fbpx
Zmeň svoj život
Hnutie vieryRozbor učenia

Vieroučná časť

Človek ako boh 

Učitelia Hnutia viery tvrdia, že Adam bol stvorený ako boh tohto sveta, panujúci nad zemou. Satan ho však zviedol a stal sa namiesto neho on bohom tohto sveta. Pre Adamovu velezradu nemôže Boh legálne a spravodlivo vládnuť, lebo ľudia satanovi túto autoritu dobrovoľne odovzdali. Satanova vláda nad svetom (okrem veriacich) je teda absolútna a Boh je vo svojej moci odkázaný iba na modlitby kresťanov. A „nemôže urobiť nič, kým ho tu dolu niekto nepoprosí“.

Kristova duchovná smrť a vykúpenie v pekle 

Zo svojej antropológie učitelia hnutia odôvodňujú, že ak má duchovne mŕtvy človek satanovu prirodzenosť, je nutné, aby sa Kristus stotožnil s človekom natoľko, aby sa i on stal duchovne mŕtvym a získal satanskú prirodzenosť. To sa údajne stalo na kríži a Kristova čisto telesná smrť nie je pre vykúpenie dostatočná. „Trestom bolo ísť do samého pekla a stráviť čas oddelený od Boha. Satan a všetci démoni si mysleli, že už ho zviazali a hodili sieť na Ježiša a ťahali ho dolu, až do priepasti samého pekla, aby tam odpykal trest za nás,“ tvrdí Price.

Taktiež podľa Hagina sa Ježiš na kríži stal „novým satanským stvorením“ a podľa Copelanda potom „zostúpil do pekla ako démonmi posadnutý, smrteľný človek“. Ekman verí, že satan bol ubezpečený, že Ježiš bol na kríži porazený a šiel do pekla. V pekle bol potom Ježiš znovuzrodený, porazil satana a všetky démonické sily, spútal ich reťazami a odzbrojil. „Je preto dôležité, aby sme si uvedomili, že satana porazil znovuzrodený človek.“

Božská prirodzenosť veriaceho človeka 

Človek sa v Hnutí viery chápe ako „duch, ktorý má dušu a žije v tele“. Pravým človekom je však „duch“ a tento znovuzrodený duch sa stáva novým Ja. Tí, ktorí uveria v Krista, sú rovnako ako On znovuzrodení, čo sa chápe ako oživenie ľudského ducha. Ľudský duch má potom Božiu podstatu, takže človek je vo svojom duchu rovnaký ako Boh sám. Ako píše Ekman: „Boh ti dal nové narodenie a umiestnil do teba Ježiša Krista skrze Ducha Svätého. Takže ty si to, čo je Ježiš. Boh Ti dal svoju vlastnú prirodzenosť.“

V Hnutí viery je Boh obmedzený vo svojej moci

Rovnako problematické je v teológii hnutia viery i koncepcia modlitby. Vychádza z toho, že Božia moc je obmedzená duchovnými zákonitosťami, čo znamená, že pri modlitbe všetko záleží predovšetkým na človeku, či tieto zákonitosti pochopí a či ich využije. V tejto teológii nezostáva veľa miesta pre Božiu suverenitu, čo vo konečnom dôsledku znamená, že Pán Boh nemôže konať všetko, čo by chcel.

Preto má podľa teológie hnutia viery správny spôsob „vyznávania a prehlasovania“ prednosť pred dôvernou modlitbou k Bohu ako Otcovi, ktorému je možné všetko zveriť a vždy dôverovať. Na rozdiel od tohto nebiblického učenia je nám v oblasti čistej kresťanskej viery darovaný aj vzťah k Bohu ako k Otcovi.  To je základným kameňom stavby nášho života viery. V modlitebnom vzťahu k Bohu ako k Otcovi môže nájsť každý, kto v Krista verí, plný pokoj.

