Krvavé vojny v Starom zákone vs milosrdný Boh

Otázka: Robí mi starosť istá vec v Biblii. To nemilosrdne a krvavé zabíjanie v Exode pri vstupovaní do Kanaánu. Nikto mi to nedokázal uspokojivo vysvetliť. Nič z toho mi nesedí v porovnaní s milosrdným Bohom v Novom zákone, kde však Kristus nabáda ľud k uctievaniu tohto SZ Boha. Ako to potom v skutočnosti je?

Mnohí nechápu ako ja kedysi, pretože nemajú dostatok informácií. Ako deti sme tiež nechápali, prečo sa deje to či ono, no čím viac sme študovali, tým viac sa nám veci vyjasňovali. Keď máme dostatok informácií, utvorí sa nám úplne iný rámec a kontext bude jasnejší a presnejší, celé sa to pospája presne tak ako má. A práve tieto informácie vám odovzdám, aby ste ich vy potom šírili ďalej.

Za prvé, dôležité je v prvom rade pochopenie zvrhlosti kanaánskych národov. Ak ste o nich ešte nepočuli, radím vám zobrať si kinedril a ak to nezvládnete, o čo viac to nezniesol Boh, ktorý to videl. Videl zabíjanie, krádeže, cudzoložstva, znásilňovania, krik deti zaživa upaľovaných a obetovaných pohanským bohom, orgie nehľadiace na príbuzenské vzťahy, poškvrňovanie ako tela, tak i zeme.

„…pretože i ťa zem je poškvrnená pod svojimi obyvateľmi, lebo prestúpili zákony, zmenili ustanovenie, zrušili večnú smluvu.“ Iz 24:5

Konali sa nemorálne až amorálne odpornosti o ktorých vám nebudem dopodrobna rozprávať, kedy sa nekládli žiadne medze v konaní zlá, neexistovala čistota v akomkoľvek smere. A toto Boh nie len videl, ale trpel, vnímal, prežíval, cítil. Nie len každú sekundu, minútu, hodinu, ale 400 rokov vkuse! A nie jeden hriech, ale všetky naraz a nie len činy ale i myšlienky.

„A nemyslíte nikto zlého na svojho blížneho vo svojom srdci … lebo práve všetko toto je to, čoho nenávidím, hovorí Hospodin.“ Zach 8:17

Počul všetky krivé prísahy, videl všetky vraždy, znásilnenia, obety, do uší sa mu dostal všetok krik a nárek, každý výsmech a rúhania, každé daromné bezbožné slovo.

„A posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc znova a znova a hovoril som: Nože nerobte tej ohavnej veci, ktorú nenávidím!“ Jer 44:4

Otázka pre Vás. Ako dlho by ste vydržali, keby vám opisujem všetko toto dopodrobna a darujem vám taký druh empatie, kedy by ste cítili bolesť len jedného zaživa upaľovaného dieťaťa v soche Molocha? Hodinu? 10 minút? A čo 400 rokov? Už chápete prečo sa hovorí o Božskej trpezlivosti? Pretože nikto z nás takú trpezlivosť nemá. A tu má niekto odvahu vedome či nevedomé povedať: „Prečo je Boh krutý ak zasiahol proti týmto národom.“? Poviem to za vás: Chvála Bohu, že zasiahol!

„Dvojnásobne odplatím ich vinu a ich hriech, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavnosti a svojimi ohavnosťami naplnili moje dedičstvo.“ Jer 16:18

V Kanaáne bol pestovaný aj kult mŕtvych, ktorého základom bol orgiastický obrad. Pohreby boli spojené s hostinou, ktorá mala zmieriť mŕtvych. Táto hostina vlastne znamenala spoločenstvo, resp. stolovanie s bohmi/démonmi. Medzi sväté deje v Kanaáne patrili: obetovanie, mágia, zaklínanie, kliatby, teratomantia … rozumej, veštenie z plodov zvierat či potratov. Interpretácia úkazov z hviezd, vnútornosti zvierat, ako aj z hlinených modelov pečene a pľúc; očisťovacie obrady, pôst, modlitby, sebazraňovanie, sakrálna súlož.

Kanaáci vykonávali doslova všetko z toho, čo v starej zmluve Boh Izraelitom zakázal, vrátane varenia kozľatá v mlieku jeho matky. Neraz sa jasne vyjadril, že práve pre tieto ohavnosti ich vyháňa z Kanaánu.

Najodpornejším „svätým“ dejom Kanaánskych národov boli ľudské obete a detské obete. Tie sa obetovali na obetištiach „tofet“. Zaživa boli vhadzované do rozžeravenej kovovej sochy, ktorú Stará zmluva nazýva „Moloch“. Čím bola pre obetníka obeť cennejšia, tým bola u pohanských bohov účinnejšia. Konali sa obete prvorodených. Bol nájdený džbán so skeletmi z takmer 8-ročného dievčatka a chlapčeka.

Rítus obetovania spočíval v pochovaní zaživa, boji, upálení, zhodení obete dolu z vysokého miesta. Ľudské obete sa konali pri veľkom nešťastí, záveti, výstavbe nového mesta, paláca alebo domu. V Jerichu sa pod múrmi mesta našiel jeden skelet dieťaťa, novorodenca, ktoré bolo obetované ako obeť základov. Našli sa tam najstaršie nálezy ľudských obetí. Už chápete prečo práve Jericho padlo ako prvé pri dobývaní území Kanaánu?

Život Kanaáncov sa podobal životu predpotopných ľudí – žili len preto, aby sa rúhali nebu a znesväcovali zem. Láska a spravodlivosť vyžadovali rýchle odstránenie týchto nepriateľov ľudstva a vzbúrencov proti Bohu.

„A zem bola porušená pred Bohom a zem bola naplnená ukrutnosťou. A Boh videl zem, a hľa, bola porušená, lebo každé telo bolo porušilo svoju cestu na zemi.“ 1 Moj 6:11-12

Je ešte stále podľa vás Boh starého zákona krvilačný? Alebo len nevidíme, čo satan konal v pozadí odpadlého sveta a skrze tieto pohanské národy? Hospodin ich chcel v prvom rade vyhnať a nie vyhubiť! Ešte bol tak milosrdný, že ich chcel rozohnať z území a dať ich Izraelu bez krviprelievania!

„Zapamätaj si, čo ti dnes prikazujem: Vyženiem pred tebou Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov … Preto zrúcaš ich oltáre, rozlámeš ich posvätné stĺpy a povytínaš ich ašery …“ 2 Moj 34:11,13

Toto bol jeho pôvodný zámer, všimli ste si? Ja vyženiem! Boh chcel vyhnať tieto národy, nie ich vyhubiť, to bola posledná možnosť. A ako ich chcel rozohnať?

„Pošlem pred tebou sršne, aby vyhnali Chivvijov, Kanaánčanov a Chetitov.“ 2 Moj 23:28

Týmto prejavom svojej moci chcel Hospodin výstražné upozorniť okolité národy a svojmu ľudu urýchliť a uľahčiť víťazstvo.

„Nevyženiem ho od tvojej tvári v jednom roku, aby sa neobrátila zem na pusť, a nerozmnožila sa proti tebe poľná zver. Po kuse ho budem vyháňať od tvojej tvári, až sa rozplodíš a zaujmeš zem dedičné … lebo dám obyvateľov zeme do vašej ruky, a vyženieš ich od svojej tvári. Neučiníš s nimi smluvy ani s ich bohmi. Nebudú bývať v tvojej zemi, aby nespôsobili toho, že by si mi hrešil, keď by si slúžil ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom.“ 2 Moj 23:29-33

„Poslal som pred vami sršne, tie ich vyhnali spred vás a vypudili aj oboch amorejských kráľov. Nestalo sa to tvojim mečom ani tvojim lukom.“ Joz 24:12

Nestalo sa to teda mečom ani lukom, ale sršňami a strachom, ktorý dopadol na pohanské národy. Boh nechcel, aby Izraeliti bojovali. Nepriateľské národy mali opustiť územia pred mocným Hospodinom a jeho ľuďom.

„Pustím svoj strach pred tebou a predesím každý ľud, proti ktorému príjdeš, a spôsobím to, že všetci tvoji nepriatelia budú utekať pred tebou.“ 2 Moj 23:27

„… strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstva krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela.“ 2 Par 20:29

Zázračné prejavy súvisiace s vyslobodením Izraela z egyptského otroctva a s ich vstupom do zasľúbenej krajiny nútili mnohých pohanov uznať izraelského Boha za zvrchovaného Vládcu. Kanaánci sa stali otrokmi najohavnejšieho a najzvrhlejšieho pohanstva a túto krajinu bolo treba očistiť a zbaviť všetkého, čo by mohlo mariť zámery Božej milosti. Boh predložil ľudu svoje plány:

„Pred všetkým tvojim ľuďom budem robiť divý, aké sa nestali na celej zemi ani v nijakom národe. Všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí Hospodinovo dielo. To, čo s tebou urobím, vyvolá úžas.“ 2 Moj 34:10

Obyvatelia Kanaánu mali dosť príležitosti na pokánie. Už pred 40-mi rokmi počuli o dôkazoch zvrchovanej moci izraelského Boha pri prechode vyvoleného národa cez Červené more. O desiatich ranách, ktoré dopadli na Egypt, o porážkach kráľa midjánskeho, gileádskeho a bášanského, ktoré boli ďalším dôkazom, že Hospodin prevyšuje všetkých bohov. Božia trvalá svätosť i stály odpor voči hriechu sa prejavili aj v súdoch, ktorými Boh trestal Izraelcov za ich účasť na ohavných obradoch pri uctievaní Baal-Peóra.

O všetkom tom obyvatelia Jericha dobre vedeli a bolo mnoho aj takých, čo podobne ako Rachab verili, že Hospodin, Boh Izraela, je Bohom na nebi i na zemi, ale nechceli ho poslúchať. Putujúce zástupy Izraela zistili, že ich predchádza zvesť o mocných skutkoch Boha Hebrejcov a že niektorí pohania pochopili, že len on je skutočný Boh. V bezbožnom Jerichu svedčila o ňom pohanská žena:

„Hospodin, vás Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi“ Jozua 2:11

Dozvedela sa o Hospodinovi a toto poznanie ju zachránilo. Vierou „Rachab nezahynula s neveriacimi“ tak ako mnohí iní z týchto národov. Jej obrátenie nebolo ojedinelým prípadom Božieho milosrdenstva voči modloslužobníkom. Uznali Hospodinovu božskú moc tak ako aj početný národ Gibeóncov, bývajúci v krajine. Ten sa zriekol pohanstva a pridal sa k Izraelcom. Tým sa stal účastníkom zmluvných požehnaní.

Keby boli Izraelci zostali verní svojmu poslaniu, mohli mať všetky národy zeme účasť na ich požehnaniach. Ti však, ktorí smeli poznať spásonosné pravdy, si nepripúšťali k srdcu biedu okolitých národov. Keď zabudli na Boží zámer, začali v pohanoch vidieť bytosti, na ktoré sa Božia milosť nevzťahuje. Svetlo pravdy haslo a nad svetom sa rozprestrela temnota. Národy prikryl mrak nevedomosti. O Božej láske nevedeli takmer nič, a preto sa šírili bludy a povery.

Čo sa teda stalo, že Izraelci museli bojovať? Keď boli prvý krát pred hranicami Kanaánu, Boží ľud zo strachu pred silou pohanských národov ustúpil a prejavili nedôveru v silnú ruku Hospodinovu. Keď im Boh povedal, budem s vami, neverili a búrili sa, keď potom povedal, aby nebojovali, ich voje sa pustili do sebevražedného boja, v ktorom boli porazené, a tisíce Izraelcov padlo.

„Prečo prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to! Nevystupujte hore, lebo Hospodin nie je vo vašom strede; inak utrpíte porážku pred svojimi nepriateľmi! Veď tam pred vami sú Amálekovci a Kanaánci a vy padnete mečom.“ 4. Mojžišová 14,41-43.

Bojisko bolo pokryté mŕtvolami. Straty Izraelcov boli veľké a ich vojsko rozdrvené. Výsledkom ich odbojného pokusu bola porážka a smrť. Kanaánci počuli o tajuplnej moci, ktorá chráni Izraelcov a dozvedeli sa aj o divoch, ktoré im v minulosti pomohli. Teraz však nepriatelia svojim skvelým víťazstvom získali sebadôveru a istotu, že tento ľud môžu poraziť. Všetky správy o divoch, ktoré Boh vykonal pre svoj národ, teraz pokladali za nepravdivé a nemusia sa ich teda báť.

„Haha (smiali sa), veď to bol iba mýtus, že vraj silný Boh! Nemusíte sa ich báť, bola to len školská spievanka, boli to len výmysli. Keby boli neporaziteľní, tak by sme teraz nevyhrali.“

Táto prvá porážka Izraelcov dodala Kanaáncom odvahu a rozhodnosť a výrazne sťažila dobytie krajiny. Izraelci nemali iné východisko – len zdvihnúť meč a o 40 rokov neskôr vstúpiť do Kanaánu bojom. Nijaký iný spôsob, už neexistoval. Tieto národy sa už potom nevzdali bez boja.

Pohanské národy tupili Hospodina, ich nepriatelia jasali nad tým, že tento ľud musel tak dlho blúdiť púšťou. Posmešne tvrdili, že izraelský Boh nevie doviesť svoj ľud do zasľúbenej krajiny. Vtedy však bojovali napriek Božej výstrahe a bez svojho Bohom ustanoveného vodcu Mojžiša. Neviedol ich nijaký oblačný stĺp, symbol Božej prítomnosti, ani ich nepredchádzala truhla zmluvy.

Po druhý krát sa však pred hranicami Kanaánu spoľahli na ruku silného Boha. Ten rozdelil rieku Jordán, ktorého korytom prešla archa zmluvy aj vyvolený národ na čele s oblačným stĺpom a dobili obrovské a doposiaľ nedobitné Jericho. Vtedy Boh povedal:

„Keď ti ich Hospodin, tvoj Boh vydá a porazíš ich, musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe.“ 5 Môj 7:2

Mnohí tieto rozkazy pokladajú za nezlučiteľné s duchom lásky a milosrdenstva, ktorý vanie z iných biblických výrokov, či nového zákona. Pravdou však je, že ich diktovala večná Múdrosť a Spravodlivosť. Uvedomme si tiež, že nový zákon sa výlučne zaoberá Židovským národom a šírením evanjelia, záchrany, ktorá už prišla, zatiaľ čo starý zákon sa zaoberá odpadnutím sveta a tématikami ako:

Rebélia národov, boje proti Božej zvrchovanosti, ukážkový príklad boja medzi dobrom a zlom vo všetkých svojich formách a do toho vsadené evanjelium v predobraznom obetnom systéme Baránka až po dobíjanie zasľúbeného územia Izraelitov.

Tí mali z Božej vôle bývať v Kanaáne, aby boli národom s takou vládou, ktorá by predstavovala Božie kráľovstvo na zemi. Izraelci nemali byť jedinými vlastníkmi duchovnej pravdy; jej zásady mali rozšíriť do celého sveta.

„Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nenapodobňuj ohavnosti miestnych národov.“ 5 Môj 18:9

Boží vyvolený národ mal byť v Kanaáne mohutnou hrádzou proti prílivu mravnej skazenosti a mal chrániť svet pred jej pustošiacim vplyvom. Podľa Božej vôle mal Izrael pod podmienkou poslušnosti Bohu získavať jedno víťazstvo za druhým. Boh mu chcel podmaniť oveľa väčšie a mocnejšie národy než boli Kanaánci. Dostal prísľub:

„Ak však budete bedlivo zachovávať všetky tieto prikázania, ktoré vám predpisujem plniť…, potom Hospodin vyženie všetky tieto národy spopred vás a vy si podmaníte národy väčšie a mocnejšie ako ste sami. Každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, bude vaše … Nikto neobstojí pred vami. Strach a hrôzu pred vami zošle Hospodin, vás Boh, na celú krajinu, do ktorej vkročíte, tak ako vám hovoril.“ 5 Môj 11:22-25

Kanaánci naplnili nielen času svojich neprávosti, ale aj mieru Božej zhovievavosti s nimi. Na základe Božej zmluvy krajinu mali zdediť Izraelci. Keby národy okolo Kanaánu neboli vzdorovali Božiemu slovu a neboli by Izraelcom bránili v postupe, Boh ich mohol ušetriť. On bol totiž k týmto pohanským národom krajné trpezlivý, zhovievavý a milosrdný. Abraham sa vo videní dozvedel, že jeho potomstvo – Izraelci – budú štyristo rokov žiť ako cudzinci v inej krajine; no Boh mu dal aj iný prísľub:

„Až štvrte pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vína Amorejcov dovŕšená.“ 1 Môj 15:16

Amorejci slúžili modlám a pre svoju veľkú zvrhlosť sa pripravili o právo na život. Boh ich však štyristo rokov nezvratnými dôkazmi upozorňoval, že je jediným pravým Bohom, stvoriteľom neba i zeme. Amorejci vedeli o všetkých Božích divoch, súvisiacich s vyslobodením Izraelcov z Egypta. Keby sa boli chceli vzdať modloslužby a nemravných skutkov, mohli poznať pravdu.

Radšej však zostali pri svojich modlách a svetlo pravdy odmietli. Hospodin až dva krát doviedol svoj ľud k hraniciam Kanaánu a títo pohania dostali ďalšie dôkazy Božej moci. Mohli vidieť, že Boh je na strane Izraelcov, keď sa dozvedeli o ich víťazstve nad kráľom Aradu a nad Kanaáncami, ako aj o predivnej záchrane ľudu pred jedovatými hadmi.

Hoci Izraelci nesmeli prejsť cez územie Edomu a k Červenému moru museli ísť dlhou a namáhavou okľukou, neprejavili nepriateľstvo. Keď šli popri hraniciach Edómska, Moabská a Ammónska; neublížili ich obyvateľom ani ich majetku. Keď potom prišli k hranici Amorejcov, požiadali o dovolenie prejsť ich územím. Prisľúbili, že sa budú správať tak, ako sa dosiaľ správali k iným národom. Amorejský kráľ však túto zdvorilú žiadosť odmietol a okrem toho zhromaždil svoje vojsko na boj. Tým sa miera neprávosti Amorejcov naplnila a Boh ich potrestal.

Oblačný stĺp, ktorí Izraelitov sprevádzal v boji postupoval ďalej až k mestu Edrei. Tam ich so svojim vojskom očakával Og, kráľ obrov. Kráľ obrov a jeho vojsko boli porazení a Boží ľud ovládol celú krajinu. Tak vyhynul aj tento zvláštny národ, slúžiaci ohavným pohanským božstvám a holdujúci nerestiam.

Prekvital špiritizmus, okultizmus, démonizmus vo všetkých svojich podobách. Hospodin na ohavnostiach Kanaáncov Izraelcom jasné ukázal následky spoločenstva so zlými duchmi, ktorých vzývali. Kanaánci nepoznali prirodzenú náklonnosť lásky, pestovali modloslužbu a cudzoložstvo. Dopúšťali sa vrážd a boli odporní každou svojou zvrhlou myšlienkou a každým svojim hriešnym skutkom.

„…všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dní. 1 Môj 6:5

Izraelci sa však po dobití niekoľkých území Kanaánu zriekli možnosti ovládnuť celú zasľúbenú krajinu. Znevážili svoje prednostne poslanie a zvolili si pohodlie a blahobyt. Chýbala im viera a odvaha vyhnať Kanaáncov. Ti boli síce porazení, no ešte stále obývali značnú časť krajiny zasľúbenej Izraelovi, a tak museli znášať útlak a nájazdy týchto modlárskych národov. Jozue povedal:

„Hospodin, vás Boh, sám ich vypudí pred vami a zaženie a vy zaujmete ich krajinu, ako vám zasľúbil Hospodin, vás Boh. Tak buďte veľmi silní v zachovávaní a plnení všetkého … a neodchýľte sa od neho ani napravo, ani naľavo.“ Joz 23:5-6

Ľud však ochabol a zabudol na to, že Hospodin im kázal modloslužobné kmene celkom vyplieniť.

„Z miest týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh… nenechaj nažive nič, čo dýcha.“ 5 Môj 20:16

A prečo mali prikázané vyhubiť ich úplne?

„Zahľadíš ich zarieknuc ich úplnej záhube: Heteja a Amoreja, Kananeja a Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, a to preto, aby vás nenaučili robiť podľa niktorých svojich ohavnosti, ktoré robia svojim bohom, a hrešili by ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu.“ 5 Môj 20:17-18

Možno si poviete – ale však by tomu nepodľahli, ak by ich aj ušetrili. Nemuseli ich úplne vyhubiť. A viete čo? Oni ich proti Božiemu nariadeniu ušetrili a nakoniec sami modloslužbe práve kvôli tomuto podľahli.

„Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny … a sprevádzal ich púšťou ako stádo. Popudzovali ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami ho rozhorčovali.“ Žalm 78:52,58,60-61

„Nevyplienili národov, o ktorých im bol povedal Hospodin; ale sa splietli s pohanmi a naučili sa ich skutkom a slúžili ich modlám, ktoré sa im stály osídlom.“ Z 106:34-36

Kanaánci slúžili modlám a Boh svojmu ľudu prísne zakázal uzatvárať s nimi manželské zväzky, lebo vedel, že také manželstva vedú k odpadnutiu od Boha. A i to Izraelci porušili:

„A obetovali svojich synov a svoje dcéry démonom. A vylievali nevinnú krv, krv svojich synov a svojich dcér, ktoré obetovali kananejským modlám, a zem sa poškvrnila krvou, a zanečistili sa svojimi skutkami a smilnili svojimi výčinmi.“ Z 106:37-39

„A brali si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom.“ Súd 3:6

Zlo je ako vírus, množí sa a mocninovo silnie, hlavne vtedy, ak dobro nerobí nič, ak ľudia povolaní Bohom nie sú svetlom, ktoré svieti v temnote a soľou zeme, ktorá zachováva svet pred znehodnotením.

„Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa úkryt.“ Mt 5:14

Kto sa dá viesť Duchom Svätým, stáva sa šíriteľom Božieho požehnania. Keby sa ľudia zbavili Božích služobníkov a Duch Svätý by opustil zem, svet by pod satanovou vládou prepadol úplnej záhube. Aj keď si to bezbožní ľudia neuvedomujú, mali by byť vďační za doterajšie požehnanie života práve v prítomnosti Božieho ľudu na svete, ktorým tak pohŕdajú a ktorý utláčajú.

Ak sú však kresťania Božím ľuďom len podľa mena, podobajú sa soli, ktorá stratila svoju príznačnú chuť a vlastnosť. Vo svete nešíria blahodarný vplyv. Nesprávnym svedectvom o Bohu môžu narobiť viac zlá než neveriaci.

„Preto složiac každú špinu a zbytok zlosti v tichej krotkosti prijmite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A buďte činiteľmi slová a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.“ Jak 1:21-22

Poďme si to teda zhrnúť: Otázka „nemilosrdne a krvavé „zabíjanie Kanaáncov nám často evokuje myšlienku „chudáci, taký nevinný a tak kruto sa s nimi zaobchádzalo“. Načrtli sme si však, čím všetkým pošpiňovali túto zem a aké ohavnosti páchali pred očami milujúceho a spravodlivého Boha nebies. Ak teda ideme hovoriť, prečo Boh urobil to a to, zamyslime sa prv, čo robili tí, na ktorých dopadli tieto súdy.

Zaobchádzanie s nimi z Božej strany nebolo kruté, ale spravodlivé, lebo čo siali aj zožali.

„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj zať.“ Gál 6:7

Tiež si uvedomme, že Boh mal iné plány s týmito národmi a „krvavé vojny“ a ich vyhladenie bola posledná možnosť. Títo pohania sa však o všetky možnosti záchrany sami pripravili.

„Určím vás pod meč, všetci sa zhrbíte na popravu, lebo som volal, ale neodpovedali ste, hovoril som, ale nepočúvali ste, robili ste to, čo pokladám za zlé, a vybrali ste si to, čo sa mi nepáči.“ Iz 65:12

„Aj ja si zvolím ich nešťastie a privediem na nich hrôzy. Pretože som volal, a nik neodpovedal, hovoril som, ale nepočúvali, robili, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili si to, v čom nemám záľubu.“ Iz 66:4

Boh čakal – bol zvhovievavý a milosrdný 400 rokov, až napokon povedal stačilo. Mal snáď čakať 600 rokov, 1000-2000? Kedy je podľa ľudí vhodná doba, aby  zasiahol ak má vykonať spravodlivosť? Ak by prišiel rozsudok skôr, ľudia by si povedali – ale veď ty Kanaánci neboli až taký zlí. Ak by prišiel veľmi neskoro, zlo by sa rozšírilo mocninovo do každého kúta sveta a nebolo by koho zachrániť. Nehovoriac o tom, že Boh je svätý a nenávidí hriech tak ako sú nezlučiteľné svetlo a tma.

„Veď čo má spravodlivosť spoločne s neprávosťou a aké spoločenstvo má svetlo s tmou?“ 2 Kor 6:14

My ľudia sme hriešni a koľkí z nás sa nedokážu dívať na to, čo sa vo svete deje. Tu je ale čistý, svätý a dokonalý Boh, ktorí nenávidí hriech. A keď sa Ten už nedokáže dívať na páchané zlo a neprávosť a zasiahne … tak je krutý, nemilosrdný? A niektorí povedia rúhavo, verím nevedome, že je nespravodlivý?

„Hospodin je milostivý a spravodlivý, nás Boh sa zľutúva.“ Z 116:5

Mnohí teda kladúc túto prvotnú otázku (viď úvod) robia to tak z nepochopenia dobového kontextu, doby samotnej, z nevedomosti histórie týchto pohanských národov. Dajme si to teda do modernej podoby.

Máte nového suseda. Ten si postaví na záhrade nie veľmi peknú sochu Molocha. Dennodenne uvidíte všetky ohavnosti, o ktorých sme si povedali: zabíjanie, incestne smilstvo, okultizmus, vyvolávanie démonov, veštenie, zabíjanie deti a obetovanie novorodencov, krik a plač, kolotance a orgie …

Po koľkých rokoch by ste zavolali políciu = spravodlivosť? Myslím že viacerí poviete … už po pár hodinách! Izraeliti mali práve takéhoto suseda. My by sme to netrpeli ani hodinu a tu Božia spravodlivosť, zhovievavosť vyčkávala 400 rokov!

„…lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote.“ Jon 4:2

Často aj u veriacich sa stretávam s týmto myšlienkovým konceptom: „Čakáme, že Boh bude konať ako my očakávané, aby sme videli že je Bohom akého my chceme vidieť.“ Následne ak neurobí to čo chceme, ako to chceme a kedy to očakávame, tak to nie je „spravodlivý“ Boh? Veríme v svoju predstavu boha, alebo Boha biblie?

Keď Boh nezasiahne, hovoríme „kde je Boh a prečo nie je spravodlivý“, ale ak zasiahne tak aj to je zlé, lebo „sa nám to zdá nespravodlivé.“ Odkedy je náš zmysel pre spravodlivosť lepší, než ten Boží, ktorý skúma myšlienky, zámery myšlienok a pohnútky srdca? Srdca, ktoré ani my nepoznáme a akí skutočne sme?

Často nechápeme samých seba a hodnotíme veci nesprávne, nevidíme celý kontext a my chceme posudzovať číny toho, ktorý sám pokladá 77 rétorických otázok Jóbovi?

„Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty má poučíš. Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? — Veď to vieš!“ Job 38:1-5

V dnešnej časti, pri tejto otázke, ktorá trápi mnohých ľudí, veriacich či nie, môžeme viac ako inokedy vnímať, čo všetko ešte nevieme, nevnímame a nevidíme. Mnoho ani nemôžeme vidieť, pretože je to v rukách vševediaceho a všadeprítomného Boha, ktorý spytuje srdcia a vidí v skrytosti. My sa zodpovedáme jemu, nie On nám, pretože jeho činy sú spravodlivé.

„Beda tomu, kto sa pravotí so svojim tvorcom, črep s inými črepmi zeme! Či azda povie hlina svojmu hrnčiarovi: Čo to robíš?“ Iz 45:9

Či si naozaj niekto z vás myslí, že ak sa postavíme pred Boha a položíme mu otázku „prečo si dopustil to a to“, že Boh bude mlčať? Že vám nebude vedieť odpovedať a sklopí svoj zrak? Už teraz by sme mali spolu s Jóbom povedať:

„Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný. Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie? Preto odpovedám: ‚Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.‘ … Preto odvolávam svoje slová a kajam sa v prachu a v popole.“ Job 42:1-3,6

O koľko viac teda musíme poznávať Boží charakter a prežívať s ním osobný vzťah, aby sme tak pochopili, prečo Boh koná tak, ako koná, prosili a hľadali odpovede. Náš Boh je Bohom lásky! Uvedomme si, že Kristus v novom zákone sa zjavil najprv v starom zákone. Nebol to nik iný ako Boží Syn zahalený v oblačnom či ohnivom stĺpe, ktorý Izraelitov sprevádzal.

Ukazuje nám to na fakt že je milosrdný a láskavý, odpúšťajúci, no zároveň spravodlivý sudca, ktorí nenávidí zlo a hriech.

„Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh! Preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané.“ Ex 34:6-7

Ľudia milujú Boha a jeho lásku v novom zákone, no často nechcú vidieť zákon a spravodlivosť v starom zákone. Milujú odpustenie a očistenie skrze krv Krista, ale nevnímajú zástupnú smrť, obeť za prestúpenie zákona.

Boh je darca života. Všetky Božie zákony sú od samého začiatku životodarné. Hriech však porušil Bohom ustanovený poriadok a zaviedol rozvrat. Kým potrvá hriech, nevyhnutné bude trvať aj utrpenie a smrť. Keďže Spasiteľ vzal na seba kliatbu hriechu, ktorá patrila nám, smieme dúfať, že v jeho osobe sa vyhneme jej neblahým následkom.

„… lebo vás nepostavil Boh cieľom hnevu, ale aby sme nadobudli spasenia skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý zomrel za nás, aby sme, či už bdejeme či spíme, spolu s ním žili.“ 1 Teš 5:9-10

Slová na záver? Chvála Bohu za jeho neskonalú milosť, voči nám, voči mne, voči tým, ktorí nie sú bez viny. Že zhovieva, že môžeme skrze Starý zákon poznať nie len Boha milosrdného, ale aj Boha spravodlivého.

Amen

Otroctvo v starozákonnom Izraeli? Krutý Boh starého zákona? – www.youtube.com/watch?v=QNbVycXyuao&lc

Kanaán – pohanské národy vs Izrael – www.zmensvojzivot.cz/kanaan-pohanske-narody-vs-izrael/

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )