Zdravotné výhody tofu a sóje

Sója je považovaná za jednu z najkontroverznejších potravín dnešnej doby. Sója a zdravie sú predmetom vášnivých diskusií medzi jej odporcami a zástancami. Zatiaľ čo niektorí upozorňujú na jej potenciálne riziká, iní ju považujú za bohatý zdroj bielkovín a výživových látok, ktoré podporujú zdravý životný štýl. Sója sa stala neoddeliteľnou súčasťou stravy miliónov ľudí po celom svete, ktorí hlásia zlepšenie zdravia a prevenciu chorôb.

Hoci diskusie o výhodách sóje a jej účinkoch na zdravie naďalej pokračujú, jej význam pre výživu a udržateľný rozvoj potravinového systému nemožno ignorovať. Sója aj naďalej poskytuje dôležité živiny a proteíny pre tých, ktorí hľadajú alternatívy k živočíšnym produktom.

Štúdie o účinkoch sóje na zdravie sú nespočetné a ak by ste ich chceli všetky poctivo preštudovať, pravdepodobne by ste si museli vziať mesiac voľna. Našťastie túto mravčiu prácu za nás vykonali odborníci z renomovanej Mayo Clinic. Vo svojom praktickom sprievodcovi Book of Alternative Medicine sa zameriavajú na najznámejšie liečivé potraviny a výživové doplnky, ktoré rozdeľujú do troch kategórií podľa ich účinkov.

Potraviny a výživové doplnky s neodporúčanými alebo rizikovými účinkami označili červenou farbou, neisté a s nízkym rizikom žltou a tie, ktoré majú preukázaný pozitívny účinok na zdravie, označili zelenou. Sója bola zaradená do zelenej kategórie, čo poukazuje na jej pozitívne účinky na zdravie. Napriek rozporuplným názorom na internete sa odborníci z Mayo Clinic zhodujú, že sója prináša pre zdravie viacero významných benefitov.

Sója ako rastlinná potravina neobsahuje cholesterol ani nasýtené mastné kyseliny a predstavuje kvalitný zdroj bielkovín, vitamínov a minerálov. Z hľadiska jej zdravotného účinku sú však rozhodujúce najmä fytoochemické látky a sójový proteín, ktoré sa spoločne podieľajú na priaznivom zdravotnom efekte sóje.

Látky v potravinách, ktoré boli v minulosti označované ako antinutrienty, sú v skutočnosti silné antioxidanty s výrazným protizápalovým účinkom. Tieto látky, ako napríklad kyselina fytová, ktorá sa nachádza aj v sóji, majú schopnosť nielen potláčať zápaly, ale aj upravovať hladinu lipidov a cukru v krvi. Pôvodné negatívne označenie vzniklo na základe experimentálnych pozorovaní, pri ktorých tieto látky viazali minerály ako vápnik, železo a zinok.

Napriek tomu však nikdy nebolo preukázané, že by zvýšený príjem kyseliny fytovej viedol k osteoporóze, anémiám alebo k poruchám imunity. Naopak, viaceré štúdie naznačujú, že tieto látky môžu mať pre zdravie dokonca pozitívne účinky, najmä v oblasti prevencie chronických ochorení.

Sója je známa svojimi priaznivými účinkami na kardiovaskulárny systém. Tento účinok sa pripisuje najmä sójovej bielkovine a bioaktívnym peptidom, ktoré vznikajú počas trávenia. Izoflavóny obsiahnuté v sóji pomáhajú potláčať oxidáciu cholesterolu, čím znižujú jeho ukladanie v cievach, pôsobia protizápalovo a bránia vzniku krvných zrazenín, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ateroskleróze. Tento komplexný účinok má výrazne väčší význam než samotné zníženie hladiny cholesterolu.

Tofu, ako koncentrát sójovej bielkoviny, je na tento účel mimoriadne vhodné. Na priaznivé ovplyvnenie zdravia ciev sa odporúča denný príjem približne 25 g sójovej bielkoviny, čo zodpovedá asi 200 g tofu. Rozdelenie konzumácie do viacerých denných dávok zvyšuje účinnosť a aj nižší príjem vykazuje pozitívne účinky. Zníženie hladiny cholesterolu o 5 % môže viesť k poklesu rizika kardiovaskulárnych ochorení až o 10 %.

Pravidelná a dlhodobá konzumácia sóje nemá negatívny vplyv na funkciu štítnej žľazy. Sójové potraviny môžu mierne ovplyvniť vstrebávanie tyreoidálnych hormónov, preto sa odporúča nekonzumovať sójové produkty niekoľko hodín po rannej dávke liekov. Vo väčšine prípadov však nie je potrebná úprava liečby.

Neskoršia konzumácia počas dňa nemá vplyv na účinnosť terapie. Denný príjem sóje okolo 100 g je preto pre väčšinu pacientov s poruchami štítnej žľazy považovaný za bezpečný.

V Japonsku patrí sója a miso polievka medzi bežné potraviny už v ranom detskom veku, často od 6. do 12. mesiaca života. Výskumy ukazujú, že dievčatá, ktoré konzumujú sóju v mladom veku, majú v dospelosti nižší výskyt rakoviny prsníka. Klinické štúdie zároveň potvrdzujú pozitívny vplyv sóje na hladinu cholesterolu.

V oblasti rastu a vývoja detí neboli zistené žiadne rozdiely medzi deťmi kŕmenými sójovými a mliečnymi prípravkami. Neexistuje teda relevantný dôvod obávať sa konzumácie sóje v detskom veku.

V posledných rokoch boli zodpovedané aj posledné otázky týkajúce sa fytoestrogénov. Dlhodobo pretrvávali obavy z toho, ako môžu fytoestrogény ovplyvniť riziko vzniku rakoviny prsníka alebo liečbu najmä ER pozitívnych foriem karcinómu prsníka, teda typov rakoviny, ktoré obsahujú estrogénové receptory (ER). Výsledky výskumov však priniesli prekvapivý záver – fytoestrogény nielenže chránia pred rakovinou prsníka, ale môžu ju aj aktívne podporovať v liečbe.

Ešte výraznejšie zistenia prišli v oblasti, kde sa pôvodne očakával opak. Ukázalo sa, že fytoestrogény pomáhajú aj pri ER pozitívnej rakovine prsníka a predlžujú život pacientkam, a to bez ohľadu na to, či sú pred menopauzou alebo po nej. Výskumy zároveň potvrdzujú, že konzumácia sóje pôsobí preventívne proti rakovine prsníka počas celého života, znižuje úmrtnosť a má priaznivý vplyv aj pri hormonálne závislých formách ochorenia.

Na odborných zdravotníckych portáloch sa zároveň odporúča konzumácia prirodzených zdrojov fytoestrogénov, najmä vo forme nefermentovaných sójových výrobkov, ako je tofu. Zároveň sa upozorňuje na opatrnosť pri výživových doplnkoch, kde chýbajú dlhodobé a spoľahlivé údaje. Podľa odborných výživových odporúčaní je sója považovaná za bezpečnú aj pre ženy s rakovinou prsníka.

Viaceré štúdie poukazujú na to, že prirodzený príjem fytoestrogénov zo stravy je pri zmierňovaní príznakov menopauzy účinnejší než ich izolované užívanie vo forme výživových doplnkov. Pravidelná konzumácia sóje počas rokov pred menopauzou môže výrazne znížiť intenzitu menopauzálnych ťažkostí v období, keď sa prechod dostaví. Ako účinná sa uvádza dávka približne 30–40 mg fytoestrogénov alebo približne 60 mg sójového proteínu denne.

Technologický postup výroby tofu, pri ktorom sa používajú vápenaté soli, má výrazný význam pre zdravie kostí. Tofu je prirodzene bohaté na vápnik a v mnohých prípadoch sa jeho obsahom vyrovná aj tradičným syrom. Oproti vápniku z mlieka má však vápnik z tofu vyššiu schopnosť zabudovať sa priamo do kostí. Podieľajú sa na tom vitamín K a fytoestrogény, najmä izoflavóny obsiahnuté v sóji, ktoré usmerňujú vápnik do kostí a zubov, a nie do ciev či mäkkých tkanív, kde by mohol spôsobovať zdravotné komplikácie.

Sója a jej výrobky, najmä tofu, majú výrazný pozitívny vplyv na kosti a zuby nielen vďaka vysokému obsahu vápnika, ale aj vďaka prítomnosti dôležitých vitamínov a fytoestrogénov. Tieto látky podporujú správnu absorpciu a usmernenie vápnika v tele, čím prispievajú k jeho ukladaniu do kostí a zubov. Zároveň má konzumácia sóje aj širší rozmer – z hľadiska výživy ide o ekologickejšiu a ekonomickejšiu alternatívu v porovnaní s konzumáciou mäsa. Sója má nižší environmentálny dopad, čo z nej robí šetrnejšiu voľbu pre planétu a prirodzenú súčasť zodpovedného prístupu k ochrane životného prostredia.

Téma zdravotných účinkov tofu a sóje prirodzene zapadá do oblasti zdravovedy a výživy založenej na rastlinnej strave, preto nadväzuje na sekciu Zdravoveda, kde sa rozoberajú princípy zdravého životného štýlu. Hlbší pohľad na mýty a fakty o sóji prináša článok Sója – mýty a fakty, ktorý pomáha rozlišovať medzi vedeckými poznatkami a internetovými dezinformáciami. Praktické výživové súvislosti rozvíja aj oblasť vegetariánstva a vegánstva, pričom širší rámec poskytuje sekcia zdravého životného štýlu, kde má sója ako zdroj rastlinných bielkovín a fytoaktívnych látok pevné miesto v prevencii civilizačných ochorení.

SÚVISIACE VIDEÁ A DOKUMENTY

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )