Akiane Kramarik a Colton Burpo
Úvod
V poslednej dobe sa internetom a sociálnymi sieťami šíri nadšenie z nového filmu „Nebo nie je výmysel“ a rovnomennej knihy, ktorá inšpirovala jeho vznik. Tento skutočný príbeh o nebi sa odohral v rodine malého Coltona Burpa, syna Todda Burpa, evanjelického farára. Mnohí kresťania, bez ohľadu na vek, odporúčajú toto dielo ako povzbudenie pre kresťanskú vieru, zdieľajúc ho so svojimi blízkymi, priateľmi a rodinou.
S úprimným zámerom darujú túto knihu ako inšpiráciu a nádej, vnímajúc ju ako dôkaz o existencii neba. Od vydania knihy „Nebo nie je výmysel“ zaznieva množstvo pozitívnych ohlasov, čo vyvoláva u mnohých otázky, či skutočne poskytuje vierohodný pohľad na život po smrti.
„Túžia ľudia len po senzáciách a nadprirodzených veciach, zatiaľ čo sa im dáva spoznať v osobnom vzťahu úžasný a nadprirodzený Boh? A je táto túžba ľudí taká silná, že nie sú ochotní povedané rozsúdiť na základe Božieho slova?“
Tak či onak, dnes sa chcem podeliť o svoj pohľad na problematiku diela „Nebo nie je výmysel“ a ponúknuť pochopenie Písma v kontexte faktov, ktoré prezentujú ako kniha, tak aj film. Je potrebné zdôrazniť, že filmové spracovanie sa líši od svojej knižnej predlohy. Preto sa zameriam na dva aspekty – knižný a filmový. Možno sa film pokúša priniesť niečo iné než kniha? Tento názor prenechám na Vaše posúdenie.
Je dôležité spomenúť, že film natočila spoločnosť Sony Pictures Entertainment, teda sekulárna organizácia. Ako vieme, filmy s kresťanskou tematikou alebo biblickým posolstvom, ak sa ich spracovania chopí sekulárna spoločnosť, často nedosahujú očakávania. Spomedzi mnohých príkladov spomeniem „Noe“ (2013), „Son of God“ (2014) alebo „Umučenie Krista“ (2004). Napriek tomu tento problém nie je primárnym cieľom mojej analýzy – tomu sa budem venovať v ďalších riadkoch.
Ako druhé, stojí za pozornosť fakt, že dnes sa „výlety do neba“ stávajú takmer bežnou súčasťou života mnohých kresťanov. Píšu sa o nich knihy a mnohé z nich dosahujú status bestselleru, avšak nie len v kresťanských kruhoch, ale aj v širšom, sekulárnom publiku. Zarážajúce je, že jednotlivé svedectvá o návšteve neba si často odporujú. Kde je teda pravda? Ktoré svedectvo môžeme považovať za skutočne pravdivé?
Sekulárny svet sa opakovane chopil kresťanskej literatúry faktu, čím z nej vytvoril bestsellery, a to aj napriek tomu, že Písmo sväté jasne hovorí:
„Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta, a svet ich čuje. My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Ztadiaľ známe ducha pravdy a ducha bludu.“ (1Ján 4:5-6)
Znamená to, že svet a ľudia v ňom skutočne plne patria Bohu? Sú všetci úprimnými kresťanmi, ktorí nasledujú Krista vo všetkom, čo konajú? My však vieme, že to nie je pravda. Udalosti dnešných, rovnako ako minulých dní, nám ponúkajú jasný dôkaz. Stačí si zapnúť TV noviny, aby sme videli realitu dnešného sveta, ktorá vôbec nesvedčí o živote plne oddanom Bohu.
Ako je teda možné, že New York Times zaradil túto knihu medzi bestsellery? A ako to, že recenzie tejto knihy obsahujú výroky, ktoré nadchýnajú sekulárny svet a zároveň čitateľov kresťanskej literatúry?
„Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, či existuje nebo? Po prečítaní knižky „Nebo nie je výmysel“ sa váš názor možno zmení, pretože toľko dôkazov o existencii neba, ktoré ponúka tento New York Times Bestseller, vás určite ohromí.“
Biblia nám ponúka dostatok dôkazov a evidencie o existencii neba. Ak však Božie neomylné slovo, ktoré je samotnou Pravdou, nedokázalo ohromiť srdcia týchto ľudí, akýkoľvek iný dôkaz, nech sa zdá akokoľvek presvedčivý alebo biblicky presný, pravdepodobne neuspeje.
Situácia je smutne opačná, než by mala byť, a práve to je dôvodom na hlboké znepokojenie. Tento stav jasne vystihuje citovaný text z 1Ján 4:5-6. Ďalším aspektom, ktorý zvážim, sú interview Coltona Burpa, v ktorých postupom času odhaľuje nové svedectvá o svojej návšteve neba. Tieto detaily sa nenachádzajú ani v knihe, ani vo filme, no pre nás môžu byť veľmi dôležité a užitočné.
Chcem na začiatku úprimne prehlásiť, že verím v nebo, o ktorom Biblia strategicky mlčí len tam, kde to považuje za vhodné. S nádejou očakávam na svojho Ženícha, ktorý ma vezme k sebe pri vytrhnutí, ak budem nájdený bdejúci a pripravený na svadbu Baránkovú.
Taktiež verím, že Colton Burpo zažil niečo, čo nemožno vysvetliť vedecky, ale len prostredníctvom jazyka nadprirodzeného zážitku. Zámerne som ponechal veľké začiatočné písmená pri slovách Boh a Ježiš (v citáciách knihy a rozhovorov), aby som nezaujal stanovisko k rozdielu medzi Bohom Otcom a Ježišom Biblie a bohmi či Ježišmi, ktorí sú nám niekedy falošne predkladaní.
Milovaní, mojím cieľom nie je rozdelenie ani presviedčanie. Snažím sa skôr poukázať na nejasnosti, ktorých je v knižnej aj filmovej predlohe viac než dosť, a podnietiť Vás k zamysleniu nad medializovaným zážitkom Coltona Burpa. Prináša tento príbeh skutočne slávu Bohu Izraelovmu, alebo ide len o ilúziu, ktorá sa tak javí?
Akiane Kramarik
Na začiatku filmu „Nebo nie je výmysel“ môžeme vidieť dievča, ktoré práve maľuje oko na obraze, ktorý v knihe spoznávame až takmer na konci príbehu. Toto dievčatko sa objaví aj na konci filmu, kde ukazuje svetu dokončenú maľbu, ktorá bola na začiatku prezentovaná ako práve vznikajúca. Kto je týmto dievčatkom a čo to namaľovala? Týmto dievčatkom je dnes už 20-ročná Akiane Kramarik. Začala maľovať vo veku 6 rokov, podľa jej slov na popud Boha, ktorý s ňou začal komunikovať.
Božie povzbudenie ju motivovalo k tomu, aby začala kresliť svoje vízie – vízie o nebi, ktoré mala už od 4 rokov, a ktoré sú, podľa jej vlastného vyjadrenia, inšpirované jej osobným spojením s Bohom. O akého Boha ide, nechám na vašom vlastnom posúdení. Jej obrazy sa predávajú v cenách od 10 000 US $ až po 3 000 000 US $, čo tvorí skutočne zaujímavý biznis.
Jednou z jej najznámejších maľieb, ktorá je známa po celom svete, je práve Prince of Peace, ktorá sa objavuje ako v knihe, tak aj vo filme. V jednom z rozhovorov na TBN sa jej pýtali na túto maľbu:
„Táto maľba má názov „Princ pokoja“. Namaľovala som ju, keď som mala 8 rokov.“
Moderátor:
„Hľadala si niekoho ako model, pre maľbu?“
Akiane:
„Keď som mala 8 rokov, hľadala som niekoho (nejaký model), ktorý by prezentoval Ježiša. Ale dva roky som nevedela nikoho nájsť.“ Moderátor: „Prečo si ho nevedela nájsť? Lebo si niečo videla? Musíš ísť naspäť, porozprávaj nám ten príbeh.“
Akiane:
„Ja si myslím, že Boh chcel aby som čakala tie roky. Myslím si, že (Boh) niečo skrýval. V jeden deň sme obedovali s rodinou a povedala som im, aby sme sa pomodlili za to, aby Boh priviedol tú správnu osobu. A tak sme sa pomodlili, a nasledujúci deň poobede niekto zaklopal na dvere. Otvorila som dvere a nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola to tá perfektná osoba. Bol to jeden muž, ktorý bol tesár. Mal výšku cez dva metre (okolo 210 cm). Povedala som „Bože, ďakujem za odpoveď na modlitbu“. Ten pán súhlasil s tým, že bude pre mňa vzorom, modelom pre maľovanie, tak som hneď začala maľovať.“
Je tiež dôležité spomenúť, že Akianina matka v rozhovore uviedla, že ona a jej rodina boli ateisti. Napriek tomu sa zdá nezvyčajné, že by kreslila Krista podľa podoby človeka, čo je niečo, čo by som nemal prehliadnuť a prijať bez otázok. Na spomínanej maľbe, Prince of Peace, je Ježiš zobrazený tak, ako by mal „v skutočnosti“ vyzerať podľa vízie, ktorú mal Akiane. Toto tvrdenie podporuje aj otec malého Coltona Burpa, ktorý sa snažil presne zistiť, ako by podľa malého Coltona mal Ježiš vyzerať, čo zjavne koresponduje s touto obrazovou predstavou:
„Táto konkrétna otázka (ako vyzerá Ježiš), nás tak výnimočne zaujímala preto, že ako kňaz trávim mnoho času v nemocniciach, kresťanských kníhkupectvách a kostoloch, kde na každom kroku vidím maľované, či kreslené podobizne Krista… Vždy, keď sme narazili na obrázok Ježiša, obrátili sme sa na Coltona: „A čo tento? Vyzerá ako Ježiško?“ (str. 114)
Po tom, čo malý Colton Burpo postupne odmietol všetky svetovo známe aj neznáme podobizne Ježiša Krista, jeho otec začal strácať nádej, že nájde obraz, na ktorom by Colton spoznal „pravú podobizeň Ježiša“. Moja otázka je: Má pastor, kňaz, farár alebo služobník Boží pokračovať v hľadaní tejto podobizne (z popudu vlastnej žiadostivej zvedavosti), keď Boh jasne zapovedal v Svojom Slove takéto pokusy? A ako je možné, že v knihe a vo filme sa ani raz nezmienia, že to je proti Jeho Slovu? Síce spomínajú, že „nijaký pozemský obraz nedokáže verne zachytiť majestátnosť Božieho Syna“ (str. 167), ale žiadne biblické korigovanie sa neuskutočnilo.
Necelé 3 roky po zážitku Coltona a jeho rodiny, keď už úplne prestali dúfať, im prišla do cesty nahrávka, kde bola maľba 8-ročnej Akiane, ktorá tak ako Colton tvrdí, že bola v nebi. Colton následne túto nahrávku uvidel a reagoval: „Oci, tento je správny – tento sa vydaril.“ (str. 167). Toto presvedčilo jeho rodičov, že vďaka maľbe mladej Akiane konečne našli skutočný obraz Krista, ktorý takto reálne vyzerá.
Tu však nastáva problém, ktorý ide proti samotnému Písmu. V Exoduse nájdeme mnohé definitívne vyhlásenia proti akémukoľvek pokusu zobrazovať si podobu Boha alebo vecí na nebi a na zemi.
„Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou…“ (2Moj 20:4).
Tento problém sa týka aj predstáv o Ježišovi – či už ide o sochy, náboženské maľby, alebo filmy na striebornom plátne. Boh to vo Svojom Slove jednoznačne zapovedal. Prečo? Jedným z mnohých dôvodov a následných problémov je to, že tieto predstavy nevyhnutne vedú ľudí k modlárstvu, čo vytvára priestor pre povery a okultizmus, ako to zdôrazňuje Písmo v nasledujúcom piatom verši:
„Nebudeš sa im klaňať, ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia.“ (2Moj 20:5).
Možno si poviete: „Ja sa žiadnemu obrazu neklaniam, ani mu neslúžim a ani nikdy nebudem. Tak prečo by mal byť problém, ak si ho vytvorím?“ Tento postoj by mohol byť v poriadku, ak by ste neignorovali predchádzajúci verš, kde sa jasne píše: NEUČINÍŠ SI! V Písme je tento zákaz neklamaný a záväzný. Ak by sa tento verš neobjavoval, možno by sme sa mohli s tým stotožniť. Ale keďže sa tu nachádza, nie je to v poriadku! Boh jasne vyzýva: „Neučiníš si!“, a to je inštrukcia, ktorej by sme sa mali držať ako biblickí veriaci kresťania.
Ďalším problémom je to, že akékoľvek reprezentácie podoby Ježiša Krista musia byť automaticky falošné, pretože neexistujú žiadne opory v Písme – navyše, sú zakázané a odsúdené samotným Bohom. Ani Pán Ježiš, ani Boh Otec, ani Duch Svätý nemôžu podporovať akúkoľvek maľbu Jeho portrétu, pretože to by znamenalo, že Boh nie je verný Svojmu Slovu. Takýto postoj by úplne negoval hodnotu Biblie.
No mnohí veria, že Ježiš podporoval mladú Akiane, pretože jej umelecké schopnosti a svedectvo o Ježišovi môžu „nasmerovať ľudí na Pána“. Aké je však ovocie jej činov? Je napísané:
„Každý z nás sa nasýti ovocím svojich rtov.“ (Príslovia 18:20).
Je potrebné porovnať slová Akiany, ktoré vo vek 16 rokov povedala o Ježišovi, s Biblickým učením.
„Ježiš sa s nami podelil: „Ja som cesta, pravda a svetlo. Nikto neprichádza k Otcovi, len skrze mňa.“ Mám pocit, že nás pozval k účasti na božstve. Každý z nás je jednou pôvodnou cestou k ceste pravdy a svetla, a bez našej individuálnej lásky a úsilia nemôžeme pochopiť a dosiahnuť Boha.“
Jej výklad (New Age) odmieta Ježiša Krista ako jediný spôsob a jedinú cestu k spáseniu a zmiereniu s Bohom. Tento postoj sa v konečnom dôsledku staví proti tomu, čo Ježiš učil a v prospech Satanovmu sľubu, ktorý dal Eve v záhrade Eden. Tento konflikt medzi Božím učením a new age filozofiou je zásadným problémom, ktorý treba vždy kriticky posudzovať v svetle Písma.
„Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé…“ (1Moj 3: 5).
Tento príbeh v knihe môže navodzovať zdanie, že Akainine maľby priniesli ovocie v podobe uverenia jej mamy, ktorá v interview povedala, že „určite musí Boh existovať“ (aj keď bola ateistka). Zároveň však poukazuje na široký pojem, ktorý používajú mnohí na celom svete, vrátane neznovuzrodených a do cirkevného života nezainteresovaných ľudí, ktorí veria v existenciu Boha (no nie vždy toho biblického).
Je rozdiel veriť v existenciu Boha a veriť Jemu samotnému ako skutočnej živej osobe. Avšak slovo evanjelia ani slová o Ježišovi ako Spasiteľovi tu nepadli. Je toto ovocie? Ak Vám to ako ovocie postačuje, možno niekde bude problém. Obrazy mladej Akiany, ako aj jej slová, jasne odrážajú a reprezentujú „iného Ježiša“, a nie Ježiša z Biblie.
Moja otázka znie: Ako je možné, že malý Colton, práve jej maľbu a obraz Ježiša Krista identifikoval ako ten jediný správny? Rozsúdenie nechám na Vás.
Opustenie tela
Počas operácie malý Colton podľa jeho tvrdení opustil vlastné telo a neskôr o tomto svojom zážitku rozprával svojim rodičom. V knihe aj vo filme sa miesta a osoby prítomné pri tejto konverzácii líšia, ale obsah ostáva rovnaký. Neviem, prečo je tomu tak – záver si z toho vyvoďte sami. Začalo to tak, že Colton hovoril otcovi, že mu pri jednej príležitosti jeho návštevy spievali anjeli. Na otázku, kedy mu spievali anjeli, odpovedal, že pri operácii, vtedy, keď mama v jednej miestnosti telefonovala a otec sa modlil v druhej. Otec sa ho pýta, ako o tom vie.
„Lebo som vás videl… Vyšiel som von z tela a zhora som sa díval, ako ma ujo doktor operuje. Potom som videl teba a mamku. Ty si bol sám v nejakej malej miestnosti a modlil si sa. Mamka bola inde a tiež sa modlila a ešte telefonovala.“ (str. 19).
Colton tvrdí, že opustil svoje telo počas operácie. Hovorí, že keď vyšiel zo svojho tela, tak prišiel k nemu Pán Ježiš a aby nebol nervózny, tak Pán Ježiš privolal anjelov, aby mu spievali. Písmo nám vraví, že smrť nastáva vtedy, keď duch opúšťa svoje telo. Áno, v tom nevidím problém.
Ale problém predsa nastal. Počas Coltonovej operácie nenastalo nič také ako klinická smrť alebo úplné úmrtie pacienta počas operácie. Lekárska správa a protokol počas daného zákroku toto tvrdenie potvrdzuje. Zároveň tu máme otcove, ako aj chlapcove vyjadrenia (vo filme hlavne, ale aj v knihe), ktoré opakujú nie raz zvedavcom, ktorí im pokladajú otázky ohľadom tejto skúsenosti (novinári, osadenstvo spoločenstva…) a zhodne tvrdia, že malý Colton počas operácie nezomrel, ani neupadol do klinickej smrti, čo by mohlo privodiť NDE (Near Death Experience). Tu sú otcove slová:
„Bolo to jasné ako facka: Colton neprežil klinickú smrť“ (str. 100).
Možno Vás ale mätí chlapcova výrok ohľadom jeho smrti, ktorý navodzuje ideu, že zomrel: „No dobre, aj ja som zomrel, ale len na chvíľočku“ (str. 100), aj keď sme si toto tvrdenie pred chvíľou vyvrátili a vyvrátil ho aj samotný Colton.
„Pochopil som, že keď Colton uznal chvíľkovú smrť, snažil sa len prispôsobiť ockovo “múdre“ tvrdenie vlastným zážitkom.“ (str. 101)
Prečo Colton tvrdil, že zomrel, keď nezomrel? Odpoveď je jednoduchá. Preto Colton povedal svojmu otcovi, že zomrel, lebo mu otec povedal, že človek musí najprv zomrieť, aby mohol ísť do neba.
„Ľudia musia zomrieť, aby mohli ísť do neba“ (str. 100).
A na základe toho si Colton vydedukoval, že zomrel, keďže bol v nebi. Čo sa tu teda stalo? Na to nemám jednoznačnú odpoveď, ale otáznikov je tu viac ako odpovedí. Ja teraz nebudem spochybňovať Coltonovu návštevu neba, ale spôsob, akým sa to udialo.
Nachádza sa takáto skúsenosť v Písme? Apoštol Pavol takúto skúsenosť mal (2Kor 12:2-4) a podľa nej Coltonov otec, uznal synov výlet do neba ako biblicky obhájiteľný. Koniec koncov, môžeme Pavlovu skúsenosť definovať ako skúsenosť totožnú s chlapcovou? Stalo sa Pavlovi presne to isté, čo Coltonovi pri operácii? Poďme sa nato pozrieť.
„Znám človeka v Kristovi – pred štrnástimi roky, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Bôh vie – ktorý bol ako taký vytrhnutý až do tretieho neba. A znám takého človeka – či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie – že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť.“ (2Kor 12:2-4).
Pavol v 2. Korintským 12:2-4 hovorí, že pozná človeka, ktorý bol vytrhnutý do tretieho neba. My vieme, že hovorí o sebe, no podstatné je, že vraví, že ani on sám nevedel, či to bolo v tele alebo mimo tela (teda v duchu). Nakoniec dodáva, že Boh vie. Pavol ďalej hovorí, že bol vytrhnutý do raja (neba), ale o tom, čo tam počul a videl, nesmie človek hovoriť. Inými slovami, nebolo mu to dovoleno. Verím, že práve tento zážitok bol jedným z dôvodov, prečo mal Pavol osteň v tele, ako pokračuje v siedmom verši.
„A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval.“ (2Kor 12:7).
Veľkosť zjavení, ktoré mal Pavol od Pána, ho mohli viesť k duchovnej pýche a povýšenosti, a preto mu bolo zakázané o nich hovoriť. Zmenili sa od tej doby Božie požiadavky? Alebo to bol len Pavlov prípad, že musel mlčať a bol mu daný osteň do tela? Dnes, môžu všetci slobodne a s čistým svedomím “trúbiť” do sveta, to, čo bolo predtým zakázané? Nemýľme sa.
„Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ (Žid 13:8). Výnimkou je pisateľ knihy Jób a Jánovo zjavenie. Ján nám vraví, že toto je: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore, a on pošlúc ho po svojom anjelovi ukázal v znameniach svojmu sluhovi Jánovi.“ (Zj 1:1).
Toto zjavenie má pevne daný cieľ a je určené pre Božích služobníkov. Nejedná sa o náhodné zjavenie, aby sa nepovedalo, ale o presne zaznamenané prorocké videnie, ktoré má svoje miesto v Písme a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Aký je však rozdiel? Rozdiel spočíva v tom, že toto nie je náhodná vizita neba, ako u Coltona Burpa, ktorá nám hovorí to, čo Biblia zakazuje, a kde Boh je prizerajúcim „dobrým ujom“. Ďalej nám Ján v Zjaviteľstve zanecháva presné súradnice ohľadom jeho stavu počas vytrhnutia.
„Bol som v duchu v deň Pánov…“ (Zj 1:10).
Toto tvrdenie sa opakuje viac ako jedenkrát v Zjaviteľstve Jánovom, čo znamená, že sa jednalo ako o videnia, tak aj o vytrhnutie duchom počas videnia, a toto vytrhnutie sa udialo viackrát. Či počas jedného dňa, to neviem, ale rozhodne sa udialo viac ako jedenkrát.
„Potom som videl, a hľa, dvere boli otvorené na nebi, a ten prvý hlas, ktorý som počul jako trúbu, hovoriacu so mnou, vravel: Vystúp sem hore, a ukážem ti, čo sa musí stať potom. A hneď som bol v duchu…“ (Zj 4:1-2).
Ján sa nám nepokúša nanútiť pohľad na opustenie tela s následným obzeraním si samého seba na zemi, zatiaľ čo on putuje priestorom, rovnako ako to nerobí ani Pavol. Takýto nebiblický pohľad sa nám pokúša nanútiť ako kniha, tak aj film a koniec koncov aj Coltonov otec. U Jána a Pavla je všetko riadené samotným Bohom, a v tom je rozdiel. Je rozdiel medzi vytrhnutím človeka Bohom (kde dotyčný buď nevie ako, a aj keď vie ako, jednoznačne nevidí svoje telo, pokiaľ sa nachádza v duchu) a medzi svojvoľným opustením tela, ako napr. pri zmenenom stave vedomia, meditácii a taktiež kliniká smrti, ktorú ale malý Colton nezakúsil.
Samozrejme, kliniká smrť je odysea sama o sebe, ale o tej sa tu rozpisovať nebudem, keďže ju Colton nezažil. Jedným z možných vysvetlení je astrálna projekcia, čo je okultná, démonická praktika, ktorú využívali a využívajú šamani aj nadšenci východných náboženstiev.
Čo to je astrálna projekcia?„Astrálna projekcia je stav, keď svoje vnútorné telo oddelíme od svojho vonkajšieho tela (inými slovami: uvoľníme svoje astrálne telo). Naše astrálne telo je nehmotná verzia nášho fyzického tela, ktorá sa v bežnej dennej existencii nachádza v našom fyzickom tele. V bežnom živote vnímame astrálne telo a jeho prežitky ako podvedomie a nazývame to “sny”. Keď máme dostatočné množstvo energie a keď máme schopnosť vnímať mimo fyzickú realitu, naše vedomie sa presunie do astrálneho tela.
Takto zažívame svoje astrálne telo napríklad v meditácii. Astrálne telo má schopnosť pohybovať sa mimo obmedzení priestoru a času. Pri astrálnom putovaní naše astrálne telo dokáže prejsť cez každú hmotu, môže prejsť do hocijakej inej frekvencie bez obmedzení a vie sa bez problémov vrátiť späť do svojho fyzického tela. Pri tomto návrate, meditujúci niekedy má “pohľad zvonku” na svoje vlastné fyzické telo…“
Či sa mu stalo práve toto, neviem, no treba mať každopádne na pamäti, že Colton bol vtedy na operačnej sále, obklopený ošetrujúcim zdravotníckym personálom a bol pod vplyvom silnej anestézie, ktorá navodzuje zmenený stav vedomia, pri ktorom sa tieto skúsenosti dejú. Jedno je isté, biblické to nie je!
Dúhová farba koňa Pána Ježiša a zvieratá v nebi. Malý Colton tvrdí, že Pán Ježiš má koňa a videl ho pri jeho návšteve neba. S tým, že Pán Ježiš má, alebo bude mať koňa, ja osobne problém nemám, keďže vieme, že príde na koni k Armagedonu vyslobodiť svoj ľud Izrael (Zjavenie 19:11). Otec mu s láskou oponuje a hovorí, že nikto nevie, či má Pán Ježiš koňa, načo mu Colton odpovedá, že je krásny. Na otázku, akú má ten kôň farbu, chlapec odpovedá:
„Ocko vedel si, že Ježiško má koníka?… Koníka?… Áno, dúhového koníka… Je tam plno farieb…“ (str. 84).
Či sú, alebo nie sú všetky farby dúhy v nebi, tu riešiť nebudem, i keď ja osobne si myslím, že je tam omnoho viac farieb, ako len farby dúhy (to je asi jediné v čom sa s Akiane zhodneme). Čo mi tu ale nesedí, je farba koňa. Písmo nám podáva svedectvo, že Pán príde skutočne na koni, ale uvádza nám aj farbu toho koňa.
„A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravodlivosti súdi i bojuje. A jeho oči boli ako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie..“ (Zj 19:11-13)
Sú dve odpovede na tento, možno pre niekoho banálny problém. Buď Písmo klame, alebo má Pán Ježiš v zálohe ďalšieho koňa, o ktorom nevieme. Ani jedna, ani druhá. Správna odpoveď je:
„Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.“ (Jan 17:17).
Ja budem stavať na tom, čo vraví Písmo, ktoré mi vraví, že Pán Ježiš príde na bielom koni. Na druhej strane si myslím a verím, že v nebi zvieratá nie sú (v tejto chvíli), nepočítajúc nebo ako tisícročné kráľovstvo, kde podľa Písma zvieratá budú (Iz 11:6, 65:25).
Zároveň sa s touto otázkou chcem dotknúť ďalšieho problému, a to zvierat v nebi. Colton tvrdí, ako už aj mnohí ďalší pred ním, že v nebi zvieratá sú (Percy Collett – „5 a pol dňa v nebi“ – pisateľ tu píše, že psy v nebi neštekajú a pod.).
Neviem, aký je Váš názor na prítomnosť, resp. neprítomnosť zvierat v nebi. Myslím si, že Písmo, aj keď sa zdá, že v tomto prípade mlčí, je celkom jasné z kontextu celého obsahu a komunikácie k nám. Poďme sa na to pozrieť. Boh vdýchol dych života do človeka (1Moj 2:7) a rovnako aj do zvierat (1Moj 1:30, 6:17, 7:15-22), keďže tie by za žiadnych okolností nemohli existovať a žiť bez priameho zásahu stvoriteľskej moci Živého Boha. Primárny rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je ten, že človek je stvorený na obraz Boží, na Jeho podobu (1Moj 1:26-27).
Zvieratá naopak neboli stvorené na obraz Boží, aby sa Mu podobali. Byť stvorený na obraz Boží, byť Mu podobný znamená, že podobne ako Boh, aj človek má duchovný rozmer, myseľ, cítenie, vôľu a istý aspekt bytia, ktorý pokračuje aj po smrti. Ak zvieratá majú „dušu” alebo nemateriálny aspekt, je inej a iste nižšej „kvality”. Tento rozdiel znamená, že zvieratá a ich „duša” nemá pokračovanie po smrti. Pozrime sa na to ešte inak. Vieme, že podľa Písma, budú všetci ľudia vzkriesení, ako pri prvom, tak aj pri druhom vzkriesení.
O zvieratách tam vôbec nie je reč, z čoho predpokladám, že zvieratá vzkriesené zaiste nebudú. Samozrejme, Boh hovorí, že stvorí všetko nové. Je teda možné, že keď skončí tisícročné kráľovstvo, stvorí aj úplne nové zvieratá na novej zemi a v novom nebi. Boh je Bohom a Jemu patrí všetka moc. Jedno je ale isté. Zvieratá, ktoré zomreli vzkriesené nebudú, keďže plán spásy je určený pre ľudí, nie pre zvieratá.
A taktiež je isté, že v tejto chvíli nie sú zvieratá v nebi, iba tu na zemi. A to z dôvodu, že zviera nemá prístup k viere v Mesiáša alebo k Jeho odmietnutiu, a teda ani možnosť dostať sa buď do neba alebo do pekla. No ak by chcel ktokoľvek tvrdiť, že na základe Zjavenia 5:5-6 sú zvieratá v nebi aj teraz, je tento jeho pokus vopred odsúdený k nezdaru a k následnému odmietnutiu. Nech už by Božie slovo a verše 5-6 zo Zjavenia 5 kap. pokrútil akokoľvek a koľkokoľvek krát, k výsledku „zvieratá v nebi v prítomnom čase” sa nedopracuje.
Výzor ľudí a Ježiša Krista v nebi Hoci väčšina z Coltonových pozorovaní v nebi nie je mimo oblasť možností toho, čo by tam v skutočnosti aj mohlo byť, je potrebné uviesť, že sú to každopádne mimo-biblické pozorovania a informácie, z ktorých sú niektoré viac problematické ako tie ostatné. Napríklad, Colton vysvetľuje, že „V nebi každý vyzerá trocha ako anjel“ (str. 94), s krídlami, (ktorých veľkosť záleží na veľkosti danej osoby) a so svätožiarou.
„Každému nad hlavou svieti svetlo.“ (str. 94).
Vzhľadom na to, že ešte nenastalo vzkriesenie premenených fyzických tiel veriacich, ich forma v nebi nemá fyzikálne vlastnosti. Preto nutnosť krídiel hocijakej veľkosti nemá zmysel. Navyše, okrem cherubínov a serafínov, ktorí sú opísaní v Písme, a okrem dekoračných prvkov v chráme a na zľutovnici (Truhla Zmluvy), anjeli, ktorí sa zjavovali ľuďom, neboli nikdy popisovaní tak, že by mali krídla.
Svätožiaru môžeme nájsť akurát tak na rôznych obrazoch, o ktorých sme si už povedali vyššie, a ani obhajoba tejto svätožiary od Coltonovho otca, skúšajúca sa oprieť o biblické verše, myslím, že neobstojí. A možno… Za zmienku stojí tvrdenie, že všetci v nebi majú krídla, okrem Pána Ježiša, a že tam všetci lietajú, znovu okrem Pána Ježiša.
„Aha… Takže si chodil, alebo lietal?… Všetci sme lietali. Teda okrem Ježiška. On jediný v nebíčku nemá krídla. Ježiško chodí hore a dolu ako výťah.“ (str. 93).
Coltonov otec si to vysvetlil podľa veršov z Luk 24:51 a Sk 1:9, ale to by znamenalo, že Pán Ježiš je obmedzený ako “invalid“, chodiaci len hore a dolu? Už to nie je majestátny Boh? Toto tvrdenie je jednak smiešne a nebiblické. My vieme, že Kristus bol vzkriesený telesne a vystúpil telesne aj do neba, aby sa posadil po Otcovej pravici. Dokedy?
„….Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ (Židom 1:13).
Ja neverím tomu, že Pán Ježiš si chodí hore dolu a zjavuje sa kade tade od svojho nanebovstúpenia (Luk 24:51 a Sk 1:9). Duchovne možno aj hej, aj keď je to diskutabilné, ale telesne určite nie, keďže sedí po pravici Otcovej až do dňa vytrhnutia, kedy zíde po oblaky (1Tes 4:16-18) a potom k Armagedonu (Zj 19:11).
Aj pri Štefanovom ukameňovaní ho vidíme na rovnakom mieste – po pravici Božej (Sk 7:56). Áno, Boh je všadeprítomný a všemocný, ale nad to, sa obmedzil svojím Slovom. A Kristus je prítomný v každom, skrze Ducha Svätého, kto Ho prijal vierou a žije podľa vôle Otca, ktorý je v nebesiach (Mat 7:21).
„Ježiško má svetlé oči. Modré, alebo zelené, niečo medzi tým.“… “A oči… och, ocko, Ježiško má také pekné oči!“ (str. 86)
Colton tvrdí, že videl Ježišove oči, ktoré mali zeleno-modrú alebo modro-zelenú farbu. Tento popis evokuje podobné zobrazenie árijského Ježiša, aký sa používal v Nemeckých učebniciach počas obdobia tretej ríše. Samozrejme, nevieme s istotou, akú farbu očí mal Ježiš, ale toto tvrdenie môže pôsobiť neprimerane.
Colton taktiež presne popísal rany na Ježišových rukách a nohách, ktoré ostali po ukrižovaní. Avšak, miesto, ktoré Colton uvádza v knihe na rany Pána Ježiša, sa líši od miesta použitého vo filme. Takisto sa v knihe oproti filmu menia zúčastnené osoby, ale miesta rán na dlaniach (nie zápästiach) zostávajú zhodné.
„A akej farby sú Ježiškove fľaky?“… “Červenej. Ježiško má červené fľaky.“ Stislo mi hrdlo, lebo už som pochopil, čo chcel Colton povedať. Opatrne, pokojne som sa opýtal: „Kde má Ježiško fľaky?“ Colton bez váhania vyskočil. Vystrel pravú ruku dlaňou hore a ľavou ukázal do stredu. Potom vystrel ľavú dlaň a ukázal na ňu pravou rukou. Napokon sa zohol a prstami sa dotkol oboch nôh.“ (str. 88).
Rímske ukrižovanie za doby Ježišovej a rímskej okupácie Jeruzalema sa vykonávalo inak než je to bežne zobrazované na maľbách alebo sa predáva cez ústnu tradíciu. Rímski vojaci vykonávali popravu ukrižovaním tak, že klince neboli zabité cez dlane, ako sa to obvykle ukazuje v klasických zobrazeniach. Historické pramene a experimenty ukazujú, že klince prechádzali medzi kosťami zápästia, nie cez dlane, ako sa bežne zobrazuje.
Ak by klince prechádzali cez dlane, telo by sa im mohol vyvliecť medzi prstami, keďže by nezvládali udržať váhu ľudského tela. To môže viesť k nesprávnemu pochopeniu Ježišových slov Tomášovi v Jánovi 20:27: „Pozri na moje ruky“. Z pohľadu anatómie je zápästie považované za súčasť ruky, čo môže osvetliť aj chybné pochopenie od chlapca, ktorý videl zobrazenie Ježiša, ktorý sa líšil od biblického opisu.
V rámci rozhovoru s Marylin Hickey sa malý Colton vyjadril k tomu, či videl Boha Otca. Jeho odpoveď spôsobila zmiešané pocity u tých, ktorí to počuli, ale jeho svedectvo o Božej podobe bolo prijaté s údivom a úsmevom. Tu je Coltonova odpoveď na otázku: Videl si v nebi Boha?
„Videl som Boha. Vyzeral dosť podobne ako Gabriel, len väčšia verzia. O dosť väčšia. Boh aj Gabriel vyzerali tak, že mali žlté vlasy, ktoré siahali po ramená, modré oči a žiarivý úsmev. Zlatú šerpu, biele rúcho a Božie krídla boli najväčšie.“
Má Boh krídla? Zaujímavé je, že podľa slov Coltona Pán Ježiš krídla nemá. Koho Colton videl, to Vám nepoviem, ale môžem Vám povedať, koho nevidel. Colton nevidel Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho – nášho Nebeského Otca, Boha Izraelovho! Písmo jasne hovorí, že „Boha nikto nikdy nevidel“ (Ján 1:18). Tento text nám pripomína, že Boh v svojej plnej sláve nie je viditeľný pre ľudské oči.
Rodinné záležitosti
Pri jednej príležitosti, keď Colton ležal v nemocnici pred operáciou a po prebudení po operácii, sa podľa jeho otca choval veľmi rozrušene a kričal neznesiteľne. Jeho otec sa ho neskôr spýtal, prečo tak veľmi kričal. Colton odpovedal:
„Kričal som, lebo Ježiško po mňa prišiel a povedal, že musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš. Tak som kričal, aby si vedel, že už idem.“ (str.102).
Absurdné prehlásenie – Pozrime sa na túto situáciu logicky. Colton kričal pred operáciou, čo by sa dalo pochopiť ako reakcia 3-ročného dieťaťa. Po prebudení, keď sa vrátil z operácie, opäť kričal. Avšak, vzhľadom na silnú anestéziu, počas operácie spalo dieťa a zdravotnícky personál nezaznamenal žiadny nezvyčajný výskyt. Kričal teda po prebudení, nie pri návrate z neba. Ak by bol podľa tvrdení skutočne na „ceste“ do neba, prečo kričal potom?
Záhadné tvrdenie o modlitbe: Colton údajne povedal: „Musím odísť, pretože sa za mňa modlíš.“ Týmto vyvoláva otázku, či je život v našich rukách a môžeme ho ovplyvniť modlitbou. Ak by tomu bolo tak, znamená to, že Božie plány sú na ústupe, pokiaľ neexistuje modlitba z ľudskej strany? Toto je v zásadnom rozpore s biblickým učením, ktoré zjavne nepredstavuje náš vplyv na Božiu vôľu.
Kde je v tomto všetkom biblický základ? V Písme nikdy nenachádzame prípady podobné tomu, čo nám prezentuje Colton. Písma hovoria o zázrakoch a vzkrieseniach, no tieto nikdy neboli sprevádzané podrobným opisom nebeských výjavov či „lona Abrahámovho“, ako sa deje v súčasnom príbehu.
Podobné svedectvá môžete počuť z tábora Hnutia Viery a taktiež z ultra-charizmatickej odnože letničiarstva. Boh vždy vykoná, čo chce podľa Svojej vôle, nie podľa našich predstáv a často krát sebeckých záujmov. Ďalšou zaujímavou epizódou, s ktorou sa stretneme iba v knihe, je otázka Coltonovej babky, ktorá vyvoláva viac otázok ako odpovedí.
„Spomínal Ježiško, ako sa tvoj ocko stal kňazom?“
Colton ma zaskočil horlivým súhlasom.
„Ó, áno! Ježiško povedal, že išiel za ockom a povedal mu, aby sa stal kňazom. Keď mu to ocko sľúbil, Ježiško sa hrozne tešil.“ (str. 112).
Ježiš, ktorého Colton videl, nie je vševedúci? Toto chlapcovo svedectvo, akokoľvek dojemné, za žiadnych okolností neobstojí pred svedectvom Písma. Čo vraví Písmo?
„Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obraz jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ (Rim 8,:29-30)
A na inom mieste:
„Tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle.“ (Ef 1:4-5)
A nakoniec:
„Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka. Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty. Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko…… Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.“ (Ž 139:2-4, 13)
Všemohúci Boh vie o nás všetko, a preto myšlienka, že majestátny Boh sa ide pýtať niekoho, či sa stane kňazom, je absurdná. Boh povoláva tých, ktorých predzvedel, alebo inak povedané, ktorých vopred poznal pred založením sveta.
Snáď si nemyslíme, že Boh nepoznal jeho odpoveď ešte pred tým, ako sa niečo “spýtal”? On pozná naše slová ešte pred tým, ako ich máme na jazyku. Opäť sa pýtam: „Akého Boha to Colton videl?“ Ďalšie nezrovnalosti, Coltonove odhalenia, ktoré už všetky rozoberať nebudem, patrí:
- – anjeli mu spievali „Jesus Loves Me“, zatiaľ čo on od nich chcel, aby mu spievali „We will rock you“ od skupiny Queen, čo ale anjeli odmietli,
- – stretol Jána Krstiteľa a anjela Gabriela,
- – anjeli nosia meče, aby ochránili nebo pred satanom,
- – učil sa a robil domáce úlohy v nebi,
- – tvrdil, že videl diabla,
- – maznal sa s Ježišovým dúhovým koňom,
- – už spomínané opisy rán a oblečenia, vrátane koruny s ružovým diamantom, ktorú mal Ježiš na sebe,
- – každý má inú farbu šerpy,
- – Ježišova je purpurová – rovnakej farby je odev ženy jazdiacej na šelme! (Zj 1:4)
- – tvrdenie, že bol v nebi 3 minúty,
- – stretol jeho pradeda, ktorý zomrel niekoľko desaťročí predtým, než sa Colton narodil,
- – stretol svoju nenarodenú sestru,
Významné stretnutia
Pri posledných dvoch spomínaných zážitkoch by som sa rád na chvíľu zastavil a rozobral ich. Colton tvrdil, že sa v nebi stretol so svojim pradedom. Film a kniha nám to však podávajú odlišne. Prečo? To nechám na vašom posúdení. Vo filme tvrdil, že sa hral s prakom, ktorý spravil Coltonovmu otcovi, keď bol ešte malý. Ako je to možné? Na to Vám odpoveď nedám, lebo ju nepoznám, ale ak sa to zdá totálne absurdné iba mne, tak sa týmto bodom ďalej nezaťažujte.
Sám Todd Burpo, teda otec malého Coltona, tvrdí, že nevie, čomu alebo v čo jeho dedo veril (ak teda vôbec v niečo), a nie len on, ale ani nikto z jeho rodiny (ako otcovej, tak jeho vlastnej) to nevedeli, až do jeho tragickej smrti. Tu asi neplatia Ježišove slová, ktoré povedal svojim učeníkom.
„Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Božími. Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.“ (Luk 12:8-9)
Ak nikto nevedel, čomu veril, a predsa veril, tak potom asi nesplnil úlohu, ktorá mu bola daná ako kňazovi rodiny, a neviedol svoju rodinu ku Kristovi v zbožnom a posvätenom živote služobníka Božieho. Tu jednoznačne platí:…
„Ale jestli sa niekto nestará o svojich vlastných a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“ (1Tim 5:8).
Priznám sa, že ja neviem, ako to bolo s dedom Coltonovho otca a s jeho vierou, resp. nevierou v Ježiša Krista ako Mesiáša a s jeho osobným vzťahom k Nemu. A už vôbec neviem, či je alebo nie je v nebi. Tu použijem Pavlove slová: „Boh vie“. No ak sa budeme držať Písma a správ v ňom zaznamenaných, každému úprimne zmýšľajúcemu a hľadajúcemu biblické odpovede na otázky alebo zdanlivé nezrovnalosti, budú hneď tieto vyhlásenia podozrivé.
Tak či onak, tento film podporuje dojem, ktorý je prijímaný širokou verejnosťou (žiaľ aj kresťanskou) po celom svete, že peklo neexistuje, a ak niečo skutočne ozaj existuje, je to jednoznačne nebo. Nebudeme sa strašiť, ale naopak chlácholiť. Toto je falošný pohľad, ktorý hrá do kariet nepriateľovi nášho spasenia. Je nám nenápadne servírovaný dojem, že peklo neexistuje, alebo že všetci idú do neba – tzv. univerzalizmus – a to je skutočne nebezpečné.
V knihe nám je povedané, že v roku 2006 zistili, že Coltonov pradedo bol pozvaný na nejaké stretnutie v Apoštolskom kostole Pána, kde bola výzva k účastníkom, „či prítomní chcú dať život Kristovi“. Strýko Hubert (pastor) videl starého otca zdvihnúť ruku. (str. 111). A tu správa končí.
Videl som stovky ľudí, ktorí na výzvu dvíhali ruky, utekali dopredu so slzami, ktoré im stekali po tvári, a predsa Mu svoj život neodovzdali a ďalej žili podľa svojej žiadosti. Tento krátky príbeh nám má dokázať spásu človeka a opodstatnenie jeho prítomnosti v nebi, ale vo mne znova zanechal len otázky a nimi vyvolané pochyby. Ako som už povedal, ja neviem, či je, alebo nie je v nebi, ale rozdielnosť podania príbehu medzi knihou a filmom je znova veľmi znepokojujúca (aspoň pre mňa áno) a zanecháva v dôverčivom divákovi dojem kresťanského univerzalizmu.
Za zmienku ešte stojí, v súvislosti s týmto odsekom, jedna udalosť zaznamenaná v knihe. Otec ide s Coltonom v aute okolo cintorína a rozprávajú sa o pradedovi, ktorého Colton stretol. Na margo práve míňajúceho cintorína povie otec Coltonovi:
„Ale ty predsa vieš, že pradedo je v skutočnosti niekde inde…“ “Viem, je v nebíčku. Má nové telo.“ (str. 158).
Nové telo? Nové telo predsa dostaneme až pri vytrhnutí (ak budeme stále nažive), alebo pri vzkriesení, nie pri smrti a následnom presune. Písmo o tom jasne podáva svedectvo:
„Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť.“ (1Kor 15:51-53).
Stane sa to až pri zvuku poslednej trúby, nie skôr. Telo v nebi nemá teraz fyzické vlastnosti, tie bude mať až pri vzkriesení a vytrhnutí. Ale ešte jedna vec je tu zaujímavá. Keď si chcel byť Coltonov otec istý, že skutočne stretol jeho dedu, ukázal mu fotku, na ktorej Colton s istotou poznal svojho pradeda.
Moja otázka znie: Ak má skutočne Coltonov pradedo nové telo, také ako Pán Ježiš pri vzkriesení, ako je možné, že ho Colton poznal na fotografii? On svojho pradeda nikdy nevidel (ani na fotke), a predsa ho poznal. Zato Ježišovi učeníci, ktorí s Ním boli deň čo deň, 3,5 roka, Ho nespoznali (Luk 24:13-35 + Jan 21:1-7), až kým nespravil pre nich známe “gesto“, či úkon.
Ďalším stretnutím bolo stretnutie Coltona s jeho nenarodenou sestrou, o ktorú jeho rodičia prišli pri potrate v druhom mesiaci, pred Coltonovým narodením. Pri spoločnom rozhovore so svojou mamou sa jej spýta, či vedela, že má dve sestričky, načo mu ona odpovie:
„Nie, máš iba jednu sestričku, Cassie.“ (str. 115).
(Cassie je staršia sestra Coltona). Jeho odpoveď bola pre ňu šokujúca:
„Nie… Mám dve sestričky. Jedna ti zomrela v brušku, však?“ (Str. 115).
Coltonovi nikdy nebolo povedané o tejto bolestivej epizóde zo života jeho rodičov. A presne takýchto vecí sa chytajú zástancovia knihy aj filmu, keď tvrdia, že všetky kritické námietky sú neopodstatnené a blednú pri zrovnaní nadprirodzených poznaní, ktoré Colton odhaľuje. Vecí, ktoré bolo nemožné, aby ich vedel. Jeho rodičia nikdy nepoznali pohlavie plodu. Mama sa ďalej udivene pýta:
„Kto ti povedal, že mi v brušku zomrelo dieťatko?“… „Ona mi to povedala. Sama mi povedala, že ti zomrela v brušku.“ (str. 115).
Zdá sa to divné iba mne? Colton pokračuje:
„V nebíčku ku mne pribehlo dievčatko, vyskočilo na mňa a nechcelo ma pustiť… Vravela, že sa nevie dočkať, kedy prídete s ockom do nebíčka“ (str. 117).
Toto zjavenie, zdá sa byť najpresvedčivejším dôkazom pre jeho rodičov, že ich syn skutočne navštívil nebo:
„Chceli sme veriť tomu, že naše nenarodené dieťa odišlo do neba, aj keď Biblia mlčí v tomto smere, ale teraz sme mali svedka – naša dcéra na nás netrpezlivo čaká vo večnosti.“ (str. 118).
Na otázku nadšenej mamy ako sa sestrička volá, Colton odpovedá:
„Nemá meno. Nijaké ste jej nedali.“ (str. 117).
Chúďa, malé dievčatko. Tam v nebi teraz pobehuje bez mena a nikto na ňu nemôže zavolať? Zvláštna predstava. Písmo nám vraví, že dostaneme nielen nové oslávené telo, ale aj nové meno:
„…a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie.“ (Zj 2:17).
Písmo nám jasne vraví, že nám Boh dá nové meno, a ak by to tak nebolo, tak verím, že by jej ten “Ježiško”, ktorého Colton videl, určite nejaké dal a následne ho povedal aj Coltonovi, keď mu už vyzradil aj nemožné.
Nedostupné informácie
Veľmi som sa počudoval nad odpoveďou, ktorú dal chlapec svojmu otcovi, keď sa ho pýtal:
„No a kto sedí na druhej strane Pánbožkovho trónu?“… „Veď to je ľahké, ocko. Tam sedí archanjel Gabriel. Aj on je veľmi milý.“ (str. 122).
Nech je to ako chce, Coltonov otec si to podoprel staťou Písma, ktorá sa nachádza v Evanjeliu Lukáša, kde sa píše o tom, ktorý stojí pred Bohom.
„Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.“ (Luk 1:19).
Stáť pred Bohom a sedieť vedľa Neho, sú dve odlišné veci. Moja otázka znie: Kde sedí archanjel Michal? Gabrielovi na kolenách? Potom by som bol naozaj rád, keby mi pán Burpo vysvetlil vo svetle jeho pochopenia (Luk 1:19) nasledujúce verše:
„A videl som tých sedem anjelov, ktorí stoja pred Bohom a dalo sa im sedem trúb.“ (Zj 8:2).„Toto sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Bohom, Pánom zeme.“ (Zj 11:4). „Tedy riekol: To sú dve deti oleja, ktoré stoja pred Pánom celej zeme.“ (Zach 4:14).
A kde sedel Colton? Tvrdí, že mu priniesli malú stoličku a sedel „pri Pánbožkovi a Duchu Svätom.“ (str. 123). Prečo tam sedel?
„Sedel som pri Pánbožkovi a Duchu Svätom, lebo som sa za teba modlil. Potreboval si Ducha Svätého, tak som sa za teba modlil.“ (str. 123).
Coltonove slová: „musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš.“ Kto sa teda za koho modlil a kto to potreboval viacej!? A zdá sa Vám to v poriadku? Pristúpme k opisu “Pánbožka” a “Ducha Svätého”:
„Ako vyzerá Pánbožko? Pánbožko a Duch Svätý?“… Colton zvraštil čelo. „Hmmm, to sa nedá povedať… Je taký,… akože… modrý.“ (str. 123).
Viac sme sa o tom ani v knihe, ani vo filme nedozvedeli, ale myslím, že je to dosť na to, začať uvažovať o dôveryhodnosti tohto literárneho diela. Colton má popravde povedané viac informácií ako Biblia samotná. Aspoň z doteraz povedaného, sa mnoho z týchto “úžasných“ tvrdení v Písme nenachádza. Ani nasledujúce nebude výnimkou. Coltonove poznatky o posledných dňoch sú prinajmenšom zavádzajúce.
„Bude vojna a zničí svet. Ježiško, anjeli a dobrí ľudia budú bojovať proti diablovi, príšerám a zlým ľuďom. Videl som to.“… „Ženy a deti musia stáť bokom a iba sa pozerať,… ale muži musia bojovať.“ (str. 158).
Tak po prvé. Všetky pliagy, ktoré prídu na Zem v sedemročnom súžení, pošle Boh skrze svojich sedem anjelov On sám (Zjavenie Jánovo). Preto je absolútne vylúčené, že by proti “príšerám” bojoval On sám, alebo Jeho anjeli. A ľudia budú akurát tak hynúť. Ak by sa niekomu zdalo, že to Colton myslel inak, tu sú ďalšie jeho slová:
„Vravel si, že s Ježiškom bojujeme proti príšerám?“… “Áno,… proti drakom a takým veciam.“ (str. 159).
Po druhé. Písmo vraví, že Pán príde k Armagedonu so všetkými Jeho svätými:
„aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom v čas príchodu nášho Pána Ježiša Krista so všetkými jeho svätými.“ (1Tes 3:13).
Ak príde so všetkými Svojimi svätými, tak príde zo všetkými Svojimi svätými a nikto nebude vynechaný. Ani ženy, ani deti. Buď Písmu rozumiem tak ako je písané, alebo si ho všemožne krútim. A po tretie. Písmo vraví, že nikto nie je dobrý okrem Boha, a už vôbec nie ľudia.
„A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.“ (Luk 18:19).
Je zvláštne, že pre rodinu Coltonovcov, ku ktorej “Boh hovoril“ skrze návštevu ich syna v nebi, sa udalosťou roka 2005 podľa ich vyjadrení, stala premiéra filmu Lev, šatník a čarodejnica od C.S. Lewisa (str.153). Ide o film plný mystických postáv, škriatkov a víl. Odkaz, ktorý zanecháva, je zmesou New Age a kresťanstva.
Ak Boh Coltonovcov vyučoval v tak mnohých veciach, prečo ich neochránil pred týmto klamom, ktorý si mnohí vpustili do svojej obývačky? C.S.Lewisa a jeho knihy mám osobne veľmi rád a vrelo ich odporúčam, ale jeho najznámejšie dielo Letopisy Narnie, by som nikdy nikomu neodporučil ako literatúru pre deti a už vôbec nie ako kresťanskú. Pre hlbšie pochopenie každému odporúčam knihu od Évy Gaál – Chráňme naše deti (New Age v detskej izbe).
Ako nájsť odpoveď?
Bol Colton skutočne svedkom všetkého toho, čo je vyššie popísané? Veľa z uvedených situácií je poburujúcich (v zmysle šokujúceho odhalenia), popri fakte, že sú nebiblické. Napriek tomu nám chlapec odhaľuje „skryté poznatky“ o nebi. Napríklad, jeho sestra umiera ako plod v matkinom bruchu (sama o tom vie, a hovorí o tom) a v nebi následne vyrastie do veku dieťaťa. Moja otázka znie: Ak je tomu skutočne tak, kedy sa ten rast, resp. starnutie nakoniec zastaví? Potom netrpezlivo a s nadšením očakáva príchod svojich rodičov.
O malom Coltonovi tam ale nie je žiadna reč. Prečo? Natíska sa tu však otázka: Čo keď jeden, alebo aj obaja rodičia v priebehu života odmietnu evanjelium a dielo vykonané Pánom Ježišom na Golgote? Dočkala by sa potom veľkého sklamania na mieste dokonalej blaženosti? To sú moje otázky, ktoré si úprimne pokladám a rovnako úprimne sa si na ne snažím odpovedať z pohľadu Písma samotného.
Zvážte fakt, že Coltonov otec spomenul, že pri určitých otázkach „Biblia mlčí“. Taktiež úplne mlčí pri konkrétnych veciach, ktoré Colton neskôr zjavil zo svojej návštevy neba. To by v nás malo vyvolávať otázku, prečo by Boh vynechal a zamlčal niečo pre nás tak dôležité a hodnotné v Jeho neomylnom a dokonalom Slove, ktoré nám odovzdal skrze svojich prorokov („ako boli unášaní Duchom Svätým“ (2Pet 1:21)).
Aby nám ju nakoniec neskôr mohol odhaliť prostredníctvom malého chlapca!? Nestalo by sa tak po prvýkrát v histórii kresťanstva, kedy sa osobné skúsenosti a prežitky ľudí stali hlbšou a vážnejšou autoritou ako samotné Slovo Božie! Čo ma znepokojuje, je Coltonov flegmatický postoj a až nezáujem vyvolávajúci tón, ktorý si môžete všimnúť pri jeho niektorých odpovediach:
„Navštívil si nebo?“ spýtal som sa neveriacky. „No jasné, ocko,“ mykol plecom, akoby to bolo nad slnko jasnejšie. (str.85),
„Akú silu si myslel?“… “Silu Ducha Svätého,“ ľahostajne mykol plecom. (str. 148),
- – keď oznamuje svojej mame, že stretol ich nenarodenú dcéru
- – svoju sestru (str. 115-116),
- – jeho sebecká nezaujatosť voči smrti a tým ublíženie rodičom (str. 135),
- – keď oznamuje svojmu otcovi, že stretol jeho deda – svojho pradeda (str. 123), atď… (kto čítal knihu, vie o čom hovorím).
Viem, že sa jedná o malé dieťa, ale bázeň Božia je pre každého počiatkom múdrosti (Pr 1:7), dieťa nevynímajúc. Táto bázeň však v Coltonovom prípade zreteľná nie je. V ďalších situáciách sa Colton správa podozrivo neprirodzene, útlocitne až chorobne úzkostlivo:
„Mal v srdci Ježiška? Musel mať! Musel mať! Nemôže ísť do nebíčka, ak v srdci nemal Ježiška.“ Sonja schytila Coltona za plecia a pokúšala sa ho utíšiť. Ale on sa utíšiť nemienil. Trhal sa jej v rukách a takmer zo slzami v očiach ujúkal: „Musel milovať Ježiška!“ (str. 80).
Mňa by skutočne zaujímalo, či má Colton rovnaké „výstupy“ za každého jedného človeka na Zemi (keďže ani tamtoho nepoznal) a či sa v tomto smere správa rovnako aj po 11 rokoch. Nemyslím, že toto je normálna reakcia 4-ročného chlapca. Môže sa zdať, že jeho reakcia nás má viesť ku Kristovi, ale o tom, ako sa k Nemu môžeš skutočne dostať podľa biblických smerníc a čo „vstupenka“ do neba skutočne stojí, nenájdeš v knihe či filme ani zmienku.
V neposlednom rade
Nakoniec sa chcem dotknúť veľmi spornej scény z filmu, kedy otec rodiny Todd sedí na cintoríne, pri hrobe zosnulého syna svojej známej zo spoločenstva, ktorý zomrel v boji (keďže bol vojakom), a vedú spolu rozhovor, ktorý je viac ako zaujímavý. Táto scéna je iba vo filme a v knihe sa nachádza úplne, ale úplne inak.
Možno sa pýtate, že na čo to sem potom dávam. Na konci tejto práce sa nachádzajú odkazy, kde nájdete jedno interview v „700 Club“ s celou Burpo rodinou, kde sa ich pýtajú, čo hovoria na film, na čo oni odpovedajú: „Milujeme ho“. Čo tým chcem povedať je, že samotní „hrdinovia“, ktorých príbeh je sfilmovaný, súhlasia a odobrujú všetko, čo sa vo filme deje a rozpráva. Takže, ak sa aj tento príbeh v knihe nachádza v inej forme, s ktorou sa dá súhlasiť, je potrebné pozrieť sa na to, ako nám túto scénu reprodukuje film, a čo sa nám týmto príbehom snaží komunikovať.
Poďme do príbehu a rozhovoru samotného (pre skrátenie: označenie Ž – žena; T – Todd Burpo; týmto spôsobom budem viesť písaný rozhovor otázok a odpovedí, tak ako zazneli):
Ž: Myslíš si, že sa môj syn dostal do neba?
T: Miluješ svojho syna? Aj teraz?
Ž: Samozrejme!
T: Myslíš, že ja milujem svojho?
Ž: Viem, že áno.
T: Myslíš, že milujem svojho syna viac, ako ty tvojho?
Ž: Nie.
T: Myslíš, že Boh miluje môjho syna viac, ako tvojho?
Vtedy sa žena rozplače a s úľavou prijíma „fakt“, že je jej syn v nebi. Je toto biblický pohľad a biblicky správna odpoveď na takúto závažnú otázku? Jej syn mal vyše 20 rokov, teda bol zodpovedný za svoje rozhodnutia a taktiež za svoj vzťah k Bohu. Mal vôbec nejaký? Ak aj áno, povedané nám to nie je. A tak ostávame ponechaní v nevedomosti ohľadom spásy tohto mladého muža.
Druhá strana mince je, že Todd dáva žene falošnú nádej pre pobyt jej syna v nebi v prítomnom čase. Nepadlo tam žiadne biblické slovo v tvare otázky, ako napríklad:
„Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ (Rim 10:13). „A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (Jan 3:3). „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený.“ (Mar 16:16). „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat 7:21).
Vezmime do úvahy, že syn tej pani bol skutočne spasený. Moja otázka znie: Je možné, že by zbožná žena nevedela o spáse svojho syna? Vyššie uvedené biblické verše nám dávajú smernice, ako to zistiť. Samozrejme, že ich je viac, ale tieto nám teraz postačia. Ja, ako veriaci rodič, predsa musím vedieť, či je moje dieťa spasené alebo nie. A ak nie, musím preto robiť všetko, k čomu mi Pán dá milosť, aby som ich ku Kristovi priviedol.
Moja ďalšia otázka je: Vzýval meno Pánovo? Bol pokrstený? Bol znovuzrodený? Činil vôľu Otca, ktorý je v nebesiach? Ak áno, je skutočne možné, že by o tom jeho mama nevedela?
Každopádne by to bola veľmi podivná situácia. Ak by to vedela, isto by sa nepýtala, či je jej syn v nebi, ale by sa radovala, že sa s ním opäť stretne. Ja ako kresťan, buď mám alebo nemám istotu spasenia. Nevedomosť svojej situácie v tomto smere je cesta k vlažnosti!
Na druhej strane, ak to nevedela, mal jej pastor Burpo v láske položiť tieto biblické otázky, ktoré sú ako správne odpovede v tomto smutnom kvíze. Kladné, či záporné odpovede na ne by ukázali správny smer na jej otázku. Takto chápem Božie slovo ja. Tak či onak, podľa môjho názoru bola jeho odpoveď iba falošnou a klamlivou náplasťou na jej zármutok a falošné uistenie o niečom, o čom on sám nemá ani len potuchy. Kto z nás vlastne má? Verím však, že ak by sa riadil Písmom, dal by jej biblickú odpoveď, či už bolestivú alebo radostnú (záležiac od odpovedí), ale predsa len pravdivú odpoveď, namiesto priateľského, láskavého, avšak falošného uistenia.
Film nás znovu zavádza do kresťanského univerzalizmu a ponúka nám, rovnako ako filmový Todd Burpo, falošný pocit istoty spasenia, bez nutnosti viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa.
V knihe sa rozhovor uberá rovnakým smerom a je rovnako vedený so ženou, ktorej zomrelo dieťa. Na rozdiel od filmu, kde zomiera mladý muž, tu zomrelo dieťa pri pôrode (str. 168). Ak si teraz znovu prebehnete rovnaký rozhovor, myslím, že nebudete namietať (rovnako ako ja) nič. Jednoznačne film, ako aj kniha, ponúka viac otázok ako odpovedí.
Som vďačný nášmu Bohu, že nám dal Svoje Slovo, aby sme boli schopní, pod vedením Ducha Svätého, nájsť odpovede na sporné otázky, ktoré sa netýkajú len tohto filmu a knihy, ale nám dáva odpovede na všetky sporné a kritické učenia a svedectvá, ktoré zvádzajú Boží ľud, podľa pravdy, do ktorej nás uvádza sám Duch Boží. Moja otázka znie: Chcem byť usvedčený z omylu?
Záver
Neviem, ako Vám, ale mne sa celá kniha aj film zdajú veľmi ne-Kristocentrické. Aj keď sa v nich o Pánovi Ježišovi rozpráva, nie je v nich počuť nič z Jeho slov, pre ktoré prišiel a ktoré máme zapísané v Biblii. Môžete zaregistrovať absolútnu absenciu výzvy ku pokániu, výzvy k životu oddelenia sa, výzvy k životu v svätosti. Nepočujete v nich slovo o hriechu. Jediné, čo je možné stále dookola počuť, je realita neba (ktorú nepopieram), ktorá ale v tomto prípade nesprávne navodzuje falošnú istotu niečoho, čo nikto nemôže zaručiť.
Zaručiť ju môže iba obeť Pána Ježiša Krista na Golgotskom kríži, prijatie tejto obeti, činenie pokánia z hriechov, ktoré Ho tam pribili, oddelenie sa od sveta, nesenie svojho kríža, život v svätosti a činenie vôle nášho Nebeského Otca. Pavlove slová, že Otec svojho Syna:
„… ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?“ (Rim 8:32),
… strácajú význam v Coltonovom vyhlásení, že „nebo je všetko, čo potrebuješ, je tam zábava a budeš tam so svojimi priateľmi.“
Biblia nás vyzýva a učí, že Kristus je nám všetkým a vo všetkom, a je to jediné, čo potrebujeme, a nie nebo. Nemáme sa pozerať na Ježiša Krista ako na prostriedok k dosiahnutiu cieľa (nebo), ale ako na cieľ samotný, skrze nepokryteckú vieru.
Budem úplne úprimný. Niekde sa hovorí, „za všetkým hľadaj ženu“, ale ja tu poviem, „za všetkým hľadaj peniaze“. Stovky interview, rozhovorov, kníh, práva na film – to všetko niečo stojí a za to všetko niekto zaplatil. Písmo nám ale jasne vraví:
„darmo ste dostali, darmo dajte.“ (Mat 10:8)
Čo je záhadou pre mnoho ľudí, je to, ako Colton, v tej dobe ako 3-ročný, mohol dosiahnuť informácie a poznatky, z ktorých väčšina bola pre neho úplne cudzia, vzhľadom na jeho mladý vek. Jeho rodičia si nie sú úplne istí, ale veria, že ich syn dostal návštevu neba ako dar od Boha. Ich viera, aj keď síce úprimná a vzhliadajúca k ich malému chlapcovi, nemá absolútne žiadnu podporu Písma. Ako je teda možné, že bol schopný popísať to, čo popísal? Bol skutočne v nebi? To nemôže nikto s istotou povedať, a dokonca ani sám Colton nie.
Čo ale zamestnáva moju myseľ, je to, prečo to Colton odkrýval všetko tak pomaly, až s námahou? Všetko v priebehu 3 rokov, a nikam sa neponáhľal. A najviac ma znepokojuje otázka, aké ovocie to prinieslo jemu samotnému? Stal sa z neho verný nasledovník Krista? Žije pre Boha samotného a riadi sa Písmom? Čo chcel týmto zjavením Boh človeku dokázať, či odkázať? Alebo len chcel pomôcť finančne stiesnenej rodine vylepšiť ich domáci rozpočet? Alebo to chceli len oni sami?
To sú otázky, ktoré mi víria hlavou, ale na ktoré Vám, a dokonca ani sám sebe, nedokážem po pravde odpovedať. Kritickým problémom rozlišovania nie je to, „ako to funguje“, ale to, “čo sa tým oznamuje.“ Všetko, čo biblicky veriaci kresťan môže urobiť v oblasti zistení pravdy o veciach, ktoré sa mu zdajú byť sporné, je to, aby bol bdelý, hľadal v Písme a tak zistil, či to, čo je prezentované, je skutočne aj pravda podľa rady Božieho Slova (Sk 17:11). Ak to neurobíme, je jedno, či sme mladí veriaci, alebo zrelí vo viere. Všetci sme rovnako náchylní prijať falošné učenie, ktoré niekto sformoval podľa svojej osobnej skúsenosti.
Život veriaceho v Ježiša Krista je formovaný mnohými skúsenosťami, ktoré Pán dovolí pre náš rast v Ňom. Uverili sme evanjeliu, a tak sa držme zdravého učenia, ktoré je obsiahnuté v Písme, a nie v našich prežitkoch a skúsenostiach, nech sa zdajú akokoľvek biblické a pravdivé. Ak sa budeme riadiť a držať sa v medziach určených Kristovým učením, naša schopnosť rozlišovať sa zvýši a tým nás ochráni pred tým:
„aby sme už neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení každým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu, ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus,“ (Ef 4:14-15).
Žiadnym spôsobom nechcem znevažovať trápenie, ktoré mali Coltonovi rodičia pri jeho zhoršenom, ba až kritickom zdravotnom stave. Určite by som nikomu neprial takúto skúšku viery, pri jeho vlastnom dieťati. V takýchto chvíľach je modlitba naozaj to jediné a to najlepšie, čo môže rodič pre svoje trpiace dieťa urobiť.
Prosím milovaní, rozsúďte všetko, čo som písal, na kolenách pred Bohom a s modlitbou na perách. Nepristupujte k tejto práci ako k niečomu, čo má za cieľ len zamiesť všetky prežitky, či už Coltona, alebo kohokoľvek iného, pod “koberec“, ale ako k práci, kde si jej autor pokladá otázky, na ktoré si zároveň odpovedá podľa pochopenia Písma a podľa rady Božej obsiahnutej v ňom.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)