Predmanželský sex

Čo je zlé na predmanželskom sexe? Ako sa len dá odpovedať na takúto otázku. Veď žijeme v dvadsiatom prvom storočí. Predsa nie je pravda, že by ma Boh tak nenávidel, že ma bude nútiť povedať niečo také smiešne a staromódne, vďaka čomu stratím všetkých kamarátov. V evanjeliách Ježišovi kládli mnoho ťažkých otázok, a on veľa ráz skôr ako odpovedal, reagoval ďalšou otázkou. Robil to tak často, až si myslím, že pravdepodobne chcel, aby sme si to všimli a niečo sa naučili.

Čo je zlé na sexe pred manželstvom? A čo tak opýtať sa: „Čo je zlé na hocičom?“ Inými slovami, odkiaľ berieš morálne zásady, podľa ktorých žiješ svoj život? Odpovedať sa dá mnohými rozličnými spôsobmi: „Robím to, o čom si myslím, že je správne“, morálku si teda určujem úplne individuálne a svojvoľne. Alebo: „Spoločnosť určuje, čo je správne a čo nesprávne“, tvoria sa zákony, a kým ich dodržiavam, všetko je v poriadku. Ďalšie možnosti tvorí hocičo medzi týmito dvoma odpoveďami.

My, kresťania, nenechávame rozhodnutie o tom, čo je dobré a čo zlé iba na jednotlivcoch. Koniec koncov, čo sa tebe vidí dobré pre teba, mňa môže zraniť. Morálka nezávisí ani výlučne od spoločnosti. Mnohé spoločenstvá „zlegalizovali“ princípy, o ktorých by sme my možno polemizovali. O tom, čo je správne alebo nesprávne, u kresťanov rozhoduje niekto vyšší ako nejaký jednotlivec alebo skupina ľudí – Boh. Stvoriteľ je zároveň zákonodarcom.

Takže ak poviem, že verím, že sex patrí do manželstva, nestaviam sa do úlohy sudcu a poroty, ani som sa nerozhodla, že sťažím život slobodným ľuďom. Jednoducho dodržiavam Stvoriteľove príkazy. Možno to znie zvláštne, ale pre mnohých, ktorí hľadajú Boha, je práve otázka o sexe rozhodujúca.

Možno to znie zvláštne, ale pre mnohých, ktorí hľadajú Boha, je práve otázka o sexe rozhodujúca. Niekedy sú otázky sexu a morálnych zásad dokonca základnými prekážkami pre tých, ktorí v Boha neveria. Ateista a spisovateľ Aldous Huxley celkom otvorene písal o tom, čo ho viedlo k viere, že život nemá zmysel a Boh neexistuje:

Mal som pohnútky, prečo som nechcel, aby mal svet zmysel a následne som skonštatoval, že ho naozaj nemá. Poľahky som našiel aj uspokojujúce dôvody podporujúce túto domnienku… Pre mňa a nepochybne aj pre väčšinu mojich súčasníkov sa filozofia nezmyselnosti stala v podstate nástrojom oslobodenia… oslobodenia od určitého morálneho systému. Namietali sme voči morálke, pretože nám zasahovala do sexuálnej slobody… V našej politickej a sexuálnej vzbure sme našli jednu pozoruhodne jednoduchú metódu. Mohli sme vyhlásiť, že svet nemá absolútne nijaký zmysel.

Nechcem tým povedať, že etické prekážky brániace ľuďom, aby sa stali kresťanmi, nie sú úprimné alebo nepredstierané. Stretla som mnohých študentov, ktorí mali ku kresťanstvu už veľmi blízko a pýtali sa:

„Ak sa stanem kresťanom či kresťankou, musím prestať spať so svojou priateľkou, resp. svojím priateľom?“

Ide o dôležitú otázku, ktorá sa dotýka podstaty zmysluplnosti a šťastia. Inými slovami:

„Ak sa stanem kresťanom, musím sa vzdať jedinej veci, ktorá ma v živote robí šťastným?“

Ak skutočný problém spočíva v tomto, v odpovedi sa musíme zaoberať otázkou šťastia. Ježiš o nej v evanjeliách často rozprával. Vo svojom najznámejšom vyučovaní, kázni na vrchu, sľubuje požehnanie a šťastie tým, ktorí nasledujú Jeho cesty. Musíme si však dať pozor, nehovoríme totiž o evanjeliu prosperity.

Výroky ako:„Poď k Ježišovi a celý tvoj život bude perfektný!“ tu neplatia. Rozprávame o skutočne dynamickom vzťahu s Bohom, ktorý nám ponúka spokojnosť v najhlbšom zmysle slova. Trápenie ani ťažkosti ho neohrozia. Naopak, prináša nám zasľúbenie Božej blízkosti a požehnania, aj keď je život niekedy ťažký.

Na našu otázku sa dá pozerať aj z úplne inej perspektívy. Môže sa stať, že náš priateľ je voči Kristovi naozaj nedôverčivý kvôli zastaraným názorom na sex, ktoré vidí u kresťanov. Ako môže byť sex zlý? Pre niekoho bude možno prekvapením, že biblický pohľad na sex je nadmieru pozitívny. Boh nám ho dal ako nádherné vyjadrenie lásky. V Starej zmluve je dokonca celá kniha venovaná oslavovaniu jeho krásy. Boh v nej ukazuje záľubu v tom, čo stvoril ako príjemné a dobré.

Židovsko-kresťanský postoj k sexu vychádza z Biblie. Hneď na jej začiatku, v úvodných kapitolách knihy Genesis, sa opisuje, ako Boh stvoril prvého muža a prvú ženu. Keď pozrel na svoje dielo, vyhlásil, že je „veľmi dobré“. V knihe Genesis vidíme pôvodný kontext sexuálneho vzťahu, ktorý Boh naplánoval ako niečo krásne v celoživotnom manželskom zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. Ježiš svoje učenie o sexualite zakladá práve na týchto slovách.

Tento dokonalý obraz tvoria obaja, muž i žena. Sú teda rovnocennými ľuďmi, navzdory fyzickým a anatomickým rozdielom. Keď sa v manželstve spoja ako manžel a manželka, v rozmanitosti sa prejaví ich jednota.

„Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ (Genesis 2;24)

Takto vyzerá plán sexuálneho vzťahu medzi ľuďmi – prostredníctvom sexuálneho aktu muž a žena prežívajú nový, neuveriteľný stupeň intímnosti. Hovorí sa tu o „jednom tele“, čo znamená, že takýto vzťah máme prežiť s jediným človekom a vo vernosti. V Novej zmluve si Ježiš aj Pavol zvolili práve tento text, ktorý zdôrazňuje krásu monogamného manželstva.

Týmto spôsobom sa dá k otázke, ako môže byť sex mimo manželstva zlý, pristúpiť inak. Zamyslime sa nad krásou, dôvernosťou a výnimočnosťou sexu. Boh preňho naplánoval bezpečné prostredie vo zväzku lásky a oddanosti. Jeho Tvorca určil, že takto nám prinesie najväčšie potešenie.

Čo hovorí Biblia o predmanželskom sexe?

Odpoveď: Spolu s inými sexuálnymi priestupkami predmanželský sex je opätovne v Písme odsudzovaný (Skutky 15:20; Rímskym 1:29; 1 Korintským 5:1; 6:13,18; 7:2; 10:8; 2 Korintským 12:21; Galatským 5:19; Efezským 5:3; Kolosenským 3:5; 1 Tesalonickým 4:3; Sudcov 7). Biblia zastáva stanovisko, že pred manželstvom sa treba zdržať sexu. Predmanželský sex je rovnako nesprávny ako cudzoložstvo a ostatné sexuálne priestupky, lebo všetky predpokladajú sexuálny styk s niekým, s kým nie ste zosobášení. Sex medzi manželmi je jediná prípustná forma sexu, ktorú Boh schvaľuje (Židom 13:4).

Predmanželský sex sa stal bežným z mnohých dôvodov. Príliš sa sústredíme na „rekreačný“ účinok sexu bez toho, aby sme mysleli na aspekt „znovu-tvorenia“. Áno, sex je potešením. Boh ho takým učinil. On chce, aby sa muži a ženy tešili zo sexu (v manželskom zväzku). Avšak primárnym účelom sexu nie je rozkoš, ale reprodukcia. Boh nezakázal predmanželský sex, aby nás okradol o potešenie, ale aby nás uchránil pred nechcenými tehotenstvami a deťmi, ktoré sa rodia rodičom, ktorí ich buď vôbec nechcú, alebo na ne nie sú pripravení.

Predstavte si, o čo lepší by bol náš svet, keby sa postupovalo podľa Božieho zámeru so sexom: menej pohlavne prenosných chorôb, menej slobodných matiek, menej nechcených tehotenstiev, menej potratov, atď. Abstinencia je jediná Božia politika čo sa týka predmanželského sexu. Abstinencia zachraňuje životy, ochraňuje deti, dáva sexuálnym vzťahom patričnú hodnotu, a čo je najdôležitejšie – ctí Boha.

Za posledné obdobie som sa stretol v diskusiách s pár ľuďmi, ktorí majú pozoruhodné názory na smilstvo. V prvom rade podľa nich samozrejme Cirkev nemá pravdu, keď tvrdí, že Boh v Biblii považuje predmanželský sex za hriech.

Je to základný postoj mnohých súčasných akožekresťanov, taký typický masový. Ich názory na smilstvo sa ďalej pohybujú od takých, kde nepovažujú za smilstvo, keď spolu dvaja spávajú aj keď nie sú zosobášení, ale sú si verní, až po názory typu, že smilstvo nie je ani prípad promiskuitného sexuálneho správania. Čo teda na to hovorí samotná Biblia a teda Boh?

Okrem iného sa tu opäť otvára otázka manželstva. Z pohľadu mnohých je to len papier. Povedal by som, že tento náhľad na manželstvo bol z veľkej časti podporený zriadením inštitútu štátneho manželstva. Avšak sobáš v kostole pred Bohom je v skutočnosti viac. Je to aj získanie veľkého požehnania do manželského života, ak oň stojíme.

Je to tiež dávanie okoliu najavo, že Boh pre mňa odteraz neznamená menej než partner, ale stále má svoje dôležité, resp. prvé miesto v mojom živote a preto chcem, aby bol súčasťou aj nášho manželstva. Niečo viac som písal k tejto téme na svojom starom blogu na SME.

Prejdime teraz späť k téme smilstva. Aké sú teda vyjadrenia v Biblii, ktoré poukazujú na to, že sexuálny život pred manželstvom (aj keď sú si partneri verní) je smilstvom?

Hneď na začiatok by som podotkol, že by sa mohlo zdať obhajcom názorov tolerantných k smilstvu minimálne zvláštne aspoň to, že napriek reformácii a iným deleniam kresťanskej Cirkvi, všetky veľké denominácie hlásiace sa ku kresťanstvu považujú za smilstvo aj sexuálny život pred manželstvom. Ak by v tom aj pôvodná jednotná Cirkev nemala pravdu, prečo by sa toho už mnohí nechytili skôr a nezmenili to?

Teológovia a biblisti, ktorí dosť dobre poznajú kontext Písma, židovskej kultúry a tradície by vedeli toho nájsť k tejto téme asi viac. Uvádzam tu aspoň pár nasledujúcich veršov (mimo desať Božích prikázaní a viacerých ďalších najmä starozákonných nariadení, ktoré tu neuvádzam – týkajú sa napr. homosexuality, zoofílie a pod.), ktoré som našiel, a ktoré sa týkajú danej témy. Smilstvo je v podstate vnímané ako akákoľvek nečistota v oblasti sexuality:

Nerozpíšem tu všetky tieto verše z Prvého listu Korinťanom, ale odporúčam prečítať si ich v Písme. Za všetky aspoň 7,1:

1. Kor 6,15; 7,1; 10,8; 6,9
Manželstvo -1 O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy. 2 Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.
3 Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. 4 Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. 5 Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť. 6 No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz. 7 Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak; druhý inak.
8 Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. 9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.
Nerozlučnosť manželstva – 10 Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža 11 – a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku.

Ex 22,16:
16 Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená, a bude s ňou obcovať, zaplatí svadobný dar a vezme si ju za manželku! 17 Ale ak mu ju jej otec nijako nechce dať, zaplatí toľko, koľko sa dáva panne do vena!

Dt 22,13:
13 Ak si muž vezme ženu a vojde k nej, ale potom sa mu znepáči, 14 a preto hľadá zámienku, aby ju mohol zapudiť, roznáša o nej nehanebnosti a hovorí: „Keď som si túto vzal za manželku a keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou!“ 15 – nech ju jej otec a matka vezmú a privedú aj s dôkazom panenstva k starším mesta v bráne 16 a otec mladej ženy povie starším: „Svoju dcéru som dal tomuto za manželku, ale preto, že ju nenávidí, 17 roznáša o nej nehanebnosti, keď tvrdí: „Pri tvojej dcére nenašiel som panenstvo“ – nuž, hľa, dôkazy panenstva mojej dcéry,“ a rozvinú šatu pred staršími mesta. 18 Starší mesta dajú toho muža chytiť a zbiť ho. 19 Potom ho odsúdia na peňažitú pokutu sto šeklov striebra, ktoré dá devinmu otcovi, lebo uviedol do zlého chýru izraelskú pannu, a musí ju mať za manželku a nebude ju môcť prepustiť po celý čas svojho života.
20 Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva, 21 nech ju vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta nech ju ukameňujú, nech zomrie, lebo sa dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
22 Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela.
23 Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, 24 jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. 25 Ale ak nejaký muž nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená, a násilne sa jej zmocní a bude s ňou spať, bude len on usmrtený. 26 Dievča nebude trpieť, lebo tomuto dievčaťu sa stalo tak, ako keď sa zlodej postaví proti svojmu bratovi a zabije ho. 27 Ono bolo samo v poli, volalo o pomoc, ale nemal ho kto obrániť.
28 Ak sa niekto stretne s devou, pannou, ktorá nebude zasnúbená, a násilne ju schytí a bude s ňou spať, ak vec predložia súdu, 29 ten, čo s ňou spal, dá jej otcovi päťdesiat šeklov striebra a musí si ju vziať za manželku, lebo ju ponížil, a nebude ju môcť zapudiť po celý čas svojho života.
30 Nik si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku.

Čosi viac môžu objasniť ešte aj nasledujúce verše.

Mt 5,27:
27 Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ 28 No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. 29 Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
31 Ďalej bolo povedané: „Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!“ 32 No ja vám hovorím: „Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.

Mt 1,18:
18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.
19 Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Do istej miery je otázka smilstva načatá aj v 1Tm 3,2;12.

Dali by sa nájsť aj mnohé ďalšie odkazy, ale buď je v nich opakované niečo podobné ako som uviedol alebo sa venujú určitým špecifickejším oblastiam smilstva. Možno by som ešte spomenul krvismilstvo, za ktoré bola považovaná súlož s príbuzným. Práve preto je pred slovo smilstvo daný výraz krvi, lebo je to súlož medzi pokrvnými príbuznými. Dá sa z toho vydedukovať, že ak je krvismilstvom akákoľvek súlož medzi príbuznými (samozrejme mimo manželstva – v tomto prípade sa manželstvo ani nepripúšťalo), potom pod samotným smilstvom možno chápať akúkoľvek súlož mimo manželstva.

A ešte taký malý dodatok. Myslím si, že ak niekto neverí všetkému čo hovorí Biblia, lebo mu to nevyhovuje, ale viac verí akejsi svojej osobnej viac či menej synkretickej viere, ktorá je vo viacerých bodoch v rozpore s Bibliou, potom je takmer isté, že tú svoju vlastnú vieru môže oveľa menej rozumovo podložiť a odôvodniť. Ak niečomu z Biblie niekto verí a niečomu nie, prečo to čo z nej verí prijíma a to druhé nie? Aké kritériá používa na filtrovanie jej obsahu a prečo by mali byť tieto kritériá správne?

S istotou sa dá povedať, že keď žena spala s jedným mužom čo i len raz a napokon sa chcela vydať za iného a ten zistil, že nie je panna, potom ju mohli ukameňovať. Keď bol taký prípad, že sa zistilo, že muž spal so ženou a neboli manželia, mali sa vziať. V danej kultúre v tom období sa nepraktizovalo niečo také, že by muž so ženou žili spolu nezosobášení. Bolo to neprípustné, takže neviem povedať či by takú ženu, prípadne aj muža ukameňovali alebo nie, ktorí by sa pokúsili žiť nezosobášení. Môžeme len hádať…

Starozákonné príkazy dané Bohom boli z nášho pohľadu možno až kruté. Ja to vnímam tak, že mimo iné nám Boh v Starom zákone ukazuje ako človek páchaním hriechu stráca svoju hodnotu, pretože hriech ho oddeľuje od blízkeho vzťahu s Bohom. A ak nestojíme v prvom rade o tento vzťah s Bohom, potom náš krátky a neraz trápením naplnený život je aj tak márnosť, lebo sme sa zriekli večného života založeného na láske s Ním.

Zdroj: http://www.christ-net.sk/node/674

Cizoložství

V řecké části bible je pro cizoložství použito slovo μοιχεια („moicheia”). Toto slovo vychází ze slova μοιχος („moichos“), jehož primární význam je milenec. Přeneseně se používá ve smyslu odpadlík – cizoložník. Cizoložství znamená manželskou nevěru (pohlavní styk provdané nebo ženatého mimo manželství). Vysvětlení přímo v bibli můžete najít např. v dopise Římanům 7, 2-3: Vdaná žena je zákonem vázána k žijícímu muži; jestliže však její muž zemře, je tohoto zákona zproštěna. Nuže tedy, pokud je její muž naživu, oddá-li se jinému muži, bude prohlášena za cizoložnici. Jestliže však její muž zemře, je od toho zákona svobodná, takže nebude cizoložnicí, když se oddá jinému muži.

Smilstvo

Řecké slovo πορνεια („porneia“) znamená smilstvo (včetně cizoložství a krvesmilstva), prostituci, pohlavní styk neženatého s nevdanou, vulgárnost, zákonem zakázané pohlavní styky, homosexualitu, lesbismus, styk se zvířaty atd., pohlavní styky s blízkými příbuznými (Leviticus 18), pohlavní styky s rozvedeným mužem nebo ženou.

Slovo πορνεια („porneia“) souvisí s výrazem πορνευω („porneuó“) – což znamená necudný, chlípný skutek, cizoložství, doslova to znamená vyhovět (dopřát si, oddávat se, uspokojit, hovět si, dát volný průchod, neomezovat se, popustit uzdu, libovat si) nedovoleným žádostem (týkajících se sexu), přeneseně to pak znamená praktikování modlářství – dopustit se smilstva. Napadá mne, že toto kritérium splňuje vše, co nás sexuálně uspokojuje mimo manželství – např. i sledování pornografie či erotických snímků, nebo sebeuspokojování (onanie – masturbace).

Takže abychom to jednoduše shrnuli, cizoložství = manželská nevěra, smilstvo = každá sexuální nečistota a zvrácenost (včetně cizoložství) – sex mimo manželství.

Stejně srozumitelná situace je i v hebrejsky psané části bible. I proto jsem byl velmi překvapen nesprávnými překlady smilstvo/cizoložství. Na některé chyby v současných překladech se pokusím upozornit na následujících řádcích.

Jednou z nejznámějších biblických pasáží je tzv. DESATERO Božích přikázání. Jedná se o místa Exodus 20, 14 a Deuteronomium 5, 18. Oba nejznámější české překlady (Bible kralická a Český ekumenický překlad) toto místo překládají nesprávně jako „nesesmilníš!“. Ve skutečnosti je zde použito hebrejské slovo znamenající „cizoložství“! Takže správný překlad zmiňovaných pasáží by měl být „Nebudeš cizoložit!“ nebo „Nezcizoložíš!“.

Je zvláštní, že odkazy na tato „starozákonní“ místa jsou v nové smlouvě většinou přeloženy správně jako „nezcizoložíš“. Na dalších řádcích se pokusím vypsat nesprávně přeložená místa v nejznámějších českých překladech řecké části bible:

Jakubův 4, 4: Cizoložníci a cizoložnice!

– ekumenický překlad tohoto místa je: „Proradná stvoření!“

Matouš 12, 39: On jim však odpověděl: „Pokolení zlé a cizoložné ….

– ekumenický překlad namísto „cizoložné“ překládá „zpronevěřilé“. Stejně je tomu u verše Matouš 16, 4 a Marek 8, 38.

Matouš 5, 32: Ale já vám pravím, že každý, kdo propouští svou ženu, kromě případu smilstva, uvádí ji do cizoložství, a kdo by se s propuštěnou oženil, cizoloží.“

– kralický překlad namísto „kromě případu smilstva“ překládá „kromě příčiny cizoložstva“.

Matouš 19, 9: – v ekumenickém překladu úplně chybí konec verše: „a kdo by se s propuštěnou oženil, cizoloží.“

Galatským 5, 19: – v ekumenickém překladu je namísto „cizoložství“ a „smilstvo“ „necudnost“.

Římanům 13, 9: – v kralickém překladu je namísto „nezcizoložíš“ „nesesmilníš“. Stejně je tomu u verše Jakubův 2,11.

Římanům 1, 29: – v ekumenickém překladu úplně chybí „smilstvem“.

2.Korintským 12, 21: – v ekumenickém překladu je „smilstvo“ přeloženo jako „necudnost“.

3.Tesalonickým 4, 3: – v ekumenickém překladu je „smilstvo“ přeloženo jako „necudnost“.

Zjevení Janovo 9, 21: – v ekumenickém překladu je „smilstvo“ přeloženo jako „necudnost“.

Hebrejům 13, 4: – v ekumenickém překladu je „smilníky a cizoložníky“ přeloženo jako „neřestné a nevěrné“.

Zjevení Janovo 21, 8: – v ekumenickém překladu je slovo „smilníci“ přeloženo jako „cizoložníci“.

Hebrejům 12, 16: – v ekumenickém překladu je slovo „smilník“ přeloženo jako „nevěrný“.

Prošel jsem si také všechna místa starého zákona pojednávající o cizoložství a smilstvu, a porovnal jsem originální text s českými překlady – ekumenickým a kralickým. Kromě již zmiňovaných veršů z „desatera“ – Exodus 20, 14 a Deuteronomium 5, 18 nebyly chyby v překladu tak závažné a četné jako v případě překladu řecké části bible (nové smlouvy – nového zákona – nového kovenantu). Na nějaké rozdíly jsem přesto narazil. Jejich popis najdete níže:

2.Paralipomenon 21, 13: – v ekumenickém překladu je „smilstvo“ přeloženo jako „modloslužba“, stejně je tomu v 2. Paralipomenon 21, 11 (smilstvo je sice formou modloslužby, ale dosti specifickou, a překlad by měl být myslím pokud možno věrný).

3.Královská 3, 16: – v kralickém překladu je „smilnice“ (nevěstka) přeložena jako „hokyně“.

Přísloví 6, 26: – zde je přesnější ekumenický překlad. V první části verše se mluví o „nevěstce“ (nikoli o „ženě cizoložné“, jak je psáno v kralickém překladu.).

Ozeáš 9, 1: (EP) Neraduj se, Izraeli, rozpustilým jásotem jako národy! Smilstvem se odvracíš od svého Boha, miluješ nevěstčí mzdu na každém obilním humně.

– Tento (ekumenický) překlad je přesnější než kralický: Neraduj se, Izraeli, s plésáním jako jiní národové, že smilníš, odcházeje od Boha svého, a miluješ mzdu po všech obilnicích.
– V závěru verše je skutečně psáno o mzdě za smilstvo páchané na každém mlatu (obilném humně).

Žalmy 106, 39: (EP) Tak se poskvrnili svými činy, svým jednáním porušili věrnost.

– druhá část verše by měla být přeložena spíše: „smilnili svým jednáním (svými skutky).“

Žalmy 73, 27: (EP) Hle, ti, kdo se tobě vzdálí, zhynou. Ty umlčíš každého, kdo poruší ti věrnost.

– druhá část verše by měla být přeložena spíše: „Ty skoncuješ s každým (zničíš každého), kdo od Tebe odchází za smilstvem.“

Súvisiace videá a dokumenty

( Hlbšie štúdium)