O web stránke

Každý, kto uverí v Ježiša a príjme ho za svojho Spasiteľa sa stáva súčasťou Božej cirkvi vo svete. Cirkev je Božia pevnosť, Božie útočištné mesto, ktoré Boh udržuje v odbojnom svete. Veriaci ľudia od začiatku tvorili Božiu cirkev na zemi. Pán mal v každej dobe svojich strážcov, ktorí svojim súčasníkom prinášali spoľahlivé svedectvo o svojej viere. Títo strážcovia oznamovali varovné posolstvo a keď na Boží pokyn mali svoju výzbroj odložiť, službu prevzali iní. Boh zachoval svoju cirkev v stáročiach prenasledovania, bojov a temnoty.

„Pokúšaný človek by si mal uvedomiť skutočnú silu vôle. Je to sila, ktorá v našej prirodzenosti ovláda schopnosť rozhodovať sa a voliť. Všetko závisí od správneho použitia vôle. Je správne túžiť po čistote a dobre. Ak však zostaneme iba pri túžbach, nič nedosiahneme. Mnohí chcú premôcť sklony k zlému a dúfajú, že sa im to podarí. Pretože však svoju vôľu nepodriadili Bohu, uberajú sa do záhuby.“ Ellen White, MH 176

Bez jeho vedomia nepadol na ňu ani mrak. Proti jeho dielu nepovstal jediný odporca, o ktorom by vopred nebol vedel. Všetko sa udialo tak, ako predpovedal. Boh svoju cirkev neopustil, ale všetko čo sa malo stať, oznámil v prorockom slove. Jeho zákon súvisí s jeho trónom a nijaká moc zla ho nezničí.

Pravda pochádza od Boha a on nad ňou strážne bdie, ona zvíťazí napriek všetkým protivenstvám. Ona je javiskom jeho milosti, kde s radosťou zjavuje svoju moc, ktorá pretvára srdcia. Väčšina ľudí a hlavne mladí ľudia si myslia, že Boh je len zástierkou, aby cirkev mohla „ovládať“ ľudí, alebo že Boha nepotrebujú, že si vystačia sami, že Boh nie je a ak áno, tak je to žiarlivý pozorovateľ chýb a pokleskov, čakajúci kedy človeka môže potrestať, či prikazovať mu, čo má robiť. Preto vám chcem napísať pár viet o tom, ako žili a aký majú názor na, predtým pre nich neexistujúceho, Boha a ako sa zmenil ich život, ako nabral nový smer, smer nádeje v lepší život.

 Mnozí z nás vyrůstali v křesťanské rodině …

a osvojili si náboženské zvyklosti dřív, než si vůbec stačili položit otázku, co to vlastně znamená být křesťanem. Jiní objevili křesťanství až jako dospělí, takže nejsou tolik v zajetí zvykovosti. A přece, i jim se může stát, že se život víry s celou svou novostí scvrkne na jakousi luxusní „půdní vestavbu“, která má své přesně vymezené místo, ale mnoha oblastí praktického života se vlastně nedotýká.

Někteří dokonce žijí své křesťanství tak trochu jako pohanské náboženství: vnímají Boha buď jako vzdáleného a vyvýšeného, jakoby na vrcholu vysokého kopce, který je třeba vlastními silami zdolat, aby se člověk Bohu přiblížil, anebo jako někoho náchylného k hněvu, koho je třeba si náboženskými úkony udobřit a naklonit. Potom jdou za Bohem z pocitu povinnosti a ze strachu, nikoli z lásky. A místo aby Bohu naslouchali, tak mu stále něco říkají; místo aby dali prostor jeho konání ve svém životě, sami se pořád snaží něco pro něj konat, ovšem stále s nepříjemným pocitem, že mu stejně nic lidského asi není dost dobré.

Naštěstí to nejsem na prvním místě já, kdo hledá Boha, ale Bůh, kdo hledá mě. On si mě již před stvořením světa zamiloval a vyvolil (srov. Ef 1,4-5), zápasí o mě, chce mi projevovat svoji lásku a stojí o mé přátelství, obětuje se za mě a čeká, až ho pustím do svého života. Podstata křesťanského života tedy nespočívá v tom, že chodím do kostela, že něco dělám nebo nedělám, že mám větší či menší povědomí o článcích víry.

Křesťanství je vztah – osobní vztah Boha k člověku a člověka k Bohu, v Kristu Ježíši. Jinými slovy, je to vztah, do kterého nás uvádí Ježíš, vztah, který má sílu ovlivnit a utvářet celý náš život.

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat. Je velmi důležité, abych ho sám za sebe do svého života, do svého srdce pozval a dovolil mu, aby byl nejen mým Spasitelem, který mě vykoupil svou krví, nejen učitelem, který mi říká, co je správné, ale také mým Pánem, jemuž patří celý můj život, všechno, co jsem a co mám.

