Kliatba teológie kliatob

Brownová vychádza z toho, že väčšina, ak nie všetky problémy kresťana majú pôvod v neprelomených démonických kliatbach. Píše, že väčšina kresťanov si neuvedomuje, že kliatby chudoby, katastrofy, pokušenia, nešťastia a boja existujú z dôvodu kliatob, ktoré na nich (alebo na ich rodiny) boli uvalené tak, že ich zdedili, narušili územie diabla, porušili prísahu danú Bohu alebo zabudli na hriech a nevyznali ho.

Brownová tvrdí, že musíme poznať každý typ kliatby. Každý nevyriešený problém je pravdepodobne výsledkom nevedomosti o neprelomenej kliatbe. Nepochybne čítala extrémne názory, ktoré zastávajú C. Fred Dickason, Mark Bubeck, Frank Hammond, Neil Anderson, James G. Friesen, C. Peter Wagner a iní, no svoje zdroje necituje.

Brownová píše, že od týchto kliatob nie je slobodný nik. Radí:

„Prehľadajte svoj dom. Máte v dome sochy démonických bohov? Nad všetkým sa modlite. Uvedomte si, že mnohé detské hračky sú v skutočnosti sochy démonických bohov.“²³

Alebo posúďte toto:

„Ak ste navštívili mešitu a vyzuli si topánky, dopustili ste sa uctievania démonického boha! V Božích očiach to je ohavnosť a spôsobí vám to kliatbu.“²⁴

Brownová píše, že tetovania a účesy spôsobujú démonické kliatby²⁵ a že tetovania treba natrieť olejom a kliatby sa prelomia na náš príkaz.²⁶

Brownová učí, že návšteva Tutanchamónovej hrobky v Egypte alebo jeho výstavy v USA je niečo, z čoho sa musíte kajať, aby sa prelomila démonická kliatba. Brownová píše, že v jej živote bolo výsledkom takej návštevy viac ako 13 rokov chorôb a démonických útokov.²⁷

Brownová uvádza:

„Zažívate vo svojom živote, rodine alebo cirkvi nevyriešené problémy? Možno je zdrojom týchto problémov neprelomená kliatba. Modlite sa a požiadajte Ducha Svätého, aby vám odhalil všetky kliatby, ktoré môžu pôsobiť vo vašom živote.“²⁸

V odporúčaní Brownovej zjavne chýba akýkoľvek biblický odkaz alebo odôvodnenie takých rád. Kým sme v padlom svete medzi hriešnikmi a naše telá nie sú vykúpené a podliehajú skaze a smrti, niektoré problémy možno nikdy nezmiznú. Kresťania sa musia modliť o Božiu milosť, ako je uvedené v 1 Korinťanom 12.

Rimanom 8 nám pripomína, že všetky tieto katastrofy sú súčasťou života a že vôbec nezmenšujú Božiu lásku k nám. Pavol nám v tejto kapitole neprikazuje, aby sme prelamovali kliatby. Naopak káže dôveru v Božiu lásku a zvrchovanosť.

SPÄŤ POD MOJŽIŠOM

Brownová jasne umiestňuje veriacich späť pod zákon týmito slovami: „Duchovné zásady stanovené pre deti Izraela v Starej zmluve však stále platia v našom dnešnom živote.“²⁹ Našla „duchovné zásady“ zo Starej zmluvy, ktoré tam pri bližšom skúmaní ani nie sú. Ide o bizarné pojmy, ktoré si sama vložila do znenia Starej zmluvy. Návrat pod zákon je zlý. Ešte horšie je, keď sa vrátite k zákonu a vymýšľate si.

DÉMONI, DÉMONI, DÉMONI

Brownová uvádza tri typy kliatob: „kliatby od Boha; kliatby od Satana a/alebo jeho služobníkov s legálnym právom uvaliť kliatbu; kliatby od Satana a/alebo jeho služobníkov bez legálneho práva uvaliť kliatbu.“³⁰ Opäť necituje nič z Písma, ale voľne používa moderné výrazy „oslobodenia“ a terminológiu ako „legálne právo.“

Tiež učí, že „kliatby od Satana a/alebo jeho služobníkov vždy zahŕňajú démonických duchov. Pri uvalení kliatby sa démonickí duchovia odošlú konkrétnej osobe alebo rodine na konkrétny účel.“³¹

Hoci kresťania by mali veriť v démonický vplyv (najmä na tých, ktorí nie sú spasení) a hoci kresťania veria v skutočné pokušenie a v to, že Biblia veľa prezrádza o Satanovi a démonoch (najmä o ich obmedzeniach, porážke a zatratení), mali by odmietnuť Brownovej knihy už len preto, lebo sú to len číre predstavy a kopírovanie cudzích falošných učení.

TETY, STRÝKOVIA, STARÁ MAMA A POSVÄTENIE

Predstava o kliatbach a prelamovaní kliatob uvalených na veriaceho, najmä pretrvávanie rodinných kliatob, je jednoznačne herézou vo vzťahu k náuke o posvätení. Ďalšou obmenou tejto témy je náuka o potrebe oslobodenia od poviazania. Toto poviazanie, ktoré pochádza buď z minulých osobných hriechov alebo z hriechov predkov, treba prelomiť osobitnými modlitbami alebo rituálmi. Hoci väčšina učiteľov si v podrobnostiach navzájom odporuje, zdá sa, že Brownová sa inšpirovala všetkými.

Hoci toto učenie dáva veriacim k dispozícii potenciál práce kríža, veriaci musí pracovať na tom, aby zostal slobodný od démonického vplyvu. V Efezanom 6 sa jasne hovorí, že sa majú využívať prostriedky posvätenia a o neviditeľný svet sa postará náš Spasiteľ.³²

NEVYHNUTNÉ ALEBO ZMENITEĽNÉ?

Teológia kliatob sústavne učí, že prenikavá alebo démonická sila sa musí vziať zo života (musí byť prelomená) po obrátení prostredníctvom osobitných modlitieb, rituálov a slov a tento proces zvyčajne zahŕňa aj osloboditeľa. Obvyklé prostriedky spásy (modlitba, čítanie Biblie, spoločenstvo, sviatosti) sa nepovažujú za dostatočné. Zástancovia školy oslobodenia zvyčajne nazývajú ako démonické to, čo možno vysvetliť použitím biblického modelu sužujúcich hriechov, hriešnych návykov, nadvlády hriechu a dynamikou zbavenia sa starého života a získania nového života podľa Novej zmluvy.

Existuje klamstvo a poviazanie hriechom, ktoré by sa v súčasnosti označovali ako závislosť. Zmena je ťažká, ale existujú biblické prostriedky a metódy na zaobchádzanie s hriešnym poviazaním bez toho, aby sme upadli do poverčivosti.

PREKRÚCANIE STAREJ ZMLUVY

V kapitole 2 Brownová používa príbeh Achana v kapitole 7 Jozuovej knihy v rámci klasického zneužitia Písma na účely „oslobodenia“. Použitie tohto príbehu ako odôvodnenia kliatob a modlitieb rituálneho zaklínania za účelom oslobodenia hovorí veľa. Chápanie tejto udalosti v skutočnosti vyvracia to, čo sa Brownová snaží preukázať.

Achan ukradol oblečenie, striebro a zlato z bojiska, pričom vedel, že korisť sa mala zničiť. Bolo treba vysporiadať sa s neposlušnosťou, nie s démonmi.

Vieme, že v Achanovej situácii, ako aj v iných prípadoch dejín Izraela Boh uplatňoval v Izraeli rozsudky týkajúce sa rodín alebo spoločenstva. To bolo súčasťou systému zákona za Mojžiša. Nemožno to použiť ako zásadu pre Cirkev so zavedením démonov a kliatob, ktoré sú tomuto textu cudzie. Je smiešne tvrdiť, že celé rodiny alebo celá Cirkev alebo celé Kristovo telo bude súdené, trápené démonmi a zabíjané pre hriech jednej osoby. Brownová zasa veľa dokazuje.

Milosť nie je zákon a zákon nie je milosť. Izrael nie je Cirkev a Cirkev nie je Izrael. V kapitole 7 Jozuovej knihy nie sú spomenutí žiadni démoni a vylúčenie rodiny (v tomto prípade smrť podľa zákona) bola uzákonená ako odpoveď, nie rituálna modlitba na prelomenie kliatob. Matúš 18 svedčí o tom, že vylúčenie jednotlivca zo spoločenstva (nie smrť) je súčasným spôsobom „očistenia tábora od hriechu“. Prečo nám Ježiš v Matúšovi 18 nepovedal, aby sme prelomili kliatbu?

Zložité modlitbové rituály a zaklínadlá, ktoré Brownová poskytuje svojim čitateľom, aby prevzali moc nad démonmi, sú výsledkom uletenej predstavivosti³³ bez toho, aby mali oporu v nejakej novozmluvnej náuke. V Matúšovi 6:7 nám Ježiš hovorí, že pohania používajú márne, opakované modlitby. Ježiš vyháňal démonov (z tých, ktorí neboli spasení) slovom, nie obradom. Hebrejské slovo „kliatba“ sa v Starej zmluve nachádza osemdesiatdvakrát a má rôzne významy.

Pohania si mysleli, že môžu využiť moc prekliatia, aby premohli svojich nepriateľov, ako to bolo v Numeri 5. Pohania tiež používali rituálne zaklínadlá, ktorými sa pokúšali prelomiť kliatby. Izrael bol upozornený, aby sa nepriúčal pohanským spôsobom.

HĽADANIE BIBLICKEJ ROZUMNOSTI

Hebrejské slovo qalal (prekladané ako kliatba) môže znamenať pohŕdanie alebo ponižovanie, tak ako v Exodus 21:17. Môže to byť tiež prísaha Bohu, tak ako v 1 Samuel 17:43. V Jóbovi 24:18 je jednoducho použité ako neexistencia požehnania. Nebyť požehnaný znamenalo byť prekliaty vo všeobecnom zmysle.

Genezis 3:17 nám ukazuje, že arar (ďalšie hebrejské slovo pre kliatbu) možno použiť na označenie vyhlásenia rozsudku Bohom nad tými, ktorí porušia zmluvu. Nová zmluva nám v Židom 12 hovorí o Božom láskavom karhaní. Vyznanie hriechu a zmena životného štýlu je zrejmou odpoveďou na Božie karhanie.

Užitočné sú slová britského vedca W.E. Vinea:

„Len Boh skutočne ‘preklína’. Je to prejav Jeho spravodlivosti na podporu Jeho nároku na absolútnu poslušnosť. Ľudia môžu žiadať Božie  ‚kliatby’ tým, že odovzdajú svoje problémy Bohu a budú veriť v Jeho spravodlivý súd…. Septuaginta prekladá slovo arar ako epikatarasthai, jeho zložené a odvodené formy, cez ktoré sa dostáva do Novej zmluvy. ‘Kliatba’ v Starej zmluve je zhrnutá vo výroku ‘Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy…’ (Jeremiáš 11:3).

Nová zmluva odpovedá: ‘Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve…’ (Galaťanom 3:13).“³⁴

Je zbytočné tvrdiť, že veriaci má nejakú kliatbu, vrátane kliatby zákona podľa Exodus 20:5 (do tretieho a štvrtého pokolenia), keďže Kristus nás vykúpil a oslobodil od kliatby zákona. Ten, kto je väčší ako Mojžiš, nás oslobodil od zákona hriechu a smrti. Rimanom 5 sa podrobne zaoberá týmto oslobodením. Súd za hriech prichádza na každé pokolenie, ktoré nenávidí Boha (Exodus 20:5), a milosť prichádza na každé pokolenie, ktoré miluje Boha (Exodus 20:6). Písmo neučí nijaké rozptýlené pôsobenie démonov.

Vine ďalej poznamenáva, že grécke slovo pre kliatbu, anathema, znamená „Jahveho nepriazeň.“ Grécke slovo katara je „zlomyseľne vyrieknutý“ urážlivý výrok. Ďalšie grécke slovo kakologeo jednoducho znamená hovoriť o niekom niečo zlé. Existujú ďalšie formy podstatných mien a slovies, ale nevyplýva z nich viac ako to, čo je uvedené vyššie.³⁵

UVOĽNENIE MILOSTI

Brownová tiež cituje príklady nespravodlivého utrpenia vo svete.³⁶ Je pravda, že niekedy nevinný trpí z dôvodu zjavného hriechu alebo pasívnej nedbanlivosti rodiča. Hriech má reálne a hrozné spoločenské dôsledky, o ktorých nikto nepochybuje. Je dôležité, ako na tieto dôsledky budeme reagovať.

Rodičia môžu odovzdávať hriešne návyky svojim deťom. Božia milosť a obrátenie však môžu všetko zmeniť. Peter nám v 1 Petrov 1:18-19 pripomína, že nie sme viazaní tradíciami alebo spôsobom života svojich rodičov, ale sme vykúpení a vyslobodení Kristovou krvou. Môžeme sa učiť z ich chýb a neopakovať ich.

PREKRÚCANIE PÍSMA

Brownová zveličuje skutočnosť, že Židia v Nehemiášovi 9 vyznávali hriechy svojich praotcov.³⁷ Pochopenie židovských kultúrnych zvyklostí a hebrejského slova pre vyznávanie pomáha objasniť túto problematiku a preukázať, že Brownová sa mýli.

Pozorný čitateľ Biblie si ako prvé všimne, že sa tam nehovorí nič o démonoch alebo démonických kliatbach. Po druhé nie sú tam spomenuté žiadne rituálne či exorcistické modlitby na prelomenie kliatob. Po tretie z kontextu vyplýva, že „vyznávanie“ je priznaním modloslužby Židov, ktorí predtým žili vo vyhnanstve, ktorá vyvolala u novej generácie snahu vyhnúť sa najmä tomuto hriechu. Po štvrté podľa piateho verša to bola činnosť kňazov a levitov ako sprostredkovateľov a všetci sa na tom osobne nepodieľali. Títo kňazi znamenajú Krista a Jeho prácu pre nás.

Kňazi uznávajú právo Boha odsúdiť ich praotcov tým, že ich rozptýlil do Babylonu prostredníctvom asýrskych a babylonských útočníkov. Boh ich však neopustil (verš 31) a dovolil im vrátiť sa do svojej krajiny (verš 36). Neprelomili teda nejakú kliatbu, ale sa jednoducho nanovo zaviazali plniť zmluvu s Bohom. Káranie a očistenie nevyplynulo z rituálu na prelomenie kliatob, ale zo zajatia.

Hebrejské slovo v Nehemiášovi 9:2 preložené ako vyznávať je yadah. Je to slovo, ktoré zdôrazňuje, že všetko stvorenie je vo svojej podstate hriešne.³⁸ Je to podobné, ako keď Pavol hovorí, že „všetci zhrešili.“ Pavol tým neohovoril o kliatbach, ktoré sa mali prelomiť, ale ako Nehemiášov ľud uznal hriešnosť ľudstva a pravdu, že len Boh je skutočne bezhriešny a dokonale svätý a čistý.

Keith Brooks vníma udalosti v Nehemiášovi 9 pozitívnejšie ako lámači kliatob:

„Keď prosíme Boha o milosť a úľavu v čase tiesne, je povzbudením viery, ak sa obzrieme za našimi skúsenosťami a skúsenosťami našich predkov a všimneme si, že všetka sláva patrí Bohu a všetka hanba patrí nám. Keď vyznávame svoje hriechy, je dobré spomenúť si na mnohé Božie milosti, aby sme videli, akí sme boli nevďační.“³⁹

SPÄŤ DO DOBY TEMNA

Brownová a ďalší upadajú do stredovekej poverčivosti s mentalitou kliatob. Folklór neskorého stredoveku je skutočným koreňom moderného hnutia oslobodzovania.

V Bodleyovej knižnici v Anglicku sa nachádza zaklínadlo z 15. storočia používané na prelomenie kliatby. Je to príklad mnohých takých kliatob z doby poverčivosti a biblickej negramotnosti:

„Na oslobodenie toho, kto bol prekliaty. Povedz: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, troch osôb jednej Trojice, nech ma zbaví zla na mojom tele, ktoré narušilo moje telo zlou bolesťou zo zloby. V Božom mene. Amen.“⁴⁰

Existujú latinské dokumenty zo stredoveku, ktoré obsahujú modlitby zaklínania na zbavenie sa démonov.⁴¹

„IMIGRÁCIA“ DÉMONOV

Brownová tvrdí – opäť bez dôkazov z Písma –, že démoni a démonické kliatby sa k nám môžu dostať prostredníctvom dokladov o získaní štátneho občianstva. Brownovej a jej kolegyni to bolo podľa jej názoru zjavené v modlitbe:

„Pán nám to zjavil naraz. Toto osvedčenie o štátnom občianstve bolo legálnou bránou, ktorá dovolila, aby sa všetci démoni spojení s jej rodokmeňom voľne dostali do Spojených štátov! Nikdy predtým som na to nemyslela. Keď Ann spálila osvedčenie o štátnom občianstve svojho predka, nielenže prikázala démonom, aby odišli z jej života, ale tiež prikázala všetkým démonom spojeným s jej rodokmeňom, aby navždy odišli z Ameriky. Potom požiadala Pána, aby túto bránu zavrel, aby sa nemohli vrátiť.“⁴²

Koľko rodín sa za tie roky prisťahovalo do Spojených štátov? Keď sa každý jednotlivec stal štátnym občanom, otvorila sa legálna brána pre všetkých jeho rodinných démonov. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, keby sa každý kresťan v Amerike oddelil od všetkého bezbožného dedičstva a vykopol rodinných démonov svojich predkov z krajiny?

Okrem toho, že Brownová nemá nijakú biblickú oporu pre svoje učenie, mala by sa obávať, či ju niekto nezažaluje za to, že radí ľuďom, aby pálili úradné listiny alebo doklady, ktoré možno budú v budúcnosti potrebovať. Jej samozvaná autorita je zrejmá v tomto výroku: „Nikdy predtým som na to nemyslela.“ Keďže si to pomyslela, musí to byť pravda. Žiadny biblický autor na to určite nemyslel.

PREKLIATA ŠPINA A PREKLIATE BUDOVY

Brownová tiež učí, že indiánske rezervácie sú prekliatym územím. To by znamenalo, že v Amerike je veľa prekliatej pôdy, keďže v minulosti Indiáni všade voľne putovali, uctievali a pochovávali. Nikto by si nemohol byť istý, že nie je na prekliatom území. Keď Židia obsadili Kanaán a stavali tam, neboli potrebné nijaké osobitné exorcizmy.

Biblia nehovorí o prekliatych domoch tak ako Brownová.⁴³  Je dôležitejšie, ako  žijeme vo svojich domovoch. Naliehavým posolstvom Novej zmluvy je, čo hovoríme a robíme vo svojich domovoch a ako napodobňujeme Krista vo svojich domovoch. V Efezanom 4-6 je uvedené, ako sa máme podľa Boha správať vo svojich domovoch. Cement a malta, sklo a strešná krytina v sebe nenesú démonov. Ľudské činnosti a slová buď žehnajú, alebo „preklínajú“ a obmedzujú rodinných príslušníkov v tomto dome.

Na odôvodnenie svojho názoru na démonické kliatby uvalené na dom Brownová poukazuje na Levitikus 14:33-45, kde sa hovorí o „malomocenstve“ (čo je podľa hebrejského textu pretrvávajúca pleseň na stenách). Omietnutie alebo zbúranie domu nemajú nič spoločné s prelomením démonických kliatob.

Keil a Delitzsch objasňujú toto pasáž: „Verše 54-57 obsahujú záverečnú formuláciu ku kapitolám 13 a 14. Zákon o malomocenstve bol daný s cieľom ‘učiť v čase nečistých a čistých’, t.j. dať pokyny pre čas, keď budú mať dočinenia s čistými a nečistými.“⁴⁴ Pleseň v dome teda bola použitá ako ideálne a symbolické rozlíšenie. Čistota vo všetkých aspektoch bola použitá Bohom na vykreslenie Jeho svätosti a svätosti, ktorú vyžadoval od Svojho starozmluvného ľudu.

J.R. Dummelow vo svojom Commentary on The Holy Bible (Komentár k Svätej Biblii) poznamenáva:

„Tak ako malomocenstvo odevu… sa to len navonok podobá ľudskému malomocenstvu. Je to pleseň alebo zmena farby na stenách domov.“⁴⁵

POZOR NA STRÁŽNIKOV

Brownová vymyslela klasifikáciu démonov nazývaných „strážnici“:

„Sú to démonickí duchovia, ktorí prebývajú na konkrétnych miestach s cieľom vykonávať dohľad nad príslušnou oblasťou. Môžu prebývať vo veciach, zvieratách alebo kresbách. Zvieratá sa používajú zriedka, lebo sa veľa pohybujú. V poslednom uvedenom prípade osoba umiestni kresbu strážnika na strategické miesto a potom sa neskôr vráti, aby komunikovala s démonom spojeným s kresbou s cieľom zistiť, čo sa v tejto oblasti dialo počas jej neprítomnosti. Kresby môžu mať rôzne tvary, ale vždy obsahujú oči – alebo aspoň jedno oko.“⁴⁶

Jedinými „strážnikmi“ v Biblii sú strážnici, ktorí strážili brány a múry starobylých miest, a Boží anjeli v Danielovi 4:13.

TEOLÓGIA KLIATOB JE ZLYHANÍM

Teológia kliatob je sama osebe kliatbou pre Cirkev. Je špekulatívna a mimobiblická. Hrá do karát Satanovi tým, že zveličuje jeho moc a nezodpovedá vyváženému systematickému štúdiu správnej biblickej démonológie a satanológie. Rozptyľuje kresťanov a odvádza ich od zdravého rastu. Nevysvetľuje pôvod ľudských problémov a životných dilem a ponúka nepoužiteľné riešenie.

Minimalizuje reálnu moc kríža v spáse a moc milosti a Božieho Ducha pri posväcovaní. Zahmlieva biblické prostriedky milosti a duchovného boja načrtnuté v Efezanom 4-6, Židom 12 a Rimanom 12. Pojmy Rebeccy Brownovej sú z biblického hľadiska zlyhaním. Treba ich odmietnuť a vyvrátiť.

 

Poznámky:

23. Rebecca Brown, M.D., Daniel M. Yoder, Unbroken Curses, s. 51.
24. Tamže, s. 60.
25. Tamže, s. 70.
26. Tamže, s. 72.
27. Tamže, s. 75-77.
28. Tamže, s. 13.
29. Tamže, s. 15.
30. Tamže, s. 17.
31. Tamže.
32. Rozumnejší, bezpečnejší a biblickejší pohľad na proces posväcovania (ktorý je historickým ortodoxným pohľadom) možno nájsť v knihe Sin and Temptation — The Challenge to Personal Godlinessod Johna Owena… alebo The Pursuit of Holinessod Jerryho Bridgesa.
33. Unbroken Curses, citované dielo, s. 24-25.
34. W.E. Vine, Vine’s Complete Expository Dictionary of Old and New Testament Words, s. 54.
35. Tamže, s. 141-142.
36. Unbroken Curses, citované dielo, s. 30-32.
37. Tamže, s. 33-34.
38. Vine, citované dielo, s. 45.
39. Keith L. Brooks, The Books of the Bible Summarized, s. 92.
40. C.J.S. Thompson, The Hand of Destiny — Folklore and Superstition for Everyday Life, s. 173.
41. Pozri bližšie The Quarterly Journal, Vol. 8, No. 4, Oct-Dec., 1988, s. 11.
42. Unbroken Curses, citované dielo, s. 39-40.
43. Tamže, s. 86-87.
44. C.F. Keil, F. Delitzsch, Commentary on the Old Testament, Vol. 1, s. 391.
45. J.R. Dummelow, Commentary on the Holy Bible, s. 94.
46. Unbroken Curses, citované dielo, s. 96.Autori: : G. Richard Fisher, M. Kurt Goedelman

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )