Falošný „doslovný“ preklad modlitby Otčenáš z aramejčiny

„Ty, jenž zrozuješ! Otče – Matko kosmu.

Soustřeď v nás své světlo – ať je k užitku.

Svou vládu jednoty stvoř teď.

Tvá jediná touha pak s naší působí, jak ve všem světle, tak i ve všech formách.

Dopřej nám náš denní chléb a vhled – tolik, kolik potřebujeme každý den.

Uvolni lana chyb, které nás svazují, jakož i my pouštíme z rukou vlákna, jimiž držíme viny ostatních.

Nedej, aby nás oklamal povrch věcí, ale osvoboď nás od toho, co nás zdržuje.

Z Tebe se rodí vůle vševládnoucí, život a síla k činu, píseň, která vše odívá do krásy a obnovuje se od věků do věků.

V pravdě síla těchto výroků nechť je půdou, ze které vyrůstají všechny mé činy.

Amen“

Neveril som vlastným očiam, môj duch sa tomu bránil, nebudem sa hanbiť za výrazy – nezmysel, ktorý autor vydáva za doslovný preklad modlitby z aramejčiny do ruštiny. Pozrel som si rôzne odkazy na internete a bol som prekvapený, koľko odkazov hovorí to isté. Ľudia nevedomky kopírujú text, zdieľajú ho s ostatnými a vydávajú ho za nejakú tajnú pravdu. Pri čítaní tohto „prekladu“ som si z nejakého dôvodu okamžite spomenul na gnostikov (kacírska sekta z 1. – 2. storočia n. l.), ktorí šírili nejaké tajné učenie o Kristovi, dávajúc človeku osvietenie a pochopenie všetkých vecí a panteizmus (heréza 4. storočia nášho letopočtu, existuje dodnes).

Jeden z autorov, ktorý tento nezmysel zverejnil na internete, tvrdil, že dominantnou a primárnou verziou písaného textu Nového zákona bola aramejčina. Pešita (sýrsky preklad Biblie, aramejský dialekt) bola založená na preklade aramejského targumu, čo znamená, že grécka verzia Nového zákona bola neskoršia ako pešita a bola iba prekladom z aramejčiny, toho istého jazyka, ktorý bol pôvodným jazykom Ježiša Krista a apoštolov. Inými slovami, grécka verzia nie je primárna. Pre uistenie čitateľov autor zdieľa falošný „preklad z pôvodného jazyka“ do ruštiny.

Staroveké preklady Písma a aramejčina

Skôr ako prejdem k priamemu oddeleniu „múch od rezňov“, dovoľte mi pripomenúť si niečo z kresťanského príbehu: Existuje niekoľko starovekých prekladov Svätého písma do rôznych jazykov: Septuaginta je grécky preklad Starého zákona, Targums je bežný názov pre preklady Starého zákona do aramejčiny, Vulgáta je preklad Biblie do latinčiny a Pešita je jedným z prekladov Biblie do sýrčiny (edesský dialekt aramejčiny).

Autorova hypotéza, podľa ktorej Peshitta vychádzala z prekladu aramejského targumu, neobstojí v kritike a neprejde podporou teológov, vedcov, histórie. V texte sýrskeho Starého zákona (najmä v Mojžišovom Pentateuchu a Letopisoch) sú však prvky vplyvu Targumu. Ale štýl a úroveň pešitského prekladu kníh Starého zákona sa v rôznych častiach Písma dosť líšia. Niektoré jeho časti mohli byť preložené sýrsky hovoriacimi Židmi pred vznikom kresťanskej cirkvi.

Keď už hovoríme o aramejčine, treba poznamenať, že v helenistickej ére a až do dobytia Arabmi úspešne konkuroval gréčtine, pričom úlohu miestnych dialektov prenechal všetkým ostatným semitským jazykom. Od 2. storočia však starodávny aramejský jazyk, ktorým hovoril celý Blízky východ vrátane Egypta, prešiel zmenami a silnými úpravami pod vplyvom rôznych kultúr a po dobytí Arabmi (VII. storočie nášho letopočtu).

