Miestnosť uzdravenia a charizmatizmus

Dva a pol roka som pôsobila v službe miestností uzdravenia pod záštitou Medzinárodnej asociácie miestností uzdravenia, ktorú vedie Cal Pierce a ktorú predtým viedol John G. Lake. Podľa mojich posledných informácií je vo svete viac ako tisíc miestností uzdravenia. Bill Johnson, starší pastor zboru Bethel Church v Reddingu (Kalifornia), je členom ich správnej rady.  

Začala som u nich pôsobiť s vedomím, že sa u nich prejavuje väčšia Božia sila, než akú som badala vo svojom zbore, a preto, lebo som skutočne chcela pomáhať iným. Veľa z toho, čo robili, bolo pre mňa nové, ale nepozastavovala som sa nad tým, keďže som si myslela, že o Božom slove  vedia viac ako ja a že jedného dňa, keď sa viac naučím, mi to bude jasnejšie. Posledný rok som pôsobila ako ich „príhovorkyňa“ a posledných šesť mesiacov ako zástupkyňa riaditeľa.  

Keď som sa dostala do vedúcej funkcie, začala som naozaj premýšľať o niektorých ich metódach a náukách, ako napríklad slovo viery, čo znamená, že naše slová majú moc tvoriť, že v skutočnosti môžeme svojím slovom stvoriť veci, náuka o rodových kliatbach, kresťanských kliatbach, slovných kliatbach, duševných väzbách, autorite a mnohých iných divných veciach.  

Skôr než som začala u nich pôsobiť, prihlásila som sa do diaľkového kurzu prostredníctvom programu Kennetha Hagina s názvom Rhema.  Tiež som pôsobila ako internetová príhovorkyňa pre  program Cindy Jacobsovej s názvom „40 dní modlitby a pôstu“, ktorý sa uskutočnil pred niekoľkými rokmi. Pamätám si na – hoci len miernu a krátkodobú – účasť svojich rodičov v charizmatickom hnutí a na to, že často sledovali televízny program „Chváľte Pána“. Vždy, keď som k nim prišla, som si vypočula niekoľko lží a tak sa mi to postupne – aj keď som nekráčala s Pánom – dostalo pod kožu.  

Keď som sa po asi tridsiatich rokoch vrátila k Pánovi, mala som v hlave všetky tie reči z programu „Chváľte Pána“ a Ježišovho hnutia a myslela som si, že sú dobré a pravdivé. (Pôvodne som bola spasená, keď som mala deväť rokov. Navštevovali sme malý baptistický zbor, do ktorého chodili aj moji starí rodičia.  Keď prišlo Ježišovo hnutie, prebrali sme ho aj my a celý zbor sa zmenil. Onedlho sa zbor rozpadol a mládež sa tak rozhnevala, že sme sa jednoducho odvrátili od Boha.)  

Prednedávnom, keď som sa ešte len oboznamovala s miestnosťami uzdravenia, mi bolo dané slovo, že som prorokyňa.  Prosila som Pána o tento dar, lebo som počula, že sa to dá. Nikto o tom nevedel, a tak keď som dostala toto proroctvo, bola som ohromená. 

Povedal: „Pán ťa povoláva za prorokyňu“.  Určitá časť tohto proroctva sa týkala zapisovania snov a videní, pričom som mala dovoliť iným, aby mi pomohli pochopiť ich, a tiež skutočnosti, že je to úplne nevyhnutný dar pre Kristovo telo a že ma možno vylúčia zo zborov a nebudú ma chápať a podobné reči.

Tomuto slovu som však verila a vzala som si ho k srdcu, lebo som konečne našla zmysel života!  (Keď som sa dostala zo všetkých tých bludov, bolo pre mňa najťažšie vyrovnať sa práve s darom proroctva!)  

Po tomto slove som sa dozvedela o Johnovi Paulovi Jacksonovi a bola som ochotná platiť mu kopu peňazí za to, aby ma naučil vykladať sny a videnia a učil o všetkých tých uletených nadprirodzených veciach, na konanie ktorých sme boli stvorení. V skutočnosti som tieto náuky prijímala veľmi ťažko, ale zároveň som sa chcela učiť.

Myslela som si, že sa u neho naučím biblickému výkladu, ale namiesto toho ma vyučoval svoju vlastnú metódu, ktorá je založená na klamstvách. Tiež schvaľuje, podporuje a zažíva mnohé výlety do „tretieho neba“, pri ktorých sa dostáva mimo svojho tela a ocitá sa pred „Božím trónom“.  

Sústavne som čítala „Eliášov zoznam“ a párkrát som bola aj za Kimom Clementom. Po prvý raz prorokoval o mojom bratovi a požiadal všetkých prítomných, aby sa za neho modlili. Bola to noc plná veľmi silných emócií, ktorá ma presvedčila o tom, že Kim je skutočný prorok. Ako inak by mohol vedieť všetky tie veci o niekom, koho nikdy nestretol?   Krátko nato som bola pozvaná do tímu prorokov v zbore Vineyard church (Hnutie Vinica), ktorý som začala navštevovať so svojím manželom asi rok predtým.

Učila som sa prorokovať a stíšiť sa, pričom som dávala slovo za slovom. Na týchto pobytoch som jedla, spala alebo dávala slová – nič iné!  Predstavte si napríklad, že prišlo 60 ľudí a v tíme sme boli len traja alebo štyria. Na tomto pomere vidíte, aký veľký bol dopyt, lebo sa očakávalo, že každý dostane slovo!  

Minulý október sa mi počas modlitby príhovoru v tíme miestnosti uzdravovania stala taká nepekná vec, akoby som narazila do steny. Už som sa s nimi ani za nich nemohla modliť a ani som to už nechcela robiť. Začiatkom leta som začala robiť prieskum na internete. Kritizovala som Todda Bentleyho – jeho hlúposť som videla, no vlastnú nie!

Chcela som vedieť, čo sa dialo a odkiaľ to všetko prišlo. Nielen to, čo sa týkalo Bentleyho, ale miestnosti uzdravovania a celá tá prorocko-charizmatická záležitosť. Chcela som tiež vedieť, čo o tom všetkom hovorí Boh.  

Keď som začala čítať, nedokázala som prestať. Trávila som pri počítači čo najviac času – vo dne v noci. Našla som príbehy, videá a bezplatné knihy na internete, ktoré boli plné náuky. Len čo som našla odpoveď na jednu otázku, napadla mi ďalšia a potom ďalšia otázka. Zúfalo som potrebovala pochopiť celý ten zmätok okolo „neskorého dažďa“ a zistiť, kto za tým je a do čoho som sa dostala. V kútiku srdca som dúfala, že som v poriadku a že ani jeden z mojich učiteľov nie je falošný a nič z toho, v čom som bola, nie je klamstvo.  

Pravda ma šokovala. Bolo to ako nočná mora a niekedy som si myslela, že doslova zomriem. Čítala som však ďalej. Niekedy som sa tak bála, bála som sa modliť, že poviem niečo nesprávne alebo započujem ten druhý hlas, ktorý nie je od Boha. Potom som sa začala rozpamätávať na svoje sny. Dva roky sa Boh pokúšal povedať mi v snoch o klamstve, ale vtedy som im nerozumela. Nedávali mi zmysel.

Zdalo sa mi, že keď som sa rozhodla nájsť pravdu, začali sa zapínať svetlá a začala som vidieť, čo som predtým nevidela.   V októbri 2008 som odišla z miestností uzdravenia a v januári 2009 sme opustili zbor Vineyard church. Minulú jeseň sme sa najprv stretli so svojimi pastormi s cieľom porozprávať sa s nimi o niektorých našich obavách, ale nemalo to význam. 

Nebolo pre mňa ľahké odísť. Bola som nahnevaná. Šokovaná. Sama. Boli dni, keď som nevedela, čo robiť. Prešla som obdobím, keď som nedôverovala a nechcela dôverovať iným, keď som nechcela chodiť do zboru. Môj manžel sa však domnieval, že by sme mali aspoň vyskúšať nejaký zbor, a vďaka jeho múdrosti sme našli zbor, ktorý sa nám skutočne páči. Náuka je veľmi zdravá a ľudia sú veľmi priateľskí a úprimní. Raz som plakala a inokedy som zas zažívala ukrutnú ľútosť, keď som si uvedomila, čo som urobila.

A teraz vidím Boha v tej úlohe d-l-h-é-h-o—u-t-r-p-e-n-i-a!   Pred niekoľkými týždňami som si sadla a začala som zapisovať, čo som sa dozvedela. Nikdy v živote som Bibliu ani komentáre nečítala viac ako vtedy a nikdy predtým mi Biblia nedávala taký zmysel ako v týchto pár posledných týždňoch! Nedávno som to poslala celému tímu miestností uzdravenia, niekoľkým priateľom v zbore a rodine.

Zaoberala som sa tam kliatbami, prejavmi, Duchom Svätým, darmi a nadprirodzenými zážitkami v biblickom zmysle. Posielalo sa mi to ťažko a vedela som, že možno prídem o priateľov, ktorých mám tak málo. Presvedčila ma však myšlienka, že sú oklamaní a možno pôjdu do pekla, ako aj skutočnosť, že Ježiša tiež mnohí odmietli. Myslela som na varovanie dané Ezechielovi, že ak by ich nevaroval, mal by ich krv na svojich rukách. Nemôžem to dopustiť! Spôsobila som už dosť škody!  

Musím vám povedať, že teraz som slobodná, cítim toľko slobody a radosti a uvedomujem si, že som sa takto kedysi cítila. Už nemám ten skľučujúci pocit, že niečo je vždy zlé, že sa musím „prihovárať“ a viesť duchovný boj. Už nepociťujem ten „druhý hlas“ ani tú zvláštnu a nepríjemnú moc nado mnou.  

Veci, ktoré som kedysi rada robila, skutočné dary, ktoré mi Boh dal a ktoré sa zdanlivo stratili, sa ku mne vracajú ako dávno stratení priatelia. K čomukoľvek vás Boh práve teraz volá, choďte tam, urobte to. Nebojte sa. Áno, je veľmi pravdepodobné, že keď budete hovoriť pravdu, odmietnu vás, a to zažívam aj ja.

Dôležitejšie však je, že to zažíval Ježiš a on je dôvodom našej nádeje!   Nás, ktorí sme boli oklamaní, je tak veľa, ale teraz poznáme cestu von. Naše zážitky, naše modlitby a odhodlanie pomôžu vyviesť aj iných.

Ježiš je dobrý pastier – opustil stádo, aby našiel ovečku, ktorá sa stratila. Nie sme sami. Ktovie čo Boh urobí s tým, čo sme sa naučili?  

Poznámka: Z podvodných praktík a náuk, na ktorých som sa podieľala, neviním žiadnu konkrétnu osobu ani skupinu. Preberám úplnú zodpovednosť za to, čomu som sa otvorila. Som veľmi vďačná za to, že ma Pán z toho vyslobodil. Je verný a pravdivý.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )