Sobota alebo Nedeľa? Zmena štvrtého prikázania
Zmena štvrtého prikázania nenastala naraz, bol to pozvoľný proces. Prvé tendencie zachovávať nedeľu sa objavili v zbore v Ríme, kde väčšinu veriacich tvorili „nežidia“ (Rim 11,13). V hlavnom meste sa v tejto dobe objavili veľmi silné antisemitské tendencie, a preto sa chceli kresťania od židov čo najviac odlíšiť. Spájalo ich svätenie soboty ako dňa odpočinku, a preto vznikli snahy svätiť iný deň odpočinku ako židia. Väčšina kresťanov v celej ríši zachovávala ale v prvých storočiach sobotu, čo potvrdil historik Sokrates v 5. storočí. O zmene soboty na nedeľu aj neohrozených reformátoroch sa viac dočítate v knihe Veľký spor vekov.
„Môžete čítať Bibliu od prvej knihy Mojžišovej po Zjavenie Jána a predsa nenájdete jediný riadok, ktorý by potvrdil nedeľu ako deň odpočinku. Sväté Písmo požaduje svätosť soboty ako jediného dňa, ktorý sme my katolíci nikdy nezachovávali.“ Kardinál Gibbons, The Faith of Our Fathers (110. vydanie), str. 89.
Katolícka cirkev vlastnými slovami vyznáva, že svätenie nedele je znamením jej moci a každý protestant, ktorý svätí nedeľu ju uznáva: „Samozrejme, katolícka cirkev si robí nárok na to, že táto zmena bola jej dielom… Tento skutok je znamením jej cirkevnej moci a autority v duchovných veciach.“
List C. F. Thomasa, sekretára kardinála Gibbonsa, 28. október 1895. „Nedeľa je znamením našej moci, cirkev stojí nad Bibliou a preloženie svätenia soboty je toho dôkazom; každý protestant, ktorý svätí nedeľu ju (túto moc) uznáva.“ Catholic Record, 1. september 1923
„Kresťanstvo ďakuje katolíckej cirkvi za ustanovenie nedele ako sabbatu. V Písme však neexistuje nijaké prikázanie ani nijaký poukaz na to, že nedeľa sa má zachovávať ako deň odpočinku.“ Our Sunday Visitor, 4. januára 1931
„Namiesto soboty zachovávame nedeľu, pretože katolícka cirkev preniesla svätosť soboty na nedeľu.“ Peter Geiermann, CSSR, A Doctrinal Catechism, 1957, str. 50.
„Otázka: Existuje nejaký dôkaz pre to, že rímsko-katolícka cirkev má moc, aby ustanovovala sviatočné dni?
Odpoveď: Keby túto moc nemala, nemohla by to urobiť so súhlasom všetkých moderných náboženských obhajcov. Nemohla by svätosť siedmeho dňa, sabbatu preložiť na prvý deň, nedeľu. K tejto zmene chýbajú biblické podklady.“ A Doctrinal Catechism, Stephen Keenan, str. 174.„Tým, že protestantizmus odmieta autoritu (rímsko-katolíckej) cirkvi, nemá dobré odôvodnenie pre svoju nedeľnú teóriu. Logicky mal by zachovávať sobotu ako deň odpočinku“. John Gilmary Shea, American Catholic Quarterly Review, január 1883.
„Je dobre, aby presbyteriáni, metodisti a všetci iní kresťania pamätali na to, že Biblia na nijakom mieste jej zachovávanie nepodporuje. Nedeľa je zriadením rímsko-katolíckej cirkvi a kto slávi tento deň, rešpektuje prikázanie katolíckej cirkvi.“ Kňaz Brady, New Jersey News, 8. marca 1903.
„Nedeľa je znamením našej moci, cirkev stojí nad Bibliou. Dôkazom toho je presun svätenia soboty a každý protestant, ktorý svätí nedeľu, ju (túto moc) uznáva.“ Catholic Record, 1. september 1923.
„Znovu a znovu som ponúkal 1000 dolárov tomu, kto mi len z Biblie môže dokázať, že som povinný svätiť nedeľu. Takéto nariadenie v Biblii neexistuje. Je to iba nariadenie svätej katolíckej cirkvi. Biblia hovorí: „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil.“ Katolícka cirkev naproti tomu tvrdí: Nie – svojou božskou mocou odstraňujem deň sabbat a prikazujem ti svätiť prvý deň týždňa. A pozrime sa, celý civilizovaný svet sa v úctivej poslušnosti skláňa pred nariadením svätej katolíckej cirkvi.“ Páter T. Enright, C.SS.R., Redemptor Collages, The American Sentinel (N.Y.), 1. jún 1893, str. 173.
Kardinál Gibbons dospel k takémuto vyjadreniu: „Zdravý ľudský rozum si žiada jednu alebo druhú alternatívu: buď protestantizmus a s ním svätenie soboty, alebo katolicizmus a dodržiavanie nedele. Kompromis nie je možný.“ Catholic Mirror, 23. december 1893.
Kto si dovolil zmeniť štvrté prikázanie Božieho zákona?
Biblia i dejiny nám líčia aký veľký boj sa tu na zemi odohráva. Odpadnutý cherub satan so svojimi pomocníkmi bojuje proti Bohu a nenávidí všetkých, ktorí by chceli byť Bohu verní. Už v starej dobe v Izraelskom národe sa neustále snažil priviesť ľud do odpadnutia a pokračoval aj v dobe Ježiša Krista.
Keď sledujeme dejiny Izraelského národa, vidíme trvalé úsilie satana o rozbitie cirkvi, aby ju odviedol od Boha a odvrátil od jej poslania. Aby dosiahol svoj cieľ používal modloslužby, viedol ľudí k extrémizmu a prekrúteniu bodov viery i zákona tak, že nakoniec ani nespoznali zasľúbeného Mesiáša a ukrižovali ho.
Keď Kristus založil novú cirkev a poveril jej úlohou ísť do celého sveta a kázať evanjelium, satan zúril a snažil sa Kristových nasledovníkov zahubiť. To však dielu len prospelo, pretože sa v trpiacich verných ľuďoch prejavovala Božia moc a za každého umučeného ich uverilo mnoho ďalších. Aj za najkrutejšieho prenasledovania si títo svedkovia Ježiša Krista uchovali svoju vieru nepoškvrnenú.
Satan musel zmeniť taktiku a rozhodol sa, že opäť začne zahmlievať, prekrúcať a tak zmení dôležité body viery, oslabí lásku k pravde a tým nepozorovane oddelí telo – cirkev od hlavy – Krista. Veľký odporca sa tak snažil získať ľsťou to, čo sa mu nepodarilo získať silou. Prenasledovanie sa skončilo a namiesto neho prišlo nebezpečné pokušenie skorého blahobytu a svetských pôct. Modloslužobníci boli vedení, aby čiastočne prijali kresťanskú vieru, zatiaľ čo odmietali niektoré jej základné pravdy.
Vyznávali, že prijali Pána Ježiša ako Božieho Syna, že veria v jeho smrť a zmŕtvychvstanie, neboli však presvedčení, že sú hriešni, a necítili potrebu činiť pokánie alebo zmeniť svoje srdcia. Urobili určité ústupky a navrhovali kresťanom, aby tiež v niečom ustúpili, aby sa všetci mohli zjednotiť na spoločnom základe viery v Krista. Teraz bola cirkev v hroznom nebezpečenstve.
Väčšina kresťanov nakoniec súhlasila s tým, že zľaví zo svojich zásad a kresťanstvo sa spojilo s pohanstvom. Aj keď ctitelia model tvrdili, že sú obrátení a spojení s cirkvou, v skutočnosti však stále tiahli k svojmu modlárstvu, zamenili iba objekty svojho uctievania, začali uctievať obrazy Pána Ježiša, alebo dokonca Márie a svätých. Tak sa do cirkvi dostal zhubný kvas modlárstva a začal pôsobiť svojim rozkladným vplyvom.
2.Timoteovi 3,12 – Všetci, ktorí chcú zbožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.
Boh však dal cirkvi úžasný dar – v Biblii zjavil cirkvi stratégiu nepriateľa i stav cirkvi do ktorého sa dostane. Prvé 3 kapitoly Zjavenia Jána opisujú, že prídu ľudia popierajúci Kristovo Božstvo. Budú zmenšovať význam Kristovej obete, presviedčať, že si musíme spasenie zaslúžiť dobrými skutkami a budú sa snažiť zmeniť požiadavky zákona.
V Biblii je zmena predpovedaná
Už Daniel v prorockej knihe poukazuje na to, že príde niekto, kto sa odhodlá k zmene času a zákona. Jediné prikázanie týkajúce sa času je sobotňajší deň odpočinku.
Daniel 7,25 – Bude prednášať slová proti Najvyššiemu a svätým Najvyššieho nedá pokoj. Bude tiež uvažovať, že zmení doby a právo, a budú mu do ruky vydané až do času a časov a pol času. (ak nie je uvedené inak sú verše z Čes. študijného prekladu)
(ČEP – Bude sa snažiť zmeniť doby a zákon, Roháček- že premení časy a zákon, Kralická – aby premenil časy i práva, B21 pokúsi sa zmeniť aj časy a predpisy)
Boh zjavil apoštolovi Pavlovi, že sa v cirkvi objaví moc, ktorá si bude nárokovať právo rozhodovať a že táto moc začína pomaly pôsobiť už v jeho dobe, najskôr nepozorovane a potom stajne zjavnejšie.
2.Tesalonickým 2,3-4,7 – Nech vás nikto žiadnym spôsobom nezvedie, pretože nenastane, kým napred nepríde odpadnutie a nebude zjavený ten človek bezzákonnosti, syn záhuby, ktorý sa stavia na odpor proti všetkému a pyšne sa dvíha nado všetko, čomu sa hovorí Boh alebo čo sa uctieva, takže sám zasadne ako Boh do Božej svätyne a bude sa vydávať za Boha. Lebo tajomstvo tejto bezzákonnosti už pôsobí; len čaká, kým ten, kto ich teraz zdržiava, nebude z prostriedku vzatý.
Kto si v Cirkvi odvážil siahnuť na svätý Boží zákon? Apoštol Pavol odkazuje priamo do Ríma:
Rimanom 7,12 – A tak Zákon je svätý i prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.
Rimanom 3,30-31 – Veď je predsa jeden Boh, ktorý ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných skrze vieru. Rušíme teda vierou zákon? V žiadnom prípade! Naopak, Zákon potvrdzujeme.
Pôvod nedele je v slnečnom kulte Rímskej ríše
Tento kult siaha až ďaleko do staroveku. Peržania uctievali jasnú hviezdu pod menom Mitra, Gréci pod názvom Hélis – slnečný kotúč, ale najviac sa kult slnka rozvinul zvlášť u Rimanov. Na konci 3. storočia bol Sol deus invictus = Nepremožiteľný boh slnka zosobnený Apollonom uctievaný v celej rímskej ríši. Takto mitraizmus postupne prenikol do celej rímskej civilizácie.
Svätý deň Mitrov, prvý deň týždňa = nedeľa bol totožný s dňom Balla a Apollona. (Pripomeňte si že pápež aj biskupi nosia dodnes na hlavách mitra v tvare ryby a mnoho ďalších symbolov zostalo prevzatých z mitraizmu)
Na konci 2. storočia a na začiatku 3. storočia je vydaný prvý zákaz pracovať v nedeľu a snaha zachovávať nedeľu namiesto Biblickej soboty stále silnie. Zmena soboty je postupná a akoby nevedomá. Na východe ale svätenie soboty pretvára. 4. storočie pripravilo triumf nedele. Rímsky biskup Silvester (314-337) vraj v snahe odstrániť pohanské prvky v kresťanskej terminológii rozhodol pomenovať mitraistický Deň slnka (Dies solis) na „Deň Pána“ (Dies Dominica) na pamiatku vzkriesenia Krista.
Cisár Konštantín, ktorý sám bol v tom čase vyznávačom boha slnka spojil z dôvodov politických prvkov pohanskej s kresťanskými a 7. marca roku 321 vydal zákon o potrebe zachovávať nedeľu – „úctyhodný deň slnka“. Takto sa snažil získať politickú podporu ako kresťanov tak aj pohanov .
Dekrét znie takto:
„V úctyhodný deň slnka nech magistráty a obyvatelia miest odpočívajú a všetky dielne sú zatvorené. Avšak na vidieku tí, ktorí sa zamestnávajú poľnohospodárstvom, môžu sa voľne a legálne venovať svojim bežným prácam, pretože sa často stáva, že iný deň nie je tak vhodný pre osievanie polí a staranie sa o vinice: inak sa treba obávať, že pri zanedbaní využitia najlepších okamihov vznikla by strata hodnôt, ktoré nám nebo udeľuje.“
Tento dekrét bol neskôr posilnený ďalšími cisárskymi dekrétmi v roku 368,386,389,425,469. Výnosy Theodosia II. V rokoch 423 a 428 pozdvihujú hlasy proti svätiteľom soboty. Cirkevné koncily prispievajú k ustáleniu nedele a odstráneniu soboty: Koncil v Elvíre r.305, Arles r.314, Nicea r.325, Laodicea asi r.364, Kartágo r.401, Orleans r.538 už je striktnejší a nedeľu by mala byť odložená aj práca poľnohospodárov.
Kánon 29. koncilu laodicejského prednáša prvýkrát „anathema“ nad svätiteľmi soboty. Ľudia by mali v sobotu pracovať a nebyť nečinní. (Hefele, Dejiny koncilov str.316)
Vo všetkých storočiach v rôznych krajinách však mal Boh verných a nebojácnych svätiteľov soboty, ktorí neváhali za pravdu položiť aj svoje životy a vždy sa riadili výhradne autoritou Písma svätého, ako jediného Božieho slova.
Autorita cirkvi alebo Písma svätého?
Rímsko katolícka cirkev priznáva, že za svätením nedele nestojí autorita Písma, ale autorita cirkvi. Zo štúdia cirkevných dejín poznávame, že nedeľa je dedičstvom pohanských kultov, ktoré cirkev vstrebala a transformovala pod zámienkou obrátenia ľudstva. Získala tak na vonkajšom lesku, na rozšírení vplyvu a moci, ale stratila na čistote, duchovnej sile a na pravde. Postupne sa vzďaľovala od zdroja pravdy – Božieho slova – Biblia. O Biblii ako jedinej a najvyššej autorite sa dočítate v článku Biblia, Bože slovo – prečo jej môžeme dôverovať ?
Pápežstvo schválilo túto zmenu. Ono nielen uznáva, že došlo k zmene, ale túto zmenu považuje za dôkaz svojej autority.
„Môžete čítať Bibliu od Genesis po Zjavenia a nenájdete jediný riadok povoľujúci a potvrdzujúci svätenie nedele. Písmo nariaďuje zbožné zachovávanie soboty, dňa, ktorý my nikdy nesvätíme.“ (Kardinál arcibiskup Giggons „La foi de nos peres“, 1886, str.
„Je zaujímavé pripomenúť, že toto zachovávanie nedele, ktorá je tiež kultom protestantizmu, nielen vôbec nespočíva na Biblii, ale je v očividnom rozpore s literou Biblie, ktorá nariaďuje odpočinok sobotný. Cirkev katolícka autoritou Ježiša Krista preniesla tento odpočinok na nedeľu v upomienku na zmŕtvychvstanie nášho Pána.“
Katolícky pisateľ a učenec napísal vo svojej najpredávanejšej knihe „Viera miliónov“ (1974) tento provokujúci záver: „Keďže sobota, a nie nedeľa je v Biblii menovaná, nie je to pozoruhodné, že nekatolíci, ktorí tvrdia, že ich učenie pramení priamo z Biblie a nie z tradície cirkvi, zachovávajú nedeľu na miesto soboty? Áno, toto je nedôsledné a rozporuplné.“ (John A.O´Brien) Potom ešte pokračuje ďalej:
„Skutočnosť zachovávania nedele sa opiera o autoritu katolíckej cirkvi a nie o jasné výroky Biblie. Preto sa svätenie nedele stáva spomienkou na Matku cirkev, z ktorej odišli nekatolíckej cirkvi. Je to ako s chlapcom, ktorý odišiel z domova, vo svojom vrecku však stále nosí mamičkinu fotografiu a pramienok vlasov.“ (str 400-401)
Apoštol Ján a Peter, ktorým židovská rada zakázala hovoriť v mene Ježišovom, povedali:
Skutky 4,19 – Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je pred Bohom správne, aby sme vás počúvali viac ako Boha.
Takýto postoj by mal zaujať pravý kresťan v otázke svätenia dňa Pána. Autorita cirkvi zmenila Boží zákon vraj z moci Ježišovi, Ježiš Kristus však zdôrazňuje:
Matúš 5,17-18 – „Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Lebo veru, hovorím vám: Kým nepominie nebo a zem, nepominie jediné najmenšie písmenko ani jedna čiarka zo Zákona, kým sa všetko nestane.
Matúš 15,3,9 – On im odpovedal: „Prečo aj vy prestupujete Boží príkaz kvôli svojej tradícii? Márne ma však uctievajú, vyučujúc náuky, ktoré sú len ľudskými príkazmi.“ Lukáš 16,16-17 – Zákon a Proroci až do Jána; od tej chvíle sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý je do neho naliehavo pozývaný. Je však ľahšie, aby pominuli nebo a zem, než aby padla jedna čiarka Zákona.
Obnovenie sobotného prikázania
Boh už dávno v proroctvách predpovedal, že cirkev zmení Boží zákon, ale tiež predpovedal, že bude zachovávanie soboty pred druhým príchodom obnovené. Izaiáš v 56. a 58. kapitole nabáda Božiu cirkev k reforme sobotného prikázania. Izaiáš 56,8 predpovedá dobu, keď do cirkvi príde veľa „pohanov“ a táto misia bude úzko spojená práve so sobotňajším prikázaním. V tomto proroctve Boh vyjavil charakteristiku svojho ľudu, cirkvi, ktorá má svetu zvestovať reformu.
Izaiáš 58,12 – Tí, ktorí z teba vyjdú, vybudujú odveké trosky, upevníš základy, ktoré trvali z generácie na generáciu. A nazvú ťa tým, kto zamurováva trhliny a obnovuje chodníky k obydliam.
Vo verši 13 a 14 potom Izaiáš hovorí o správnom zachovávaní soboty. Pred druhým príchodom nášho Spasiteľa musia byť ľudia oboznámení s večným evanjeliom (Zjavenie 14,6-7) Musí byť počuť posolstvo o spasení v Ježišovi Kristovi, o tom, že Kristus príde čoskoro druhýkrát, aby zriadil svoje večné kráľovstvo. Musí však byť počuť aj o tom, ako má človek žiť, aby bol pre toto kráľovstvo pripravený.
Boh dal na kopci Sinaj normy pre ľudský život. A praje si aby sme aj dnes podľa neho upravili svoj život. Do nového nebeského prostredia, ktoré Boh pre ľudí pripravuje, môžu vojsť len vnútorne premenení ľudia, ktorí sa radi riadia zákonom, ktorí si zošklivili hriech a neposlušnosť.
Až sa Kristus vráti zničí hriech! Ale ak bude hriech v nás, aký nás čaká osud?
- Ján 3,4 – Každý, kto robí hriech, robí proti zákonu; alebo hriech je prestúpenie zákona. (Kráľ.)
Hriech je prestúpením zákona, ale darom milosti je večný život. Kristus nás očistil od hriechu, zmyl svojou krvou naše previnenie a ponúka nám svojou milosťou čistý nepopísaný list a silu Ducha Svätého, aby ten list zostal čistým. Prijmite preto do srdca vieru a silu Ducha Svätého, ktorý vám vpíše svoj svätý zákon do vášho srdca.
Kristus totiž hlása svoje večné evanjelium a poslal troch anjelov, aby ho zvestovali a varovali každého človeka k navráteniu sa k pravému Bohu a pravému uctievaniu.
Posolstvo a dôrazné varovanie troch anjelov znie:
Zjavenie 14,6-12 – Tu som uvidel iného anjela, ktorý má večné evanjelium, ako letí prostriedkom neba, aby ich zvestoval tým, ktorí prebývajú na zemi, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu.
Volal mocným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu; pokloňte sa tomu, ktorý urobil nebo, zem, more i pramene vôd.“ A iný, druhý anjel ho nasledoval a volal: „Padol, padol veľký Babylon, ktorý napájal všetky národy vášnivým vínom svojho smilstva.“
A iný, tretí anjel ich nasledoval a volal mocným hlasom: „Kto sa klania šelme a jej obrazu a prijíma ciach na čelo či na ruku, bude tiež piť z vína Božieho rozhorlenia, ktoré je naliate neriedené v čaši jeho hnevu; a bude mučený v ohni a síre pred svätými anjelmi a pred Baránkom.
Dym ich múk vystupuje na veky vekov a dňom i nocou nemajú odpočinutie tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, a tí, ktorí prijímajú ciach jej mena.“ Verš 12 zdôrazňuje: Tu je vytrvalosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a Ježišovu vieru.
Viac v článkoch Hnutie za nedeľu a znamenie šelmy, Trojanjelské posolstvo, Ktorý deň je siedmy?, Ester a paralela s dobou konca.
Súvisiace videá a dokumenty