojem, že počuje hlas, alebo že mu sú myšlienky vkladané priamo do vedomia. Vie, čo sa od neho očakáva, a komunikácia má vždy upokojujúci charakter.

„Prečo to robíte?“ – „Neublížime vám.“ – „Budete v poriadku.“

Bytosti odpovedajú na otázky vyhýbavo a zámerne zľahčujú vážnosť situácie. Unesený rozumie tomu, o čom bytosti komunikujú, no má problém opakovať konkrétne slová alebo celé vety. Niektorí ľudia vnímajú presné formulácie vo vedomí, no nikdy nebol zaznamenaný prípad, že by sa bytosti a ľudia dorozumievali hlasom. Bytosti následne prenesú obeť do hlavnej miestnosti. Hoci je silne dezorientovaná, dokáže vnímať, čo sa s ňou deje.

Vidí podivné bytosti, ktoré v nej vzbudzujú intenzívny strach. Sú plne sústredené na svoju činnosť a obeť si spočiatku takmer nevšímajú. No sú tam aj ďalší, ktorí na ňu čakajú. Sú malí, najčastejšie šedí, hnedí alebo takmer bezfarební. Majú holé vypuklé lebky, obrovské tmavé mandľové oči bez zorničiek a šošoviek. Niektorí sú bez nosa a majú nepohyblivé ústa bez pier. Nemajú uši a ich telá sú vychudnuté.

Niektorí sú nahí, iní majú tesne priliehajúci odev. Vyšetrovňa je malá okrúhla miestnosť, plná technických zariadení upevnených na stenách a strope, pričom osvetlenie pôsobí prekvapivo príjemne.

Obeť leží na stole obklopená dvoma až štyrmi bytosťami. Je pri plnom vedomí, no zároveň úplne bezvládna, neschopná hovoriť, dezorientovaná a vystrašená. Má otvorené oči, takže vidí všetko, čo sa okolo nej deje. Celé vyšetrenie trvá približne 10 až 20 minút. Bytosti pracujú rýchlo, s absolútnym sústredením, sú zručné a precízne. Zameriavajú sa na ľudskú anatómiu, dotýkajú sa rôznych častí tela, prejdú po nich prstami a poklepávajú, akoby vykonávali detailnú biologickú analýzu.

Začínajú pri chodidlách, skúmajú reflexy, prechádzajú ku kolenám, akoby pozorovali funkciu kĺbov. Počas tohto vyšetrenia niekedy vykonajú na lýtku, stehne alebo paži rez, ktorý môže mať podobu plytkej priehlbiny, môže byť dlhý alebo široký. Rana nekrváca a nemá dlhý hojivý proces. Jazva sa vytvára takmer okamžite. Dotyčný si v tej chvíli uvedomuje, čo sa s ním deje, no neskôr si už nepamätá, ako k jazve prišiel. Ďalej ich zaujímajú pohlavné orgány, pľúca a hlava.

Ku koncu prehliadky bytosti vsunú unesenému malý okrúhly predmet do nosa, ucha alebo ho odtiaľ vyberú. Tento predmet pripomína brok. Je hladký alebo má malé výstupky či otvory. Nie je známe, na čo slúži. Môže ísť o pomôcku na sledovanie vybranej osoby alebo o monitor hormonálnych zmien v tele. Unesení uvádzajú aj iné miesta implantácie, napríklad u žien v blízkosti vaječníkov a v podbrušku, u mužov v blízkosti pohlavných orgánov. Najčastejšie je však implantácia vykonaná v hlave.

Počas celého únosu, a zrejme aj ako pomoc pri komunikácii s unesenými a pravdepodobne ako zdroj zmeny ich psychického stavu, sa bytosti dívajú obeti upreto do očí. Napríklad už v prvých momentoch únosu, často ešte predtým, než je obeť transportovaná do UFO, bytosť zízá obeti priamo do očí. Takýto človek, ktorý je zvyčajne na smrť vystrašený, sa pod týmto pohľadom upokojí. Zíranie zároveň odníma bolesť. Najpodivnejším javom je však tzv. duševný prienik, teda prienik do vnútra človeka.

Po ukončení telesnej prehliadky a implantácie malého predmetu malé bytosti odstúpia a do miestnosti vstupuje vyššia bytosť. Táto vyššia bytosť sa veľmi podobá malým bytostiam, no je väčšia a má odlišné črty tváre. Vyžaruje z nej silná autorita. Malé bytosti ju rešpektujú a okamžite plnia jej príkazy. Obete k tejto bytosti pociťujú veľmi silné a zároveň rozporuplné emócie.

Niektoré ju nenávidia, pretože je zrejme pôvodcom ich únosu, iné ju vnímajú ako láskavú bytosť a vyvíja sa u nich náklonnosť, ktorú voči malým bytostiam nikdy necítili. Tento „doktor“ hovorí zvyčajne upokojujúcimi frázami. Ak je nútený odpovedať, odpovedá vyhýbavo.

„Keď sa obeť spýta: ‚Čo to robíte?‘, odpoveď znie: ‚Veď dobre viete, čo robíme.‘ Keď sa pýta, či to niekedy skončí, odpovedá: ‚Ste veľmi výnimočná osoba a mimoriadne dôležitá,‘ alebo ‚Je veľmi dôležité, že nám takto pomáhate.‘“

Niekedy vykonáva telesnú prehliadku sama, no zdá sa, že jej hlavnou špecializáciou je prienik do vedomia. Ten prebieha prostredníctvom intenzívneho zírania do očí obete. Niektorí ľudia majú pocit, že im z mozgu vyťahuje informácie. Nevieme, aké ani na čo ich bytosti používajú. Jeden z unesených sa domnieval, že ich prenášajú do vedomia iných bytostí. Keď vyššia bytosť zíza do očí, jej čierne oči bez zreníc a dúhovky akoby zaberali celú tvár.

Sú magnetické a nehybné. Aj keď sa obeť snaží, nedokáže zavrieť oči ani odvrátiť pohľad. Väčšina unesených tejto procedúre podľahne. Majú pocit, že ich oči pohlcujú, že sa do nich prepadávajú a že s touto bytostou nadväzujú zvláštne spojenie. Karen Morganová to opísala takto:

„Pozerám sa do tých očí. Neverím, že môžu byť také obrovské; akonáhle sa do nich pozriete, je koniec.“

„Koniec? Čo tým myslíte?“

„Nemyslím na nič iné než na tie oči. Akoby ma spútavali.“

„Ako to robia?“

„Idú priamo dovnútra. Nemôžete nič robiť, nemôžete prestať pozerať. Aj keď nechcem, nedokážem uhnúť. Priťahujú ma. Vstupujú do mňa.“

„Máte oči otvorené alebo zatvorené?“

„Otvorené, ale nemám vôľu, nemám zmysly, nič. Som pohlcovaná a nemôžem sa brániť.“

Niektorí ľudia majú pocit, že im vyššia bytosť kradne spomienky. Iní hovoria o zvláštnom upokojení, ktoré ich zbavuje strachu. Muži aj ženy sa však zhodujú v pocite násilia a extrémnej zraniteľnosti. Nemajú žiadnu moc ani silu tomu zabrániť. Ak sa obeť pokúsi zavrieť oči, je jej prikázané ich otvoriť. Počas vyšetrenia má bytosť veľmi často ruku na hlave alebo na ramene uneseného.

Počas prieniku do vedomia môže vyššia bytosť vyvolať v obeti špecifické emocionálne stavy, buď intenzívny strach, alebo naopak silnú vlnu príjemných emócií, ktoré môžu uneseného človeka s touto bytosťou citovo prepojiť. Pri priamom pohľade do očí môže byť obeť zaplavená pocitom dôvery, láskavosti a priateľstva. Následne vzniká túžba byť nápomocný, zostať a dokonca sa obetovať ich programu.

Niekedy ide o city vyslovene romantické, inokedy zahŕňajú aj prvky sexuality. Niektoré ženy hovoria o láske a túžbe sa poddať, muži opisujú rovnaký pocit, najmä ak bytosť vnímajú ako ženu. Patti mala 23 rokov, keď bola unesená, a uvádza:

„Mám dojem, že sa mi do hlavy valí vlna emócií. Snaží sa na mňa napojiť. Možno vo mne tento pocit vyvoláva zámerne, aby som pochopila, čo to vlastne je. Silné city – nedá sa to opísať. Je to viac než romantické. Akoby s ňou človek splynul. Som šťastná. Je to ako symbióza, akoby sme spolu koexistovali a vzájomne sa napájali.“ výpoveď unesenej ženy

„Máte pocit podrobenia a neistoty?“

„Áno, úplne. Je to ona, kto ma miluje.“

„Máte pocit, že ste sa jej vzdali?“ „Áno, ako majetok – v tomto zmysle. Je veľmi jemná a ohľaduplná.“

Iný unesený, J. Pinzero, uvádza:

„Nedokážete sa ubrániť náklonnosti a láske k nej. Je to dokonalý zážitok, ktorý sa vždy snažím znovu vyvolať. Nechce sa mi vzdať toho pocitu.“ výpoveď unesenej osoby

V niektorých prípadoch bytosti v unesených vyvolávajú náhly a intenzívny sexuálny vzruch, pričom u žien dochádza k orgazmu ako súčasti prieniku do vedomia. Podľa výpovedí ide o kombináciu psychického a telesného pôsobenia, ktorá náhle vyvolá sexuálne uspokojenie. Väčšina žien však tvrdí, že tieto pocity prebiehajú predovšetkým v mozgu, akoby bytosť stlačila akýsi mentálny spínač. Napriek pokusom brániť sa nedokážu toto vzrušenie potlačiť a jeho vyvrcholenie nastáva v priebehu niekoľkých minút.

V mnohých prípadoch ide o orgazmus, ktorý je pre ženy mimoriadne nepríjemný, pretože si uvedomujú, že ide o niečo, čím musia z neznámeho dôvodu prejsť proti svojej vôli. Niektoré ženy pri plnom vedomí prežívajú nenávisť a poníženie, najmä preto, že nemajú žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje. Pri tomto intenzívnom pohľade, ktorým bytosti stimulujú sexuálne vzrušenie, dochádza aj k odberu spermií a vajíčok.

Ďalšou pozoruhodnou procedúrou je vnucovanie predstáv. Človek vidí konkrétne scény a je donútený sledovať určité obrazy. Napríklad bytosť drží kocku s otvormi alebo je obeti predvádzaná zvláštna krajina. Bytosti následne analyzujú reakcie a výsledky tejto vizualizácie. Samotné scény neobsahujú predpovede budúcnosti, no predstavivosť má obrovský vplyv na psychický stav obete.

Implantácia oplodneného vajíčka do maternice je ďalšou kritickou procedúrou. Na palube UFO si žena vo väčšine prípadov uvedomuje, že jej bolo niečo implantované a že to v nej zostáva. Dozvie sa tiež, že je tehotná. Ak s tým nesúhlasí, jej protesty bytosti ignorujú. Po návrate sú tieto traumatické spomienky potlačené, takže obeť si neuvedomuje, že v nej bolo oplodnené vajíčko.

Po určitom čase sa objavujú telesné zmeny typické pre tehotenstvo. Najprv prestane menštruovať, hoci si nie je vedomá žiadneho zlyhania antikoncepcie ani pohlavného styku. Napriek tomu sa prsia zväčšujú, objavujú sa ranné nevoľnosti a žena má pocit, že je v inom stave. V mnohých prípadoch absolvuje tehotenský test, ktorý vyjde pozitívne, a gynekológ jej tehotenstvo potvrdí.

Po šiestich až dvanástich týždňoch sa však menštruácia náhle obnoví a žena už tehotná nie je. Nedôjde k samovoľnému potratu, neobjaví sa žiadny výtok ani iný fyzický náznak. Po opätovnej návšteve gynekológa sa potvrdí, že plod náhle zmizol. Podobný scenár opisujú aj ženy, ktoré sa po zistení nečakaného tehotenstva rozhodnú pre interrupciu. Na dohodnutý zákrok prídu, no lekár je zmätený – plod neexistuje. Jednoducho zmizol.

Vyňatie implantovaného embrya je treťou gynekologickou procedúrou v skúsenosti únosu. Až počas hypnózy si žena uvedomí, že bola znovu dopravená na UFO, kde jej tento plod vybrali a vložili do niečoho, čo pripomínalo akvárium, teda akúsi nádobu s tekutinou.

Na palube sa nachádza celá miestnosť plná zvláštnych akvárií, v ktorých sú embryá v rôznych štádiách vývoja. Embryám sú dodávané živiny a bytosti žene často oznámia, že ide o jej dieťa, ktoré ony samy vychovajú. Keď obeť namietne, že na to nemajú právo, odpoveď je chladná a jednoznačná – tvrdia, že to právo majú. Pri ďalšom únose sa unesená žena stretáva so „svojím dieťaťom“. Mnohé obete únosu vtedy prežívajú hlbokú traumu a intenzívny strach, keď zazrú rysy novorodencov.

„Dajte to preč, je to škaredé, ja to zabijem,“ kričala Melissa Bucknellová, keď ju posádka UFO vyzvala, aby si svoju „príšerku“ pochovala

Mnohé ženy odmietajú podrobný opis a tvrdia, že videli len vrch hlavy. Opakovane uvádzajú, že deti mali neúmerne veľkú hlavu v porovnaní s telom, obrovské oči s viditeľným bielkom, veľmi malé uši, nos a ústa s tenkými perami a zašpicatenú bradu. Telo bolo dlhé a tenké, ruky aj prsty nezvyčajne predĺžené. Pokožka bola tenká, mierne nasladlá a akoby priesvitná. Vlasy sa pohybovali v bežnom farebnom spektre, no najčastejšie boli opisované ako biele a riedke. Dieťa nepôsobilo ani ako iné bytosti, ani ako ľudský potomok.

Unesené ženy sa zhodujú, že dieťa neprejavovalo normálne reakcie. Bolo malátne, nereagovalo na dotyk, nepohybovalo sa a nepoužívalo ruky na kontakt s okolím. Väčšinu žien zaplavil silný pocit, že dieťa nie je v poriadku, a zároveň cítili nutkanie ho držať, akoby od toho záviselo jeho prežitie. Bytosti po chvíli oznámili, že dieťa vyzerá lepšie, pričom v ich hlase zaznievalo zvláštne uspokojenie. Dieťa však s ženou nekomunikovalo ako normálne ľudské dieťa.

Hoci k nemu hovorila, nereagovalo ani hlasovo, ani pohybom. Malo však hypnotizujúce oči, od ktorých sa niektoré ženy nedokázali odtrhnúť. Opisujú ich ako múdre, akoby v sebe niesli poznanie a schopnosť komunikovať na okraji reality.

„Zdá sa, že bytosti kladú mimoriadny dôraz na to, aby sa žena dieťaťa dotýkala. Núti ju k fyzickému kontaktu a snažia sa v nej vyvolať citový vzťah, čo je mimoriadne ťažké, pretože sa necíti byť matkou. Neexistuje tehotenstvo, chýba zrodenie a navyše dieťa nevyzerá ako človek, čo vyvoláva skôr odpor než náklonnosť.“

Najskôr sa bytosti snažia ženám vsugerovať, že ide o pekné, rozkošné a dobré dieťa. Prostredníctvom vizuálnych procedúr vedú obeť k vnímaniu dieťaťa ako normálneho človeka. Mnohé ženy priznali, že ho skutočne považovali za krásne, hoci si zároveň uvedomovali, že vyzerá zvláštne. Strach je tak potlačený a esteticky príjemný obraz nahrádza skutočný vzhľad pred očami obete. Následne nasleduje presviedčanie, že ide o jej dieťa, aj keď pôsobí neľudsky.

V ďalšej miestnosti sa nachádza niečo ako materská škôlka. Bytosti presviedčajú unesenú ženu, že dieťa musí byť zahrnuté citom, pretože je to nevyhnutné. Tvrdia, že to potrebujú od človeka, pretože samy toho nie sú schopné. Akoby tieto malé bytosti potrebovali ľudský kontakt pre správny vývoj. Preto únoscovia nútia svoje obete, aby dieťa držali, dotýkali sa ho a robili to čo najdlhšie.

Ide o ďalšie procedúry, ktoré unesení niekedy podstupujú. V niektorých prípadoch bytosti pristúpia aj k liečeniu chorôb alebo neduhov, ktorými unesený trpí. V žiadnom prípade to však nemožno spájať s predstavou „bratov z vesmíru“, ktorí údajne prichádzajú na Zem liečiť rakovinu. V týchto situáciách ide skôr o udržanie vzorky, ktorá slúži ich vlastným záujmom.

„Je to ako oprava náradia.“

Niektorí uvádzali, že boli počas únosu vyliečení zo zápalu pľúc, záškrtu a iných ochorení. Ďalšou procedúrou je však vyvolávanie telesnej bolesti, ktorá patrí k najhorším skúsenostiam. Pôsobenie bolesti pravdepodobne umožňuje bytostiam skúmať nervový systém. Jeden muž bol obeťou viacerých takýchto pokusov už od detstva. Bytosti sa dotýkali rôznych častí jeho tela špeciálnym nástrojom, ktorý spôsoboval lokálnu bolesť.

Niekedy priložili kovovo vyzerajúcu dosku, ktorá po aktivácii vyvolala prudkú a stupňujúcu sa bolesť, až kým obeť nekričala, aby prestali. Počas celej procedúry sa bytosť neustále upierala obeti do očí.

Po väčšine únosov má obeť spravidla vyčerpávajúci a znepokojujúci pocit, že jej bola vsunutá nejaká znalosť. Nie je schopná ju odhaliť ani rozpoznať, no má dojem, že by toho bola schopná, keby vedela ako. Doposiaľ sa však od unesených nezískali žiadne konkrétne zvláštne informácie. Existuje len niekoľko ojedinelých prípadov, keď obeť preukázala náhle a hlboké vedomosti z oblasti vedy, ktorú nikdy neštudovala. Iní zasa prejavili nečakaný záujem o astronómiu a fyziku.

Unesený je počas návratu neustále pod kontrolou a nie je schopný situáciu nijako ovplyvniť. Odchod z objektu si pamätá len veľmi nejasne. Niektorí opisujú, že boli postavení na kruhovú plošinu v podlahe. Ďalšia spomienka je pocit vznášania sa alebo postupného zostupu smerom nadol. Ak k únosu došlo z domova, obeť sa takmer vždy vracia oknom a zhmotní sa priamo vo svojej izbe. Mnohí unesení si po návrate všimli podivné nezrovnalosti na oblečení alebo modriny na tele.

Nie je neobvyklý návrat bez pyžama alebo s nočnou košeľou obrátenou naruby, hoci obeť vedela, že si ju pred spaním obliekla správne. Iní sa zobudia bez spodnej bielizne, ktorú následne nájdu starostlivo poskladanú pri nohách postele, hoci si boli istí, že ju pred zaspaním mali na sebe. Mnohí našli svoje oblečenie ráno prehodené cez stoličku. Niekedy sa prebúdzajú v neobvyklých polohách, sedia na posteli alebo sú schúlení do klbka.

Často si obete ráno po únose všimnú podivné stopy na tele. Zistia, že majú modriny, pomliaždeniny a vyrážky, o ktorých netušia, odkiaľ sa vzali. Niekedy je vankúš alebo prikrývka znečistená krvou. Niekedy sa žena ráno zobudí s priezračnou lepkavou substanciou medzi stehnami, pre ktorú nemá žiadne vysvetlenie. Iní zasa objavili neobvyklé škvrny na svojom nočnom prádle.

Každá z obetí sa prebúdza unavená, vyčerpaná a nervózna s pocitom, že prežila nepokojnú a bezesnú noc. Keď je epizóda ukončená, amnézia začína pomaly ustupovať. Unesený si môže na niekoľko sekúnd, niekedy aj hodín, niečo pamätať. Niektoré skúsenosti z pamäte úplne nezmiznú, no vo väčšine prípadov je pamäť okamžite zablokovaná. Nevieme, čo tento stav presne spôsobuje. Môže ísť o zásah do podvedomia.

Najprv sa pozrime na to, v čom tieto bytosti prevyšujú človeka. Sú schopné úkonov, ktoré sa javia ako podivné kúzla. Dokážu prenášať ľudí hmotou, materiálmi ako sú okná, steny či stropy. Môžu sa stať neviditeľnými alebo urobiť neviditeľnými iné objekty, vrátane človeka, ak sa nachádza v blízkosti UFO. Na premiestňovanie osôb, a niekedy aj automobilov, používajú svetelný lúč. Sú schopné nielen vyhľadať konkrétne obete, ale aj vybrať presný biologický čas vhodný na únos.

Ich skutočná sila spočíva v schopnosti manipulovať ľudským mozgom. Dokážu meniť podvedomie a narušiť schopnosť chápať realitu. Prispôsobujú vizuálnu orientáciu tak, že obete majú problém vidieť veci zblízka alebo správne odhadovať vzdialenosti. Zasahujú do ľudskej vôle a vnútorných síl a nútia k nedobrovoľnej činnosti, často aj na diaľku. Vyvolávajú strach, dokážu potlačiť fyzickú bolesť, zabezpečujú amnéziu, komunikujú telepaticky a v mysli človeka vytvárajú komplexné predstavy a scenáre.

Sú schopné vyvolávať sexuálne vzrušenie, manipulovať emócie ako lásku, strach či úzkosť a zásahom do mozgu vyprovokovať dokonca orgazmus. Nútene vyvolávajú u obete náklonnosť a citové pripútanie k sebe samým. Schopnosť človeka kontrolovať situáciu silou vôle je výrazne obmedzená. Tieto bytosti sa preto javia ako nepremáhateľná a všestranná sila. Napriek tomu však vykazujú aj určité obmedzenia.

Zdá sa, že nemôžu pokračovať v chovateľskom programe bez zapojenia človeka. Z obavy z odhalenia používajú kradmé metódy únosov. Postupujú podobne ako chovatelia v zoologickej záhrade pri skupine spiacich goríl, ktoré by sa mohli prebudiť a stratiť kontrolu. Veľmi často strážia jedného človeka dve malé bytosti, konajú mimoriadne opatrne, udržiavajú dôslednú mentálnu a fyzickú kontrolu a niekedy obeť pripútavajú, aby obmedzili jej pohyb. Ich postup je mimoriadne rutinný.

Veľmi zriedkavo menia svoj spôsob práce. Sú striktne zamerané na svoj úkol bez ohľadu na podmienky či okolnosti. Niektoré obete mali dojem, že vykonávanie viacerých úkonov naraz im spôsobovalo výrazné ťažkosti. Kto alebo čo sú tieto bytosti? Neexistuje žiadny solidný dôkaz, ktorý by jednoznačne naznačil, či ide o živé organizmy, umelé bytosti vykonávajúce presne definovaný program, alebo o kombináciu oboch, prípadne o niečo úplne iné.

Napriek tomu majú nespochybniteľnú fyzickú existenciu, ktorú však nie je možné plne a presne opísať.

Väčšinu typov bytostí možno rozdeliť na malé a vyššie. Pôsobia ľahko a krehko. Farba ich kože splýva s farbou obleku a nikdy nie je možné presne určiť, kde končí oblek a kde začína pokožka. Oblek nemá žiadny osobný výraz ani individualitu. Niektoré bytosti majú na obleku symboly, ktoré pripomínajú hada, iní ich opisujú skôr ako kľukatú čiaru. Koža má odtieň od tmavosivej po svetlosivú, niekedy až bielu, s možnými náznakmi iných základných farieb.

U vyšších bytostí pôsobí koža skôr drsne, až kožovito, zatiaľ čo u menších bytostí je opísaná ako gumová a elastická. Je jednoliata, bez pórov, chĺpkov, pieh, vrások či škvŕn.

„Je ťažké rozpoznať, či bytosti starnú. Unesený nie je schopný rozoznať akúkoľvek zmenu na tvári alebo rysoch bytosti. Ich tváre nemajú individuálne črty, ktoré by odlišovali jednu bytosť od druhej. Neodrážajú sa v nich emócie – jedna nevyzerá šťastne a druhá smutne.“

Hlava je z pohľadu ľudských proporcií neprimerane veľká. Lebka je rozšírená najmä nad očami a často sa prirovnáva k žiarovke. Tvár vzdialene pripomína ľudskú. Mimoriadne veľké oči sú najvýraznejším znakom každej bytosti a zaberajú väčšinu širokého čela. V strede sú najväčšie a smerom k okrajom hlavy sa zužujú. Nemajú zrenice, panenky ani šošovky. Pôsobia ako čierne, nepriehľadné orgány. Nevykazujú farebné odtiene ani pohyb ako u človeka. Niektoré obete však uvádzajú, že v očiach pozorovali akýsi tekutinový pohyb.

Otvor pre ústa nemá pery a svedkovia sa nezhodujú v tom, ako sa vlastne otvára. Väčšina z nich nevidí nič. Nikto nepozoroval zuby, jazyk ani sliny. Nie je viditeľný žiadny pohyb, ktorý by naznačoval prítomnosť jazyka alebo prehĺtacieho mechanizmu. Na krku nie je badateľný pohyb svalov, nemajú ohryzok a nič nenasvedčuje existencii hlasiviek. Bytosti na komunikáciu nepoužívajú ústa.

Hlava je k telu pripojená tenkým trubicovým krkom, ktorý pôsobí príliš slabým dojmom, aby udržal takú veľkú hlavu. Je krátky a hlava na ňom sedí ako dýňa na tyči. Komunikácia prebieha výlučne telepaticky a žiadny z unesených nikdy nepočul, že by z niektorej bytosti vyšiel akýkoľvek zvuk. Celková štruktúra tela je obdĺžniková, zužujúca sa smerom k dolným končatinám. Nemajú panvu ani viditeľné kosti v oblasti bokov. Miesto, kde by malo byť brucho, je ploché. Svedkovia nevidia pupok ani genitálie.

Paže sú dlhé, tenké a bez svalstva. Ohýbajú sa v laktiach, zápästia akoby neexistovali. Ruky a prsty pripomínajú ľudské, no sú dlhšie a štíhlejšie. Väčšinou majú len tri prsty a akýsi palec, ktorý je umiestnený nižšie než u ľudí. Nemajú vrásky ani ryhy na dlaniach. Dolné končatiny sú krátke, slabé a ohýbajú sa v kolenách. Nevidno na nich svalové formácie. Niektorí unesení opisujú niektoré bytosti ako ženské – sú štíhlejšie, jemnejšie a pohybujú sa plynulejšie, s akousi aurou láskavosti a citu. Inak sú však fyziologicky nerozoznateľné.

„Bytosti sa vyznačujú mimoriadnou zručnosťou. Sú schopné vykonať telesnú prehliadku s extrémnou rýchlosťou – dotykom, pichaním, poklepmi. Nezvrhnú ani nepremiestnia žiadnu nádobu. Uneseného vyzlečú rýchlo, obratne a bez trhania. Obete majú pocit, že bytosti sú slabé a krehké, no veľmi často sú prekvapené silou, ktorú dokážu vyvinúť.“

Absencia nosa u týchto bytostí vedie k špekuláciám, že pravdepodobne neabsorbujú atmosféru rovnakým spôsobom ako ľudia. To isté platí aj pre viečka. Zrejme nepotrebujú chrániť povrch očí pred prachom alebo inými nečistotami. Unesení si takisto nevšimli žiadny pohyb hrudníka, ktorý by naznačoval dýchanie.

Jedia a pijú? Dostupné dôkazy naznačujú, že nie. Žiadna z obetí nikdy nevidela bytosť prijímať potravu. Nemajú ústa schopné pohybu, nemajú zuby, sliny ani jazyk. Bez nosa je zároveň výrazne obmedzený aj čuchový vnem. V takom prípade buď príjem potravy vôbec neexistuje, je silne obmedzený, alebo sa od nášho radikálne líši. Neexistujú ani žiadne náznaky prítomnosti žalúdka. Na samotných bytostiach ani na ich lodi sa nenachádza nič, čo by poukazovalo na príjem tekutín. Nevidno tam nádrže, fontány, kohútiky, nádoby ani žiadne prejavy hygienických úkonov. Látka, v ktorej sa nachádzali embryá, sa skôr podobala na želatínu.

Hrubý záver o fyziológii a morfologii bytostí naznačuje, že sú od človeka zásadne odlišné. Ich správanie, spôsob komunikácie a úroveň technologických a vedeckých znalostí naznačujú, že disponujú mysliteľským procesom s mimoriadne vysokou kapacitou učenia a pochopenia.

Úroveň dokonalosti, ktorú tieto bytosti dosiahli, je založená na vzájomnej spolupráci, čo viedlo k vytvoreniu jasnej pracovnej hierarchie. Vyššia bytosť je preukázateľne hlavnou postavou pri každom únose. Menšie bytosti vykonávajú jej príkazy, no zároveň majú aj vlastné úlohy, často spojené s obsluhou technických zariadení. Ich správanie pôsobí chladne, odmerane a čisto účelovo.

Nemrhajú časom; všetko ich konanie je presné, efektívne a maximálne ekonomické. Unesení majú pocit, akoby sa nachádzali na bežiacom páse: sú prijatí, vyšetrení a vrátení v čo najkratšom čase, aby sa bytosti mohli venovať ďalšej obeti. V niektorých prípadoch však prejavujú určitý ohľad na ľudské cítenie. Upokojujúci a ujišťujúci obsah ich komunikácie naznačuje, že rozumejú ľudskému strachu a bolesti, hoci tieto pocity sami v mnohých procedúrach vedome vyvolávajú.

Obeť uisťujú, že sa jej nič nestane a že nebude cítiť bolesť. Na druhej strane však zdôrazňovanie mladým predpubertálnym dievčatám, že by sa mali začať množiť, akoby išlo o zvieratá v experimente, poukazuje na to, že bytosti majú veľmi slabé chápanie ľudských emócií a psychologických reakcií, alebo ich tieto aspekty jednoducho nezaujímajú a sú voči nim ľahostajné.

„Bytosti konajú, akoby proces tvorenia novorodencov spočíval len v jednoduchom spojení vajíčka a spermie. Nedokážu pochopiť, prečo sa unesení vzpierajú. Vyššia bytosť je niekedy zmätená, keď vidí odpor obete. Ak sa unesený pokúsi o fyzickú obranu, bytosti ho jednoducho prinútia podvoliť sa. Ak odmietne mentálnu spoluprácu alebo kričí, ignorujú to. Nevšímajú si obvinenia, že ide o zásah do jeho života. Keď obeť prosí, aby prestali, odpoveď znie, že to nie je možné a že ich v práci nemožno zastaviť.“

Niekedy sa zdá, že menšie bytosti pôsobia veselo alebo dokonca spokojne, najmä ak obeť spolupracuje počas všetkých procedúr. Unesení však nikdy nepozorovali, že by bytosti žartovali alebo viedli ľahkú konverzáciu. Osobný život obete, jej rodina či sociálne postavenie pre ne nemajú význam. Unesení ľudia sú pre nich dôležití predovšetkým z hľadiska ich „chovateľského programu“.

Nezaujímajú sa o politiku, kultúru, ekonomiku ani o ďalšie komplexné oblasti ľudských vzťahov. Nikdy sa na tieto témy nepýtajú. Naopak, prejavujú záujem o obmedzenie rastu populácie, zníženie fajčenia a o zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť reprodukcie.

O živote bytostí na UFO neexistujú priame a overiteľné poznatky. Nielenže unesení ľudia počas únosov na UFO nevideli vodu ani jedlo, ale nikde nezaznamenali ani lôžka či iné komfortné prvky. Nevideli časopisy, knihy ani akékoľvek prostriedky na rozptýlenie. Rovnako nikdy nepozorovali, že by bytosti odpočívali. Svedkovia nezaznamenali žiadne stopy po umení ani bežný nábytok, ako sú lavice, stoly či stoličky, s výnimkou tých, ktoré slúžili výlučne na procedurálne účely.

Miestnosti sú bez akejkoľvek dekorácie a steny majú prevažne kovovo sivú, čiernu alebo bielu farbu. V jednom zaznamenanom prípade sa uvádza, že potrebný nábytok sa vysúval priamo zo stien, čo by mohlo naznačovať, že účelnosť je nadradená akejkoľvek forme kultúry. Unesený človek nie je schopný rozpoznať životný štýl ani základ spoločenského usporiadania týchto bytostí.

Ak je obeť únosu mentálne schopná položiť otázku, odkiaľ pochádzajú, bytosti buď neodpovedajú, alebo len stroho poznamenajú, že táto informácia nie je dôležitá.

Ak sa pokúsime poskladať celkový obraz, ide o rozumné a logicky uvažujúce bytosti, ktoré vykonávajú svoje úlohy s maximálnou presnosťou a zručnosťou, no vo vzťahu k ľuďom vystupujú chladne a neosobne. Zdá sa, že medzi nimi existuje určitá hierarchia a rozdelenie úloh. Ich hlavný záujem sa sústreďuje na ľudskú fyziológiu, neurológiu a reprodukciu. Nevykazujú žiadnu viditeľnú individualitu a ich vzhľad je takmer identický, s občasnými drobnými rozdielmi v oblečení. O sebe samých neposkytujú prakticky žiadne informácie.

Otázkou zostáva, či sú inteligentnejšie než ľudia, hoci je nesporné, že disponujú vysoko pokročilou technológiou.

Neexistuje však dôkaz, že by mali vyššiu schopnosť výučby alebo riešenia problémov než ľudstvo. Rovnako sa u nich neprejavuje žiadna náklonnosť k tvorbe ani zmysel pre estetiku. Nenašiel sa ani dôkaz, že by ľudská schopnosť porozumieť a učiť sa bola na nižšej úrovni než tá ich. Jedna vec je však istá: tieto bytosti nie sú ľudské. Ich mentálne schopnosti aj fyziológia sú od našich zásadne odlišné. Sú nám cudzie.

Rozbor únosov do UFO patrí do širšieho kontextu skúmania UFO fenoménu a jeho psychologických, spirituálnych aj duchovných aspektov, preto prirodzene nadväzuje na tematiku UFO / UAP – rozbor, kde sa analyzuje pôvod týchto javov a ich dopad na človeka; silné prepojenie s hypnózou, alterovanými stavmi vedomia a kontaktérskymi skúsenosťami zároveň zapadá do oblasti New Age a NWO, ktorá poukazuje na duchovné klamy maskované ako mierumilné posolstvá „vesmírnych bratov“.

Biblický pohľad na tieto javy je spracovaný v sekcii UFO vs. Biblia; celé skúmanie únosov je zároveň úzko späté s realitou duchovného sveta a konfliktu medzi pravdou a klamstvom, ktorý je možné pochopiť len v svetle pravdy o anjeloch a existencie padlých duchovných bytostí.