Genezis – doslovné stvorenie?

Dr. Ting Wang a pohľad na stvorenie v knihe Genezis

Dr. Ting Wang, profesor biblickej hebrejčiny na Stanford University a pastor v službe mládeži a deťom v Kórejskom ústredí presbyteriálnej cirkvi, patrí medzi uznávaných odborníkov v oblasti biblických štúdií a hebrejského jazyka. Vyštudoval Westminsterský teologický seminár a Hebrew Union College. Vo svojom výskume a vyučovaní sa zameriava na správne pochopenie biblických textov v pôvodných jazykoch. Dr. Wang je členom Spoločnosti biblickej literatúry a Národnej asociácie profesorov hebrejčiny.

V súvislosti s kritikou časti cirkvi voči doslovnému výkladu správy o stvorení v Genezis Dr. Wang poukazuje na význam správnej interpretácie pôvodného hebrejského textu. Mnohí konzervatívni teológovia tvrdia, že Genezis by nemala byť chápaná ako doslovný historický záznam, či už kvôli jej symbolickému alebo kultúrnemu významu. Táto diskusia, ktorá prebieha vo vedeckých aj teologických kruhoch, sa týka najmä interpretácie textu a jeho významu pre súčasnú vieru.

Dr. Wang ako špecialista na biblickú hebrejčinu ponúka hlbší pohľad na to, čo autor knihy Genezis skutočne zamýšľal, aké kultúrne a historické súvislosti ovplyvňujú význam týchto textov a ako môžu byť relevantné pre dnešných veriacich a cirkevné spoločenstvá. Jeho práca tak pomáha objasniť zložité teologické otázky týkajúce sa pôvodu sveta a Božej úlohy ako Stvoriteľa.

Prečo študovať pôvodné biblické jazyky?

Prečo by niekto chcel tak do hĺbky študovať biblickú hebrejčinu? Dr. Wang zdieľa svoje osobné svedectvo:

Na to, aby ma Pán zachránil, použil Bibliu. Počas druhého roka na univerzite som sa cítil veľmi skľúčený, a tak som si kúpil Bibliu a prečítal som si ju ako svoju poslednú možnosť. Slová v nej boli úplne odlišné od tých, s ktorými som sa stretol predtým – Ježiš ako chlieb života, kto je tento chlieb, nikdy nebude hladovať; Ježiš ako svetlo sveta;

„Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije! Kto verí vo mňa, prúdy živej vody potečú z jeho vnútra, ako hovorí Písmo.“ (Ján 7:37-38).

Tieto slová zneli mojej vyprahlej a zúfalej duši tak dobre… A potom mi Boh dal jasne najavo, že čokoľvek ma v živote čaká, bude sa to musieť točiť okolo Slova pravdy. Vďaka Jeho milosti som mohol roky študovať hebrejčinu aj gréčtinu. A prečo som to chcel? Slovo je pre mňa tak dôležité, že som nechcel čítať len nejaké preklady.

Mnohí v cirkvi tvrdia, že jediné, na čom záleží, je Nový zákon, alebo sa aspoň tak správajú. Dr. Wang však vysvetľuje, prečo je hebrejská Biblia (Starý zákon) stále aktuálna aj pre dnešných kresťanov. Zákon ako učiteľ ukazuje cestu ku Kristovi, ako čítame v Galaťanom 3:24. Ježiš sám povedal, že ak niekto nepočúva Mojžiša a prorokov, nebude rozumieť Novému zákonu, lebo neuverí, ani keby niekto vstal z mŕtvych (Lukáš 16:31). Na ceste do Emauz vysvetľoval, že Starý zákon v podstate hovorí o Ňom (Lukáš 24:27).

Ježiš v kázni na hore učil, že neprišiel zrušiť zákon a prorokov, ale naplniť ich – takže kým sa nepominú nebo a Zem, nič zo Starého zákona nezmizne (Matúš 5:17-18; porovnaj 2. Petra 3:10). Ježiš jasne povedal: „Písmo nemôže byť zrušené“ (Ján 10:35). Boh vyzdvihol nad všetko svoje meno a svoje Slovo (Žalm 138:2) a k tomu, kto je utláčaný a má bázeň pred Jeho Slovom, sa Boh skláňa s láskavosťou (Izaiáš 66:2). Ako by sme sa inak dozvedeli podrobnosti o Stvorení a Páde, ak nie zo Starého zákona?

