fbpx
Zmeň svoj život
Genezis a potopaTeológia

Incest a polygamia

INCEST

Kain bol prvým dieťaťom Adama a Evy, ktorý je zaznamenaný v Biblii /Gen 4:1/. Spolu zo svojimi bratmi Ábelom /Gen 4:2/ a Šétom /Gen 4:25/ patril k prvej generácií detí, ktoré na zemi narodili. Čo sa týka ďalších potomkov, v Genesis je všeobecné prehlásenie o živote Adama a Evy:

Genesis 5:4
„A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry.“

Tu sa nehovorí kedy sa narodili. Behom tých 930 rokov ich mohlo byť celkom dosť. Biblia žiaden údaj o počte detí Adama a Evy neuvádza. Ak však zoberieme do úvahy dĺžku života Adama /930 rokov/, dá sa predpokladať, že ich bolo veľa. Veď dostali príkaz:

Genesis 1:28
„ …ploďte sa a množte sa, naplňte zem.“

Keď vychádzame z Biblie je jasné, že bratia si museli brať za ženy svoje sestry, ak to nemala byť posledná generácia. Faktom dodnes ostáva, že pokiaľ si nechcete zobrať svojho príbuzného, nemôžete sa vydať, oženiť vôbec ani dnes. Manželia sú spriaznení dávno pred svadbou, lebo všetci sme potomci Adama a Evy.

Mimochodom zákon zakazujúci sobáše medzi príbuznými neexistoval do dôb Mojžiša /Levit 18:20/. Túto situáciu dnes ľudia nevedia pochopiť na základe dnešnej vedy, ktorá jednoznačne potvrdzuje „biologické deformácie“. Čím je užší takýto vzťah, tým je riziko deformácií vyššie. Pozrime sa teraz na to ako a prečo.

Každý človek má dve súpravy génov, ktoré tvoria cca 130.000 párov. Tieto určujú telesné a psychické vlastnosti a funkcie. Každý z nás dedí polovicu týchto génov od otca, a polovicu od matky. Čím sú si dvaja ľudia príbuznejší, tým je pravdepodobnejší vznik genetickej chyby, pretože tie chyby zdedili od svojich rodičov. Takéto dieťa môže zdediť chybné gény v rovnakých dvojiciach od oboch rodičov, a to vedie k ťažkým defektom.

Faktom je, že Adam ani Eva nemali vo svojich génoch žiadne chyby. Keď boli stvorení, boli absolútne dokonalí a jedineční. Tak isto aj prvá generácia ľudí mala prakticky dokonalé gény. Genetické deformácie boli minimálne (akumulácia kopírovacích chýb sa prejaví až po rade generácií). Nemali žiadne genetické defekty, čo umožňovalo im a generáciám nasledujúcim bezprostredne po nich mať oveľa vyššiu kvalitu zdravia ako máme my dnes.

V takejto situácii sa mohli súrodenci medzi sebou množiť, bez rizika poškodených potomkov. K zákazu došlo až potom, po pár tisícoch rokov, keď sa degeneratívne chyby mohli nahromadiť v ľudskej rase. A tu už zasiahol Boh, v spomenutom Levit. 18:20. Okrem toho už na zemi bolo dostatok ľudí, takže k sobášom a plodeniu potomkov medzi priamymi príbuznými už nebol žiaden dôvod.

Biblia jednoznačne nehovorí, kto bola Kainova manželka. Jediná možná odpoveď je, že Kainova žena bola jeho sestra, neter, alebo praneter, atď. Biblia nehovorí, koľko mal Kain rokov, keď zabil Ábela (Genesis 4:8). Keďže obaja boli roľníkmi, boli asi obaja už dospelí, možno mal každý svoju rodinu. Adam a Eva určite mali viac detí ako len Kaina a Ábela v čase, keď bol Ábel zabitý – a určite mali oveľa viac detí aj potom (Genesis 5:4).

Skutočnosť, že Kain sa obával o vlastný život po tom, ako zabil Ábela (Genesis 4:14), naznačuje, že asi v tom čase už žilo mnoho ďalších detí a možno vnúčat či pravnúčat Adama a Evy. Kainova žena (Genesis 4:17) bola dcérou alebo vnučkou Adama a Evy.

POLYGAMIA

Tento spôsob spolužitia jedného muža s viacerými ženami so všetkým čo k tomu patrí je pre dnešných kresťanov nemysliteľný. Napriek tomu takto žilo nespočet našich predkov, vrátane takých výnimočných veriacich ako bol Abrahám, Jakob, Gedeon, a v niektorých komunitách, krajoch a oblastiach je bežnou vecou i dnes. Pozrime sa teraz ako na polygamiu nazerá Písmo Sväté, ktoré bolo a je smerodatným Slovom pre život veriaceho.

Spolužitie muža a ženy ustanovil Boh v období Stvorenia ako základ a spôsob života jedinca. Muž samotný, podobne ako žena samotná nie je kompletnou ľudskou bytosťou z hľadiska psychickej jednoty a naplnenia účelu života.

Podľa Genesis 1:27 až muž a žena tvoria dokopy jedného človeka, sú jedno telo, ergo až v manželstve je ľudská bytosť úplná. Ničmenej práve na tomto mieste však musíme povedať, že v prípade polygamie sa zdá byť táto psychická jednotka narušená, veď muž netvorí jedno telo s jednou ženou ako nám to predkladá biblický Bohom ustanovený poriadok, ale naopak, túto jednotu polygamia rozbíja.

V prvom rade bolo na počiatku potrebné zaľudniť zem. Ako vieme, stvorením flóry a fauny sa zem naplnila ohromným množstvom rôznorodých zvierat. Aby bola udržaná rovnováha medzi nimi, predpokladáme, že niektorých druhov bolo viac, iných menej hneď od počiatku. Medzi nimi všetkými stál osamelý Pán tvorstva Adam so svojou ženou. V prvých storočiach bolo prirodzené, že potomkovia Evy a Adama plodili deti medzi sebou v incestných vzťahoch.

Až v Levitikus kap. 18 dochádza k obmedzeniu príbuzenských vzťahov pri uzatváraní manželstiev a porušenie bolo trestané bezdetnosťou alebo smrťou. Lev 20:20-21; 20:11,14. Boh však naďalej dohliadal na svoj vyvolený ľud a tak skrze ich vodcov ustanovil zákony o rodine, aby zabezpečil ich čistotu, dostatočnú mieru populácie a oddelenie sa od ostatného sveta.

Účelom rodiny bolo v prvom rade plodenie detí Gen 1:28, a u Izraelcov hlavne mužských potomkov, (predpokladáme, že tak ako dnes sa rodilo viac dievčat ako chlapcov) ktorí boli zárukou zachovania rodu, ktorí ďalej nesú silu otcov a tým aj ich charakter. Mat 5:44; 23:31.

Mnohoženstvo má svoj počiatok už v ranom období ľudstva. Bol to jeden z hriechov, ktoré na predpotopný svet privolávali Boží trest. Po potope sa mnohoženstvo nanovo rozšírilo. Satanovo úsilie bolo zákerne premyslené: zvrátiť manželské zriadenie, oslabiť jeho záväzky a uvoľniť jeho posvätnosť. Satan už horšie nemohol znetvoriť Boží obraz v človekovi a dokorán otvoriť dvere hriechu a neresti.

Boh dal ľuďom svoje prikázania za smernicu života, oni ich však prestupovali a dopúšťali sa každého možného hriechu. Bezbožnosť bola zjavná a trúfalo bezočivá. Spravodlivosť zmĺkla a krik utláčaných siahal do neba.

Proti pôvodnému Božiemu ustanoveniu sa zaviedlo mnohoženstvo. Hospodin dal Adamovi jednu ženu, čím mu zjavil svoju vôľu. No po páde šli ľudia svojimi hriešnymi cestami, čoho následkom bol rýchly rozmach zločinnosti a bezbožnosti. Nebral sa ohľad na manželské vzťahy a vlastnícke práva. Ktokoľvek zatúžil po žene či majetku blížneho, vzal si to násilím, pričom sa vystatoval svojou brutalitou.

Neskôr po potope Abrahám prijal zasľúbenie o synovi bez námietok, no nečakal kým Boh splní svoje slovo, kedy a ako sám uzná za vhodné. Boh nesplnil svoj sľub okamžite, pretože chcel vyskúšať, či Abrahám verí v jeho moc. Keďže Sára nevedela pochopiť, že by vo svojom vysokom veku mohla porodiť, navrhla plán, ako splniť Boží zámer. Podľa tohto plánu si Abrahám vezme jednu z jej slúžok za svoju druhú ženu.

V tom čase bolo mnohoženstvo tak rozšírené, že sa už nepokladalo za hriech. Aj keď bolo porušením Božieho prikázania a ohrozovalo posvätnosť a pokoj rodinných vzťahov. Abrahámov vzťah s Hagarou mal neblahé následky nielen pre jeho domácnosť, ale pre všetky ďalšie pokolenia.

Hagare lichotilo, že sa stala Abrahámovou ženou. Dúfala, že Abrahám ju urobí zakladateľkou veľkého národa. Spyšnela a začala pohŕdať svojou paňou. Vzájomná žiarlivosť narušila pokoj predtým šťastnej rodiny. Abrahám musel počúvať sťažnosti oboch žien a márne sa usiloval o predošlú zhodu medzi nimi. Aj keď si Hagaru vzal len na Sárine naliehavé prosby, teraz musel počúvať jej výčitky, že všetko to zapríčinil on sám.

Naliehala, aby vyhnal jej sokyňu. S tým však Abrahám nesúhlasil, lebo Hagar sa mala stať matkou jeho dieťaťa, a ako dúfal, mala byť matkou jeho zasľúbeného syna. Abrahám radil Hagare, aby ako Sárina slúžka aj ďalej poslúchala svoju paniu. Hrdosť však nedovoľovala Hagare znášať Sárino neláskavé správanie, ktoré aj sama vyvolávala svojimi nárokmi.

Keď potom Sára tvrdo nakladala s ňou, tá ušla od nej.1. Mojžišova 16,6.

Poučenie pre Abraháma o posvätnosti manželského zväzku je trvalým poučením pre všetkých. Podľa neho treba práva tohto zväzku a jeho šťastie starostlivo strážiť aj za cenu veľkých obetí. Abrahámovou jedinou pravou ženou bola Sára. O svoje práva ženy a matky sa nemala deliť so žiadnou inou ženou. Svojho manžela si vysoko vážila, a preto ju v tomto ohľade Nová zmluva dáva za príklad. Nechcela však, aby sa Abrahám o svoju lásku delil s inou, a Hospodin ju nepokarhal za to, že svojho muža žiadala, aby jej sokyňu vyhnal. Nerozvážnosť, ktorá viedla k spojeniu s Hagarou, spočívala v Abrahámových a Sáriných pochybnostiach o Božej moci.

Jákobov hriech a jeho následky sa taktiež neblaho prejavili v povahe a v živote jeho synov. Keď dospeli, dopúšťali sa povážlivých chýb. V ich domácnostiach sa zahniezdilo mnohoženstvo. Toto strašné zlo vysúša zdroje lásky a uvoľňuje najposvätnejšie zväzky. Žiarlivosť niekoľkých matiek strpčovala celý rodinný život ako to bolo v prípade dvoch žien Elkanových, ktoré sa napokon stali sokyňami 1Sam 1:6 porov. s Lev 18:18. Deti z týchto rodín boli neznášanlivé a vzdorovité. Jákobov život bol plný žiaľu a starostí.

Bol tu však niekto s celkom inou povahou. Ráchelin starší syn Jozef v plnej telesnej kráse zvýrazňoval ušľachtilosť srdca a ducha. Tento čistý, čulý a veselý chlapec prejavoval už vo svojom mladom veku znaky mravnej opravdivosti a rozhodnosti. Počúval rady svojho otca a bol poslušný Bohu a mal by byť príkladom každému mužovi, ktorý žije pre Boha a chystá sa neskôr vstúpiť do manželstva.

V zhrnutí sa vraciame k Adamovi a Noemovi, ktorí boli zakladateľmi ľudského pokolenia a predstaviteľmi monogamného spôsobu manželského života, ktorý skutočne a pravdivo napĺňa Bohom určené postavenie muža a ženy. K spôsobu života v manželstve sa vyjadril i náš Spasiteľ, Pán Ježíš, ktorý pokladá manželstvo za nerozlúčiteľné.

Napriek tomu, že rodinu a manželstvo nepokladal za najvyššiu métu, pretože i nad rodinou stojí Boh a jemu má slúžiť jak rodina tak manželstvo, prikladal jej vo svojich vystúpeniach zvláštny status, keď z jej praktického života čerpal v prípadoch podobenstiev, učení o úcte k rodičom a rodičov k deťom.

Pán Ježíš ustanovil spoločenstvo, ktoré stojí nad každou rodinou a ktoré je s to meniť ľudské vzťahy jak v rodine tak v obecenstve medzi Ním, Kristom a Jeho Cirkvou. Kresťanstvo prakticky prekonalo mnohoženstvo, polygamiu a z ženy učinilo pred Bohom tvora rovnakej ceny. V Kristu, našom Pánovi nie je rozdielu medzi mužom a ženou Ga 3:28. Nielen žene je zakázané cudzoložstvo, ale aj muž je viazaný úplnou vernosťou svojej žene.

V manželstve má byť otvorený a čistý pomer, vzťah medzi mužom a ženou, kde jeden dopĺňa druhého, napĺňa jeho túžby a radosti, kde je pokoj, láska, spolupatričnosť, tolerancia a múdrosť odrazom Božej Slávy v živote veriacich manželov.

Súvisiace videá a dokumenty