Incest a polygamia

03/02/2020 MrCastiel

INCEST

Kain bol prvým dieťaťom Adama a Evy, ktorý je zaznamenaný v Biblii (Gen 4:1). Spolu so svojimi bratmi Ábelom (Gen 4:2) a Šétom (Gen 4:25) patril k prvej generácii detí, ktoré na zemi narodili. Genesis poskytuje cenné informácie o týchto raných biblických postavách a ich význame v dejinách ľudstva. Čo sa týka ďalších potomkov, v Genesis je všeobecné prehlásenie o živote Adama a Evy, ktoré zdôrazňuje ich význam v biblickom príbehu:

Genesis 5:4
„A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry.“

V Biblia neuvádza presný počet detí Adama a Evy, ale ak zohľadníme ich dlhý život, ktorý trval až 930 rokov, môžeme predpokladať, že mali veľké množstvo detí. Dĺžka života Adama počas tejto doby je zaujímavá z pohľadu biblických údajov, keďže 930 rokov je pomerne dlhý čas na to, aby sa mohli narodit stovky potomkov. Veď dostali príkaz:

Genesis 1:28
„ …ploďte sa a množte sa, naplňte zem.“

Podľa Biblie bolo pravdepodobné, že bratia a sestry Adama a Evy sa museli brať medzi sebou, ak nešlo o poslednú generáciu. Manželské vzťahy medzi príbuznými boli úplne bežné, pretože všetci ľudia sú potomkami Adama a Evy. Dôležité je, že zákon zakazujúci sobáše medzi príbuznými existoval až po Mojžišovi (Levit 18:20). Tento fakt sa dnes vníma prostredníctvom moderných vied, ktoré upozorňujú na potenciálne genetické riziká a biologické deformácie vznikajúce pri uzatváraní manželstiev medzi príbuznými.

Keďže každý človek má asi 130.000 párov génov, ktorými sú determinované jeho telesné a psychické vlastnosti, genetické chyby sa stávajú výraznejšími pri bližšom príbuzenstve. Ak dvaja príbuzní majú rovnaké chyby v génoch, ich potomok môže tieto gény zdediť, čo zvyšuje riziko genetických defektov. Avšak Adam a Eva boli pri stvorení dokonalí a bez genetických chýb. Prvá generácia mala tiež veľmi kvalitné gény, čo umožnilo bezproblémové množenie a zdravie ich potomkov.

Až po niekoľkých generáciách mohli genetické defekty postupne začať narastať. Boh preto nariadil zákaz sobášov medzi príbuznými, čo je spomenuté v Levit 18:20. Neskôr už na Zemi existovalo dostatočné množstvo ľudí, aby sa manželstvá medzi príbuznými neboli potrebné.

Biblia sa síce nezmienila o manželke Kaina, no jedinou pravdepodobnou odpoveďou je, že jeho manželka bola jeho sestra, neter alebo praneter. Genesis 4:8 neuvádza presný vek Kaina, keď zabil Ábela, ale keďže obaja boli roľníci, pravdepodobne boli dospelí. Kain bol zjavne obavajúci sa o svoju bezpečnosť po vražde, čo naznačuje, že v tomto čase už mohli existovať ďalší potomkovia Adama a Evy. Teda Kainova žena bola pravdepodobne jeho dcéra, vnučka alebo pravnučka Adama a Evy.

POLYGAMIA

Tento spôsob spolužitia jedného muža s viacerými ženami, známy ako polygamia, je pre dnešných kresťanov nemysliteľný. Napriek tomu takto žilo nespočet našich predkov, vrátane takých výnimočných biblických postáv ako bol Abrahám, Jakob, Gedeon, a v niektorých kultúrach a spoločenstvách je bežnou praxou i dnes. Pozrime sa teraz, ako na polygamiu nazera Písmo Sväté, ktoré bolo a je smerodatným Slovom pre život veriaceho.

Spolužitie muža a ženy, ustanovené Bohom v období Stvorenia, je základným spôsobom života. Muž a žena, podľa Biblie, tvoria jedno telo, ako nám to predkladá biblický Boží poriadok. Polygamia tento poriadok narúša, pretože muž netvorí jedno telo s jednou ženou, ale s viacerými ženami, čo vedie k narušeniu tejto psychickej a duchovnej jednoty.

