fbpx
Zmeň svoj život
Izrael a svätyňaVýklad Písma

Jeruzalemský chrám a jeho pád

Jeruzalemský chrám bol jednou z veľkolepých stavieb sveta. Jednotlivé kamene boli dlhé 11 metrov, vysoké 3,5 metra a široké 5,3 metra a každý vážil stovky ton. Vynikajúca konštrukcia budovy zabezpečila, že bude odolávať prírodným živlom po neobmedzenú dobu. Bližšie informácie ako sa tento div sveta budoval nájdete vo videu Evanjelium podľa Matúša v 33.časti na Youtube kanály John Bible.

Mesto Jeruzalem bolo považované za prakticky nedobytné. Ježiš však predpovedal, že bude zničený vojenskými silami. O chráme povedal:

„Amen, hovorím vám, že tu neostane kameň na kameni, všetko bude zničené.“

Premýšľajte o tom! Koľko starovekých budov ešte stojí, celých alebo čiastočných, ich kamene sú stále jeden nad druhým? Turisti ich nachádzajú na starobylých miestach po celom svete. Ale nebude to tak s masívnym chrámom, povedal Ježiš. Úplne zmizne.

Počas päťmesačného obliehania pokračovali prudké boje. V júli bola Antonova pevnosť dobytá a obety v chráme prestali. V auguste bol chrám obsadený. Rímsky generál Titus sa rozhodol dobyť chrám náhlym útokom. Vydal však prísny rozkaz, že keď jeho vojsko vstúpi do mesta, veľkolepý chrám musí byť zachovaný. Zvolal radu so svojimi generálmi a vydal pokyn, aby chrám ako neoceniteľnú ozdobu Rímskej ríše ušetrili.

Uvedomme si, že ak by vojaci posluchli jeho rozkazy, proroctvo by zlyhalo! Keďže však rímski vojaci porušili rozkaz (čo je mimoriadne zriedkavá udalosť), proroctvo sa naplnilo.

Napriek Titovmu rozhodnutiu sa počas náhleho útoku jeden z vojakov bez toho, aby čakal na rozkaz a bez strachu z takého hrozného činu zmocnil horiacej pochodne a hodil ju dovnútra chrámu cez zlaté vchodové dvere. Striebrom vyšívané závesy sa chytili. Hneď nato sa cyprusovým drevom obložené komnaty okolo svätej siene ocitli v plameňoch.

Titus sa ponáhľal na miesto, nasledovaný svojimi generálmi a legionármi, a prikázal vojakom uhasiť plamene. Jeho slová však neboli vypočuté. Vojaci v zúrivosti hodili do bočných komnát ďalšie horiace fakle a potom mečom povraždili veľký počet tých, ktorí tam našli útočisko. Krv stekala po schodoch chrámu ako voda a vytvárala veľké kaluže. Zlato z roztavených dosiek na stenách stekalo do medzier medzi kameňmi.

Keď besnenie ohna utíchlo, po zlate bažiaci vojaci v honbe za drahým kovom rozbíjali masívne bloky základov a nenechali jeden kameň na druhom. Langeho komentár k Matúšovi 24:2 hovorí o Ježišovom pozoruhodnom proroctve:

„Proroctvo sa doslova naplnilo štyridsať rokov po tom, čo bolo vyslovené. Vyplnené židovskými fanatikmi, rímskymi vojakmi, keď porušili výslovný príkaz Tita, jedného z najľudskejších rímskych cisárov“

„Toto pokolenie nepominie skôr, ako sa to všetko stane,“ povedal Ježiš. „Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou! Plačte nad sebou a nad svojimi deťmi.“ „VŠETKO TO PADNE NA TÚTO GENERÁCIU.“ Jeho učeníci sa pýtali: „Kedy bude chrám zničený?“ On odpovedal: „V tomto pokolení“.

Ježiš predpovedal generáciu, v ktorej bude Jeruzalem zničený. Ale čo rok? Je možné, že Kristus uviedol presný dátum v Lukášovi, keď povedal:

„Ľudia budú padať pod ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplnia časy pohanov.“

Prečítajme si tento postreh Colina Deala:

„Ako je známe, hebrejská abeceda priraďuje každému zo svojich dvadsiatich štyroch písmen číselnú hodnotu. Súčet číselných hodnôt určitých písmen v slove alebo frázy, môže označiť daný rok alebo dané číslo. Názvoslovie frázy „po Jeruzaleme budú šliapať pohania“ v hebrejskom jazyku Jerušalaim Tel – Jeruzalem sa stane hromadou. Tel označuje umelú hromadu, obyčajne vytvorený výsledkom útoku na mesto, ktoré je zničené a opustené. Keď Ježiš povedal, že prenárody učinia z Jeruzalema hromadu, Tel z Jeruzalema, súčet hodnôt písmen v tomto výraze sa rovná 3830. Prevedené z hebrejského kalendára na Gregoriánsky, to čislo sa stane presne rokom 70nl. Kristus teda predpovedal presný rok zničenia Jeruzalema a rozohnania Židov. Jn 14:29 „A povedal som vám to teraz, prv ako sa stane, aby ste, keď sa stane, uverili.““

Keby ste to náhodou prehliadli, mal by som zopakovať, že židovský národ má svoj vlastný kalendár, ktorý počíta roky od stvorenia sveta. Podľa židovského kalendára bol Jeruzalem zničený v roku 3830. To zodpovedá nášmu gregoriánskemu kalendáru v roku 70.

A je to ešte fascinujúcejšie! Dátum, kedy Titovo vojsko vypálilo chrám, bol ten istý, ako dátum, kedy babylonské vojsko pred stáročiami vypálilo Šalamúnov chrám – desiaty deň mesiaca abíb! Môže byť v tomto opakovaní niečo menej ako božský odkaz?

Po zničení chrámu sa celé mesto čoskoro dostalo do rúk Rimanov. V septembri padol juhozápadný pahorok Jeruzalema (horné mesto). Vodcovia Židov opustili svoje nedobytné veže a Titus ich našiel prázdne. Udivene na ne hľadel. Podľa Josephusa Flavia sám rímsky veliteľ priznal, že ani jeho vojaci, ani obliehacie stroje nemohli prelomiť múry Jeruzalema, ak o tom nerozhodol sám BOH.

Ako posledné útočisko sa tisíce ľudí natlačilo do mestskej kanalizácie. Dve tisícky z nich tam našli už mŕtvych; tých, čo zostali nažive, vytiahli von a zabili. Počas krutého súženia zahynulo 1 100 000 ľudí. Pri páde žiadneho iného mesta nepadlo toľko obyvateľov. V Hirošime bola zabita len asi jedna desatina obyvateľov zabitých pri páde Jeruzalema. Josephus to zhrňuje takto:

„V krátkosti poviem, čo si o tom myslím, že žiadne iné mesto netrpelo takou biedou, ani žiadna iná doba od počiatku sveta nevychovala generáciu, ktorá by bola plodnejšia zlá ako táto generácia. Mesto a chrám boli zrovnané so zemou, aby svetu ukázali, že ani to najsilnejšie opevnenie sa nevyrovná rímskej armáde. Ako pamiatky na niekdajšiu slávu Jeruzalema a vybavenie rímskej vojenskej posádky zostali stáť len tri veže Herodesovho paláca a časť západnej steny chrámovej plošiny. Obe, ako dolné tak aj horné mesto boli spálené a hradby zničené. Avšak dokonca i brutálnosť žida k židovi a rimana k židovi nebola tak veľká ako trýzeň ľudu, ktorý vedel, že ich Boh opustil.“

A to je na celom príbehu to najsmutnejšie. Mnohí Židia očakávali počas obliehania Boží zásah. Vydržali až do poslednej chvíle, pretože si boli istí Božím vyslobodením. Nehovorili snáď všetky proroctvá, že MESTO A CHRÁM nepadnú, KÝM PRÍDE MESIÁŠ? Jakob, Micheas, Hageus a Daniel … všetci sa na tom zhoduju! V tisícročnej histórii hebrejského národa sa nestalo, že by sa proroctvo nesplnilo. Boli si tým istí  …

Teraz však chrám padol. Všetko bolo zničené! VŠETKO! A Mesiáš ešte neprišiel. Kde to zlyhalo? Chápete to? Tú strašnú úzkosť, nevýslovné zúfalstvo, čiernu beznádej, ktorá teraz padla na „vyvolený Boží ľud“? Prišiel pustošiteľ z Danielovho proroctva. Sväté mesto a chrám boli v troskách, spustošenie bolo dokonané. Dobre poznali proroctvo z Písma, že Júda nikdy nebude zbavený žezla, kým nepríde Mesiáš. A teraz bolo žezlo preč. Talmud opisuje toto rozčarovanie:

„Beda nám, lebo žezlo bolo odňaté Júdovi a Mesiáš sa nezjavil! Alebo prišiel a oni ho nejako prehliadli?“

Nebola to náhoda, že sa veci stali tak, ako sa stali. Boli to hrozné dôsledky oficiálneho odmietnutia Božieho Syna Izraelom. Tým, že Židia usmrtili Ježiša, prakticky zničili svoj chrám …

 

Súvisiace videá a dokumenty