Autorita nad diablom

Kresťanom s Božou prirodzenosťou je udelená autorita nad démonmi a nad samým satanom. Podľa Hagina „ten najposlednejší člen Kristovho tela má rovnakú moc nad diablom ako každý iný, a ak veriaci sami niečo s diablom neurobia, nebude sa v mnohých oblastiach nič diať.“ Táto autorita je spôsobená tým, že Cirkev sama je Kristus. „Ak má autoritu Ježiš, máme ju i my, pretože sme Jeho časťou a On je časťou nás. Sme jedno s Kristom. Sme Kristus.“

Podľa Margiesa „Boh neustanovil Ježiša za hlavu Cirkvi. Boh neustanovil Ježiša (za vládcu) nad všetkým. Jeho vláda nad všetkým, čo existuje, je spojená s Cirkvou…“ Všetka Kristova autorita sa preto musí uplatniť len skrze Cirkev, lebo Kristus nemôže konať svoje dielo na zemi bez nás! Boh sa preto bez kresťanov nezaobíde.

Démonický pôvod chorôb

Autorom každej choroby je v definícii Hnutia viery satan. Podľa Ekmana „Ježiš povedal, že choroba prichádza od diabla“. Margies uvádza, že „démonicky podmienené sú všetky formy chronickej reumatickej artritídy rovnako ako príbuzné choroby z tzv. reumatického okruhu. Platí to taktiež pre kolagenózy, čo sú takisto reumatické choroby napádajúce sčasti i vnútorné orgány alebo cievny systém.

Ako na choroby spôsobené démonmi nazerám ďalej na všetky chronické ekzémy a alergické choroby. Do tejto skupiny chorôb patrí taktiež senná nádcha, astma a neurodermatitída spolu s príbuznými skupinami chorôb.“

Uzdravenie vždy a pre každého

Učitelia hnutia sa napospol zhodujú, že Boh chce uzdraviť všetkých ľudí. Ekman k tomu uvádza: „Boh chce uzdraviť všetkých, to znamená, že aj teba. Môžeš si byť istý, že patríš do skupiny všetkých“. Pretože človek je vo vnútri božský, Sumrall dodáva: „Keby som bol stále chorý, začal by som premýšľať o tom, či On nie je náhodou chorý.“

Božské uzdravenie tak náleží každému Božiemu dieťaťu. Ak to vieme, netreba, aby sme sa v tejto veci pýtali na Božiu vôľu. Nemusíme sa modliť: „Bože, uzdrav tohto muža, túto ženu. V Božom pohľade sú už dávno uzdravení,“ tvrdí ďalej Hagin. Najvyššia a dokonalá Božia vôľa je, aby nebol žiaden veriaci chorý.

Pokiaľ sa napriek tomu stane, že veriaci ochorie, musí sa vzoprieť satanovi, ktorý chorobu zosiela a vybojovať si uzdravenie. Sumrall píše: „Diabol má moc uvaliť na teba chorobu, tak ako ju mal napríklad u Jóba. Ale ako kresťan, máš Božie poverenie sa vzoprieť, odmietnuť a zničiť každú autoritu diabla. Musíš uskutočniť svoje práva. Kristov učeník musí povedať: ‚Som v mene Ježiša uzdravený.‘“

Podobne radí i Ekman: „Keď na teba prichádza moc zhora, musíš ju vo svojom srdci prijať a vyznať: ‚Božia moc uzdravenia vstúpila teraz do mňa. Prijímam uzdravenie. Prijímam túto moc a vyznávam, že od tejto chvíle som zdravý. Nech vidím výsledky uzdravenia teraz alebo za nejaký čas – rovnako ho prijímam vierou práve teraz.‘“

Liardon, ktorý údajne navštívil nebo, tu videl skladisko zdravých ľudských orgánov, ktoré si navzdory satanskému odporu človek môže vymodliť. V tomto skladisku sú „stovky nových očí, nôh, kože, vlasy, ušné bubienky – všetko je tam. Musíte len ísť a vziať si všetko, čo potrebujete, rukou viery, lebo to tam je, je to tam, je to tam.“

Démonická posadnutosť

Nielen choroby, ale aj hriechy človeka majú démonický pôvod, pričom daný hriech spravidla nesie i meno nečistého ducha, ktorý ho spôsobuje. Podľa Hagina kresťan pred démonickým posadnutím nie je nijako zvlášť chránený a démonické sily preto môžu ovládať znovuzrodených kresťanov. Sumrall preto varuje: „Keď si kresťan dovolí poddať sa bez kontroly hnevu, je vo veľmi vážnom nebezpečenstve, že do neho vstúpi duch hnevu,“ i „cudzoložstvo je duch“. Rovnako „niektoré ženy majú ducha žiarlivosti.

Môžu mať toho najlepšieho manžela na svete a rovnako ho obviňujú, kedykoľvek vstúpi do dverí. Jediným vysvetlením je duch žiarlivosti“. Podľa Margiesa sú démonizáciou spôsobené „nutkavé sexuálne podnety a perverzie ako sadizmus, masochizmus, hypersexuálne pudové konanie, pornografia, necudnosť v akejkoľvek forme, masturbácia, sodomia, voyeurizmus, exhibicionizmus, homosexualita. Rovnako tak kriminálne sklony, krádeže a kleptománia, nutkavé prejedanie a výrazná maškrtnosť.“

Pozitívne vyznávanie

Hybnou silou v Hnutí viery je tzv. pozitívne vyznávanie. Veci sa uskutočňujú tým, že si ich kresťan predstaví vo svojej mysli a vyznávaním svojich úst potom tvorí novú fyzickú realitu. Viera sa tak stáva neobmedzeným zdrojom energie, ktorá tvorí realitu. Sumrall uvádza: „Až do dnešného dňa zostáva viera najväčším zdrojom energie dostupným ľudstvu. Požehnanie prichádza, keď v sebe uvoľníš niečo, čo je živou dynamickou mocou a silou. To niečo je viera. Viera je sila, ktorá žije v tebe.“

Napríklad zdravie a bohatstvo už existujú vo svete duchovnom a človek sa ich musí chopiť vierou: „Keď chodíš v kráľovstve viery, prenesieš sa z tohto sveta – z toho, čo vidia tvoje oči, počujú tvoje uši a cítia tvoje prsty – a ocitneš sa v inom svete, vo svete viery…“ Hagin tento princíp vizualizácie vysvetľuje slovami: „Dôvod, prečo môžeš počítať s tým, že veci sú hotové skôr, než sa ukážu ako skutočnosť v hmotnom svete, je to, že už sú hotové vo svete duchovnom. Ak uveríš, že v duchovnom svete skutočne hotové sú, stanú sa skutočnosťou aj tu.“

Pokiaľ sa veci zdráhajú uskutočniť, človek môže vo viere prikazovať i Božej moci, a keď pritom používa meno Ježiš, celé nebesia ho „musia poslúchať“. Pokiaľ sa veci napriek tomu nezrealizujú, opäť je na vine satan, proti ktorému sa musí veriaci postaviť: „A keď to bude vyzerať, ako že to nefunguje, nebudem obviňovať Boha. Namiesto toho poviem: ‚Diabol, kde si? Niekde sa tu motáš. Zmizni odtiaľto. Ja ťa odmietam, choď!‘“

Prosperita

Súčasťou autentického kresťanského života je i hmotný blahobyt a bohatstvo. Kresťan má neodňateľné právo byť nielen zdravý, ale i bohatý. Pretože chudoba a choroba pochádzajú od satana, je zdravie a blahobyt súčasťou demonštrácie satanovej porážky. Podľa Osteena „táto demonštrácia má byť vo všetkých oblastiach nášho života – telesnej, duchovnej, finančnej, manželskej, duševnej atď.“ Keď sú kresťania chudobní, znamená to, že si podľa Sumralla ešte neosvojili techniku pozitívneho vyznávania a nevzopreli sa satanovi. „Niektorí ľudia mohli mať domy, prácu či obchody, aké nikdy predtým nemali, ale pre nedostatok viery ich nemohli vziať.“

Náuky, ktoré ohrozujú súčasné zbory

Kenosis

Ilúzia: Kristus nerobil zázraky ako Boží Syn, ale ako človek naplnený Duchom Svätým.

Skutočnosť: Kristus síce uplatňoval moc Ducha Svätého, ale zároveň demonštroval svoje božstvo (Ján 4,11).

 

Učenie o božskej prirodzenosti človeka

Ilúzia: Človek po obrátení získava Božiu prirodzenosť. Jedná sa o trojjedinosť.

Skutočnosť: Človek má iba „účasť“ na Božej prirodzenosti (2 Pe 1,4). Jediným človekom, ktorý mal Božiu prirodzenosť bol Kristus. (Je súčasne Boh aj človek)

 

Extrémny trichotomismus

Ilúzia: Pravým človekom je duch, ktorý má dušu a žije v ľudskom tele.

Skutočnosť: Človek je jedinečnou bytosťou ducha, duše a tela (1 Tes 5,23).

 

Teritoriálny duchovia

Ilúzia: Nad každou krajinou, alebo významnou lokalitou je špecifický démon, ktorý tam vládne. Pri misii je nutné toho ducha odhaliť a premôcť.

Skutočnosť: Je možné, že zlí duchovia sú nad určitým územím, ale nemožno to zovšeobecňovať. Nikde nie je v Biblii spomenuté, že by kresťania mali akokoľvek týchto duchov rozpoznávať, napádať alebo dokonca premáhať.

 

Učenie o posadnutosti kresťanov

Ilúzia: Kresťan môže byť poviazaný nečistým duchom, a ten by mal byť vyhnaný.

Skutočnosť: Kresťan je chrámom Ducha Svätého (1 K 6,19) a nikde v Písme nie je zmienka, že by démoni boli vyháňaní z kresťanov.

 

Delegovaná autorita

Ilúzia: Spoločenstvá sú zvyčajne vedené v jednom čase jedným mužom, ktorý dostal plnú administratívnu autoritu, ktorú potom deleguje na svojich podriadených.

Skutočnosť: Kristus plnú autoritu nikomu neudelil, ale len On ju udelil viacerým kresťanom, ktorí ju majú uplatňovať vo vzájomnej poddanosti (Ef 5,21).

 

Učenie o prosperite

Ilúzia: Kresťania sú dedičmi Abrahámovho požehnania. Pretože bol Abrahám bohatý, aj oni si môžu vo svojom živote nárokovať blahobyt.

Skutočnosť: Abrahámovo požehnanie sa v plnosti týka až vzkriesenia na novej Zemi (Žid 11,16). Zatiaľ máme len závdavok, a to je Duch Svätý, ktorého sme dostali skrze vieru (Gal 3,14).

 

Učenie o uzdravení

Ilúzia: Pretože Kristus niesol nielen naše hriechy, ale aj choroby, tak je uzdravenie súčasťou spasenia, ktoré zakúšame už teraz a môžeme kedykoľvek prijať skrze vieru.

Skutočnosť: Je pravda, že Kristus niesol naše choroby, ale k nášmu plnému telesnému uzdraveniu dojde pri vzkriesení (Rim 8,23). Žijeme v nevykúpenom tele, ktoré speje k smrti. Zatiaľ zakúšame závdavky, ktoré sa samozrejme môžu prejaviť ako telesné uzdravenia.

 

Učenie o Kristovi a Cirkvi

Ilúzia: Cirkev zastupuje na Zemi Krista a teda Cirkev je Kristom.

Skutočnosť: Cirkev je Telom Krista rovnako, ako je žena telom muža. Muž ale predsa nie je ženou.

 

Posledná doba

Ilúzia: Posledné doba je dobou divov a zázrakov, kedy dojde k obráteniu celých národov ku Kristovi.

Skutočnosť: Prebudenie môže prebehnúť v každej dobe, ale posledná doba nemá zasľúbené prebudenie, ale skôr vychladnutie viery a úpadok morálky vo svete (1 Tim 4,1).

 

Rodové prekliatie

Ilúzia: Kresťania musia pykať za hriechy svojich predkov, lebo Boh trestá až do 3. a 4. pokolenia (Ex 20,5).

Skutočnosť: V Kristovi je kliatba Zákona zlomená (Gal 3,13). Rodové prekliatie sa navyše týka len tých, ktorí ho nenávidia (Ex 20,5).

 

Zástupné vyznávanie hriechov

Ilúzia: Kresťania sa musia zástupne, ako Daniel a Nehemiáš, stotožniť s hriechmi svojho národa a vyznať ich, aby mohlo prísť prebudenie.

Skutočnosť: Ježiš napomínal farizejov, pretože sa nazývali synmi vrahov prorokov (L 11,47-48). Od bezbožnosti sa treba oddeliť, nie sa s ňou stotožňovať. Stotožnenie s hriechom sveta urobil Ježiš a k jeho dielu nie je potrebné nič pridávať. Navyše, ani Daniel ani Nehemiáš nevyznávali hriechy neveriacich.

 

Požehnanie etnickému Izraelu

Ilúzia: Ak budeme žehnať etnickému Izraelu, budeme sami požehnaní.

Skutočnosť: Etnický Izrael je duchovne mŕtvy a Abrahámovo požehnanie sa týka tých, ktorí majú Ducha Svätého (Gal 3,14). Abrahámovo požehnanie prešlo skrze Krista na jeho nasledovníkov bez etnického rozdielu.

 

Prorocká zjavenie na základe chvály

Ilúzia: Niektorí učia, že ak sa ľudia ponoria do atmosféry chvál, tak dostanú proroctvo.

Skutočnosť: Biblické proroctvá prichádzajú skôr v reakcii na hovorené slovo, než hudobnú produkciu (1K 14,30).

 

Sebaúcta

Ilúzia: Kresťania by mali prejavovať vysokú sebaúctu.

Skutočnosť: Kresťan by mal mať o sebe nízke zmýšľanie, vedieť sa ponížiť (F 2,5) a zmýšľať o sebe ako o neužitočnom služobníkovi (L 17,10) a druhého mať za hodnotnejšieho než seba (F 2,3).

 

Sebaláska

Ilúzia: Aby kresťan mohol milovať blížneho, musí sa naučiť milovať sám seba.

Skutočnosť: Nikto nemá v nenávisti sám seba (Ef 5,29) a za seba je človek zvyčajne ochotný dať všetko (Jób 2,4). Preto má človek milovať druhého ako sám seba.

 

Manažment

Ilúzia: Kresťanskí vedúci by sa mali učiť od manažérov veľkých korporácií, ktorí vedú prosperujúce firmy.

Skutočnosť: Manažéri sa obklopujú zdravými a úspešnými, ktorí prinášajú zisk, kdežto v cirkvi sme povinní sa ujímať slabých (1 Tes 5,14) a niesť ich bremená (Gal 6,2). Kresťanstvo nie je šport ani súťaž, ale spolupatričnosť.

 

Impartácia

Ilúzia: Skladaním rúk možno odovzdávať konkrétny Duchovný dar.

Skutočnosť: Aj keď Timotej získal duchovný dar skladaním rúk, nešlo o odovzdávaní konkrétneho duchovného daru „na objednávku“ (1 Tim 4,14).

 

Dávidov stánok

Ilúzia: Boh obnovuje prorocké uctievanie na hudobné nástroje, pretože sa má naplniť obnova Dávidovho stánku (Sk 15,16), kde boli takisto prorocké chvály.

Skutočnosť: Novozákonné uctievanie má byť v Duchu a v pravde (Ján 4,24) nie v návrate ku starozákonnému, kňazskému uctievaniu. Obnova Dávidovho stánku spočíva v misii medzi pohanmi (Sk 15,1-18 porov. Am 9,11), nie v hudobnej produkcii.

 

Učenie o Kráľovstve

Ilúzia: Kresťania majú ovládnuť svet a uviesť na Zem Božie kráľovstvo vo forme premenenej spoločnosti.

Skutočnosť: Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Svet speje do záhuby, a aj keď kresťania nemajú zo sveta utiecť, majú sa oddeliť od jeho spôsobov. Večné kráľovstvo príde skrze súd pri Kristovom príchode (Dan 2,35).

 

Učenie o neskorom daždi

Ilúzia: Dážď symbolicky znamená vyliatie Ducha. Prvým dažďom boli Letnice a neskorým dažďom je vznik letničného hnutia, ktoré vyústi do prebudenia podsednej doby.

Skutočnosť: Biblia Letnice neprirovnává k dažďu. Dážď kacíra je naopak známkou súdu (Pr 26,1 a 1 S 12,17). Prorok Joel hovorí o vyliatí Ducha (Joel 3,1) až po tom, čo krajina dostane dažď (Joel 2,23).

 

Vnútorné uzdravenie

Ilúzia: Za súčasné problémy môžu niektoré veci, získané napr. V detstve. Napríklad vzťah muža k nebeskému Otcovi ovplyvňuje vzťah k telesnému otcovi.

Skutočnosť: Aj keď na danom koncepte je veľa pravdy, koncept „vnútorného uzdravenia“ má korene v psychoanalýze. Nezdravé návyky či stereotypy treba prekonať v odpustení, pokání a učeníctve, nie hľadaním koreňov v chybách druhých.

 

Kristova duchovná smrť

Ilúzia: Verí sa tu, že Adam po svojom páde „duchovne zomrel“, čo je chápané ako odumretie jeho ducha. Aby Kristus niesol hriech človeka, musel aj on duchovne zomrieť tým, že sa stal oddeleným od Boha.

Skutočnosť: Človek po svojom páde prepadol smrti ako takej, nielen duchovnej. Kristus potom niesol zástupne trest, nie stav človeka. On nepoznal hriech, preto nemohol byť v stave hriešneho človeka ani byť oddelený od Boha. Navyše Boh v Kristovi zmieril svet so sebou samotným (Kol 1,19-20). Teda Boh bol v čase zmierenia v Kristovi. Boh nemôže „duchovne“ zomrieť lebo smrti podľahla len Kristova ľudská, nie Božia prirodzenosť.

Pravé a falošné evanjelium

Člověk byl stvořen, aby středem jeho života byl Bůh, ne on sám. Pokud mají křesťané falešný střed, i jejich „evangelium“ je falešné. Dnes se v podstaně káží jen dvě evangelia – jedno „člověkostředné“, druhé „Bohostředné“. To člověkostředné evangelium zaslibuje člověku, že Bůh mu dá všechno, co potřebuje, aby mohl žít pohodlně a na konci života mu dá přebývat v nebesích. Lidem se říká, že Ježíš jim odpustí všechny hříchy, uzdraví je ze všech nemocí, požehná jim materiální prosperitou, vyřeší jim všechny problémy atd., atd.

Člověk tak zůstává dál středem svého života, Bůh je vytěsněn, aby obíhal okolo – jako sluha – a vyslýchal jeho modlitby a poskytoval mu vždycky všechno, co si přeje!! Stačí jen „věřit“ a „v Ježíšově jménu si nárokovat jakékoli materiální požehnání“!! To je falešné evangelium, protože nehlásá „pokání“. Pokání bylo tou první věcí, kterou kázal Jan Křtitel, Ježíš, Pavel, Petr a všchni apoštolové. A pokání, což je smutné, se dnes nekáže ani v té poslední řadě!!

Evangelium se středem v Bohu naopak vyzývá lidi k pokání a vysvětluje, co „pokání“ obnáší: Odvrátit se od sebe, jako středu svého života, od konání vlastní vůle, od chození po svých cestách, od milování peněz, od milování světa a toho, co je ve světě (žádost těla, žádost očí a pýcha života) atd., atd. a Obrátit se k Bohu, milovat ho celým srdcem, jeho učinit středem svého života a začít konat jeho vůli.

Na zemi dnes působí dva duchové. Duch Satana (Lucifera), který lidi pohání, aby stoupali výš a nebo se nad druhé povyšovali – ať už ve světě nebo v církvi. A duch Kristův, který lidi vede k tomu, aby se stále víc a více pokořovali jako jejich Pán a Mistr. Ježíš sestoupil až do hloubi jako zrno pšenice a všichni Jeho opravdoví učedníci se bezpečně poznají podle toho, že jednají také tak.

Ježíšovu pokoru je nejlépe vidět v Jeho smrti. Nikdy se nekonal nespravedlivější soud, než před jakým stál Ježíš. Přesto se nechal pokořovat, poddal se posměchu, nechal si ubližovat, křivdit a působit nespravedlnost. Na své nepřátele nesvolával kletby. Nevyhrožoval odvetou ani nevolal na pomoc anděly. Vzdal se všech práv, která Mu jako Božímu Synu náležela.

Zkreslené pohledy na víru

– ztrivializovaný pohled na víru: víra v lék nebo v léčebnou metodu (placebo efekt), víra ve svou vlastní nezdolnost (že vyhrají boj s rakovinou). Pejorativní význam – spoléhání se na metodu, u které nebyla prokázána objektivní účinnost.

– pohled psychologický: vliv pozitivních emocí, víra jako síla sugesce (často ve spojení s hypnózou) – víra jako síla lidské mysli, která vzniká soustředěným používáním lidské představivosti (vizualizace, řízená obrazotvornost) – víra jako magická síla (síla sama o sobě)

„Křesťanská“ vizualizace?

Průkopníkem „křesťanské“ vizualizace je Agnes Sanfordová (vnitřní uzdravení). Navazuje na Jungovo učení o kreativní imaginaci, skrze kterou se člověk spojuje s kolektivním nevědomím. Je používána vizualizace osoby Krista, který v myšlenkách přichází k nemocnému a uzdravuje jej. Používá se vizualizace určitého biblického příběhu a „vstupování do něj“.

Kritický pohled: Vizualizace je prastará metoda sloužící k rozšíření duševních schopností a k vstupování do nových oblastí vědomí. Vizualizace tvoří pravé jádro magie. V Božím slovu nenajdeme žádné návody k zneužívání lidské fantazie – vizualizaci. Boží slovo zakazuje magii, čarování a zaklínání v jakékoli podobě (Dt.18,10-12).

Hnutí víry, pozitivní vyznávání

Víra je chápána jako určitý zákon, síla. Prostředkem, který tento zákon aktivuje, je slovo v ústech člověka. Kdo vyznává svými ústy úspěch, bude mít úspěch, kdo vyznává zdraví, bude zdravý… Víra v tomto pojetí je síla, skrze kterou lze manipulovat věcmi, resp. magická formule, která mění realitu.

Představitelem tohoto směru je Keneth Hagin, který píše, že „naše vyznávání je klíčem k obdržení Božího požehnání a je klíčem k udržení Božího požehnání.“ K uzdravení je vždy nezbytná víra. Nedostatek víry je překážkou k uzdravení. Je doporučováno popírání příznaků nemoci (závažné nebezpečí pro nemocného člověka).

Kritický pohled: Tento směr je v rozporu s biblickým obrazem Boha a člověka. Boha degraduje do role komorníka a člověka zbožšťuje do postavení svrchovaného pána. Je to víra ve svou vlastní víru. Učení o pozitivním vyznávání pochází z neognostických sekt a okultních zdrojů (a nikoli z Bible).

Víra dle Bible

Jedním z ústředních textů je list Židům 11. kapitola. Víra je základním předpokladem pro poznání Boha. Víra je spojena s hlubokým přesvědčením o existenci Boha jako duchovní bytosti. Víra je vyjádřením přesvědčení o tom, že s Bohem lze mít osobní vztah. Prvních 35 veršů této kapitoly hovoří o způsobech, jakými Bůh zaopatřuje svůj lid skrze víru – skutky prozřetelnosti a zázraky. Další verše 11. kapitoly však hovoří o tom, že skrze víru může být také dána schopnost a vytrvalost nést utrpení. Přítomnost víry tedy není určujícím faktorem, zda budeme procházet utrpením, nebo zda se mu vyhneme.

Křesťanská víra a nemoc

V životě věřícího člověka v době nemoci Bůh často působí skrze skutky své prozřetelnosti: včasný příjezd záchranné služby, nasazení správné léčby, dobře provedena operace. V některých případech Bůh může způsobit mimořádná uzdravení (jako odpověď na naše volání). V mnoha případech je víra nosnou sílou, která dovolí unést nemoc a utrpení. Nemoc a utrpení v životě člověka tak v žádném případě nemusí být projevem nedostatku víry.

Společným rysem víry, která zachraňuje před utrpením, jak i té, která umožňuje utrpení snést, je neotřesitelné přesvědčení o tom, že sám Bůh je lepší než to, co život nám může dát, ale je také lepší než to, co smrt nám může vzít.

Uzdravující víra v Božím slovu

– Žena trpící 12 let metrorhagii (Marek 5,34; Matouš 5,28)

– Slepý Bartimaios u brány Jericha (Marek 10,52)

– Deset malomocných (Lukáš 17,11-19) 10 bylo očištěno (bez známek nemoci), pouze jeden byl uzdraven (vzdal chválu Dárci). Ježíš vždy projevoval zájem o celého člověka (tělo, duše i duch). Konečným cílem jeho služby nikdy nebylo pouhé tělesné uzdravení, ale smíření člověka s Bohem.

Skutečná víra v pojetí Bible je víra, která nás vede k uctívání Boha a k pokoření se před Ním. Ústředním bodem křesťanské víry je tedy vztah člověka k Bohu – vztah důvěry, pokory a uctívání.

Súvisiace videá a dokumenty