fbpx
Zmeň svoj život
PohanstvoVýklad Písma

Vianoce – narodenie Krista?

Tento článok slúži ako informácia o historickom pozadí Vianoc a týchto sviatkov. Postoj kresťana voči Vianociam je rozobratý v tomto článku – Vianoce – ako ich sláviť na Božiu slávu?

Každý rok koncom roka …

… prichádza k nám obdobie rôznych zvykov a tradícií. Zvlášť v západných kultúrnych kruhoch – ale prakticky na celom svete – v tejto dobe je zvykom vyzdobovanie smrekov, jedlí, rozdávanie darčekov a vykonávanie určitých náboženských rituálov.

Niektoré národy majú špeciálne, len ich charakterizujúce zvyky a tradície na toto obdobie. V jednom ale sú si podobní: každý zo zvyklostí, ktoré sa viažu na Vianoce, majú praveký pôvod, síce nábožensky ladený, ale pochádzajúci a zakladajúci sa na ľudských tradíciách. Väčšina ľudí ani nepozná pôvod svätenia Vianoc a možno by aj boli prekvapení, keby sa o tom niekde dozvedeli.

Koľko ľudí asi môže vedieť, že v minulosti boli takí kresťania, ktorí odmietali, ba čo viac, aj zakázali svätenie Vianoc dlhú dobu? Na niektorých z amerických kolónií napr. doslovne aj v zákone zakázali svätenie Vianoc určitú dobu od roku 1659. Samozrejme to už dnešného človeka ani nezaujíma.

Duch Vianoc v tej dobe úplne presiakne náladu ľudí. Zvončeky saní, príprava stromčekov a spomínanie Mikuláša deťom, ktorý prichádza na saniach ťahanými sobmi a rozdáva darčeky „dobrým“ deťom, to všetko je obľúbenou súčasťou tohto obdobia. Aj to je prijatým faktom, že pre ľudí oslavujúce Vianoce tieto mytológiou podložené ľudské tradície, ozdoby, do krajnosti prehnané nákupy a spolu s tým súvisiace zisky znamenajú viac, ako narodenie Ježiša Krista, jeho osobnosť, alebo jeho odkaz.

O ktorom vlastne údajne tento sviatok hovorí. Ironicky v katolíckych kostoloch, ale aj v iných „kresťanských“ zboroch dôležito upozornia „veriacich“, že by sa patrilo v tomto roku Krista vrátiť do epicentra Vianoc. Už sa stala frázou tá z rečníckeho pultu znejúca výzva: „Tieto Vianoce nech sa stanú sviatkom Kristových narodenín.“

Tento sviatok slúži na pamiatku Kristových narodenín … alebo má úplne iné pozadie?

Nespočetné množstvo kníh a dejinopiscov nám oznamuje, že s Vianocami súvisiace tradície skutočne nemajú nič spoločné s Kristom, alebo s biblickým kresťanstvom. Ba čo viac, dnes už aj v kresťanských kruhoch často priznajú a zdôrazňujú túto skutočnosť a napísali niekoľko kníh s touto tematikou. Jednou takou knihou je napr. kniha jedného kazateľa Episkopálnej cirkvi, Earla Counta.

Jeho rodičia boli Anglo-americký misionári, ktorí mu umožnili štúdium vo Švajčiarsku a v Bulharsku. Zaoberal sa aj s dejinami, napísal niekoľko kníh. Tu spomenuté jeho dielo prvý krát vyšlo v roku 1948. s názvom: 4000 Years of Christmas: a Gift From the Ages (1997), 4000 rokov Vianoc: dar z predošlých vekov.

V tejto knihe spisovateľ dopodrobna predstavuje súvislosti medzi tradíciami spojenými s vianociami a zvykmi pochádzajúcimi z pravekého Babylona. Opisuje napríklad, že dávanie darčekov v dvanásty vianočný deň pochádza z obľúbeného pohanského babylonského zvyku a dostalo sa do kresťanských vianočných tradícií.

Kniha poukazuje aj nato, že imelo, (mistletoe) v anglosaskom svete tak veľmi dôležitý a obľúbený prvok svätenia Vianoc, bolo náboženským predmetom mistérii druidov. Druidi boli potomkami babylónskych Baálovych kňazov, ktorí sa dostali do Írska spolu s Dánskymi kmeňmi, ktoré utekali spred assírskym zajatím.

A svätenie dvadsiateho piateho dňa decembra je všeobecne známe, že má oveľa bližšie k na tento deň pripadajúcemu sviatku Saturnálie rimanov, ako k narodeninám Kristovým, Ktorý na základe biblických signálov sa narodil niekedy na začiatku jesene.

Či svätila Vianoce skorá cirkev?

V Novej Zmluve ani na jednom mieste nenachádzame signály o tom, žeby niekedy Kristove narodeniny učeníci, alebo ranná cirkev svätila. Ba čo viac, v treťom storočí, keď charakter cirkvi sa už vo veľkej miere zmenil, aj vtedy ešte vo veľkom sa polemizovalo o tom, či existencia Vianoc je opodstatnená. Napríklad katolícky teológ Origénes vyhlásil, že svätenie Vianoc je hriechom, lebo veľmi hlboko je pohanského pôvodu. Kresťania od začiatku to mali veľmi ťažké, keď chceli udržať svoju vieru čistú od zvyklostí okolitého pohanského sveta.

Korint z prvého storočia napr. bol plný polyteistických náboženstiev a pohanských náboženských úkonov. V korintských kostoloch bolo zaužívané požívanie kostolných prostitútok, rituálna sexualita, a ich kňazi ochotne obetovali rímskym, gréckym a babylonským bohom. Pre opravdových kresťanov pohanské zvyky boli a ostali vždy neprijateľné. Apoštol Pavol práve nato upozorňuje korintských kresťanov, aby sa zachovali čistí od týchto pohanských tradícií, lebo tie ich zaradia do tábora obcujúcich zo Satanom.

1 Korintským 10,19 “ Čo teda hovorím? Že azda obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20. Ale že to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov. 21.Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôžeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov. 22. Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? „

Apoštol tu vyhlasuje, že ten, kto sa zúčastní na pohanských náboženských zvyklostiach, ten má účasť na stole démonov. Keď sa raz už očistili od pohanstva, potom majú mať účasť na Hospodinovom stole a s ním byť v spoločenstve. Buď – alebo, a nie aj to, aj to. To je neodškriepiteľné, že Pavol neodsudzoval len niektoré pohanské zvyklosti a praktiká, ale všetky.

Pre ranných kresťanov samozrejme nebola neznáma oslava rímskej pravekej Saturnálie, čo pohania zachovávali v posledných dňoch decembra, na počesť Saturna, boha poľnohospodárstva. Niekoľko pohanských náboženstiev robilo festivaly v tomto období zimného slnovratu severnej pologule, keď dní sú najkratšie, a svojim bohom lahodili festivalmi, aby vrátili slnko a ukončili zimné obdobie. Na mnohých miestach aj v dnešnej dobe je ešte zvykom rozlúčka so zimou.

Súčasťou osláv rímskej Saturnálie bolo prehnané objedanie sa a pitie až do nemoty, a veľa iných praktík, ktoré boli v ostrom protiklade s Kristovým učením. A napriek tomu, tento sviatok po určitej dobe pod menom Vianoce sa stal známym kresťanským sviatkom. Čo bolo príčinou tejto zmeny, ktorá zmenila pohanské zvyky odmietajúci postoj raných kresťanov v radách neskorších kresťanov? Ako, že prijali a začali nakoniec ochotne zachovávať tie praktiká, pred ktorými pred časom apoštol Pavol vystríhal veriacich, a to všetko robili v mene Kristovom?

Už aj na skorých kresťanov bol vyvinutý neuveriteľne silný pohanský tlak, preto nie bez príčiny ich upozorňoval apoštol, že nemôžu miešať úctu k Bohu pohanskými prvkami. Ale ako obrovskou rýchlosťou rástol počet členov cirkvi, tým viac rástol počet tých, ktorí sa obrátili len formálne a prijali kresťanskú vieru, ale sa nechceli vzdať svojich pohanských zvykov, ktoré sa pomocou tradícií v nich hlboko udomácnili. A popri tom pre pohanov Saturnália bola sviatkom pôžitkov a radostí, ktorého sa nemienili vzdať.

Skutoční, praví kresťania hlboko odsudzovali a považovali za odporné to extrémami plné svätenie nejakému – aj tak neexistujúcemu – pohanskému bohovi. Kresťania od začiatku museli bojovať tvrdý boj, ale boli odhodlaní povolať k pravde týchto hýriacich rímskych pohanov.

V tejto dobe už stále väčšie množstvo prichádzajúcich rozširovalo rady kresťanstva, ale cirkevných otcov čoskoro vystrašilo to spoznanie, že kresťanstvo je pod inváziou pohanských zvyklostí. Popularita svätenia Saturnálie bola taká silná, že stále väčšie davy prichádzajúcich jednoducho to neboli schopné zo seba striasť. Cirkev to najprv zakázala, ale to nepomohlo. To bolo tak, ako je to s riekou, ktorá narazí na neprekonateľný odpor. Prekážku, ktorú nemôže prekonať, jednoducho obíde a pokračuje ďalej v svojej ceste. Saturnália sa nedala ani zakázať, ani odstrániť.

Prečo svätia v deň 25. decembra?

Cirkev sa rozhodla za 25. december, čo určili, ako dátum Kristovho narodenia, lebo tento dátum je dňom rímskej Brumálie, tesne po Saturnálii. Kristove narodeniny na základe popisu okolností Biblie v tejto dobe nemohli byť. A tento deň mal ešte jednu „výhodu“, lebo je totožný s dňom veľkého festivalu Mitraizmu, s dňom perzského boha slnka. Tento deň cisár Aurélianus v roku 274 n.l. vyhlásil za deň neprekonateľného slnka.

Bolo len otázkou času, a narodeniny Božieho Syna sa stali nerozlíšiteľné od sviatku boha slnka, pre niekoľko stotisíc, kresťanstvo prijatých ľudí v rímskej ríše.  Namiesto toho, čo, ako Kristov ľud, mali zotrvať v pravde, priniesť a predstaviť zmeny tomuto svetu, tento pohanský svet zmenil takzvané kresťanstvo na svoj obraz. Kresťanstvo bolo zmenené na obraz toho sveta, ktorý mali oni zmeniť a obrátiť.

Dr. Count vo svojom diele spomína aj výsledky tejto zmeny: podľa listu z roku 742 Svätý Bonifác sa sťažuje pápežovi Zakariášovi, že:

„… pôžitky naháňajúci zlý príklad rímskych kresťanov znehodnocuje jeho misijnú prácu medzi pohanskými Frankami a Alemánmi.“

Frankovia a Alemáni boli pred prijatím kresťanstva, ale odstrašili ich prehnané karnevaly a hýrenia rímskych kresťanov.

„Keď sa Bonifác pokúsil obmedzovať aj u nich sa rozmáhajúce prechmaty, dostal odpoveď, že tieto isté praktiká videli aj v Ríme, v tieni baziliky Svätého Petra. Vo svojom dopise na odpoveď pápež Zakariáš potupne priznal, že Rimania sa skutočne chovajú mimoriadne zle počas vianočných sviatkov.“(strana 53)

Tradície vyvíjajúce sa v priebehu stáročí

V nasledovných storočiach Vianoce ďalej „bohatli“ takými germánskymi, škandinávskymi a keltskými pohanskými tradíciami, ako ozdobovanie večne zelených stromov, vyvešania vencov a imela, atď. V stredovekej Európe aj naďalej ostali prehnané, Saturnáliu charakterizujúce oslavy počas vianočných sviatkov. Dr. Penne Restad vo svojej knihe „Dejiny Vianoc v Amerike“ spomína morálne problémy sa vynárajúce s týmito sviatkami medzi americkými kresťanmi:

„Podľa niektorých členov kňazstva padlé ľudstvo potrebuje jedno radostné obdobie, aj vtedy, keď padajú do extrémov, ak ich vedú kresťanské cnosti. Podľa názoru iných, treba odstrániť všetky tie pohanské tradície, ktoré sa nalepili na tento sviatok. Menej praktický kresťania zas boli pobúrení a protestovali proti všetkým cirkvou plánovaným zákonom, a všetkým, čo by obmedzovalo alebo zrušilo zvyky viažuce sa na sviatky. Cirkev si zachovala tú nádej, že svätosť sviatkov nakoniec zvíťazí, a prv, či neskôr sa očistí, tak isto, ako aj niekdajší pohania zanechali svoje zvyky, keď sa stali kresťanmi.“ (strana 6)

Je to smutné, ale sa to nikdy nestalo. Po stredoveku niektoré protestantské kruhy sa pokúsili zreformovať aj Vianoce, ale nepriniesli skutočné zmeny. Anglický puritáni tvrdo bojovali proti zachovávaniu Vianoc, oni ich nepovažovali za kresťanské sviatky. A v americkom štáte Massachausets aj zakázali v roku 1659, ale toto rozhodnutie sa ukázalo ako nepopulárne, preto ho zrušili v roku 1681.

Kresťania modernej doby sa skôr trápia nad tou myšlienkou, že – údajné – narodeniny Božieho Syna sa stali obeťou konzumnej spoločnosti, kde rôzne obchody sponzorujú vianočné demonštrácie a parády na čele s Mikulášom, z čoho vysielanie je prerušované v niekoľko minútových intervaloch reklamami. Je faktom, že v konzumnej spoločnosti vianočné obdobie je najrušnejším obdobím roka, obchodne sa stalo jeho najdôležitejším úsekom, a tak úcta voči Bohu sa dostala hlboko do úzadia.

Možno niektorí by mali radšej také Vianoce, kde v popredí nie sú obchodné záujmy. Ale buďme si úprimní, lebo problém ani nie je tak s vianočnými obchodmi, ako s Vianocami samými. Pre takzvaných kresťanov je dnes veľkou dilemou, ako vrátiť Krista do epicentra Vianoc? Vianoce sa do takej mieri stali súčasťou západného kultúrneho sveta, že to pre bežného človeka ani nie je možné usmerniť do správnej perspektívy. Zbytočne hovoria fakty za seba. Kristus sa nenarodil, ani sa nemohol narodiť 25.-ého decembra.

Apoštolovia odsúdili zachovávanie pohanských rituálov, a ich praktiká nedovoľovali v rámci kresťanstva, a vystríhali kresťanov z nebezpečenstva takéhoto konania. Skorá cirkev nezachovávala Kristove narodeniny v žiadny deň. Kristove narodeniny preto stanovili na deň 25. decembra, lebo to je deň rímskych pohanských sviatkov Brumálie a Saturnálie na počesť pohanského boha Saturna, a dňom narodenín Mitrasa, perzského boha slnka.

Na Vianoce sa viažuce zvyky, ako je ozdobovanie stromov, rozdávanie darov, ovenčenie dverí a Mikuláš, ani jeden z nich nemá biblický pôvod, ale sú pozostatkami z prastarých pohanských náboženských praktík. V prvých niekoľkých storočiach sa kresťanstvo snažilo obmedziť, aj zakázať šírenie pohanských rituálov, ale neúspešne. Vianoce boli sprevádzané cez stáročie obžerstvom a opilstvom, zábavami a dnes majú skôr obchodný charakter, otravovanie rodičov deťmi o darčeky, ako spomienkový na Ježiša Krista.

Semiramis a Tamuz

Pohané věřili, že jejich bůh slunce se každým rokem znovu rodí. Noc z 24. na 25. prosince pokládali za dobu narození boha slunce. Pozorovali totiž, že slunce po této noci stoupá denně výš a výše na obzoru a vykládali si to jako vzrůst nově narozeného slunečního dítěte. Na otázku položenou bývalému jezuitskému knězi Dr. Riverovi ve věci vánoc, odpovídá:

„Bible říká:  Jeremiáš 51,7 – Zlatým kalichem v ruce Hospodinově byl Babylon – opíjel celý svět. Národy z něj to víno pily, až se pomátly. Královna Babylonu Semiramis nařídila světu, aby oslavoval narození jejího syna „Tamuze“. Ten byl „bohem slunce“, tedy „Baálem“, představitelem satana. Dnem narození Baále Tamuze určila 25.prosinec (zimní slunovrat). Lidu řekli, že 21.prosince slunce  – „Baál“ umírá. A v noci z 24.prosince na 25.prosince se opět vrací k životu a znovu se „narodí“.“

Pohané v tuto noc v zelených hájích zpívali do omrzení píseň „bůh se rodí, bůh se rodí“. Během staletí obětoval celý svět 25.prosince slunci pod různými jmény jako: Tamuz, Horus, Osiris, Sol atd. Byla to doba orgií, obětování dětí Baálovi, pití a veselí. Semiramis – královna nebes dále nařídila, aby lidé zavěšovali na zelené stromy malé kuličky představující boha slunce. Dějiny potvrzují, že lidé v této době zimního slunovratu pekli obrazy Semiramis s dítětem mužského pohlaví v náručí a slunečním kotoučem kolem hlavy.

Také různé koláče či sladkosti, které spolu s ovocem a pochodněmi zavěšovali na zelené stromy v hájích. Touto modloslužbou na čest královny nebes (Semiramis) se poskvrňovali i Bohu nevěrní Izraelité.

Jeremiáš 44, 16-19 – „Nebudeme poslouchat, co nám říkáš Hospodinovým jménem! Naopak, budeme dělat všechno, k čemu jsme se zavázali: budeme pálit kadidlo Královně nebes a přinášet jí úlitby, jak jsme to dělávali my i naši otcové, naši králové i naši velmoži v judských městech a v ulicích Jeruzaléma. Tenkrát jsme měli jídla dosyta, bylo nám dobře a nic zlého se nám nedělo. Ale od té doby, co jsme přestali pálit kadidlo Královně nebes a přinášet jí úlitby, máme všeho nedostatek a hyneme mečem a hladem.“ A ženy dodaly: „Jistěže budeme pálit kadidlo Královně nebes a přinášet jí úlitby. Copak jsme pekly ty koláčky s jejím obrazem a přinášely jí úlitby bez vědomí našich manželů?“

Od nedávna proto byla tato noc a po ní následující noci pokládány a označeny jako „svaté noci“ – vánoce (toto slovo pochází z němčiny Weinachten). Křesťané, kteří opět upadli do pohanství připojili těmto nocím svatozář tím, že je spojili s narozením Ježíše Krista. Je však historicky dokázáno, že Ježíš se narodil daleko před prosincem.

Kdo však v této době zimního slunovratu přesto tyto ryze pohanské svátky oslavuje, a spojuje s narozením Krista, ať si uvědomí, že tím rozhodně neuctívá, ani neslouží Ježíši Kristu. Uctívá toho, k jehož poctě byla tato oslava Semiramis vymyšlena, totiž boha slunce – Bále neboli Belzebuba.

Byl to papež Řehoř Veliký, který tento pohanský svátek  25.prosince přijal do svého menšího kánonu a tím jej zcírkevnil. Sloučení tohoto pohanského solárního mythu s Ježíšovým jménem není nic jiného, nežli opravdové rouhání se Bohu a jeho synu Ježíši Kristu.

Archeolog Schmid ve své knize „Tajemství Mezopotámie“ dokazuje, že:

„… po smrti zakladatele a původce celého slunečního kultu – Nimroda, se jeho žena nikdy nevdala, avšak několik let po jeho smrti se jí narodil syn – 25.prosince. Tuto událost vysvětlovala tím, že duch Nimrodův, jako boha slunce způsobil početí jejího syna Tamuze.“

Tamuz byl považován za syna slunce. První písmeno jeho jména „T“  bylo později považováno za symbol uctívání slunce. Uctívači slunce obětovali své oběti bohu slunce na dřevěném kříži, počátečním písmenu T jména Tamuz. Franz Cumont,Ph.S. Uvádí v „The Mysteries of Mithra“ (1910) na str.190 o mithraistech: „světili neděli a slavili zrod slunce 25.prosince.“

Our sunday Visitor, 5.února 1950:

„Zdá se však, že protestanti nechtějí rozumět, že přijímáním Písma, zachováváním neděle, svěcením vánoc a slavením velikonočních svátků přijímají autoritu hlavy církve – papeže.“

History of the intellectual Development of Europe, John William Draper, M.D.LL.D. Svazek 1, strana 310: „Faustus, pohan ze 4. století říká papeži Augustinovi o křesťanech:

„Vy slavíte vznešené svátky pohanů….a co do způsobů  jste si je přisvojili beze změn. Ničím se nelišíte od pohanů, jen že máte oddělené od nich své shromáždění.“

A.N.Dugger, Editor, P.O.Box 568 Jerusalem Israel:

„Když přišel Kristus jako skutečné přislíbené símě, aby rozdrtil hadovi hlavu (Genesis 3,15), byl zde Tamuz se svým nárokem k tomuto příslibu. Protože datum Kristova narození není známo, aby Boží děti neprovozovali v tomto dni modloslužbu, vnesl satan do křesťanské církve Tamuzův den – 25.prosince, jako den narození Krista. Biskupové církve to přijali se všemi vánočními dárky, šprýmováním, hodováním a pijanstvím.“

Dávání dárků byl pohanský zvyk. Vánoční stromek a vánoční poleno v krbu jsou pozůstatky germánského uctívání přírody (Jeremiáš 15,10) Žádná církev nemůže podporovat vánoce a jejich ducha, aniž by nesměřovala ke ztroskotání. Je to stále jen součást uctívání slunce a je nutné, aby se toho zbývající Boží lid vzdal.

Izaiáš 55, 6-7 – Hledejte Hospodina, dokud je k nalezení, volejte k němu, dokud blízko je. Ničema ať svou cestu opustí a hříšný člověk své smýšlení. Ať se vrátí k Hospodinu – slituje se nad ním; k našemu Bohu, který štědře odpouští.

Marek 1,15 – „Čas se naplnil – Boží království je blízko. Čiňte pokání a věřte evangeliu!“

Kedy sa teda Kristus potencionálne „narodil“?
Písmo nám k presnejšiemu termínu „narodenia“ Krista v ľudskom tele dáva následujúce vodítka:
Lukáš 1:5 – Zachariáš sloužil jako kněz v Abadiašovým oddílu
1 Letopis 24:3 – rozdělení kněžích do týdenní služby
1 Letopisy 24:7 – pořadí v němž měli kněží vstupovat do Božího chrámu (Abiáš měl 8.týden)
Lukáš 1:21 – lidé čekali na Zachariášem před chrámem
2Letopisy 23:4 – třetina kněžích a levitů bude hlídat u dveří
8.týden je v měsíci Sivan a slavil se svátek Shavuot (Leviticus 23 svátek týdnů). Sivan je v gregoriánském kalendáři (květen/červen) a ten měsíc se slaví Svátek týdnů.
Deuteronomium 16:16 – 3x za rok ať se každý kdo je mužského pohlaví ukáže před Hospodinem, na místě které si vyvolil při Slavnosti NEKVAŠENÝCH CHLEBŮ, SLAVNOSTI SVÁTKU TÝDNŮ, a SLAVNOSTI SVÁTKU STÁNKŮ (8 mý týden kdy sloužil Zachariáš byl měsíc Sivan a ten měsíc se slavi SVÁTEK TÝDNŮ/SHAVUOT).
Lukáš 1:10 – proto tam bylo veliké množství lidí
Lukáš 1:23 – po uplynutí jeho služby Alžběta počala (konec června)
Lukáš 1:26 – když byla Alžběta těhotná 6 měsíců – anděl Gabriel pověděl Marii že otěhotní (konec Prosince)
Lukáš 1:39 – V těch dnech se Marie setkala s Alžbětou – Marie byla už těhotná
Marie počala v Prosinci (12.měsíc) ten měsíc Židé slaví svátek Světel – zasvěcení chrámu (Chanuka) – Pán je Světlo světa!
„Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta.“ Jn 1:8-9
Přišla zima a v Jeruzalémě se konal svátek zasvěcení chrámu (to je Chanuka). A na jiných místech ve starém zákoně se píše:
Ageus 2:18 – 24.dne 9teho měsíce (9 měsíc u židů je náš měsíc Prosinec) byl znovu založen Hospodinův chrám – zde je početí né narození ☝🏼
Když budeme tedy předpokládat 40t těhotenství Mariin porod vychází na konec Října a my víme že svátky poukazují na časy Boha – u Židů se koná svátek Stánků (Levitic 23)
Mal by kresťan sláviť Vianoce?

Za prvé nikde v Biblii sa nepíše, že Ježiš  sa narodil 25.decembra. Môžeme si byť však istý že sa v tomto období  nenarodil z troch dôvodov:

  • Prvým je, že pastieri by neboli von na poliach počas najväčšej zimy v roku, na severnej pologuli, podnebie v Izraeli je skoro rovnaké ako tu v Severnej Kalifornii a okolo 25.decembra je zima, je mokro a trávu na poliach nie je skoro  ani vidieť. A to je prvý dôvod.
  • Druhým dôvodom je, že cisár (cézar)  by nevydal rozkaz ,(platiť daň), ktorý by vyžadoval od ľudí aby cestovali počas najväčšej a najtemnejšej zimy v ročnom období na miesto svojho pôvodu ,aby mohli byť registrovaní  a hlavne aby platili viac daní. Zvyčajne to robia ak sú na poliach plody a bolo to oveľa praktickejšie, čiže je veľmi nepravdepodobné žeby cisár (cézar) Augustus vydal tento rozkaz v tomto období.
  • Tretím dôvodom a podľa mňa je to najlepší dôvod, my viac-menej vieme kedy sa Ježiš narodil,  pretože v Lukáš 3 sa píše, že Ježiš bol pokrstení keď mal 30 rokov a na to je dôvod, pretože kráľ Dávid začal vládnuť keď mal 30 rokov, Jozef šiel do Egypta okolo 30 rokov, kňaz nemôže byť v službe pokiaľ nemá 30 rokov, Kristus začal účinkovať okolo 30 rokov a bol pokrstení.

My však nevieme, ktorý to bol deň, ale vieme ako dlho účinkoval a vieme kedy umrel. Ježiš zomrel v jari počas Pasche(Pašie) tri a pol roka neskôr. Takže ak prepočítate 3 a pol roka dozadu od kedy zomrel, a viete že zomrel v jari, pravdepodobne sa narodil v jeseni.

Vianoce neboli mesiacom v skorých sviatkoch v Cirkvi. Irenaeus a Tertullian ich nedalo do zoznamu slávností(sviatkov). Títo autori žili v treťom storočí nášho letopočtu. Vtedy okolo roku 400 nášho letopočtu, žiadni kresťania neoslavovali Vianoce 25.decembra. Takže čo sa stalo?

Keď sa nad tým zamyslíte je to niečo astronomické. Zimný slnovrat začína okolo 21. – 22. decembra to znamená, že v tomto období budú dni kratšie. Dni budú kratšie a kratšie a kratšie až  pokým nebude 21.decembra. Potom nastane nejaký stabilní čas na nejaké tri dni počas ktorých neuvidíte nijaké zmeny počas dňa. Dni začnú byť viditeľne dlhšie okolo 25.decembra. Takže všade na severnej pologuli, v rôznych kultúrach to bol čas rôznych slávností.

Áno, niektorí si uctievali slnko, niektorí využívali slnečný slnovrat pre poľnohospodárstvo, niektorí oslavovali, pretože dni začali byť opäť dlhšie a boli radi že na začiatku dňa nebola tma ale začalo byť jasnejšie. A tak i v Amerike, medzi Indiánmi a na severnej pologuli, každý si všimol že dni začali byť dlhšie okolo 25.decemnbra. Takže kedy začala Cirkev vyberať dátum na oslavu Kristovho narodenia? Pomysleli si:

„No… toto bude dobrý čas a môžeme využiť fakt toho, že mnoho veľkých národov odpočívajú (si berú voľno).“ 

Môžete si pozrieť spomedzi niektorých „mini sviatkov“ napríklad: Rimania mali Saturnilu, Škandinávci mali Yul, potom sú to legendy o starodávnych božstvách a hrdinoch ktorí sa narodili 25.decembra – sú to Krishna, Vishnu, Mithra čo je aj Mithras, Horus, Herkules, Bakhus, Hemulus, Indra, Budha a proste ako som už povedal všade na severnej pologuli.

Takže vybrali si tento čas, pretože si mysleli že to bude najlepší čas kedy by mohli skúsiť evanjelizovať niektorých pohanov, ktorí žili v okolí. Ja si osobne myslím že to nie je najlepší nápad na výber dátumu.

Rozumiem však tomu, napríklad ak idem do Činy a chcem začať evanjelizačné stretnutie vždy si pozrieme ich kalendár aby sme zistili kedy môžeme začať stretnutie a kedy nebudú pracovať aby sa mohli zúčastniť. Predpokladám, že Číňania si berú voľno počas týždňa na Budhove narodenie, pretože je to sviatok a pre mňa je to skvelý čas aby som začal evanjelizačné stretnutie pretože nie sú zaneprázdnení a môžu prísť.

Takže môžem využiť ten čas na aby som sa “dostal k pohanom“. V 1.liste Korinťanom 9 , Pavol využíva svoj princíp: „Lebo hoci som slobodný, toto je 1.list Korinťanom 9,19:

19 Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. 20 Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých, čo sú pod zákonom, bol som akoby pod zákonom – hoci sám som nebol pod zákonom -, aby som získal tých, čo boli pod zákonom. 21 Pre tých, čo boli bez zákona, bol som akoby bez zákona – hoci bez Božieho zákona som nebol, ale bol som pod Kristovým zákonom -, aby som získal tých, čo boli bez zákona.“

Čo znamená, že robím čo je možné aby som sa prispôsobil Židom a aby som ich pochopil, robím čo je možné aby som sa prispôsobil pohanom a pochopil pohanov ale neporušujem tým Boží zákon a to je základ.

22Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.“

A tak je tu princíp, že pokiaľ je to možné, kresťania by mali skúsiť získať výhodu nad akoukoľvek miestnou kultúrou, ktorá sa ich možno snaží obmedziť, ale iba vtedy pokiaľ to nevyžaduje obetovanie biblických hodnôt. Kresťania by nemali byť súčasťou ozdobovania Vianoc. Santa Claus neexistuje.

Nemali by sme robiť veľkú  vedu zo sobov a horiacich klád v peci. A niekto sa vás opýta na Vianočný stromček? Ľudia si väčšinou otvoria Jeremiáša 10 a prečítajú si pasáž, ktorá začína druhým veršom:

„2 Toto hovorí Pán: „Cestám národov sa nepriúčajte a znamení nebies sa neľakajte, ako sa ich ľakajú národy. 3 Veď zákony národov sú nič, je to drevo zoťaté v hore, dielo rúk umelca sekerou. 4 Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali.“

Ľudia si povedia: „A… to je vianočný stromček!“

5 Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, veď neublížia, ale ani dobro konať nevládzu.“

Jeremiáš hovorí, že by sme nemali zrezať strom a zdobiť ho? NIE! To hovorí o pohanských praktikách keď tí pohania zrezali strom, zobrali časť toho stromu, vyrezali doňho svojho boha, vyzdobili ho zlatom a striebrom, dodali nohy, ústa a oči ale nemohol vidieť, nemohol rozprávať, nemohol chodiť, museli ho nosiť. Ľudia nenosia so sebou Vianočný stromček. Takže toto nemá nič spoločné s Vianočným stromčekom aj keď som to už počul mnohokrát.

A nevidel som veľa ľudí, vlastne ak máte doma v kvetináči kvety a páčia sa vám na pohľad a majú príjemnú vôňu to je v poriadku, ale je zlé ak by som videl ľudí ako sa modlia k tým kvetom alebo ak by som videl človeka modliť sa k stromčeku.

Takže mať Vianočnú výzdobu nie je hriech sám o sebe. V našom kostole my zvyčajne nezdobíme stromček. Nebolo by to morálne nič zlé ale je v tom princíp z Biblie. Pavol hovorí, že nerob nič čo by tvojich bratov potkýnalo.

Napríklad ak by povedal, že jedenie mäsa na obetovanie, aj keď je to čistý druh mäsa, by vašich bratov potkýnalo tak to nerobte. Ja som vegetarián ale ide o princíp, že nechcete spraviť nič zlé. Takže my vlastne nepotrebujeme Vianočné stromčeky a niektorí ľudia si možno myslia že to je spojené s pohanskými stromami, tak nerobte to.

Ak teda dôjde na otázku MAL BY KRESŤAN SLÁVIŤ VIANOCE očividne by sme si mali držať odstup od  pohanských vecí. Ale ak svet hovorí o narodení Krista a ak narodenie Krista a vtelenie je biblickou záležitosťou, ak je to pre nás vhodný čas na to aby sme v tom rástli aby sme sa v tom učení zlepšili, v každom prípade robte to. Vďakyvzdanie je pre kresťanov skvelým ročným obdobím aby sa zlepšili v biblickom učení, aby sa zamerali a rástli v biblickom učení a to vo vďačnosti a modlitbe.

A tak, ak sa svet sústredí v tomto ročnom období na prvý príchod Krista, aká je to skvelá možnosť pre nás aby sme sa rozprávali o prvom príchode Krista a zamerali sa potom na druhý príchod Krista. Napríklad v Liste Rimanom 14 sa píše, toto nie je povinné, ale Pavol v piatom verši hovorí:

5 Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu.“

Nevzdávajte to Santa Clausovi.

7Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; 8 lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi.“

Toto nie je požiadavka, ktorú si treba zapamätať počas týchto dní. Teraz zoberte do úvahy slovo pohan. Slovo pohan nie je vždy symbol. Slovo pohan jednoducho znamená kultúrna záležitosť. Je tu mnoho kultúrnych záležitostí, ktoré robíme aj my a ktoré nie sú z Biblie, ktoré nie sú nevyhnutne symbolom. Ak však existuje pohanská praktika, ktorá je v rozpore z biblickými princípmi mali by ste sa od toho držať ďalej.

A tak priatelia dúfam že vám to trošku pomohlo a vy sa len modlite a ak niečo nie je z viery nerobte to. Ale ak môžete byť v tomto období svedkami pre svojich susedov vo viere, dávať dary, zamerať sa na prvý príchod Krista a stelesnenie a priniesť Pána a Boha, samozrejme buďte všetkým pre všetkých aby ste mohli viac dosiahnuť Krista. BOH vás žehnaj dúfam, že vám to pomohlo a myslite na úžasné veci v modlitbách v tomto ročnom období.

Súvisiaci článok: Vianoce – ako ich sláviť na Božiu slávu?

Súvisiace videá a dokumenty