Dôvody pre odmietnutie učení Hnutia viery

“ A had povedal žene: Istotne nezomriete. Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé. “ Mojžišova 3:4-5

Hnutie viery je doktrínou mnohých letničných a charizmatických cirkví, ako aj individuálnych kazateľských aktivít po celom svete. Je podobné Evanjeliu prosperity, ale nie je s ním úplne totožné – zvyčajne sa oboje kážu súčasne. Hnutie viery zdôrazňuje proklamáciu, prehlasovanie, alebo vyznávanie Biblických veršov za účelom ich aktivácie (takmer samočinne) mimo vôle Božej.

Evanjelium prosperity využíva techniku Hnutia viery proklamovať Biblické zasľúbenia za účelom dosiahnutia bohatstva, blahobytu, prosperity, pokroku, úspechu, uzdravenia, ba dokonca aj na obchádzanie fyzickej smrti. Hnutie učí, že finančné požehnanie je Božou vôľou pre všetkých kresťanov a že viera, pozitívna proklamácia a dary zborom v kresťanskej službe (na oplátku) vždy zvýšia niečie materiálne blaho.

Podobne aj o dobrom zdraví sa vyučuje ako o zlatom štandarde Biblie. Kresťania by mali s vierou prehlasovať a veriť v dobré zdravie za každých okolností. Z toho dôvodu, ak je niekto chorý, býva často odsúdený ako človek s „nedostatkom viery“.

Keď „pozitívna proklamácia“ prvýkrát dorazila do tejto krajiny, zmenila niektoré mŕtve zbory a kresťanov zápasiacich s problémami. Mnohí, ktorí ako kresťania bojovali o prežitie, našli nový víťazný život.  Veriaci sa postavili proti predstave, že sú odsúdení stať sa obeťou okolností a že sú bezmocne vystavení útokom satana. Bolo to dobré a užitočné a prispelo to k upevneniu našej viery v pravdu obsiahnutú v Písme.

Avšak, ako sa často v dejinách cirkvi stáva, hnutie, ktoré sa vďaka tomuto, údajne dobrému ovociu začalo tešiť popularite, čoskoro ukázalo svoju pravú tvár čohosi, čo sa podobá skôr kultu s extrémami viery, ktoré Meno Pánovo (vo svete) diskreditovalo. Žial, bolo asi nevyhnutné, že korene tejto doktríny boli pevne zasadené do pôdy metafyzických kultov. Chyby, ktoré priniesli New Thought (Nové myslenie) a Christian Science (Kresťanská veda) vyprodukovali aj Hnutie viery ako svoju „kresťanskú verziu“.

Takže je potrebné podrobiť kritike celý obsah, cieľ a ovocie rôznych spoločenstiev Hnutia viery. Aj keď sa zdá, že je tam prítomné nejaké to ovocie v podobe uzdravovania a novoobrátených ľudí, musíme sa opýtať na jeho pravosť a na to, nakoľko zdravé sú základy učenia, ktoré títo novoobrátení obdržia? Musíme sa tiež opýtať, prečo musia ich pastori žiť vo veľkom prepychu, prečo žiadajú milióny na stále sa zvyšujúci počet projektov, z ktorých niektoré sa nikdy neuskutočnia.

Rovnako je vo svetle Biblie potrebné preskúmať konečný cieľ tohoto hnutia. Sme svedkami globálneho prebudenia, ktoré zmení všetky národy a prinesie bohatstvo a úspech celej Cirkvi? Alebo ide o triumfalizmus, klam, ktorý zvedie tisíce dobromyselných veriacich do satanskej pasce New Age a bez zábran si ich použije k  nastoleniu celosvetovej vlády antikrista?

Prečítajte si nasledujúcich desať dôvodov pre odmietnutie doktríny Hnutia viery.

PRVÝ DÔVOD

Je potrebné „zjavené poznanie“.

Podobne ako gnostické herézy naprieč celou históriou, aj Hnutie viery, aby bolo účinné, si vyžaduje špeciálne vedomosti. Lídri sami seba vidia ako ľudí s poverením priniesť nové duchovné zjavenie pre Telo, keďže poznanie cez zmysly odsudzujú ako nedostatočné. V tomto systéme nás k zlyhaniu nevedie hriech a neposlušnosť, ale ignorácia Slova. Navyše, toto „zjavené poznanie“ sa obmedzuje len na zopár ľudí, ktorí ho môžu dostať. Tí menej inteligentní sú v nevýhode. To je elitárstvo.

DRUHÝ DÔVOD

Zo Všemohúceho Boha a Stvoriteľa robí slabú „bytosť-viery“, vydanú na milosť a nemilosť svojím vlastným univerzálnym zákonom.

Hoci Hnutie viery hovorí o Bohu osobným spôsobom, zaobchádza s Ním ako s neosobným „zdrojom energie“, ako s „mocou“, ktorú možno ovládať používaním právnych predpisov – zákonov, ktoré musí poslúchať ešte aj sám Boh, aby tvoril a spravoval Svoj vlastný vesmír. Údajne stratil kontrolu nad touto planétou v rukách človeka a bez zmluvného partnera nemá moc zasiahnuť. Toto učenie poškodzuje Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť.

TRETÍ DÔVOD

Z Božieho Syna robí znovuzrodeného muža, ktorý musel zomrieť v pekle, aby zaplatil výkupné za naše hriechy.

Ježiš podľa doktríny Hnutia viery odhodil svoju božskú moc a po tejto zemi kráčal ako obyčajný človek naplnený Duchom. Aby činil zázraky, musel používať Slovo a zákony viery. Keď zomrel, jeho krv nič neodčinila, ale pretým, ako dal Otec príkaz k Jeho znovuzrodeniu, Ježiš musel na seba vziať hriešnu podstatu diabla, čím Jeho duch zomrel a On, ako človek, tri dni a noci znášal pekelné utrpenie. Takže Ježiš bol údajne len prvým z mnohých synov, nasledovaniahodným vzorom pre nás všetkých.

ŠTVRTÝ DÔVOD

Človeka stavia na rovnakú úroveň s Ježišom.

Dôsledkom doktríny o duchovnej smrti Ježiša je to, že všetci znovuzrodení kresťania stoja na rovnakom stupni moci a autority ako Ježiš – nie na základe ich jednoty s Ním, ale samí zo seba, ako ľudia naplnení Duchom Svätým. To by znamenalo, že sme už vzkriesení z mŕtvych a zostáva nám už len získať „poznanie“ nášho nového stavu, aby sme sa vymanili z telesného väzenia a v tomto svete začali žiť ako duchovní bohovia!

To znamená, že kresťanský život je určitou školou používania tých istých duchovných zákonov, aké používal aj Ježiš k ovládaniu situácie a konaniu zázrakov. V učení Hnutia viery veriaci nie sú závislí na Božej moci, ani sa nemusia Jeho vôli podrobiť, ale majú pocit, že majú právo rozvíjať svoje vlastné právomoci a objavovať zákony vládnúce stvorenstvu na tejto zemi.

PIATY DÔVOD

Z človeka robí boha.

Ak chceme pochopiť to zvláštne postavenie, ktoré Hnutie viery prikladá človeku, musíme poznať ich výklad stvorenia. V ich učení človek NEMÁ SVOJU VLASTNÚ PODSTATU, ale ju prijíma od svojho „pána“. Nakoľko je pánom človeka Boh, znamená to, že človek má božskú podstatu – pretože bol údajne stvorený ako boh zeme – ale po páde človeka, prijal hriešnu podstatu od diabla a stal sa podobný satanovi. (To všetko je samozrejme v rozpore s Písmom).

Na základe toho veriaci z Hnutia viery vyvodzujú, že znovuzrodený človek znovu získal svoju božskú podstatu. Tým pádom je oprávnený používať atribúty svojej božskosti,  ako napr. moc tvoriť, vládnuť nad svojim prostredím, atď.

ŠIESTY DÔVOD

Zo spásy robí znovunastolenie vlády ľudí.

Kazatelia Hnutia viery ako hlavný problém zdôrazňujú udalosť straty vlády nad zemou, a nie hriech. Takže spása sa stáva záležitosťou znovuobjavenia našej božskej pozície a školou vládnutia na zemi. V otázke vykúpenia zohrával Ježiš úlohu Adamovho zástupcu, ktorý prišiel na túto zem splniť všetko to, v čom Adam zlyhal, demonštrovať potenciál vládcu a potom zaujať Adamovo miesto v pekle, aby sa ľudstvo dostalo „mimo ohrozenia“.

Uctievanie Ježiša podľa veriacich z Hnutia viery vyplýva skôr z pocitu vďačnosti než z uznania Jeho božstva.  Aj v tomto bode hnutie nepochopilo význam vykúpenia: že Ježiš SÁM je Životom a Spasením pre ľudstvo a že sme spasení iba v jednote s Ním.

SIEDMY DÔVOD

Cieľom je transformácia zeme pod duchovnou nadvládou.

Vzhľadom k tomu, že veriaci Hnutia viery sami seba vidia ako navrátivších sa k vlastnej božskej nadvláde nad svetom, predpovedajú, že tento čas príde – možno len vďaka ich kvantite – lebo všetko ľudstvo sa musí skloniť pred Bohom. Učia, že všetko bohatstvo sveta poputuje do cirkvi a že zákony, vláda a celá sociálna štruktúra svetového zriadenia sa bude musieť zmeniť.

I napriek biblickým varovaniam pred odpadnutím a rastúcou zlobou v posledných časoch, oni do budúcnosti predpovedajú veľké víťazstvo Cirkvi, kedy Duch zhromaždí milióny ľudí do „kráľovstva“ na zemi. Či už tvrdia, že veria v eschatologický plán zjavenia, vytrhnutie, tisícročné kráľovstvo alebo niektorú z týchto vecí, alebo nie, stále sa zdá, že im nerobí problém vtesnať sa do jednotnej globálnej štruktúry Cirkvi, a tak triumfálne vstúpiť do spásonosného plánu vekov.

ÔSMY DÔVOD

Z modlitby robí vyznanie a Božiu vôľu nahrádza manipuláciou duchovnej „moci“.

Hnutie viery učí kresťanov, aby čerpali z takej duchovnej „sily“, ktorá sa nachádza v ľudskom duchu – ako napr. sila viery – a tak začnú niektoré zákony fungovať. Zdôrazňujú slovo (nie Syna Božieho, ale Písmo) ako energiu vhodnú k naštartovaniu všetkých týchto duchovných zákonov. Takže nepretržité učenie sa a vyznávanie Slova je metódou k dosiahnutiu čohokoľvek, čo chceme. Toto samoúčelné pravidlo vedie k pýche a chamtivosti. Ale ako nám bolo moment-po-momente zjavené skrze Ducha Svätého, kresťan musí zaprieť samého seba a podriadiť sa celej Božej vôli.

DEVIATY DÔVOD

Popiera realitu hriechu a choroby.

Kazatelia Hnutia viery učia, že duchovná realita je jedinou skutočnou realitou a že telesné zmysly sú zavádzajúce. Preto sú veriaci vedení k popieraniu vlastnej choroby, chudoby alebo akéhokoľvek stavu mimo kondície. Sú vedení k tomu, aby namiesto hľadania Božieho vedenia prekonávali nepriazeň osudu vyznávaním určitej vhodnej, „pozitívnej“ časti Písma. Rovnako skutočnosť hriechu a naliehavosť odpustenia sú umelo zastierané učením, že len samotné prehlasovanie božstva Ježiša nad problémom bude mať vplyv na zmenu životného štýlu.

DESIATY DÔVOD

Pozornosť sústreďuje na seba a svet, namiesto Boha a neba.

Celý dôraz v doktríne Hnutia viery spočíva na úspešnosti, prosperite, rozvoji, zisku, zdraví a sile. Pre tých, ktorí nedokážu vyhovieť týmto náročným normám, je tu pramálo súcitu. Akékoľvek ťažkosti sa považujú za „nedostatok viery“ a dôvod k vyznávaniu zodpovedajúceho Slova. To je obrovské nepochopenie Božej múdrosti, a Jeho plánu priviesť svoje deti k sláve, pretože ak sa odmietame s Ježišom podieľať na skúškach, strádaní a prenasledovaní, nie sme pripravení deliť sa o Jeho slávu. (Rím 8:17)

Niektorí kazatelia Hnutia viery sa najviac pričinili o to, že Meno a dielo Ježiša Krista sa (vo svete) neteší dobrej povesti. Zbory, ktoré hlásajú dôraz na prosperitu, skončili pri chamtivosti, manipulujú veriacich, aby svojim zborom darovali ťažko zarobené peniaze. Učenie prehnane zdôrazňujúce uzdravenia Bohom viedlo k extravagantným nárokom na zázraky, ktoré sa ukázali byť zveličené a podvodmi.

Doktríny o božstve a nadľudských schopnostiach človeka viedli k arogancii, svojvôli a zneužívaniu psychických schopností na zázraky, namiesto čistej závislosti na Duchu Svätom. Taktiež z učenia o viere sa stali rituály a zaklínadlá k dosiahnutiu okamžitého výsledku a mnohí, ktorí nemohli alebo nechceli touto cestou ísť, boli zosmiešnení a odmietnutí ako tí , ktorí „nemajú žiadnu vieru“.

Už celé légie zranených ľudí svedčili o svojich negatívnych osobných aj skupinových skúsenostiach s extrémami a excesmi Hnutia viery. Už samotný koreň tohto učenia je zlý, nakoľko pramení v Christian Science (Kresťanskej vede) a metafyzických myšlienkových prúdoch.

Z doktríny Hnutia viery sa naozaj nemôžeme naučiť nič viac, než priamočiare biblické vyučovanie – viera v Boha a v Jeho Slovo, viera v Boží zásah do našich záležitostí, pozitívny postoj na základe Božích zasľúbení, a vedomie porážky satanských síl v Ježišu Kristu – to všetko, ba viac, je dobré a zdravé, ale dnešné Hnutie viery zašlo ďaleko za tieto hranice a vytvorilo monštrum požierajúce svojich vodcov aj nasledovníkov.

Vôbec nie je nutné vstupovať do systému Hnutia viery, aby mal človek úžitok z prostého učenia Písma. Ktorýkoľvek jeho stúpenec by mal veľmi dôkladne popremýšľať o svojej pozícii stúpenca človeka, stúpenca pochybného, človekom-inšpirovaného systému zariekadiel. Tiež by sa mal mať na pozore pred manipuláciou k dávaniu darov a desiatkov do týchto zborov. Lepšie by bolo podporiť vlastný zbor, alebo omnoho skromnejšie a doktrinálne zdravšie kresťanské aktivity a hľadať biblickú inšpiráciu u Ducha Svätého, ktorý je naším jediným sprievodcom a učiteľom.

Viera vo vieru alebo viera v Boha?

V roku 1980 vydavateľstvo Harvest House vydalo jednu knihu od Larryho Parkera s názvom „Nechali sme zomrieť nášho syna“. Kniha hovorí o tragickom príbehu, ako Larry a jeho manželka po tom, čo boli ovplyvnení viacerými americkými učiteľmi Hnutia Viery, odopreli inzulín ich diabetickému synčekovi, Wesleymu. Ako sa dalo očakávať, Wesley padol do diabetickej kómy. Parkerovci, ktorých títo učitelia varovali pred „negatívnym vyznávaním“ pokračovali v „pozitívnom vyznávaní“ Wesleyho uzdravenia až do okamihu jeho smrti.

Parkerovci, nezlomení v ich „viere“ po smrti Wesleyho, namiesto pohrebu usporiadali službu vzkriesenia. Viac ako rok po smrti ich syna, odmietli opustiť „zjavené poznanie“, ktoré dostali prostredníctvom Hnutia Viery. Nakoniec boli odsúdení za zabitie a týranie dieťaťa . Mohli by sme napísať mnoho iných tragických príbehov. Žiaľ, pustošenie spôsobené týmto hnutím nie je obmedzené len na fyzickú smrť. Doslova tisíce ľudí hltá duchovný jed rozptýlený učiteľmi Hnutia Viery, čo vedie k stroskotaniu ich viery v Boha.

Za posledných niekoľko rokov už bolo mnoho napísané o hnutí „New Age“ a o hrozbe, ktorú predstavuje pre historické kresťanstvo. Tak, ako je reálna  táto hrozba, som rovnako znepokojený zo zlovestnej hrozby, ktorú Hnutie Viery predstavuje pre Cirkev. Ak je New Age najväčšou hrozbou pre evanjelikálne kresťanstvo zvonka, tak verím, že Hnutie Viery alebo hnutie „pozitívneho vyznávania“ môže byť považované za najväčšiu hrozbu zvnútra.

Niet pochýb o tom, že mnohí veriaci budú tvrdiť, že písaním o tejto téme, nerobím nič viac ako naťahovanie sa v menších teologických odlišnostiach. Napriek tomu rozsah diskusie nie je len o doktrinálnych rozdieloch medzi ortodoxnými veriacimi, ale znamená konfrontáciu medzi evanjeliom Pána Ježiša Krista a iným evanjeliom.

Pán Ježiš povedal: „Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Ján 16:33). V silnom kontraste oproti tomu, učitelia Hnutia Viery sľubujú neobmedzené zdravie a bohatstvo pre veriacich, ktorí to dokážu vykúzliť zo svojej viery. Pán Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby nepracovali pre „pokrm, ktorý hynie“ ale pre „pokrm, ktorý zostáva do večného života“ (Ján 6:27). Evanjelium prosperity, naopak, povzbudzuje kresťanov, aby sa zamerali na to, čo môžu získať skrze Krista, tu a teraz .

Dnes väčšina takzvaných kresťanských televízii a rádiových staníc vysiela to, čo chcú „svrbľavé uši“ ľudí počuť: prísľub pozemského zisku. Znovu a znovu počujeme svedectvá podnikateľov, ktorí sa „obrátili k Ježišovi“ a ich biznis sa zdvojnásobil. Podobne aj športovcov, ktorých štatistiky sa zlepšili vďaka ich formulkám viery a Kristovi. Obeť a služba boli nahradené sebarealizáciou a seba vyvyšovaním.

A hoci je v tomto posolstve aj trochu reality (napr. viera je nevyhnutná pre účinnú modlitbu, a Boh skutočne plní naše potreby), ale tento prehnaný dôraz spôsobuje, že je to len obal pravdy naplnený lžou a sebaklamom. Kristus sa stal iba prostriedkom na dosiahnutie cieľa a veriaci sú slizkou manipuláciou vábení prísť k Pánovmu stolu. Nie preto, aby zažili spoločenstvo a intimitu s Pánom, ale aby si užili to, čo je na Pánovom stole. V ostrom protiklade k tomuto odkazu, Ježiš Kristus Svätého Písma nie je prostriedkom k cieľu, ale cieľom je On a náš vzťah s nebeským Otcom (Filipským 3:7-8).

Ježiš predpovedal pre jeho nasledovníkov chudobu, odmietnutie a prenasledovanie. Jeho učeníci boli ochotní čeliť hrozivému meču tyrana, zakrvavenej hrive leva a ohňu tisícich smrtí, lebo vedeli, že nie sú z tohto sveta. Boli len pútnikmi a prisťahovalcami v cudzej krajine.

V liste Židom 11, často označovanom ako „Sieň hrdinov viery“, čítame o tých, ktorí boli uznaní za svoju vieru. No napriek tomu boli v núdzi, prenasledovaní, väznení a utrpeli mučenícku smrť. Títo muži a ženy sú nám daní za príklad. Napriek tomu ich životy boli viac charakterizované vytrvalosťou, než prosperitou.

Iste, toto varovanie nebude dobre prijímané v tomto samoľúbom veku. Mali by sme byť avšak radi, že náš nebeský Otec rozhodne o tom, čo je pre nás najlepšie a nie my sami. Pretože len On vie skutočne, čo potrebujeme a čo sme schopní zniesť. Stálo by na zamyslenie, čo by sa stalo, keby nám Boh dal všetko, čoho sa dožadujeme.

Nechcem, aby ste ma zle pochopili. Verím v Božie uzdravenie a v Božiu starostlivosť pre každú časť nášho života. Navyše, ja nespájam zbožnosť s chudobou. Ďakujem Bohu za tých, ktorých požehnal a ktorí sú odhodlaní použiť svoje zdroje na rozšírenie Jeho Kráľovstva.

Ale pre učiteľov Hnutia Viery sa uzdravenie a prosperita stali tak dôležitými, že museli nájsť nejaký spôsob, ako ich garantovať. A oni to urobili vyvýšením ľudskej viery na úkor Božej zvrchovanosti. Takto rozvinuli teóriu, že Boh stvoril svet z ničoho svojou vierou, a že ľudí stvoril ako „malých bohov“ ,aby praktizovali rovnaký druh viery. Viera sa tak stáva mocnou silou, ktorá prináša výsledky, či už v rukách veriaceho alebo neveriaceho.

Na základe tohto virtuálneho zbožštenia ľudskej viery, šíritelia posolstva Hnutia Viery sľubujú zdravie a bohatstvo pre tých, ktorí majú vieru vo svoju vieru, namiesto toho aby mali vieru v Boha.

Walter Martin hovorieval: „Každá viera je zahrnutá pod zastrešujúcu biblickú doktrínu o Božej zvrchovanosti“. Stvoriteľ je Pán vesmíru, nie „kozmický kuriér“, ktorý čaká na pokyn Jeho stvorenia. Nie je to naša viera, ktorá sedí na tróne, ale zvrchovaný Boh (1 Kronická 29:10-12).

Čo je najväčším problémom teológie prosperity?

Jedným slovom: modlárstvo. Podstatou teológie evanjelia prosperity je presvedčenie, že dôsledkom zbožného, svätého života je materiálne požehnanie. Ak sme poslušní Bohu, alebo je naša viera dosť veľká, budeme bohatí ako Abrahám, Izák, kráľ Dávid alebo ako kazatelia, ktorí hlásajú evanjelium prosperity.

Táto teológia je celosvetovo populárna, ale najväčší úspech dosiahla v chudobných krajinách tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika, Ázia), kde chcú ľudia skrze vieru dosiahnuť takú úroveň prosperity a blahobytu, aká je v Severnej Amerike. Je tragické vidieť, že koľko ľudí sa celosvetovo „obracia“ k Ježišovi v nádeji materiálneho požehnania.

Teológia prosperity je modlárstvo, pretože dáva Boha Biblie do služby bohu peňazí. Kazateľ evanjelia prosperity hlása nasledovné: „Ver v Boha, a On ťa učiní prosperujúcim!“. Ale skutočný odkaz, je ľahko dekódovateľný: „Ak budeš uctievať Boha Biblie, tak sa skrze Neho môžeš dostať k tvojmu skutočnému bohu, k peniazom!“. V teológii prosperity je uctievanie Boha Biblie len nástroj k druhému bohu, k milovaniu peňazí.

V skutočnosti sú bohom peniaze, a cesta k nim vedie cez uctievanie Boha Biblie. Teológia prosperity nielen dovolí, aby sme naďalej slúžili mamone, ale s neskutočnou bezočivosťou sa snaží využiť Boha v službe tejto modle.

Teológia prosperity je jednou z najhorších foriem modlárstva. Ježiš varoval ľudí: „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku“ (Luk 12:15). Apoštol Pavol pred Kolosenskými veriacimi otvorene odhaľuje pravú podstatu túžby po peniazoch: „Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba“ (Kol 3:5). Pavol rozhodne varoval Timotea pred tými, „ktorí sa domnievajú, že pobožnosť je ziskom“ (1 Tim 6:5). 

Uznáva, že evanjelium má zisk, ale to nie sú peniaze. A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; lebo nič sme nepriniesli na svet, ani nič odniesť nemôžeme. Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme. Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj“ (1 Tim 6:6-11).

Nehovorím, že Boh je v prospech chudoby. Ani netvrdím, že by sa pri obrátení k Bohu nemohol spustiť taký proces obnovy v živote ľudí, kde by jedným dôsledkom bolo hmotné požehnanie. Problém s teológiou prosperity je, že používa milovanie peňazí ako motív viery v Boha. Ináč povedané – ľud berie na jazyk meno Hospodinovo, ale vo svätyni svätých stojí socha mamona. Nemýľte sa, Boh sa nedá oklamať a Boh sa nedá vysmievať! (Gal 6:7). Aj socha Dágóna sa rozdrvila na kusy, podobne naloží aj s mamonom. Ale beda tomu, kto priniesol sochu do svätyne a beda tomu, kto sa pokloní pred ňou. Ak sa považujeme za Boží ľud, počúvajme na varovania a zďaleka sa vyhnime tejto forme modlárstva!

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým pohŕdať – nemôžete slúžiť Bohu i mamonu. (Matúš 6:24)

Sľúbil nám Ježiš dať doslova všetko, o čo prosíme v modlitbe?

Lebo amen vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal. Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete, a bude vám dané. (Marek 11:23-24)

Tieto slová Pána Ježiša zostávajú veľmi často nepochopené a je príliš veľa ľudí, ktorí sa ich snažia prijať mimo kontextu celého evanjelia. Potom sa domnievajú, že Pán Boh je niečo ako automat na splnené sny. Stačí len dosť sline veriť a nič nie je nemožné. Lenže mať vieru v Boha, to vôbec neznamená veriť dosť silno na to, aby to Pána Boha k niečomu prinútilo! Mať vieru v Boha, to znamená odovzdávať svoj život Pánovi Ježišovi. Priamy dôsledok toho je, že sa moje priania a túžby menia.

Kto odovzdal svoj život Kristovi, ten sa už nebude snažiť používať modlitbu k naplneniu vlastných potrieb a túžob! Ide tu o niečo, čomu Pán Ježiš na inom mieste hovorí prosiť v mojom mene (Ján 14:13). Až ten, kto o niečo prosí v mene Pána Ježiša, teda v súlade s Božou predstavou a ku sláve Božej (nie k vlastnému prospechu), môže počítať s Božím vyslyšaniami.

Je dôležité si uvedomiť, že existujú obmedzenia na to, čo Boh dá – čo je naznačené jednak kontextom a inými textami v písme, ako aj samotnými zákonmi Božieho charakteru a prirodzenosti. Po prvé, Boh nám nemôže dať doslova všetko. Niektoré veci sú v skutočnosti nemožné. Napríklad, Boh nemôže splniť žiadosť stvorenia aby sa stal Bohom. Takisto nemôže schváliť našu hriešnu žiadosť. Boh nám nedá kameň ak si prosíme chlieb, ani nám nedá hada ak si prosíme rybu (Mat 7:9).

Po druhé, všetky pasáže by sa mali vykladať v súlade s ostatnými jasnými vyhláseniami Písma. Napríklad, je jasné, že Boh nesľubuje uzdraviť každého, pre koho sa modlíme vo viere. Pavol nebol uzdravený, aj keď sa naliehavo a verne modlil (2 Kor 12:89). Ježiš povedal, že u slepého to nebola nedostatočná viera, čo mu bránilo v uzdravení.

Skôr, že sa narodil slepý „aby skutky Božie boli zjavené na ňom“ (Ján 9:3). Napriek Pavlovej službe uzdravovania (Skutky 28:9), nemohol neskôr uzdraviť ani Epafrodita (Fil 2:25) ani Tromfima (2 Tim 4:20). A zjavne to nebola nevera, ktorá pritiahla chorobu na Jóba (Jób 1:1). Nakoniec, keď zoberieme do úvahy zvyšok písma, máme okrem viery jasné podmienky pre splnenie Božieho sľubu odpovedať na modlitbu. Musíme „zostávať v ňom“ a nechať aby Jeho slovo „zostávalo v nás“ (Ján 15:7).

Nemôžeme „zle prosiť“ z nášho vlastného sebectva (Jakub 4:3). Okrem toho, musíme prosiť „podľa Jeho vôle“ (1 Jánov 5:14). Skutočne, okrem Božích bezpodmienečných sľubov musíme brať do úvahy toto: „ak je to Tvoja vôľa“.

R. McConnell, který napsal knihu Jiné evangelium, obviňuje učitele víry z toho, že zkreslují biblický názor na víru tím, že ji představují jako určitou manipulaci neosobními zákony, které působí nezávisle na suverénním Bohu. Moc k dosažení výsledků spočívá v samotné víře, která vznikla díky dodržení jednoduché formule…v určitém magickém výroku, který podle předpokladu proměňuje toho, kdo jej vyslovuje, v duchovní dynamo.

Jeden bývalý stoupenec pozitivního vyznávání napsal po přečtení knihy Dave Hunta Svod křesťanství: „Není divu, že mé pozitivní vyznávání selhalo. Tolik let svého křesťanského života jsem strávil tím, že jsem se snažil získat víru, která hory přenáší, a po celou tu dobu jsem potřeboval víru v Boha, který hory přenáší.“

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )