fbpx

Kresťanské spoločenstvo Milosť

Úryvok z knižky a odbornej štúdie – Neocharizmatické hnutie na Slovensku.

Dňa 5.10.2009 som sa zúčastnil evanjelizačnej akcie Kresťanského spoločenstva Milosť (ďalej len KS-M) v budove ich zborového domu v Banskej Bystrici, Lazovná ulica 72. Akcia bola propagovaná hustou sieťou pozývacích plagátov a pozvánok. Dôvodom mojej účasti bola žiadosť môjho priateľa, ktorý je slepý a túžil byť uzdravený, ale nebol si istý, či tam má ísť a požiadať o uzdravenie.

Keďže poznám Kresťanské spoločenstvo Milosť od jeho vzniku a osobne poznám pôvodných zakladateľov i neskoršieho vodcu, sľúbil som môjmu priateľovi, že ho budem sprevádzať, ale rozhodnutie ponechám na neho. V uvedený deň som s mojím priateľom a sestrou strávil v sále KS-M tri hodiny. Sedeli sme v poslednej rade a hoci sme nenapodobňovali vonkajšie prejavy náboženskej eufórie domácich členov, ničím sme nezadali dôvod k pohoršeniu.

Pri skončení evanjelizačného programu bolo oznámené, že na druhý deň v rovnakom čase bude evanjelizácia pokračovať najmú zameraním na uzdravovanie.

Na druhý deň, 6.10.2009 približne o 18,10 hod. som si pozeral v predsieni budovy predávané knihy. V tom sa pri mne pristavil pastor KS-M Jaroslav Kříž so slovami: „Máš nejaké problémy? Urobil by si nám radosť, keby si nás opustil!“ A ostentatívne odišiel. Pochopil som, že bude rozumné odísť odtiaľ, ale chcel som si dopozerať knihu Daniel, ktorú som mal v rukách. Vtom prišiel ku mne slušne vyzerajúci pán, ktorého poznám z videnia ako dlhoročného člena KS-M, a požiadal ma, aby som išiel s ním.

Pochopil som, že na rozkaz pastora prišiel ako „vyhadzovač“. Oznámil mi, že musím opustiť priestory KS-M. Spýtal som sa ho, čo som spravil, že musím odísť. Bol som slušne oblečený, slušne som sa choval a prišiel som na základe pozývacíh plagátov …

Na pohľad slušne vyzerajúci pán mi odpovedal: „To musíte vedieť vy, čím ste sa previnili.“ „Vyhadzovača“ som uistil, že ihneď odídem, len som ho poprosil, aby mi dovolil vyjsť do sály a oznámiť môjmu slepému priateľovi a sestre, že sa evanjelizácie nezúčastním a budem ich čakať v aute. „Vyhadzovač“ mi však zatarasil  cestu so slovami „Tam už nesmiete ísť.“

Znovu som sa spýtal, čím som sa previnil, že nesmiem ísť ani pre ľudí, ktorých som doviedol. „Vyhadzovač“ mi povedal, že on nevie, že to musím vedieť ja. Tak som mu odpovedal, že sa môže hanbiť, keď ma vyháňa a nevie prečo. A dodal som: „Keďže neviete, čím som sa previnil a musíte ma vyhnať ako psa, ja vám to poviem.

Mojou vinou je to, že som pred vaším pastorom nikdy nemal hlavu nižšie ako zadok – na rozdiel od vás. Namiesto sálového diakona robíte pastorovho mopslíka. Hanbite sa!“ S tými slovami som odišiel von na parkovisko do môjho auta. Keďže môj slepý priateľ a sestra mali vypnuté telefóny, nemohol som im podať správu ani telefonicky za auta.

Autor: Ľubomír Martin Ondrášek

Svedectvo bývalého člena

Pastor vydal sám svedectvo o sebe, keď povedal: „neviem prečo ľudia hádžu papieriky alebo prázdne ruky do košíka“. No predsa zo strachu. 8 krát za mesiac je zbierka. Kto má výplatu 8 krát za mesiac? Cez verše sa tlačí človeku na dušu, aby cítil vinu ak nedá. Dôkaz je, že všetci sa zdvihnú a idú tam ako…. To Pán Ježiš nikdy nerobil ani apoštoli.

Pomer učenia o peniazoch a vyučovania a praxe ako robiť učeníkov je 1:10000. To, čo sa káže prvú pol hodinu, kazateľ ďalšiu pol hodinu sám porušuje, všetko je to na videu. Napríklad: „Šalamúnovi boh odpustil smilstvo, mali by sme si aj my, tak odpúšťať“.

A za necelých 5 minút začnú tie isté ústa hovoriť posmešne ironicky o mne, veci ktoré sa stali pred tromi rokmi a majú ďaleko od smilstva. Ten istý človek mi nepomohol ako dobrý pastier. Nikdy ma nepozval domov, ani som s ním nemohol nadviazať žiadny rodinný vzťah. Nemiloval ma,  ani ma nemal rád, bol som číslo v dave. Keď som potreboval záchranu, vyhodil ma. A hrozné je, že je nás takých viac, ako vás ktorí ste tam ešte zostali.