Prečo Genezis nemožno brať len ako alegóriu

Mnohí teológovia tvrdia, že knihu Genezis nemožno brať doslovne, že ide skôr o poéziu, alegóriu alebo o polemiku proti okolitému pohanstvu. Ting však prináša iný pohľad: Písmo je živé a účinné a má význam pre minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Preto sa vymyká jednoduchému škatulkovaniu. Genezis nie je len náboženský príbeh; je to svetová história, špeciálne dejiny a teocentrická antropológia (učenie o človeku vo vzťahu k Bohu). Je to proroctvo, zasľúbenie, múdrosť a slová Zmluvy, ktoré pochádzajú z Božieho Ducha (2. Timoteovi 3:15-17, 2. Peter 1:20-21).

Ako hovorí Izaiáš 40:8:

„Tráva schne, kvet vädne, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“

Aj z pohľadu svetských dejín bola Genezis označená za historický záznam o pôvode, ktorý je navyše presný. Mnohí kreacionisti starej Zeme veria, že Genezis je skutočná história, ale snažia sa ju prispôsobiť miliardám rokov, ktoré navrhujú vedci, ktorí pri tom, samozrejme, neboli. Tvrdia, že dni stvorenia boli v skutočnosti dlhými časovými obdobiami. Tento názor však Dr. Wang dôrazne odmieta:

Sémantický rozsah (zoznam všetkých možných významov) anglického slova „deň“ je podobný ako u hebrejského slova „jóm“. Nikto nepopiera, že „deň“ môže v niektorých kontextoch znamenať aj obdobie alebo éru v oboch jazykoch. Napríklad keď povieme „v deň Martina Luthera…“. Podobne v Prísloviach 25:13 nachádzame „ako chladný sneh v dobe (dni) žatvy“. Je však neprípustné tvrdiť, že „deň“ môže znamenať éru v akomkoľvek inom kontexte. Napríklad „v posledný deň Lutherovho života…“ – tu „deň“ jasne znamená obyčajný deň, čo potvrdzuje prívlastek „posledný“ a kontext, ktorý odkazuje na Lutherovu smrť.

V Genezis 1 je hebrejské slovo jóm použité v spojení s „večerom“ a „ránom“ a je tiež spojené s číslom. To jednoznačne naznačuje, že hebrejský text hovorí o 24-hodinovom dni. Exegetické dôkazné bremeno teda leží na tých, ktorí sa snažia túto interpretáciu zmeniť. Tiež v Jeremiášovi 33:17-22 sa píše, že „ak by ste mohli zrušiť moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, potom bude zrušená aj moja zmluva s Dávidom“. Pre tých, ktorí sú pevne rozhodnutí popierať túto interpretáciu, žiadne dôkazy nebudú postačujúce – podobne ako had v Genezis 3 aj oni sa musia pýtať: „Naozaj to Boh povedal?“

Dobré Božie stvorenie a čo ho porušilo

Najčastejšou námietkou voči kresťanstvu je otázka: „Prečo by dobrý Boh stvoril svet plný utrpenia?“ Boh však pôvodne nezamýšľal svet plný bolesti a utrpenia. Ting zdôrazňuje, že v Genezis 1 sa až sedemkrát spomína slovo „dobré“ (hebrejsky tôv), čo jasne ukazuje, že na začiatku neexistoval žiadny hriech ani smrť. To sa zmenilo až po páde človeka a hriechu, ktorý prišiel cez jedenie zakázaného ovocia.

Prvá smrť, ktorá sa vo svete objavila, bola smrť zvierat, ktorých kožu Boh použil na zakrytie nahoty a hanby Adama a Evy. Pred touto Božou obetou bola povolená iba rastlinná strava (Genezis 1:29-30). Tento čin obete je predzvesťou väčšej obete, ktorá prišla skrze Ježiša Krista. Okrem toho Pád postihol celé stvořenie, ktoré je teraz v otroctve skazy (Rimanom 8:21) a túži po vykúpení. Prekliatie, opísané v Genezis 3, popisuje fatálne dôsledky pádu: nepriateľstvo vo stvorení, bolesť, problémy vo vzťahoch medzi mužom a ženou, prekliata pôda, ťažká práca a smrť.

Zmyslom „dobra“ v Edene bolo to, čo bude znamenať aj v nebi: žiadne slzy, žiadna bolesť, žiadna smrť, strom života, rieka a prítomnosť Emmanuela. V nebi už nebude treba slnko, lebo svetlom bude Baránok (Zjavenie 21:23), čo pripomína svetlo, ktoré existovalo ešte pred stvorením slnka na štvrtý deň. Rozdiel je v tom, že v Edene existovalo dobro pred zlom, zatiaľ čo v nebi bude dobro po všetkom zle. V Edene bola noc, ale v nebi už žiadna noc nebude (Zjavenie 22:5).

Prečo dlhé veky nezodpovedajú biblickej udalosti Potopy

Zástancovia dlhých vekov tvrdia, že fosílne záznamy vznikali počas miliónov rokov, čo by vylučovalo možnosť globálnej Potopy. Ak by však skutočne došlo k celosvetovej Potope, znamenalo by to, že fosílie a vrstvy hornín boli uložené rýchlo, bez potreby dlhých časových období. Tento pohľad je v priamom rozpore s biblickým textom, ktorý opisuje katastrofu globálneho rozsahu.

Viera v teóriu dlhých vekov pripúšťa len malú miestnu povodeň (ak vôbec). Dá sa však tento názor podložiť hebrejským textom? Dr. Wang nesúhlasí a zdôrazňuje, že hebrejské slovo „všetko“ (kol) skutočne znamená „všetko“, teda úplné vyhubenie života na Zemi. Noemova Potopa (Genezis 7) jasne ukazuje, že Boh zničil všetok život. Voda pokryla celú Zem a zahubila všetky bytosti, ktoré dýchali nozdrami – ľudí, zvieratá, vtáky aj všetky pozemské tvory. Boh vymazal z povrchu Zeme všetko stvorenie, ktoré stvoril, a zachránil iba Noacha a jeho rodinu na Arche.

Význam Potopy v Genezis 7 jasne poukazuje na globálnu katastrofu. Všetky vrchy boli pod vodou viac ako 15 lakťov (približne 7 metrov), a všetok život mimo Archy zahynul. Každý tvor a človek, ktorý nezostal na Arche, zomrel. Tento biblický popis je len ťažko interpretovateľný ako niečo iné než celosvetová potopa.

Prečo toľko teológov odmieta Genezis tak, ako je napísaná?

Keď je hebrejská gramatika taká jasná, mala by sa Genezis čítať doslova. Prečo to teda mnohí cirkevní vodcovia odmietajú? Často sa stáva, že niekto študuje Písma (Ján 5:39), a pritom ignoruje Boha. Zaujímavé je, že tento verš opisuje situáciu, keď pred svojimi poslucháčmi stál priamo Ježiš! Keď sa číta Písmo, na ich srdci leží závoj (2. Korinťanom 3:15), „boh tohto veku“ oslepil ich mysle (2. Korinťanom 4:4), Božie veci sú svetu bláznovstvom a nedajú sa pochopiť bez Ducha Svätého (1. Korinťanom 2:14).

Z ľudského pohľadu mnohí teológovia nechcú čeliť posmechu sveta, preto sa držia „múdrosti“ tohto sveta a usilujú sa o uznanie vedcov a učencov – namiesto toho, aby túžili počuť od Pána: „dobrá práca, dobrý a verný služobník“.

Prečo je Stvorenie v Genezis pre kresťanov dôležité

Boh ako Stvoriteľ je pre kresťanstvo nevyhnutný a základný. Aj keď sa to môže zdať rozumné, ľudská múdrosť nie je spoľahlivá. Ako rozumné bolo rozhodnutie Eviny: „je to dobré na jedenie, príjemné na pohľad“ a „vzala z ovocia a jedla“? Pre ňu to znelo dobre! Prístup podľa Genezis 3, ktorý dnes väčšina ľudí uplatňuje aj pri výklade Genezis 1 a 2, sa ukazuje ako nesprávny. Je to podobné ako hadova otázka: „Naozaj to Boh povedal?“

Ľudia často používajú slabý argument, že by sme sa mali radšej sústrediť na kázeň evanjelia a nerozptyľovať sa „vedľajšími otázkami“, ako je Stvorenie. Lenže ak nemôžeme veriť správe o Stvorení, prečo by sme mali veriť správe o Novom stvorení? (2. Korinťanom 5:17) „Kto je v Kristovi, je nové stvorenie. Staré pominulo, nastalo nové!“

Ak nemôžeme veriť v prvého Adama, prečo by sme mali veriť v Posledného Adama (1. Korinťanom 15:45)? Smrť prišla skrze prvého Adama, život skrze Posledného (1. Korinťanom 15:21-22). Evolúcia tvrdí, že prví ľudia vznikli skrze smrť (dlhé veky, náhodné mutácie, prirodzený výber). To narúša paralelu medzi smrťou od prvého Adama a životom od Krista. A ak Kristus nebol vzkriesený (a prvý Adam nepriniesol smrť), sme najbiednejší zo všetkých ľudí (1. Korinťanom 15:17-19).

Boh ako Stvoriteľ je kľúčom k Jeho zvrchovanosti. Zmilúva sa nad kým chce (Rimanom 9:15-21), najmä nad tými, ktorí vzývajú Jeho meno. Skutočnosť, že je Stvoriteľom, Boh jasne ukazuje v rozhovoroch s Jonášom, Abakukom, Jóbom a ďalšími, ktorí sa pýtali na spravodlivosť. Boh neustále zdôrazňuje, že je Hrnčiarom a my sme hlina; On je Stvoriteľ, my sme stvorenie (Rimanom 9). Celý náš vzťah s Ním stojí na tomto základnom rozlíšení.

Božie stvorenie a Jeho konanie sú navzájom prepojené. Jeho súčasné konanie je založené na Jeho stvorení v minulosti. Stvorenie z ničoho (ex nihilo) je dôkazom Jeho moci: to, čo nebolo, sa stáva tým, čo je (1. Korinťanom 1:28), podobne ako keď tvorí rieky v púšti (Izaiáš 43:19). Aj Božie meno – YHWH – súvisí s tým, že je Stvoriteľom, pretože sa predstavil slovami: „Som, ktorý som“ (Exodus 3:14, Ján 8:58) a nazýva sa „začiatok a koniec“ (Zjavenie 21:6, 22:13).

Nie je úžasné, že sa môžeme plne spoľahnúť na slová nášho Stvoriteľa, ktorý vždy hovorí pravdu a myslí to vážne – ako potvrdzujú aj poprední hebrejskí učenci?

Otázka, či je kniha Genezis chápaná doslovne, úzko súvisí s témou biblického stvorenia a preto prirodzene zapadá do oblasti stvorenie vs. evolúcia, kde sa rieši konflikt medzi modernými teóriami pôvodu sveta a biblickým záznamom; hlbšie jazykové a textové pozadie ponúka aj sekcia Genezis a počiatok, ktorá poukazuje na význam pôvodného hebrejského textu a autorov zámer, pričom širší teologický rámec dopĺňa tematika Biblia a veda, kde sa ukazuje, že doslovné čítanie Písma nie je v rozpore s rozumom, ale svedčí o Bohu ako osobnom Stvoriteľovi; pochopenie Starého zákona ako neoddeliteľnej súčasti kresťanskej viery zároveň prirodzene nadväzuje na Bibliu ako celok, ktorá od Genezis až po evanjeliá jednotne ukazuje Krista ako stred dejín spásy.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )