Zmeň svoj život
Pohanské náboženstváTeológia

Budhizmus a Hinduizmus

Čo je budhizmus a čomu budhisti veria?

Budhizmus, jedno z najvýznamnejších svetových náboženstiev, má obrovský sociálno-kulturologický vplyv a početných prívržencov na celom svete. Hoci má najväčšie zastúpenie na východe (v krajinách ako India, Čína, Japonsko či Thajsko), jeho popularita neustále rastie aj na západe. Budhizmus a jeho učenia, ako je karma (etika príčiny a následku), májá (iluzórna povaha sveta) a samsára (cyklus reinkarnácie), oslovujú nielen veriacich, ale aj filozofov, duchovných hľadačov a laikov.

Zakladateľ budhizmu, Siddhartha Gautama, známy ako Buddha, sa narodil okolo roku 600 p.n.l. do kráľovskej rodiny v Indii. Jeho rodičia ho chránili pred bolesťou a náboženskými vplyvmi, no zážitky s utrpením (staroba, choroba a smrť) ho priviedli na duchovnú cestu. Gautama sa stal asketickým mníchom a cez meditáciu pod Bodhi stromom dosiahol osvietenie – stav pokoja, múdrosti a úplného oslobodenia od samsáry.

Osvietenie a Štyri šľachetné pravdy

Podľa učenia Budhu je cieľom života osvietenie – stav, kde utrpenie (Dukha) mizne skrze odstránenie žiadostivosti (Tanha). Buddha definoval Štyri šľachetné pravdy, ktoré ukazujú cestu z utrpenia:

  1. Utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou života.
  2. Príčinou utrpenia je žiadostivosť a pripútanosť.
  3. Utrpenie možno ukončiť elimináciou pripútanosti.
  4. Osvietenie sa dosiahne nasledovaním osemčlennej cesty.

Táto cesta obsahuje:

  1. Správny pohľad (pochopenie štyroch právd).
  2. Správny zámer (žiť s dobrými úmyslami).
  3. Správna reč (etická komunikácia).
  4. Správne činy.
  5. Správne živobytie.
  6. Správne úsilie (sústrediť energiu).
  7. Správna všímavosť.
  8. Správna koncentrácia (hlboká meditácia).

Tieto princípy sú základom všetkých foriem budhizmu a sú detailne opísané v posvätných spisoch zvaných Tripitaka („tri koše“). Za charakteristickým učením budhizmu stoja filozofické koncepty blízke hinduizmu, ako sú reinkarnácia, karma, Maya (ilúzia) a panteistická orientácia v pohľade na realitu. Hoci budhizmus zahŕňa aj teológiu božstiev a vyvýšených bytostí, nemožno ho redukovať na jednoduché vysvetlenie Boha. Niektoré odnože budhizmu majú ateistickú povahu, iné sú panteistické alebo teistické – napríklad prúd známy ako Čistá Zem budhizmus. Napriek tomu klasický budhizmus mlčí o existencii zvrchovanej bytosti, a preto sa často považuje za ateistický.

Hlavné smery v budhizme: Theravada a Mahayana

Dnešný budhizmus je rozmanitý, ale možno ho rozdeliť na dve hlavné školy: Theravada (malá loď) a Mahayana (veľká loď).

  • Theravada sa zameriava na kláštorný život a osvietenie pre mníchov.
  • Mahayana umožňuje dosiahnutie nirvány aj laikom, čo ju robí prístupnejšou širšiemu publiku.

V rámci týchto kategórií existujú rôzne vetvy, ako: Zen, Čistá Zem, Vajrayana, Shingon, Tendai a ďalšie. Každý z týchto prúdov ponúka odlišný prístup k praktikovaniu a chápaniu budhizmu. Pre dôkladné pochopenie tejto tradície nestačí poznať len jej klasickú podobu.

Buddha, vlastným menom Siddhartha Gautama, sa nikdy nepovažoval za boha. Sám seba opisoval ako usmerňovateľa, ktorý pomáha ostatným dosiahnuť osvietenie. Po jeho smrti niektoré prúdy budhizmu povýšili Buddhu na božskú bytosť, avšak mnohí budhisti ho stále vnímajú ako učiteľa, nie božstvo. Zatiaľ čo budhizmus ignoruje koncept hriechu ako morálneho problému, kresťanstvo vidí hriech ako ústrednú tému. Podľa Biblie Ježiš Kristus učí: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba skrze mňa“ (Ján 14:6). Ježiš je považovaný za Boha a Syna Božieho, kým budhizmus kladie dôraz na osobné úsilie jednotlivca bez priameho vzťahu k božstvu.

Karma a morálka v budhizme

Budhizmus chápe karmu ako prírodnú rovnováhu, nie ako osobne zodpovedný systém morálneho hodnotenia. Vníma svet skôr ako neosobný proces, kde pojmy ako „dobro“ a „zlo“ nemajú absolútny morálny význam. Toto chápanie môže viesť k nejasnostiam ohľadom zodpovednosti za svoje činy a ich dôsledkov.

V budhizme hriech nie je vnímaný ako morálne prestúpenie voči Bohu, ale skôr ako neosobná chyba alebo omyl. Táto filozofia sa líši od kresťanskej interpretácie, kde je hriech považovaný za vážnu prekročenie morálnych noriem a vzťahu s Božím svetom. Kým kresťanstvo učí, že hriech má dôsledky pre večnosť a vyžaduje spasenie skrze Ježiša Krista, budhizmus kladie dôraz na etický spôsob života a meditáciu s cieľom dosiahnuť osvietenie alebo nirvánu. Podľa budhizmu človek prechádza reinkarnáciami, kde vykupuje svoju karmu.

Hriech a spasenie: Odlišný pohľad v budhizme a kresťanstve

Pre budhistov je svet a realita neosobná, bez morálneho hodnotenia. Karma nie je osobnou odpovednosťou, ale prírodnou rovnováhou, ktorú človek musí vyvážiť v rámci svojich existencií, v každej reinkarnácii. Budhizmus nezameriava pozornosť na spasiteľa alebo nebeského Boha, ale na cestu k osvietenie, ktorá je individuálna a nezávislá od Božieho milosrdenstva. V kresťanstve, na druhej strane, Ježiš Kristus prináša spasenie raz a navždy, aby zabezpečil vykúpenie od večnej smrti. Ježišovo učenie o spáse a ceste do neba bolo jednoznačné – on je jediný spôsob, ako sa dostať k Bohu (Ján 14:6).

V budhizme je nirvána považovaná za najvyšší bod, ktorý sa dosahuje individuálne. Tento stav oslobodenia od karmy a utrpenia nemôže byť racionálne pochopený alebo naučený – môže byť iba dosiahnutý. Naopak, kresťanské učenie o nebi je založené na zjednotení duše s Bohom, kde spasenie znamená večný život s Kristom, nie len neosobný stav existencie. Ježiš učil, že hoci naše telo zomrie, náš duch bude zjednotený s ním v nebi (Marek 12:25).

Budhizmus odmieta existenciu osobnej duše, považujúc ju za ilúziu, čo je v kontraste k kresťanstvu, ktoré učí o reálnej, večnej duši, ktorá je stvorená Bohom a ktorá môže získať večný život skrze spasenie. Kresťania veria v milostivého Otca, ktorý poslal svojho Syna, aby zomrel za hriechy ľudí a umožnil im cesta k spáse a večnej sláve. Kým budhizmus učí, že cieľom života je dosiahnutie nirvany, kresťanstvo nás vyzýva, aby sme verili v Ježiša Krista ako Boha a Spasiteľa, ktorý prináša spasenie cez jeho obetu na kríži. Ježišovo učenie o spáse je jasné – jediná cesta k Bohu vedie cez neho, nie cez cyklický proces reinkarnácie alebo karmické vykúpenie.

Čo je to hinduizmus a čomu hinduisti veria?

Hinduizmus je jedno z najstarších a najrozmanitejších náboženstiev na svete, s pôvodom siahajúcim až do 1400 – 1500 p.n.l. Je tretím najrozšírenejším náboženstvom na svete, ale je prevažne obmedzené na Indiu a Nepál. Hinduizmus sa vyznačuje svojim polyteizmom – viac ako 330 miliónov bohov, ktorí tvoria komplexný systém božských foriem a inkarnácií.

Medzi základné sväté texty hinduizmu patrí Veda – najdôležitejší záznam hinduistických filozofií, spolu s ďalšími významnými textami ako Upanishady, Mahabharata a Ramayana. Tieto texty obsahujú hymny, rituály, pieseň a rozprávky, ktoré sú základom pre hinduistickú vieru. Ďalšie kľúčové texty v hinduizme zahŕňajú Brahmanu, Sutru a Aranyaku.

Hinduizmus je známy ako náboženstvo s tisíckami bohov, ale skutočným zvrchovaným Bohom je Brahma, ktorého existenciu rozumejú v troch základných formách: Brahma – Stvoriteľ, Višnu – Záchranca, a Šíva – Ničiteľ. Tieto inkarnácie Boha sú centrálne v mnohých rôznych teologických školách v hinduizme a majú kľúčový vplyv na každodenný život hinduistov. Hinduizmus sa delí na rôzne školy a prúdy. K najznámejším teologickým systémom patrí:

  1. Monoistický hinduizmus – Predstavuje učenie, že existuje len jedna základná realita (Sankaristická škola).
  2. Panteistický hinduizmus – V tomto systéme Boh je jednota s celým svetom (Brahmaizmus).
  3. Panenteistický hinduizmus – Kladie dôraz na to, že svet je súčasťou Boha (Ramanužská škola).
  4. Teistický hinduizmus – Predpokladá, že existuje jediný Boh, ktorý je oddelený od stvorenia (Bhakti hinduizmus).

Okrem týchto prúdov, hinduizmus zahŕňa aj ateistické, deistické a nihilistické prístupy, čím ho robí veľmi rozmanitým a flexibilným náboženstvom. Základnou otázkou pre definovanie hinduizmu je, či dané náboženské učenie uznáva, že Vedas sú sväté. Ak áno, potom je učenie považované za súčasť hinduizmu. Ak nie, nie je to hinduizmus. Toto rozmanité náboženstvo poskytuje priestor pre rozličné pohľady, ktoré sú však všetky prepojené prostredníctvom vzájomného uznania vplyvu Vedas.

Hinduizmus zostáva fundamentálnym základom pre život mnohých ľudí v Indii a Nepále, kde tvoria bohatú kultúrnu a náboženskú tradíciu. Ak hľadáte viac informácií o hinduistickej viere, textoch alebo rôznych teologických školách, tento fascinujúci systém viery ponúka nekonečné množstvo odpovedí a interpretácií.

Vedas, Teo-mytológia a Reinkarnácia

Vedas sú oveľa viac než len teologické knihy. Obsahujú teo-mytológiu, čo je spojenie mýtov, mytológií a dejín, ktoré tvoria základ hinduistickej náboženskej tradície. Tieto texty sú hlboko zakorenené v indickej kultúre a historických tradíciách, takže ich odmietanie znamená aj odmietanie celého indického dedičstva. Hinduizmus, ktorý sa zakladá na tejto teológii, môže zahŕňať rôzne prúdy, či už teistické, ateistické, alebo nihilistické.

Na západe môže byť ťažké pochopiť tieto protirečenia, pretože západné náboženstvá často vyžadujú logickú konzistenciu vo svojich náboženských výkladoch. Podobné protirečenie možno nájsť aj medzi kresťanskými veriacimi, ktorí vyznávajú viery v JHVH, ale žijú spôsobom, ktorý sa nezhoduje s biblickými zásadami, čo sa považuje za pokrytectvo. Pre hinduistov sú tieto protirečenia prirodzené.

Hinduizmus verí, že ľudstvo je božské, pretože Brahma, zvrchovaná bytosť, je prítomná v každej časti sveta. Atman, osobná duša každého jednotlivca, je vlastne jedno s Brahmom. Podľa tohto učenia sa celá realita mimo Brahmu považuje za ilúziu. Duchovný cieľ hinduistov je dosiahnuť stav zjednotenia s Brahmom a prekonať svet ilúzie. Tento stav sa nazýva mokša, čo je konečná sloboda od znovuzrodenia.

Reinkarnácia v hinduizme je závislá na karmických princípoch, teda zákone príčiny a následku, ktorý riadi prirodzený poriadok vesmíru. To, čo človek urobil v minulosti, ovplyvňuje jeho budúce životy, až kým sa nedosiahne konečná realizácia pravdy, že všetko je Brahma.

Hinduizmus sa zásadne líši od kresťanstva, najmä v chápaní Boha a spasenia. Kresťanstvo uznáva jedného osobného Boha, ktorý stvoril svet (1. Mojžišova 1:27; Židom 9:27-28). Kresťania veria, že spasenie je možné iba skrze Ježiša Krista (Ján 3:16; 6:44; 14:6; Skutky 4:12), čo je zásadný rozdiel od hinduizmu, ktorý nepozná Ježiša Krista ako Spasiteľa, a považuje ho za obyčajnú časť nekonečného cyklu existencie.

Hinduizmus je považovaný za falošné náboženstvo, pretože neuznáva Ježiša Krista ako Boha a Spasiteľa – jediný skutočný prameň spasenia pre ľudstvo podľa kresťanstva. Hinduizmus je komplexné náboženstvo a filozofický systém, ktorý zahŕňa rôzne siekti, kulty a filozofické školy, spájajúc všetky aspekty indickej kultúry. Tento filozofický a duchovný organizmus je geograficky, jazykovo a kultúrne rôznorodý, čo odráža širokú a rôznorodú indickú spoločnosť.

Rozmanitosť Hinduizmu: Asetizmus a Tantra

Hinduizmus nie je jediný a homogénny. Od asketických mníchov hľadajúcich duchovné osvietenie po fajčenie charasu (hašišu) či praktiky tantrických hinduistov, ktorí dosahujú oslobodenie prostredníctvom zmyselnej lásky, hinduizmus ponúka širokú škálu prístupov. Množstvo bohov, rôzne rituály a rôznorodé duchovné disciplíny zaručujú, že hinduizmus je jedným z najrozmanitejších náboženstiev na svete.

Hinduizmus čerpá svoju duchovnú hĺbku a autoritu z Véd, kolekcie starobylých náboženských textov, ktoré vytvorili tajomní védski mudrci. Védy sú najvyššou autoritou pre hinduistov, a každý filozofický systém, ktorý neuznáva ich autoritu, je považovaný za neortodoxný. Existujú štyri védy, pričom Rigvéda je považovaná za najstaršiu a najdôležitejšiu. Vytvorené sú v vedskom sanskrite, posvätnom jazyku Indie. Tieto texty sa vyvinuli v období medzi 1500 a 500 p.n.l. a sú základom pre väčšinu hinduistických učených prúdov a tradícií.

Hinduizmus: Filosofické Systémy a Vnútorné Praktiky

Hinduizmus sa môže pohybovať od veľmi intelektuálnych filozofií s hlbokými koncepciami, ktoré presahujú hranice západnej logiky, až po veľmi jednoduché, často detinské rituály, ktoré praktizujú vidiečania v každodennom živote. Títo jednotlivci udržiavajú ľudové náboženstvo v Indii, pričom pravidelné rituály a modlitby majú zásadný vplyv na ich duchovný život. Tento ľudový hinduizmus pokračuje aj v súčasnosti v najzákladnejších formách každodenných náboženských praktík. Hinduizmus je žijúci náboženský proces, v ktorom sa prelína učenie s praxou. Niektorí hľadajú osvietenie cez filozofiu, iní cez praktiky ako je meditácia alebo rituály, a ďalší sa spoliehajú na tantrické techniky či mystickú skúsenosť.

Najstaršie posvätné hymny a modlitby sú základom náboženskej tradície v Indii. Nasledujúce časti sa zameriavajú na obetné rituály späté s védskymi hymnami. Tieto hymny nadväzujú na Upanišady, ktoré rozpracovávajú filozofický a praktický obsah véd, čím sa stávajú základom duchovného odkazu hinduizmu.

Avšak indické ľudové masy sa nezoznamovali s učením hinduizmu prostredníctvom upanišád, ale prostredníctvom ohromného množstva populárnych príbehov, sústredených vo veľkých eposoch, ktoré sú základom rozsiahlej a pestrej indickej mytológie. Jeden z týchto eposov, Mahábhárata, obsahuje v Indii najobľúbenejší náboženský text, duchovnú báseň Bhagavadgítu.

Gíta, ako sa toto dielo všeobecne nazýva, je dialógom medzi bohom Krišnom a bojovníkom Ardžunom, ktorý sa nachádza v zúfalej situácii, pretože musí bojovať proti svojim príbuzným v rámci veľkého boja dvoch rodín, ktorý je ústredným príbehom Mahábháraty. Krišna, preoblečený za Ardžunovho vozataja, vedie voz priamo medzi dve armády. V dramatickom prostredí vojnového poľa začína Krišna Ardžunovi vyjavovať najhlbšie pravdy hinduizmu. Ako božské učenie Krišna odkrýva, vojna medzi dvoma rodinami čoskoro mizne a začína byť zrejmé, že Ardžunov boj je vo svojej podstate duchovný boj človeka, zápas bojovníka hľadajúceho osvietenie.

Brahma, Karma a Líla: Základy Hinduizmu a Jeho Duchovné Učenie

Základom Krišnovho duchovného učenia, ako aj celého hinduizmu, je myšlienka, že všetky veci a udalosti okolo nás sú iba rozličnými prejavmi tej istej najvyššej skutočnosti. Táto skutočnosť sa nazýva Brahma, je jednotiaci pojem, ktorý vytvára monoteistickú povahu hinduizmu, a to napriek tomu, že sa v ňom uctieva množstvo bohov a bohýň. Brahma, najvyššia skutočnosť, sa chápe ako „duša“ alebo vnútorná podstata všetkých vecí. Je nekonečné a nepostihnuteľné; nemožno ho pochopiť rozumom, ani adekvátne opísať slovami:

Brahma, bez začiatku, najvyššie: nad všetkým, čo je a čo nie je. Tá najvyššia Duša je nepoznateľná, neohraničená, nezrodená, nedá sa vyjadriť slovami ani postihnúť myšlienkami.“

Ale ľudia chcú o tejto skutočnosti hovoriť, a hinduistickí mudrci so svojou typickou záľubou v mýtoch vykreslili Brahma ako božské a hovoria o ňom mytologickým jazykom. Rôznym prejavom tohto Božského dali hinduisti mená bohov a uctievajú ich, ale sväté písma dávajú zreteľne najavo, že všetci títo bohovia sú iba odrazom rovnakej najvyššej skutočnosti:

„Ľudia hovoria: ‚Uctievaj tohto boha! Uctievaj tamtoho boha!‘ – jedného po druhom – veď je to jeho (Brahmovo dielo)! A ono samo je všetkými tými bohmi.“

Brahma sa v ľudskej duši prejavuje ako Átma a myšlienka, že Átma a Brahma, individuálna a najvyššia skutočnosť, sú jedno a to isté, hovorí jadro Upanišád:

„To, čo je najjemnejšou podstatou, je dušou celého tohto sveta. To je Skutočnosť. To je Átma. To si ty.“

Základnou a ustavične sa opakujúcou témou hinduistickej mytológie je stvorenie sveta sebaobetovaním Boha – „obetovanie“ v pôvodnom zmysle „odovzdanie sa“ – čím sa Boh stáva svetom, ktorý sa nakoniec znovu stane Bohom. Táto tvorivá činnosť Božského sa nazýva líla, božská hra, a svet sa považuje za javisko tejto božskej hry.

Mýtus o líle má, ako väčšina hinduistickej mytológie, silnú magickú príchuť. Brahma je veľký čarodej, ktorý sa transformuje do sveta a tento skutok vykonáva svojou „magickou tvorivou silou“, čo je v Rigvéde pôvodným významom máje. Slovo mája – jeden z najdôležitejších termínov indickej filozofie – počas storočí veľakrát zmenilo svoj význam. Namiesto „moci“ alebo „sily“ božského herca a čarodeja začalo označovať psychický stav každého, kto je pod vplyvom magickej hry.

Pod vplyvom máje zostaneme dovtedy, kým sa necháme mýliť myriadami podôb božskej líly vydávajúcich sa za skutočnosť a nepochopíme jednotu Brahma, ktorá je základom všetkých týchto podôb. Mája teda neznamená, že svet je ilúziou, ako sa často chybne tvrdí. Ilúzia spočíva len v našom pohľade na vec, keď si myslíme, že tvary a štruktúry, veci a udalosti okolo nás sú pravou podobou prírody, namiesto toho, aby sme si uvedomili, že sú to predstavy našich merajúcich a kategorizujúcich myslí. Mája je ilúziou, keď považujeme tieto predstavy za skutočnosť, keď zamieňame mapu za územie.

Podľa hinduistického pohľadu na prírodu sú vlastne všetky jej podoby relatívnou, plynúcou a ustavične sa meniacou májou vyvolanou veľkým čarodejom božskej hry. Svet máje sa neustále mení, pretože božská líla je rytmická a pohyblivá hra. Dynamickou silou tejto hry je karma, ďalší mimoriadne dôležitý pojem indickej mystiky. Karma znamená „čin“. Je to aktívny princíp hry, celý vesmír v čine, kde je všetko so všetkým dynamicky pospájané. Ako hovorí Gíta:

Karma je tvorivá sila, z ktorej pochádza život všetkých vecí.“

Význam karmy, podobne ako máje, zostúpil z pôvodnej kozmickej úrovne na ľudskú úroveň, kde získal psychologický zmysel. Kým je náš pohľad na svet roztrieštený, kým sme pod vplyvom máje, a nazdávame sa, že jestvujeme oddelene od nášho okolia a môžeme konať nezávisle, sme spútaní karmou. Vyslobodiť sa z pút karmy znamená uvedomiť si jednotu celej prírody, vrátane nás, a podľa toho konať.

Vyslobodenie v Hinduizme: Brahma, Karma, Mokša a Cesty k Osvieteniu

Vyslobodenie sa spod vplyvu máje a prelomenie pút karmy znamená uvedomiť si, že všetky javy, ktoré vnímame našimi zmyslami, sú súčasťou tej istej skutočnosti. To znamená spoznať, konkrétne a osobne, že Brahma, najvyššia realita, je prítomná vo všetkom, vrátane nás samých. Tento stav vedomia sa v hinduizme nazýva mokša („vyslobodenie“) a je kľúčovým aspektom jeho filozofie.

Hinduizmus ponúka nespočetné cesty k vyslobodeniu. K víťazstvu nad karmou vedú rôzne metódy a rituály, prispôsobené rôznym úrovniam vedomia a osobným potrebám. Hinduizmus vyzdvihuje rozmanitosť ciest k Brahma, čo vedie k vysokej tolerancii voči rôznym prístupom k spiritualite a náboženstvu. Jednou z najintelektuálnejších škôl hinduizmu je védanta, ktorá vychádza z Upanišád a kladie dôraz na Brahma ako neosobnú, metafyzickú realitu bez mytologického pozadia. Avšak, védanta sa veľmi líši od západných filozofií, keďže zahŕňa duchovné praktiky ako meditácia a iné cvičenia, ktoré majú za cieľ stotožniť jednotlivca s Brahma.

Ďalšou významnou cestou je joga. Slovo „joga“ znamená „spojiť“ a vyjadruje snahu spojiť individuálnu dušu s Brahma. Existujú rôzne školy jogi a metódy, ktoré zahŕňajú telesné cvičenia, meditačné techniky a duševné praktiky na rôznych úrovniach. Tieto prístupy sú prispôsobené pre jednotlivé typy osobnosti a rôzne spirituálne úrovne.

Hlavným spôsobom, ako sa hinduisti snažia spojiť s Božstvom, je uctievanie konkrétneho osobného boha alebo bohyne. Šiva, Višnu a Božská Matka sú medzi najuctievanejšími božstvami v Indii. Šiva je považovaný za zosobnenie plnosti Brahma, a jeho podoba Nátaradža, Kráľa tanca, vyjadruje jeho rolu ako kozmického tanečníka, ktorý udržiava rytmus vesmíru. Višnu ako ochranár vesmíru sa v mnohých podobách zjavuje, jednou z najznámejších je Krišna, božská postava Bhagavadgíty.

Hinduizmus nezabúda ani na ženské božstvá. Šakti a ďalšie bohyne, ktoré sa objavujú v hinduistickej mytológii, predstavujú dôležitú zložku božskej reality. Tieto bohyne nie sú iba pasívne symboly, ale aktívne si nárokujú svoju moc a krásu, ako sa to odráža vo vášnivých a zmyselných zobrazeniach bohov a bohyň.

V tantrizme, stredovekej forme hinduizmu, sa osvietenie môže dosiahnuť pomocou hlbokých zmyselných zážitkov a lásky. Tento mysticizmus neodmieta telesné túžby, ale integruje telo, myseľ a ducha, čo je v súlade s učením Upanišád. Tento prístup sa zameriava na spojenie s „inteligentnou Dušou“, ako je to vyjadrené v texte Upanišád, kde sa tvrdí, že v objatí „milovanej Duše“ si človek neuvedomuje nič iné.

Hinduizmus zahŕňa rozmanité podoby božských prejavov, ale základný princíp je rovnaký: všetky božstvá a aspekty sú prejavom tej istej Brahmy, nepostihnuteľnej a všadeprítomnej skutočnosti. Týmto spôsobom hinduizmus dokáže pokryť širokú škálu spirituálnych ciest a praxí, od intellektuálnej védanty po zmyslové zážitky tantrizmu, vždy s cieľom pomôcť jednotlivcovi dosiahnuť oslobodenie (mokšu) a pochopiť zjednotenú podstatu Brahma.

Súvisiace videá a dokumenty