fbpx
Zmeň svoj život
ObrátenieSkúsenosti ľudí

Bola som ateistkou

Bola som ateistka. Neverila som, ze Boh existuje. Rodicia ma k viere nikdy neviedli, aj ked svadbu mali v evanjelickom kostole a povazuju sa za evanjelikov. Obe moje stare mamy pravidelne a vene navstevovali evanjelicky kostol a tak som sa sem-tam na Vianoce v kostole objavila s nimi.

Ja som sa vsak povazovala za ateistku, ved ani pokrstena som nebola ako male dieta, lebo moj otec to nedovolil. Moja sestra pokrstena bola, ja nie. Videla som, ze ti, ktori sa povazovali za krestanov iba „prevracali kabaty“, pravidelne navstevovali kostol, no v dennom zivote nebol ziaden rozdiel medzi nimi a ostatnymi.

To vsetko som mala moznost pozorovat priamo pred ocami, pred nasim panelakom v centre mesta je totiz katolicky kostol. Nevedela som, aky je rozdiel medzi katolikmi a evanjelikmi, a ani ma to velmi nezaujimalo, lebo aj tak ma to nezaujimalo a bolo mi to jedno.

No predsa len som bojovala s roznymi otazkami zivota, ako napr. Odkial sa tento svet zobral? Naco som tu prave ja? Aj tak raz zomriem, tak aky to ma vsetko vyznam? Preco je na svete tolko zla? Preco je svet taky nespravodlivy? Preco nedokazem robit to, co chcem, ale vzdy robim, spravam sa ci reagujem tak ako nechcem? Existuje skutocna laska? Co je to?

Kedze som si na tieto otazky nevedela odpovedat, vzdy ked sa objavili, snazila som sa ich nejako zahnat. Ked som skoncila gymnazium, rozhodla som sa ist na vysoku skolu – elektrotechnicku fakultu do Ziliny. Vzdy som viacej inklinovala k matematike a fyzike. Najma fyzika bolo pre mna nieco, co stalo za to hlbsie prebadat.

V tom case som si nasla priatela, resp. nasla som niekoho, kto by ma chcel. Bol to tak trochu psycholog, rad sa „vrtal“ v ludoch a rad sa vrtal aj vo mne, co sa mi vobec nepacilo, pretoze vo mne vyvolaval otazky zivota, na ktore som odpoved nemala a tak vzdy po takomto rozhovore som sa citila viacej dole a bez nadeje ako kedykolvek predtym.

Tvrdil o sebe, ze je krestan-evanjelik, ale aj napriek tomu, ze sa mi snazil predstavit Boha, som ho tvrdo odmietala, nedavalo mi to zmysel, nebola v tom logika. Myslela som si, ze som nasim vztahom nasla odpoved aspon na to, co je laska, no bola som dost sklamana, pretoze moja predstava o laske a skutocnost boli dost rozdielne. No povedala som si, ze mozno moja predstava o laske je zla, alebo nie?

Po absolvovani prveho rocnika som cez prazdniny bola na tyzdnovom kurze anglictiny. Vobec som tam ist nechcela, lebo ako som sa dozvedela, su to krestania, ktory to organizuju, no mojmu priatelovi sa podarilo ma prehovorit i napriek tomu, ze on nemohol ist. A tak som isla, no predtym som si povedala, ze mna nikto na vieru obracat nebude, idem sa tam naucit anglictinu, som ateista a hotovo!

Musim sa priznat, ze toto bolo prvy krat v mojom zivote, co som stretla mladych ludi, ktori o Bohu nielen hovorili, ale aj podla toho zili. I napriek tomu, ze som cely tyzden tvrdo bojovala za moj ateismus, v hlave mi zostala jedna veta, ktora ma dost trapila a nemohla som sa jej zbavit: „Boh je Laska“. A tak som si povedala, dobre, ak toto je pravda, chcem vediet viacej.

Bolo to velmi zaujimave, lebo i napriek tomu, ze som tvrdila a verila, ze Boh neexistuje, chcela som vediet viacej. A tak som zacala potajomky hladat nejaku krestansku skupinku, ktora sa v skole ci na internatoch pravidelne stretavala.

Obycajne sa objavili letaky ci plagaty, ktore oznamovali kde a kedy. Nasla som ich vela, no akokeby nieco alebo niekto mi hovoril, ze tam odpoved nenajdem. A tak som cakala, samozrejme, v tom case som uz bola dost zaneprazdnena aj skolou. Az jedneho oktobroveho dna som cestovala MHD a videla som plagat, kde som citala o nejakych prednaskach. Nepamatam si o com to bolo len viem, ze som si povedala, to bude urcite zaujimave a objavila sa vo mne tuzba sa tam pozriet. No bala som sa tam ist, napriek tomu, ze to bolo blizko nasho internatu.

Neskor medzi recou som to spomenula svojmu priatelovi a on povedal, preco nie, podme sa tam pozriet. Vobec som nemala predstavu, co ma tam caka. Ludia nas tam vitali, ako keby sme boli ich znamy a potom som si vypocula prednasku, ktora bola prenasana a prekladna priamo z USA. Bolo to o jednom proroctve z Biblie. A tak ja, ateista, ktory neveri, ze Boh existuje, som sa ocitla na prednaske o proroctve, o tom, ako Boh vsetko riadi a ako sa vsetko naplna! Hmmm. Videla som na historickych dokazoch ako sa proroctva naplnaju.

Teraz som stala pred otazkou. Je to pravda, alebo nie? Verim tomu, alebo nie? Vedela som vsak, ze ak to popriem, tak popriem historiu! Rozhodla som sa: ak toto je pravda, chcem vediet viacej. A tak som sa objavila na kazdej dalsej prednaske, na ktorej som mohla byt a uz som k tomu nepotrebovala ani svojho priatela.

Samozrejme, ze som mala stale vela otazok a ich pocet sa este zvacsoval, no tiez som postupne na ne dostavala odpoved a este ani dnes sa odpovede nevycerpali. Ako  ludia, ktory napisali proroctva davno predtym ako sa zacali naplnat, mohli do detailov vediet, co sa v buducnosti stane, ked ich doba tomu vobec nenasvedcovala? To musel byt niekto iny, niekto kto moze citat koniec od zaciatku, kto ispiroval pisatelov, dal im videnia a sny! Biblia je Bozie zjavenie.

To bola prva vec, ktoru som si uvedomila a prijala. To znamenalo, ze Boh existuje a ze vsetko, co je napisane v Biblii je pravda! Toto som sa rozhodla prijat a akceptovat. Bola som ako prazdna nadoba, ktora potrebovala byt naplnena. Bol vo mne prazdny priestor, ktory potreboval byt, zaplneny a ktory sa nedal zaplnit svetskymi vecami, to som skusala a neslo to. Ten nekonecny priestor totiz mohol zaplnit len niekto nekonecny a to bol Boh.

Zacali sa mi otvarat oci a i napriek tomu, ze som nerozumela vsetkemu, vedela som, ze som nasla nieco, co som akosi vzdy hladala i napriek tomu, ze som to nebola schopna identifikovat. Ziskala som nadej. Zistila som, ze prvy krat v zivote ma niekto skutocne miluje az tak, ze bol ochotny dat svoj vlastny zivot za mna, a aj keby som bola iba jedinym clovekom na zemi aj tak by Jezis zomrel, len za mna, aby som mohla zit. Po prednaskach som zacala navstevovat biblicke hodiny, dostala som Bibliu a zacala som ju studovat.

Prave v tom case som bola v skuskovom obdobi. Toto bolo moje najtazsie skuskove obdobie, nikdy predtym a ani potom som neprezivala taky neuspech a nespravodlivost. Hlavne ked som prvy krat odchadzala zo skusky z fyziky, citila som velku nespravodlivost. A aj pri dalsich skuskach. Zostavali mi len 2 tyzdne do konca skuskoveho obdobia a na svojom konte som mala 1 skusku z 5. Samozrejme, ze som sa pytala Boha, je to spravodlive? Kde si? Rozhodla som sa poznavat ta, nasledovat ta a to mam za odmenu? To bolo dost sebecke odo mna, ale tak som tomu vtedy rozumela.

Samozrejme mama mi dohovarala, ze nestudujem, neucim sa na skusky, ale mam hlavu niekde inde a preto skusky nerobim. Co nebola celkom pravda, ja som sa ucila na skusky, no je pravda, ze som popri tom studovala aj Bibliu. No tie dve veci sa navzajom nevylucovali. Co teraz? Stala som pred dalsim rozhodnutim.

Verim Panu Bohu, ze On je ten, kto to vsetko riadi, alebo nie? Rozhodla som sa: verim Pane Boze, ze Ty si Vsemohuci a aj ked neviem a nevidim, co bude zajtra, i napriek tomu verim, ze nasledovat Ta, ma zmysel. Ako to so mnou vyzeralo na konci skuskoveho? Ked som prisla na dalsi termin z fyziky, skusajuci prisiel ku mne a ospravedlnil sa mi za chybu, ktora sa stala na predchadzajucej skuske a skusku som dostala bez toho, aby som ju musela opakovat. A ani si uz nepamatam dalsie, no zostala mi uz len jedna skuska, ktoru som dorobila bez problemov v letnom semestri. A to bola posledna skuska, ktoru som kedy musela opakovat. Nie je Boh uzasny?

V marci 1999 som bola pokrstena, verejne som vyznala Pana Boha ako svojho osobneho Spasitela pred ludmi. Moji rodicia neboli stastny, ked videli, ze sa so mnou zacalo nieco diat a ked som prisla s pozvankou na krst, radikalne ju odmietli a vyhrazali sa mi tym, ze ak to urobim, budem musiet odist z domu. Nechcu mat v dome ziadneho fanatika.

No i napriek tejto hrozbe som bola rozhodnuta verejne odovzdat svoj zivot do Bozich ruk a dala som sa pokrstit. Po krste som teda isla domov s tym, ze balim kufre a odchadzam, i ked som nevedela, kam pojdem. No bol tu este moj priatel, ktory ma v mojom rozhodnuti podporoval i ked sam celko nerozumel, co sa so mnou stalo.

Doma bola dost ostra vymena nazorov, no ked moji rodicia videli, ze svoje rozhodnutie nezmenim a uvedomili si, ze by stratili dceru, oni zmenili nazor a mohla som  zostat doma s nadejou, ze ma to casom prejde (to si mysleli oni). No pravda je, ze mna to casom nepreslo, prave naopak, vsetko mi dava viacej a viacej zmysel, akokeby sa mi otvorili oci a vidim veci, ktore sa tak lahko vidiet nedaju.

Pan Boh ma uci svojim cestam den za dnom, prostrednictvom modlitby, studiu Biblie a kazdodennej prace mi odkryva svoj charakter, svoju lasku, dava zmysel tomu, co robim, uci ma sebazapreniu, uci ma milovat ludi, byt citlivy k ich potrebam,…

Anna

Súvisiace videá a dokumenty