Z historického hľadiska je potrebné poznamenať, že knihy Starého zákona boli preložené do sýrčiny v poslednej štvrtine 2. storočia nášho letopočtu. e. knihy Nového zákona boli preložené začiatkom 5. storočia nášho letopočtu a zjavne ich zoskupil a prepracoval biskup z Edessy, Rabbula. To znamená, že v 5. storočí nášho letopočtu už bola vytvorená Pešita ako taká (samotný názov „Pešita“ sa vo vzťahu k štandardnej (všeobecne akceptovanej) sýrskej Biblii objavil až v 9. storočí nášho letopočtu).

Ale vyvracajúc historicitu, stále existujú ľudia, ktorí tvrdia, že všetky učenia Krista a apoštolov boli vyučované iba v aramejčine a bola to aramejčina, ktorá bola jazykom pôvodného textu, ktorá predchádzala textu Písma v gréckom dialekte koiné. Je tiež prekvapujúce, že tento postoj zaujímajú najmä oddeľujúce sa názory nestorianizmu (heréza 4. storočia, rozdeľujúca Krista na jednoduchého človeka pred krstom a Božieho Syna po ňom, t. j. odmietnutie jedného jediného človeka a hypostázu).

Pri štúdiu biblistiky si pamätáme, že je tu synoptický problém (podobnosť a rozdiely v evanjeliách) a dnes neexistuje pevné presvedčenie, prečo existuje. Existujú len rôzne hypotézy, z ktorých každá má svoje pre a proti. Dnes je jednou z najrealistickejších hypotéz, že Matúš a Lukáš pri písaní evanjelia použili určitý zdroj „Q“, z nemeckého „Quelle“ (zdroj) a či bol tento zdroj súčasťou výrokov Ježiša Krista v aramejčine. alebo nie, nie je známe, aj keď niektoré Ježišove výroky v evanjeliách sú preklady z aramejského jazyka, ale nech je to akokoľvek, verí sa, že text evanjelia v súčasnej podobe bol zostavený presne v gréčtine, napr. iné texty Nového zákona.

Okrem toho gréčtinu kníh Nového zákona, prijali cirkevní otcovia ako jazyk pôvodných textov bez akejkoľvek diskusie. Existuje množstvo ďalších dôkazov, že koniec koncov to bolo Koine (dialekt gréckeho jazyka), ktorý bol pôvodným textom Nového zákona. Rád by som tiež poznamenal, že dodnes sa nenašiel jediný rukopis fragmentov kníh Nového zákona v aramejčine, ktorých text by bol datovaný skôr ako koiné gréčtina Nového zákona.

Keď si trochu pripomenieme históriu, chápeme, že sa nenašiel žiadny „pôvodný text v aramejčine“ (podľa môjho presvedčenia neexistuje, pretože Boh dovolil, aby sa Písmo vytvorilo v podobe, v akej Ho vidíme, máme a spolu s ním jazyk nachádzajúci sa v starých rukopisoch).

Falošný preklad, falošný „Otče náš“

Teraz o modlitbe „Otče náš“ a autorovi tohto „prekladu“. Na úvod treba poznamenať, že modlitba „Otče náš“ bola napísaná v starej gréčtine a tento „preklad“ je len akousi „krivou rekonštrukciou významu“ so zámerným zavádzaním čitateľa. Vieme, že existujú útržky, ako súčasť Kristových výrokov, preložených z aramejčiny, jedným z takýchto útržkov je modlitba Krista na kríži na Golgote, ale medzi všetkými nám známymi útržkami nie je ani jedna zmienka o „modlitba Otče náš“ v aramejčine.

Okrem toho, v starovekej aramejčine, ako aj v starej hebrejčine a starogréčtine sa odkaz na Boha vždy vyskytoval v zhluku osobných mužských zámen, ale nie ako ženský alebo stredný rod. Je možné si predstaviť, že patriarchálna kultúra, kde vedúca a dominantná úloha v rodine, štáte a politike patrila mužovi, zrazu dovoľuje odvolávať sa na Boha ako na nejakú neznámu ženskú silu, ktorá nemá žiadnu osobnosť? Samozrejme, že nie!

Nejeden Žid monoteistického náboženstva, vychovaný v patriarchálnej kultúre, poznajúci knihy Zákona, si nikdy nedovolí obrátiť sa k Bohu Stvoriteľovi, ako nám ponúka autor tohto „prekladu“ modlitby Otče náš.