Ten mor pýchy najlepšieho zboru, najlepšieho učenia sa prejavuje v bežnej konverzácii často, opakovane, a zbadá ho len ten, kto je z tohto vplyvu oslobodený. Po čase sa mu zdá, akoby sa musel druhýkrát obrátiť z toho všetkého.

Povedať niečo na pastora je horšie, ako rúhať sa Bohu, je to nemysliteľné. Zbor nevedú starší, ale jeden. A starší sa ho boja a teda nemajú žiadny podiel na kormidlovaní zboru. Pavol sa išiel poradiť so staršími a pritom bol apoštol. Nikto z týchto pastorov nie je apoštol a neradí sa podľa vzoru apoštolov.

Namiesto slov „na modlitbe mi Pán Ježiš povedal…., Upozornil ma na…, Napomenul ma, že toto nerobíme správne“ atď. Tak počujem: „Podľa môjho názoru…, Ja si myslím…., Xixixi hihihi…, Haleluja“.

Keď idem k evanjelikom, môžem sa slobodne rozprávať so ženou sestrou. Keď som to urobil na konferencii KS, hneď boli otázky, či si ju chcem vziať a čo mám s ňou. Rozprávať sa s dievčaťom 10 minút v zbore je problém s následkami.

Ak sám o tom svedčím, tak som klamár. Ale ak viacerí rovnako hovoríme, tak máte problém a hriech vy, ktorí sa za to nehanbíte a nerobíte pokánie. Keby ste boli slepí…. Ale hovoríte, že vy vidíte najlepšie… A preto váš hriech zostáva.

Keď máš nejaký zisk za vernosť a službu, tak tomu ver, ak chceš. Ja som dostal od Otca dary, lebo ma miluje.

A ak ma niekto zviedol svojim učením, nie som zodpovedný ja, ktorý som mu dôveroval, ale učiteľ ktorý spôsobuje pohoršenia sa bude zodpovedať a preto nemajú chcieť všetci byť učiteľmi tak, ako Diotrefes si učil po svojom a zabraňoval prichádzať určitým ľuďom.

Keď dám preč všetky slová a pozriem sa na skutky lásky, milosrdenstva, pokory, záchrany stratených ovečiek, tajné súkromie, utajené skutky, finančnú netransparentnosť zboru, rozdeľovanie na nových, verných a elitu v prvom rade, kde sa zabraňuje sadať si obyčajným ľuďom a mnoho iného…

Keby ste nemali tie chvály, ostala by šedá realita.

Vlak rozbehnutý na takú rýchlosť, že ten čo sedí vo vlaku nestíha vnímať realitu, čo sa deje vonku za oknami. 5 krát za týždeň som bol v zbore. Načo mi to bolo, keď sa mi rozpadla rodina, ktorej som sa nevenoval a pomoci na záchranu sa mi nedostalo, lebo ten vlak sa nesmie zastaviť a zaoberať sa malichernosťami.

Prosperita, šľachta, horúce kachle, hudba, vysvietené okná na zámku. A Pán Ježiš je vonku a pýta sa žobráka: Ako sa máš? Máš kde spať? Poď ku mne domov na polievku a prespi do zajtra, v noci bude mráz.

Toto sa dávno deje v Amerike a zobudil sa aj bývalý pastor tohto hnutia, ktorý to sám robil, a dokonca sám svoje svedectvo nahral na YouTube, a deje sa to aj v Európe a píše sa o tom už dlho na Slovensku. Potom to nie je vec človeka alebo skupiny ľudí ale….

Otázka teda je: Čo presne robili farizeji a zákonníci? Čo presne je kvas? Koľko zo mňa je kvas v každodennom živote?

Nezabudnite, že text sa veľmi ľahko dá čítať, akoby bol plný nenávisti. Ale máme príkaz myslieť opačne, na to čo je dobré. Kritika je dobrá a ten, kto sa chce zdokonaľovať má rád kritiku bez zbytočných emócií. Pyšný človek nenávidí kritiku a napomínanie alebo nesúhlas.

Ja som slobodný človek a keď vedúci naj vzorovej skupiny používa kritiku s posmechom a iróniou za veci, ktoré sa stali roky dozadu, prečo sme zlí my, ktorí len občas povieme svedectvo, ako svedok slobodne hovorí na súde, čo zažil na vlastnej koži.

A tá nespravodlivosť pokračuje ďalej, aj teraz a preto o nej hovoríme, aby mohla prísť zmena. Vieme, že Boh skúma motív a preto sa nebojíme prehovoriť, lebo motív nie je poslať KS M. do pekla, ale aby sa vrátila naspäť k rodinnému zmýšľaniu, triezvosti a slobode, aby každý mohol slúžiť v cirkvi s darom, ktorý má bez strachu a výberového konania. Aby veľkí boli známi, že slúžia najslabším a napodobňujú svojim životom Spasiteľa, nie slovami ale skutkom.

Najprv ukážu na ulici a potom sledujú žiaka a korigujú. Robia učeníkov. Nie ovce, čo sedia a vôbec nerozmýšľajú, že ja budem možno prorok, ja možno učiteľ, ja evanjelista, a teda ani nerozvíjajú tieto dary lebo ich netreba. Stačí jeden vpredu, on nahradí všetky dary, on vykladá jazyky a všetko.