Uzdravovanie a exorcizmus?

Boh nedal Satanovi ani jeho démonom moc uzdravovať ľudské bytosti. V tejto časti je potrebné vysvetliť takzvané „zázračné uzdravenia“ pripisované Satanovi, pri ktorých sa po podrobnom preskúmaní ukazuje, že nejde o skutočné uzdravenia. Nesmie sa podceňovať moc a vplyv Satana a jeho démonov. Biblia jasne hovorí, že Satan je „zvodca celého sveta“ (Zjv 12:9).

Jeho najväčší klam spočíva v tom, že presviedča nič netušiaceho človeka, že Satan vôbec neexistuje. Iných klame tým, že sa vydáva za „anjela svetla“ (2 Kor 11:14). Mnohí vystupujú ako „jeho služobníci“, pričom sa tvária ako „služobníci spravodlivosti“ (2 Kor 11:15).

„Do sveta vyšlo mnoho zvodcov.“ 2 Jánov 1:7

„Skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ 1 Jánov 4:1

„Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli – ak je to možné – aj vyvolených.“ Matúš 24:24

Satan a jeho démoni môžu konať veľké znamenia a zázraky. Písmo predpovedá, že Satan napokon odovzdá svoju moc náboženskému vodcovi, ktorý bude robiť znamenia a nimi zvádzať ľudí (Zjv 19:20). Falošní náboženskí učitelia, pôsobiaci pod vplyvom démonov, môžu dokonca presne predpovedať budúcnosť. Satan má aj moc vnuknúť ľuďom vojnu.

Má tiež moc zoslať oheň z neba, ktorý strávi ľudí aj zvieratá. V Jóbovi 1:16 si ľudia mysleli, že oheň zoslal Boh, no z kontextu vyplýva, že jeho pôvodcom bol Satan. Ako „knieža nadzemskej mocnosti“ (Efezským 2:2) dokáže spôsobiť skazu aj prostredníctvom mocných prírodných javov.

Písmo opakovane dosvedčuje, že Satan a démoni sa môžu zmocniť ľudí aj zvierat a prinútiť ich konať hrozné skutky (Lk 22:3; Jn 13:27). Démonicky posadnutí bývajú násilní (Mt 8:28), ubližujú si (Mk 5:2–5) a strácajú zmysel pre slušnosť (Lk 8:27). Biblia tiež ukazuje, že démoni môžu spôsobiť duchovnú, psychickú aj fyzickú chorobu. Aj Pavol píše:

„Bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral.“ 2 Korinťanom 12:7

Vplyvom démonov môžu byť ľudia hluchí a nemí (Mk 9:17, 25), trpieť epilepsiou (Mt 17:15–18) alebo byť nevládni (Lk 13:11, 16). Keď démon takú osobu opustí, môže to vytvárať dojem fyzického uzdravenia.

Bosoráctvo, čarodejníctvo, hypnóza a rôzne meditačné praktiky sú ďalšími spôsobmi, ktorými Satan ovláda ľudskú myseľ a robí z človeka bezmocnú obeť. V Jóbovi 2:1–7 vidíme, že Satan dostal od Boha povolenie uvaliť na Jóba ťažkú chorobu, no nemohol ho usmrtiť. Satan vždy koná len v medziach, ktoré mu určí Boh. Preto aj v prípadoch, keď sa zdá, že chorí boli „uzdravení“, ide len o odňatie choroby, ktorú Satan sám spôsobil. To nemá nič spoločné so skutočným Božím uzdravením.

Biblia jasne učí, že satanské alebo démonické odňatie choroby je len dočasné. Keď Ježiš Kristus vyháňal démonov, vždy im prikazoval, aby sa nevracali do osoby, z ktorej boli vyhnaní. Tým zabezpečil, že uzdravenie spôsobené odstránením démonického vplyvu bolo trvalé a skutočné.

„Ježiš… pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“ Marek 9:25

Na druhej strane, keď démon z človeka dobrovoľne odíde alebo dočasne vyjde, môže sa vrátiť a vziať so sebou ďalších duchov, čím sa stav človeka výrazne zhorší.

„So sebou vezme sedem iných duchov, horších ako on, vojdú dnu a usadia sa tam. A stav toho človeka býva na konci horší ako na začiatku.“ Matúš 12:43–45

Takéto „dobrovoľné odchody“ nie sú trvalé exorcizmy ani nepredstavujú skutočné fyzické uzdravenie. Okrem toho Satan alebo jeho démoni môžu spôsobiť fyzickú či duševnú chorobu aj bez toho, aby bola osoba posadnutá. V prípade kráľa Saula vidíme, že zlý duch k nemu prichádzal a odchádzal, no kým naňho pôsobil, Saul konal iracionálne a prejavoval extrémne násilie.

Satan chce klamať ľudí. Je klamárom, otcom lží a ničiteľom. V skutočnosti mu nejde o blaho človeka. Ani keby mal moc uzdravovať, nerobil by to, pokiaľ by mu to neslúžilo na oklamanie. Keďže nemá moc skutočne uzdravovať, predstiera uzdravenia. On a jeho démoni spolupracujú s náboženskými kazateľmi, aby vytvorili dojem, že títo falošní služobníci majú moc uzdravovať. Robia to tak, že dobrovoľne odídu od ľudí, ktorým predtým spôsobili chorobu.

Ako už bolo uvedené, Satan sa pretvaruje za anjela svetla a jeho služobníci sa tvária ako služobníci spravodlivosti. Satan dáva svojim sluhom schopnosť konať veľké znamenia a zázraky, aby klamali ľudí. Ide o klamlivé zázraky, vrátane zdanlivých uzdravení a falošných exorcizmov. Môže sa zdať, akoby Boh použil týchto ľudí, no tieto „znamenia a zázraky“ sú v skutočnosti LŽI.

V Lukášovi 13:11–16 čítame, že Satan uvalil na ženu prostredníctvom „ducha nevládnosti“ chorobu na osemnásť rokov, v dôsledku ktorej bola zhrbená a nemohla sa narovnať. Keďže však Satan a jeho démoni majú nižšie postavenie než Boh, Ježiš ženu uzdravil vyhnaním démona. Toto duchovné aj fyzické uzdravenie bolo trvalé.

„Nie všetci démoni spolupracujú s tými, ktorí sa neoprávnene oháňajú menom Krista a predstierajú, že konajú zázraky.“

V Skutkoch 19:13–16 sa dozviete, čo sa stalo tým, ktorí sa pokúšali vyháňať démonov bez Božieho poverenia. Niektorí ľudia sa môžu domnievať, že boli uzdravení, hoci k skutočnému uzdraveniu nedošlo. Iní, ktorí o sebe tvrdia, že boli uzdravení a vystupujú ako svedkovia, sú v skutočnosti podvodníci, dohodnutí s falošnými liečiteľmi viery, ktorých cieľom je pritiahnuť platiacich divákov.

Je pravda, že ľudská myseľ má silný vplyv na telo a človek môže pocítiť dočasné zlepšenie zdravotného stavu. Boh uviedol do pohybu prirodzené zákony choroby a uzdravenia. Telo má schopnosť regenerácie. Rovnako psychosomatické symptómy môžu vyvolať fyzické problémy. Závisť a žiarlivosť môžu človeka doslova uvaliť do choroby, a keď sa tieto stavy vyriešia, môže dôjsť k zlepšeniu zdravia.

Tieto zákony však ustanovil Boh a nemajú nič spoločné s pôsobením Satana ani jeho démonov. Ak však človek pripíše prirodzené zlepšenie účinku „zázračnej posvätenej vody“ alebo úkonom kazateľa, ktorý je v skutočnosti Satanovým služobníkom, potom sa dostáva do pasce Satanových klamstiev.

Berieme na vedomie skutočnosť, že Boh konal, aby uzdravil ľudí rôznymi spôsobmi a za rôznych okolností.

Napríklad Boh uzdravil Naámana, ktorý sa riadil pokynmi Elizea a sedemkrát sa umyl v Jordáne (porovnaj 2 Kr 5). V Jánovi 5 sa dočítame o rybníku Betesda, ktorý sa nachádzal v Jeruzaleme a ktorý Boh používal podobným spôsobom, aby poukázal na seba ako na toho, kto skutočne uzdravuje (Žalm 103:3). Ježiš prišiel na toto miesto a uzdravil človeka, ktorý bol tridsaťosem rokov nevládny, čím ukázal, že Otec mu dal moc uzdravovať. Počas svojho účinkovania Ježiš uzdravil mnoho chorých a svojich skutočných učeníkov poslal a dal im autoritu uzdravovať ďalších.

Nepopierame skutočnosť, že Boh vo svojom milosrdenstve môže uzdraviť chorých, ktorí sa k nemu modlia, aj keď ho osobne nepoznajú. Skutoční Boží služobníci sa môžu modliť za chorých ľudí a Boh môže vypočuť ich modlitby a udeliť uzdravenie. V každom prípade však pravé uzdravenie pochádza výlučne od Boha, a nie od Satana. Tragédiou však je, že mnohí ľudia, ktorých Boh uzdravil, nevzdávajú slávu Bohu, ale pripisujú svoje uzdravenie falošným bohom, „svätým v nebi“, „Panne Márii“, ďalekovýchodným silám alebo iným klamlivým zdrojom.

Zároveň je zrejmé, že Satan a jeho démoni môžu niektorým ľuďom dočasne odobrať vnímanie bolesti. Vidíme to u rôznych guruov, ktorí chodia bosí po ohni, prepichujú si telo alebo sa režú nožmi. Rovnako existujú prípady, keď sú ľudia prostredníctvom démonického vplyvu zdanlivo schopní spôsobiť chorobu tým, že na niekoho uvalia kliatbu, ako je to pri praktikách vúdú, bosoráctva a iných okultných rituálov.

Keď títo čarodejníci ovplyvnení alebo posadnutí démonmi „zrušia svoju kliatbu“, chorý sa môže uzdraviť preto, že démonický vplyv, ktorý chorobu spôsobil, prestane pôsobiť – aspoň na určitý čas. Je však zrejmé, že tieto praktiky nemajú nič spoločné s pôsobením svätého Boha Biblie.

Preto máme skúmať duchov, či sú od Boha. „Liečivá voda“ nie je od Boha, ani falošní služobníci, ktorí sa za Božích služobníkov iba vydávajú. Aj keď ponúkajú modlitby za chorých – často prostredníctvom televízie – alebo si neoprávnene privlastňujú biblický pojem pomazanej šatky a zasielajú tzv. „liečivé šatky“, v skutočnosti sú služobníkmi Satana. Akékoľvek následné „uzdravenia“ nie sú pravé a nepochádzajú od Boha.

Biblia jasne učí, ako rozlíšiť Božieho služobníka od Satanovho služobníka. Boží služobník musí správne chápať a učiť pravdu o tom, kto Boh bol, je a bude, kto je Ježiš Kristus a čo vykonal, čo koná dnes a čo vykoná v budúcnosti. Zároveň musí učiť spravodlivý Boží zákon. Ak toto chýba, v takom človeku niet svetla ani Božej moci a všetko, čo robí v mene „uzdravenia“, je bezbožný zvod.

Kristus nás jasne varoval, že niektoré klamlivé zázraky a znamenia, vykonané ľuďmi, ktorí sú nástrojmi Satana a vydávajú sa za „Božích učiteľov“, „kazateľov“, „služobníkov“, „kňazov“, „liečiteľov viery“, „evanjelistov“, „prorokov“ či „apoštolov“, budú pôsobiť tak presvedčivo, že by mohli zviesť aj Božích vyvolených, keby to bolo možné. Preto máme bdelosť, rozlišovanie a odmietnutie akéhokoľvek spoločenstva so Satanom a skutkami tmy).

„Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ Matúš 7:22–23

• Pán Ježiš NIKDY neinformoval verejnosť o svojich uzdraveniach ani nemal samostatnú „službu uzdravovania“.
• Nepoužíval uzdravovanie ako zámienku na získanie peňazí. Naopak, niektorým uzdraveným prikázal mlčať. Uzdravenie nebolo reklama (Matúš 8:1–4; 9:27–31).
• Pán Ježiš uzdravoval každý neduh bez výnimky (Matúš 9:35).
• Nemal vyhradené dni, hodiny ani konkrétne choroby, na ktoré by sa „zameriaval“.
• NIKDY neuzdravil nikoho čiastočne. Ľudia boli úplne uzdravení okamžite.
• NIKDY netvrdil, že uzdravenie príde neskôr alebo „v procese“ (Matúš 15:29–31; Marek 7:31–37).
• NIKDY nemal neúspech pri uzdravovaní a nemusel nič vysvetľovať ani ospravedlňovať.
• Neuzdravoval vierou ľudí, ale Božou mocou. Viera nebola mechanizmus, ale odpoveď.

• Mack Timberlake – pastor Hnutia viery – rakovina hrdla, pod lekárskou starostlivosťou.
• R. W. Schambach – liečiteľ vierou – štvoritý bypass srdca, vykonaný lekárom.
• Kenneth Hagin – „otec Hnutia viery“ – sestra zomrela na rakovinu; sám nosil okuliare.
• Katherine Kuhlman – uznávaná božia liečiteľka – zomrela na srdcovú chorobu.
• A. A. Allen – liečiteľ a exorcista – zomrel v dôsledku alkoholizmu a zneužívania liekov.
• Jack Coe – uznávaný boží liečiteľ – zomrel na chorobu.
• Dr. Hobart Freeman – učiteľ Hnutia viery – viac než 90 ľudí zomrelo v jeho zbore v dôsledku jeho učenia; sám zomrel na liečiteľnú chorobu.
• Keith Grayton – Prorocké hnutie – vyhlásil, že je úplne uzdravený, no zomrel na komplikácie AIDS.
• Aimee Semple McPherson – uznávaná božia liečiteľka – zomrela na predávkovanie barbiturátmi. Otázka: prečo brala lieky?
• Frederick K. Price – kazateľ Hnutia viery – jeho manželka podstúpila chemoterapiu kvôli rakovine.
• Jamie Buckingham – charizmatický autor – zomrel na rakovinu, bol pod lekárskym dohľadom.
• Charles Capps – učil, že slová vytvárajú realitu – jeho manželka podstúpila lekársku liečbu rakoviny.
• John Wimber – Hnutie znamení a zázrakov – autor knihy „Uzdravovanie mocou“ – zomrel na rakovinu; liečený chemoterapiou, nie „mocou“.

Máme množstvo biblických veršov v Písme, ktoré jasne ukazujú, že fyzické uzdravenie v smrteľnom živote nie je zaručené vykúpením a nie je vždy Božou vôľou, aby uzdravil. Apoštol Pavol nedokázal uzdraviť Timotea z jeho žalúdočných ťažkostí (1 Timotejovi 5:23) a neuzdravil ani Trofima v Miléte (2 Timotejovi 4:20) ani Epafrodita (Filipanom 2:25–27). Pavol hovorí o vlastnej telesnej slabosti (Galaťanom 4:13–15) a tiež o „ostni v tele“, ktorý mu Boh dovolil niesť (2 Korinťanom 12:7–9).

Boh takisto dopustil, aby Jób prešiel hlbokým fyzickým utrpením (Jób 1–2). V žiadnom z týchto prípadov nie je uvedené, že by choroba bola dôsledkom hriechu alebo nevery. Ani Pavol, ani ostatní sa nesprávali tak, akoby bolo fyzické uzdravenie automatickou súčasťou vykúpenia. Prijímali svoju situáciu a spoliehali sa na Božiu milosť pre každodenný život. Je pozoruhodné, že pri jednej príležitosti Ježiš jasne povedal, že choroba môže byť „na slávu Božiu“ (Ján 11:4).

Napokon, Písmo opakovane zdôrazňuje, že naše fyzické telá sa opotrebúvajú a podliehajú slabosti a porušiteľnosti. O tele je napísané, že je pominuteľné a slabé (1 Korinťanom 15:42–44). Pavol otvorene hovorí: „náš vonkajší človek hynie“ (2 Korinťanom 4:16). Choroba a smrť zostávajú súčasťou ľudskej existencie až dovtedy, kým nedostaneme oslávené telá, ktoré budú imúnne voči slabostiam (1 Korinťanom 15:51–55).

„Lepšie je pre teba vojsť do života chromý, než mať obe nohy a byť uvrhnutý do pekla.“ Marek 9:45

Hovorím tým, že by sme sa nemali modliť za uzdravenie? Nie. Modlitba za uzdravenie je správna a biblická. No po tom, čo o uzdravenie prosíme, musíme sa podriadiť Božej zvrchovanej vôli. Boh môže mať hlbší zámer v tom, že chorobu dopúšťa. Takéto obdobia môžu viesť k rastu viery, trpezlivosti a pokore, ktoré by bez utrpenia nevznikli.

„Keď išiel do Jeruzalema, prechádzal Samáriou a Galileou. Pri vstupe do jednej dediny ho stretlo desať malomocných mužov. Zastali opodiaľ a hlasno volali: ‚Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!‘ Keď ich uvidel, povedal im: ‚Choďte a ukážte sa kňazom.‘ A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, keď videl, že je uzdravený, sa vrátil, veľkým hlasom oslavoval Boha, padol na tvár k Ježišovým nohám a ďakoval mu. A bol to Samaritán. Ježiš povedal: ‚Či nebolo očistených desať? Kde je tých deväť? Nenašiel sa nik iný, kto by sa vrátil a vzdal chválu Bohu, iba tento cudzinec?‘ A povedal mu: ‚Vstaň a choď, tvoja viera ťa zachránila.‘“ Lukáš 17:11–19

V tomto príbehu vidíme, že deväť mužov prišlo ku Kristovi výlučne kvôli zázraku. Volali na Ježiša, modlili sa k nemu, no neboli jeho učeníkmi. Išli si svojou cestou. Domnievali sa, že plnia Božiu vôľu, no netúžili po vzťahu s Kristom. Keby túžili, vrátili by sa, poďakovali by a vzdali by chválu Bohu. Ich záujem bol čisto telesný a hmotný. A presne toľko aj dostali.

Zostali síce uzdravení – Ježiš im chorobu nevrátil – no neboli Kristom požehnaní. Aj keď prežili mocný zázrak, aj keď sa k Kristovi modlili a domnievali sa, že sú poslušní Písmu, predsa zostali Kristom nepoznaní. Mnohí kresťania dnes podobne tvrdia, že Kristovo požehnanie sa prejavuje najmä v telesnom zdraví, zázrakoch a bohatstve. No to nie je pravda. Ježiš odmieta byť neosobným zdrojom sily, akýmsi automatickým mechanizmom, kde vložíme vieru a vyjde zázrak.

Ježiš túži po vzťahu. Chudoba, choroba a krivdy, ktoré prežívame s Ježišom Kristom, majú väčšiu hodnotu než bohatstvo a zdravie bez neho. Zázraky samy o sebe nikoho nespasia (Lukáš 16:27–31; Ján 2:23–25). Zázraky musia byť vždy podriadené Božiemu slovu. Pán Boh dovolil Pavlovi konať mimoriadne zázraky, pretože Efez bol centrom okultných praktík (Skutky 19:18–19). Božia moc sa tam prejavila uprostred satanovho teritória.

Pamätajme, že kdekoľvek Boží ľud stojí za pravdou, Satan vysiela falošných napodobňovateľov, aby túto službu narušil.

„Potom Ježiš našiel toho človeka v chráme a povedal mu: Hľa, si uzdravený – viac nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie. Ten človek šiel a oznámil Židom, že Ježiš je ten, ktorý ho uzdravil. A preto Židia začali Ježiša prenasledovať, lebo robil také veci v sobotu.“ Ján 5:14–16

Celý doterajší priebeh príbehu možno zhrnúť takto: Pán Ježiš uzdravil pri rybníku Bethesda telo chorého človeka a následne sa v chráme dotkol jeho duše. Prečo? Pretože uzdravenie tela samo osebe ešte nerieši podstatu problému. Základným problémom každého človeka je hriech. Riešenie hriechu sa nedá ani pominúť, ani obísť. Človek si však svoj hriech často nechce priznať, a preto Pán Boh hľadá rozličné cesty, ako sa k ľuďom priblížiť.

Niektorí sa môžu pýtať, prečo Pán Ježiš uzdravil práve tohto človeka. Prečo pri Bethesde neuzdravil niekoho iného alebo všetkých? Vráťme sa do 2. kapitoly evanjelia, kde čítame:

„Ježiš poznal všetkých ľudí; sám dobre vedel, čo je v človeku.“ Ján 2:24–25

Keď prišiel k rybníku medzi zástup nemocných, videl ich inak, než by sme ich videli my. Videl nielen zjavné choroby tela, ale aj zákernú chorobu hriechu, ktorá je nebezpečnejšia než telesná slabosť. Pretože poznal vnútro človeka, pristúpil k najvhodnejšiemu prípadu – nielen preto, že bol bez pomoci a dlhodobo chorý, ale preto, že jeho srdce bolo otvorené.

Pán Ježiš poznal aj jeho postoj k Bohu. Vidíme to z ďalšieho vývoja: kde ho Pán Ježiš našiel po uzdravení? V chráme. Nešiel sa radovať s priateľmi ani si nahrádzať stratené roky. Išiel poďakovať Bohu. Kto vie, kam by sa vybrali iní nemocní, keby boli uzdravení. Je pravda, že pri rybníku Bethesda bol uzdravený len jeden človek z mnohých.

Prečo to tak bolo? Pán Boh často koná tak, že na jednom príklade dáva vzor ostatným.

„Ak ťa zvádza tvoja noha, odtni ju. Lepšie je pre teba vojsť do života chromý, než mať obe nohy a byť hodený do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nehasne. A ak ťa zvádza tvoje oko, vylúp ho. Lepšie je pre teba vojsť do Božieho kráľovstva jednooký, než mať obe oči a byť hodený do pekla.“ Marek 9:45–47

Keď Pán Ježiš hovoril s týmto chorým mužom a keď ten dlhodobo ležiaci človek vstal, zbalil lôžko a odišiel, nič z toho nemohlo uniknúť pozornosti okolia. Tento chodiaci dôkaz uzdravenia ukázal ostatným, že pomoc je na dosah ruky. Keby sa ktokoľvek obrátil na Pána Ježiša s prosbou o milosť, mohol byť uzdravený. Pán Ježiš by ho neodmietol. Smutnou skutočnosťou však zostáva, že si ho všimli najmä tí, ktorí v tom videli príležitosť na obžalobu Ježiša Krista.

Nie je. Uzdravenie v Božom pláne sa naplní, keď dostaneme oslávené telo. Fyzické uzdravenie hynúceho tela nie je zaručené v rámci vykúpenia počas pozemského života. Naša smrteľná existencia je pod kliatbou smrti a podlieha rozkladu. Uzdravenie fyzického tela nie je garantované pred vzkriesením. Hebrejské slovo pre uzdravenie, „napha“, označuje nielen telesné, ale aj duchovné uzdravenie. V kontexte Izaiáša 53:4 ide o obraz uzdravenia z hriechu a ľudskej biedy. V piatom verši čítame:

„On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrvený pre naše neprávosti; trest nášho pokoja bol na ňom a jeho ranami sme uzdravení.“ Izaiáš 53:5

Tento verš ukazuje, že uzdravenie, ktoré sa tu spomína, je predovšetkým duchovné uzdravenie, ktoré prináša spásu a odpustenie hriechov. Ďalšie biblické svedectvá potvrdzujú, že fyzické uzdravenie počas pozemského života nie je automaticky zaručené vykúpením. Apoštol Pavol nedokázal uzdraviť Timotea z jeho žalúdočných ťažkostí (1 Timoteovi 5:23), ani Trofima (2 Timoteovi 4:20) či Epafrodita (Filipanom 2:25–27).

Pavol sám prechádzal telesnými slabosťami, ktoré neboli dôsledkom hriechu. Boh mu tieto ťažkosti dovolil, aby bol pokorený a aby sa spoliehal výlučne na Božiu milosť. Napriek osobnému utrpeniu Pavol nikdy neučil, že fyzické uzdravenie je neoddeliteľnou súčasťou vykúpenia. Rovnako je to aj s príbehom Jóba, ktorého fyzické utrpenie bolo dopustené Božou vôľou. Tieto príklady ukazujú, že choroba a utrpenie nie sú vždy následkom hriechu či nevernosti.

Boh môže mať vyšší zámer v tom, že dopúšťa utrpenie, a tento zámer môže slúžiť na jeho slávu. Sám Ježiš Kristus potvrdil, že choroba môže byť „na Božiu slávu“ (Ján 11:4).Biblia zároveň učí, že naše telesné zdravie je dočasné. Fyzické telo sa opotrebúva a trpí slabosťami, pretože je pominuteľné (1 Korinťanom 15:42–44). Apoštol Pavol výslovne hovorí: „náš vonkajší človek hynie“ (2 Korinťanom 4:16).

Choroba a smrť budú prítomné až do chvíle, keď dostaneme oslávené telá, neporušiteľné a oslobodené od slabostí (1 Korinťanom 15:51–55). To však neznamená, že by sme sa nemali modliť za uzdravenie. Naopak, je správne a biblické prosiť o uzdravenie, no zároveň sa podriadiť Božej zvrchovanej vôli. Boh môže dovoliť chorobu a utrpenie ako prostriedok duchovného rastu, prehĺbenia viery a poznania jeho dobroty a milosrdenstva.

„Oblak sa vzdialil od Stanu a hľa, Miriam bola malomocná, biela ako sneh. Keď sa Áron obrátil k Miriam a videl, že je malomocná, povedal Mojžišovi: ‚Prosím, môj pane, neukladaj nám vinu za hriech, ktorý sme pošetilo spáchali. Nech nie je ako mŕtvy plod, ktorý vychádza z lona matky s telom napoly rozloženým.‘“ Numeri 12:10–12

„Ak nebudeš poslúchať Hospodina, svojho Boha, Hospodin ťa postihne morom, ranami, zápalom, horúčkou a suchom; bude ťa prenasledovať, kým nezahynieš.“ Deuteronomium 28:15,21–22,27–28

„Hospodin ranil tohto kráľa malomocenstvom, a tak býval oddelene až do dňa svojej smrti.“ 2 Kráľov 15:5

„Po tom všetkom ho Hospodin ranil nevyliečiteľnou črevnou chorobou.“ 2 Kroník 21:18

„Hospodin povedal: Kto dal človeku ústa? Kto robí nemého alebo hluchého, vidiaceho alebo slepého? Či nie ja, Hospodin?“ Exodus 4:11

„Aby som sa pre veľkosť zjavení nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, satanov posol, aby ma ponižoval. Trikrát som prosil Pána, aby to odo mňa odstúpilo, ale povedal mi: ‚Stačí ti moja milosť, lebo moja moc sa dokonale prejavuje v slabosti.‘“ 2 Korinťanom 12:7–9

„Keď to Ježiš počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby bol skrze ňu oslávený Boží Syn.“ Ján 11:4

„Hľa, bol si uzdravený; už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie.“ Ján 5:14

Otázka uzdravovania a exorcizmu úzko súvisí s biblickým rozlišovaním medzi Božou mocou a klamnými prejavmi Satana, preto prirodzene nadväzuje na tému falošných učení, kde je varovanie pred zvodnými znameniami a duchovným klamom; praktické prejavy týchto javov sú rozoberané aj v súvislosti s hnutím viery a kazateľmi prosperity, kde sa často zamieňa emocionálny zážitok alebo dočasná úľava za skutočné Božie uzdravenie; duchovné pozadie týchto javov je dôležité chápať aj v kontexte pôsobenia cudzích duchov v cirkvi, pričom pevné biblické ukotvenie a schopnosť skúmať duchov poskytuje výklad Písma, ktorý jasne ukazuje rozdiel medzi trvalým Kristovým oslobodením a dočasným satanským klamom.