Hovoríme a chápeme, že Písmo sa vykladá iba Písmom. Ježiš vo svojom učení opakovane upozorňoval svojich učeníkov na Otca, od ktorého zostúpil a ku ktorému opäť smeruje. Hovoril o Otcovej láske v skutkoch, podobenstvách, v dejinách ľudu, v Písme. Ako súčasť Trojice zdôraznil svoju jednotu s Otcom, s Osobou Otca. Nikdy neučil, že Otca možno oslovovať ako nejakú neznámu moc.

Ruské slovo „Otec (rodič)“ v aramejčine, ako aj v hebrejčine, znie ako „Aba (Abba)“, v gréčtine „Pater“. Oslovovanie Boha Otca ako „Otče náš“ v hebrejčine znie ako „Avinu“, v aramejčine „Avvun“. Je však prekvapujúce, že autor takzvaného „prekladu“ modlitby Otče náš nikdy nepoužil slovo Otec a práve toto slovo je v tejto modlitbe hlavné a ústredné. Naopak, verím že slovo „otec“ bolo zámerne vynechané, aby sa ukázala falošná „veľkosť“ doslovnej modlitby bez akéhokoľvek významu a sily Ducha, ktorá ju vydáva za tajnú pravdu!

Na základe Kristovho učenia vidíme, ako tento „preklad“ ničí podstatu Boha Otca ako Osoby, vydáva ho za nejakú silu, čím podkopáva vzťahy v rámci Trojice a s ľuďmi. Takzvaný „preklad“ modlitby Otčenáš, ktorý sa predkladá masám na posúdenie, nie je ničím iným ako herézou, splynutím gnosticizmu a panteizmu, herézou, s ktorou Cirkev zápasí po stáročia. Teraz je možné vidieť tento sútok v hnutiach, ako je New Age, ktoré sa snažia vyhlásiť synkretizmus náboženstiev, zničenie pravého kresťanstva a odmietnutie kresťanskej myšlienky osobného Stvoriteľa. Boh Biblie je proti myšlienke neosobného božstva.

Mysticizmus ako parazit

A teraz, čo sa týka samotného autora, ktorý urobil tento „preklad“ a hodil ho do sveta: Autorom tohto „prekladu“ je doktor náboženstva a somatickej (telesne orientovanej) psychológie Saadi Neil Douglas-Klotz (Murshid Saadi Shakur Chishti). Jeho hlavné záujmy sú v oblasti kombinovania starých meditačných techník s modernou psychológiou a vedou o tele. Je špecialistom v oblasti blízkovýchodnej mystiky, autorom niekoľkých kníh venovaných štúdiu takzvaného autentického posolstva obsiahnutého v primárnych prameňoch svetových náboženstiev – „Modlitby kozmu: Meditácia na Ježišove slová, hovorených v aramejčine“ (mimochodom, je pravdepodobné, že tento predložený „preklad“ je úryvkom z tej istej knihy), „Múdrosť púští“, „Skryté evanjelium“, „Sufijská kniha života“.

Murshid Saadi (Neil Douglas-Klotz) – je jedným zo starších učiteľov súfijského rádu Ruhaniat (Sufi Ruhaniat International), ide po takzvanej „sufijskej ceste“ asi 30 rokov. V Rusku je známy ako jeden zo zakladateľov World Peace Dance Network. Pomocou súfijskej techniky – Zikr (tréning pripomínania si svojej skutočnej podstaty, pomocou meditácie a spevu) a tanca s využitím mantier rôznych náboženských a národných tradícií navrhuje „nadviazať skutočný kontakt človeka so sebou samým, a to aj so svojimi hĺbkami a s jeho výškami … “.

Boh je spravodlivý sudca, bude súdiť každého, kto odmieta Krista ako Spasiteľa a osobného Pána. Boh bude súdiť každého, kto zvedie človeka na scestie tým, že predloží lož ako pravdu. Ale z nás, kresťanov nasledujúcich Pána, nikto nezbavil zodpovednosť za našu spásu, bez ohľadu na to, koho alebo čo sme na našej ceste stretli. Satan neprestal chodiť ako revúci lev a hľadá niekoho, koho by zožral!

Pri štúdiu „doslovného prekladu modlitby Otčenej“, ktorý si môže pozrieť každý, som si tiež všimol, že sa distribuuje najmä nie na kresťanských zdrojoch, ale na rôznych heretikoch, ktorí majú vlastnú príslušnosť k New Age alebo s ním zdieľajú názory – stránky na mysticizmus, ezoterika, meditácia, parapsychológia, rozprávanie o niektorých tajných učeniach a pravde. Niekto tieto texty šíri, kopíruje ich na stránky svojich webov a blogov, niekto prostredníctvom vyhlásení v statusoch sociálnych sietí.

Je prekvapujúce, že kresťania, ktorí čítajú tieto texty, bez toho, aby sa ponorili do samotnej podstaty toho, čo čítajú, sami ďalej šíria tieto nezmysly na internete, vydávajú ich za pravdu, zatiaľ čo iní ich posielajú ďalej. Šíriaca sa infekcia sa usídľuje nielen na internete, ale aj v mysliach mnohých ľudí. Niektorým kresťanom sa pri čítaní textu podarí zanechať k nemu lichotivé komentáre ako: „To je super,“ „Amen. Naozaj, „Ďakujem za doslovný preklad, teraz to už budem vedieť.“

Čo vedieť? Prečo kričať Amen? Čo je super? Čítajú a kričia, nepoznajúc Písmo, ani Božiu moc! Je škoda všetko jesť, nerozumieť tomu, čím vás kŕmia! (ospravedlňujem sa za priamosť výrazu). Teraz, keď už trochu poznáte históriu prekladov Písma a autora tohto „prekladu“ modlitby Otčenáš, myslím, že nie je ťažké pochopiť, že takzvaný „doslovný preklad Otče náš“ distribuovaný na internete nemá nič spoločné so skutočnou modlitbou Kristovou, ale je to len heréza, zámerne zameraná na podkopanie kresťanskej náuky a zničenie kresťanstva ako celku!

Vzhľadom na to, že staroveký aramejský jazyk je považovaný za mŕtvy (aramejčina (nový aramejský dialekt) sa hovorí iba v Sýrii), bude približný preklad modlitby Otčenáš v ňom vyzerať takto:

„Avvun dbishmaya! nitkaddah shimmuh; teta chlapec; neve sovyanukh eychana dbishmaya ab para; Ha la lahma dsunkanan yumana; Vushyuh lan hobain, eychana dap akhnan shuklan hayavin; vula taalan lnisyuna, ella pasan min bishya. Mudtul diluh hai malchuta, uheila, utishbukhta l’alam allmin. Amine“.

(Otče náš, ktorý si na nebesiach! Posväť sa meno tvoje; príď kráľovstvo tvoje; buď vôľa tvoja ako v nebi tak na zemi; chlieb náš každodenný daj nám dnes; a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen.)

Záver o falošnom preklade

Zhrnutím toho, čo bolo povedané, by som chcel vyzvať všetkých, aby porozumeli všetkému, čo čítame. Milí priatelia, internetom sa šíri veľa dobrých aj zlých vecí, sledujte, čo čítate a šírite. Nešírte na nete takzvaný „doslovný preklad modlitby Otčenáš“, ani inak, nevydávajte ho za stratenú pravdu, nemá hĺbku ani silu Ducha!

Koniec koncov, sú takí, ktorí sú slabí, ktorí nerozumejú, ktorí čítajú všetko za sebou a hltajú všetko, čo čítajú, ktorí nedokážu oddeliť pšenicu od kúkoľa, sú takí, ktorí budú pokúšaní, ktorí uveria a v dôsledku toho môže odpadnúť, pretože. dovoľ, aby sa pochybnosti usadili vo svojom srdci. A Pán nás o to požiada. Všetko, čo potrebujeme, nám Kristus zanechal v Písme, odovzdané prostredníctvom patriarchov, prorokov, apoštolov!

Nezavádzajte slabé ovečky, nemyslite si, že tam, kde žiadny nie je, je nejaký skrytý význam. Keď analyzujete kázne, odkazy, texty, výroky ľudí, overte si ich podľa Písma, je to presne tak, ako sa to prezentuje? Spomeňte si aspoň na úryvky z Nového zákona:

„Tunajší Židia boli šľachetnejší ako v Tesalonike. Prijímali slovo so všetkou ochotou a každý deň skúmali Písmo, či je to naozaj tak.“ (Sk 17,11)

„Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1 Tim 4,16).

Poznajúc pravdu, držme sa Písma a neodchyľujme sa ani doprava, ani doľava!

Viac čítajte tu: https://ege-land.ru/sk/ballet-stars/ostorozhno-falshivka-bukvalnyi-perevod-otche-nash-s-arameiskogo-arameiskoe.html