Podľa Genesis 1:27 muži a ženy tvoria jedného človeka, sú jedno telo, čo znamená, že až v manželstve je ľudská bytosť úplná. Napriek tomu polygamia narušuje tento základný poriadok, čo nám ukazuje, že Biblia tento koncept neospravedlňuje, hoci niektorí biblickí svätci ako Abrahám žili v polygamii.

V prvom rade však musíme brať do úvahy, že zaľudnenie zeme bolo Božím príkazom. Ako vidíme v Biblickej knihe Genesis, Stvoriteľ naplnil zem rôznorodými živočíchmi. Aby bola udržaná rovnováha medzi rôznymi druhmi zvierat, predpokladáme, že niektorých druhov bolo viac, iných menej hneď od počiatku. Avšak medzi nimi všetkými stál osamelý Adam so svojou ženou Evou. V prvých storočiach bolo prirodzené, že potomkovia Adama a Evy mali deti v incestných vzťahoch, čo bolo v tomto historickom a kultúrnom období bežné.

Až v Levitikus kap. 18 dochádza k obmedzeniu príbuzenských vzťahov pri uzatváraní manželstiev, pričom porušenie týchto pravidiel bolo trestané bezdetnosťou alebo smrťou (Lev 20:20-21; 20:11,14). Boh však naďalej dohliadal na svoj vyvolený ľud, a tak skrze ich vodcov ustanovil zákony o rodine, ktoré zabezpečili čistotu rodiny, zachovanie populácie a oddelenie sa od ostatného sveta.

Účelom rodiny bolo v prvom rade plodenie detí (Gen 1:28), pričom u Izraelcov išlo predovšetkým o mužských potomkov. (Predpokladáme, že ako dnes, aj v biblických dobách sa rodilo viac dievčat ako chlapcov.) Títo muži boli zárukou zachovania rodu, ktorí nesú silného ducha otcov a tým aj ich charakter (Mat 5:44; 23:31). Mnohoženstvo má svoj počiatok už v ranom období ľudstva, a bolo jedným z hriechov, ktoré privolávali Boží trest na predpotopný svet. Po potope sa mnohoženstvo opäť rozšírilo. Satan mal jasný plán: zvrátiť pôvodné manželské zriadenie, oslabiť jeho záväzky a uvoľniť jeho posvätnosť. Tento krok mal za cieľ znetvoriť Boží obraz v človekovi a otvoriť dvere hriechu a neresti.

Boh dal ľuďom svoje prikázania ako smernicu života, ale ľudia ich prestupovali a dopúšťali sa hriechov. Bezbožnosť bola zjavná a odvážna, bez ohľadu na spravodlivosť. Krik utláčaných bol počuť až do neba. Proti pôvodnému Božiemu ustanoveniu sa zaviedlo mnohoženstvo. Boh dal Adamovi jednu ženu, čím zjavil svoju vôľu. Po páde však ľudia nasledovali svoje hriešne cesty, čo malo za následok rýchly rozmach zločinnosti a bezbožnosti. Nezohľadňoval sa ani manželský vzťah, ani vlastnícke práva. Ktokoľvek zatúžil po žene či majetku blížneho, vzal si to násilím.

Polygamia v biblickom príbehu: Hagara, Sára a Abrahám a ich rodinné tragédie

Neskôr, po potope, Abrahám prijal zasľúbenie o synovi bez námietok, ale nečakal, kým Boh splní svoje sľuby. Keď Boh neodpovedal okamžite, Abrahám a jeho žena Sára vyskúšali vlastný plán: Sára navrhla, aby si Abrahám vzal jej slúžku za svoju druhú ženu, aby splnil Boží zámer.

V tom čase bolo mnohoženstvo tak rozšírené, že sa už nepokladalo za hriech, aj keď bolo porušením Božieho prikázania a ohrozovalo posvätnosť rodinných vzťahov. Abrahámov vzťah s Hagarou mal neblahé následky, nielen pre jeho domácnosť, ale aj pre všetky nasledujúce pokolenia.

Hagare lichotilo, že sa stala Abrahámovou ženou, a dúfala, že sa stane zakladateľkou veľkého národa. Jej pýcha a arogancia však viedli k tomu, že začala pohŕdať svoju paňou. Vzájomná žiarlivosť narušila pokoj v predtým šťastnej rodine. Abrahám musel počúvať sťažnosti oboch žien a márne sa usiloval obnoviť pokoj medzi nimi. Hoci si Hagaru vzal na Sárine naliehavé prosby, teraz musel čeliť jej výčitkám, že všetko to spôsobila jeho vlastná voľba.

Hagara naliehala, aby Abrahám vyhnal Sárinu sokyňu, čo však Abrahám nechcel urobiť, pretože Hagara mala byť matkou jeho dieťaťa a ako dúfal, mala byť matkou jeho zasľúbeného syna. Abrahám radil Hagaru, aby ako Sárina slúžka aj naďalej poslúchala svoju paniu. Hrdosť Hagara však nedovoľovala znášať Sárino neláskavé správanie, ktoré však Hagara svojím správaním často aj vyvolávala:

„Keď potom Sára tvrdo nakladala s ňou, tá ušla od nej.“ 1. Mojžišova 16,6.

Poučenie pre Abraháma o posvätnosti manželského zväzku je trvalým poučením pre všetkých veriacich. Podľa neho je potrebné práva tohto zväzku a jeho šťastie starostlivo strážiť, aj za cenu veľkých obetí. Abrahám mal jedinú pravú ženu, Sáru, a nemala zdieľať svoje práva ženy a matky s inou ženou. Sára svojho manžela veľmi vážila a preto sa stala príkladom v Novej zmluve. Nechcela, aby sa Abrahám o svoju lásku delil s inou, a Hospodin ju nepokarhal za to, že požiadala svojho muža, aby jej sokyňu vyhnal. Nerozvážnosť, ktorá viedla k spojeniu s Hagarou, spočívala v ich pochybnostiach o Božej moci.

Jákobov hriech a jeho následky sa prejavili v živote jeho synov. Mnohoženstvo v rodinách Jákoba viedlo k napätiu a nezhodám medzi matkami a ich deťmi, ako tomu bolo v prípade Elkanových žien (1Sam 1:6, porov. Lev 18:18). Tento rodinný chaos spôsoboval neznášanlivosť a vzdorovitosť medzi deťmi, pričom Jákobov život bol naplnený žiaľom a starosťami.

Avšak Ráchel, matka Jozefa, mala úplne iný charakter. Jozef, jej starší syn, sa už ako mladý chlapec stal symbolom ušľachtilosti, telesnej krásy, a mravnej opravdivosti. Tento čistý, veselý a čulý chlapec prejavoval už vo svojom mladom veku rozhodnosť a vernosť Bohu. Jozef poslúchal rady svojho otca a vždy bol poslušný Bohu, a mal by byť príkladom každého muža, ktorý žije pre Boha a plánuje neskôr vstúpiť do manželstva.

Posvätnosť manželstva a rodiny v Kristovom učení

V zhrnutí sa vraciame k Adamovi a Noemovi, ktorí boli zakladateľmi ľudského pokolenia a predstaviteľmi monogamného manželského života, ktorý skutočne a pravdivo napĺňa Božie určenie postavenia muža a ženy. K tomuto manželskému spôsobu života sa vyjadril aj náš Spasiteľ, Pán Ježiš, ktorý pokladá manželstvo za nerozlúčiteľné.

Napriek tomu, že rodina a manželstvo nie sú považované za najvyššiu métu, pretože i nad rodinou stojí Boh, Ježiš im však vo svojich výučbách prikladal zvláštny status. Čerpal z praktického života rodiny pri podobenstvách, učení o úcte k rodičom a vzťahoch medzi rodičmi a deťmi.

Pán Ježiš ustanovil spoločenstvo, ktoré stojí nad každou rodinou, a to je spoločenstvo s Ním, Kristom, a Jeho Cirkvou. Kresťanstvo tak prakticky prekonalo mnohoženstvo a polygamiu, pričom v ňom sa žena stala rovnocennou pred Bohom. V Kristu, našom Pánovi, nie je rozdiel medzi mužom a ženou (Gal 3:28). Cudzoložstvo je zakázané nielen žene, ale aj muž je povinný k úplnej vernosti svojej žene.

V manželstve má byť otvorený a čistý pomer, vzťah medzi mužom a ženou, kde jeden dopĺňa druhého. Manželstvo má byť miestom, kde sa napĺňajú túžby a radosti oboch partnerov, a kde sa prejavuje pokoj, láska, spolupatričnosť, tolerancia a múdrosť, ktoré sú odrazom Božej slávy v živote veriacich manželov.