Když Pán volá k následování, může to na první pohled vypadat, jako by nám chtěl všechno sebrat. Bůh ale vždycky dává, a jestli po člověku chce, aby mu něco odevzdal, tak jenom proto, aby mu sám mohl dát něco lepšího. Povolání k následování je povolání k životu, k plnosti života: „Já jsem přišel, aby měli život a měli ho v hojnosti“ (srov. Jan 10,10).

Je třeba se postupně stávat lidmi, kteří milují slovo Boží, protože v něm je pravda i život, protože se skrze ně setkáváme s živým Kristem. Slovo Boží, to není soubor povznášejících myšlenek, ale pokrm, mana, kterou Bůh dává každému na každý den. Staneme-li se lidmi, kteří skutečně naslouchají Slovu, začne Bůh měnit náš život. Zůstaneme-li v jeho slově, budeme vpravdě jeho učedníky (srov. Jan 8,31). Zůstaneme-li v jeho lásce, poneseme ovoce, které bude mít trvání pro věčnost (srov. Jan 15,16).

Žil som tradičným náboženským katolíckym životom

No bez toho, že by som mal osobný vzťah s Bohom – Ježišom Kristom. Jednoducho som chodil do kostola, pretože sa to má ako aj iné veci. No potom som prestal, pretože som v tom nevidel význam. No Ježiš si ma našiel sám. Začal som piť alkohol, fajčiť marihuanu, hašiš, beznádej, depky, no proste to, čo prežíva dnešný mladý človek. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že som viac bol opitý ako triezvy. A to som nemal ani 18 rokov. No bol to iba prejav niečoho hlbšieho, čo je v mojom srdci a to je hriech.

Môj najbližší kamarát onedlho uveril v Boha a začal mi o ňom hovoriť. O Jeho láske, ľudskom hriechu a Ježišovej obete na kríži za nás. O všetkom tomto som vedel, no vtedy som tie slova prvý krát vnímal ako pravdu. A nie ako nejaké prázdne reči, ktoré sa ma nedotknú. Uvedomoval som si svoj hriech. Vinu ktorá ma veľmi ťažila …

„Teraz hovorte k Bohu. Boh sa vám chce dať práve teraz poznať.“ A to bol ten moment , kedy som Ježišovi odovzdal svoj život. Z môjho srdca vyšla prvá úprimná modlitba po rokoch. ,, Bože, ak si, daj sa mi poznať „. Vtedy som si uvedomil, že Boh je pri mne. Cítil som svoju hriešnosť a slabosť. Rany v duši, ktoré som si rokmi získal. Naozaj som vedel, že tam je Ježiš, ten, ktorý má moc vyslobodiť ma z toho. A dať mi skutočný život v plnosti. Plakal som a plakal. Ja, ktorý som predtým snáď plakal naposledy v detstve. Pretože v našej partii pankáčov sa hovorilo, že chlapi predsa neplačú. Aj to bol dôkaz jeho lásky ku mne.

Bol 27. január 2002. A Ježiš zmenil môj život. Ukázalo sa to, už v najbližších dňoch. Zrazu mi prestal chutiť alkohol. Na marihuanu som ani nemyslel. Skôr som stále viac cítil, že Boh chce, aby som sa postupne zmieroval z ľuďmi. Ktorým som za tie roky ublížil. “

Jedného rána vo februári 1985 …

po bezsennej noci, jeden hlas v mojom vnútri mi povedal: „Vstaň, je čas, zomri mladý!“ Pristúpil som k oknu s neodolateľnou túžbou spáchať samovraždu, aby som raz a navždy skoncoval s mojím utrpením. 6 poschodí podo mnou som videl ulicu a chystal som sa skočiť.

V mojom vedomí mi zrazu prebleskla hlavou jedna ochromujúca myšlienka: „Si si istý, že tvoje utrpenie sa skončí? Nepôjdeš náhodou do pekla?“

Násilne som zatvoril okno a v tranze som padol na kolená, kričiac celým srdcom k Bohu! Povedal som mu: Bože, neviem, kto si, neviem, či si Budha, Mohamed alebo Ježiš Kristus, ale obraciam sa na TEBA, ktorý si stvoril nebo a zem – ak existuješ, zachráň ma, vrúcne ťa prosím!

Moji rodičia počuli hluk a prišli do mojej izby. Našli ma v tranze a slzách. Nevedeli, čo robiť. Videl som môjho otca bezbranného a moju matku bezmocnú. Vyhlásil som mojej matke, že si nájdem iný byt, pretože náš dom bol posadnutý. Bol som psychicky vyčerpaný! Už niekoľko mesiacov som nedokázal spať.

V to sobotné ráno som vyšiel von a blúdil som po uliciach. Nejaká skupina kresťanov mi podala nejaký leták, ktorý som rýchlo skrkval. Potom som ich stretol znova. Vzal som si leták, aby som im urobil radosť, a pokračoval som svojou cestou.

Zrazu som nadobudol presvedčenie, že ten Boh, ku ktorému som volal, v to isté ráno mi dával schôdzku. Vrátil som sa po svojich stopách a povedal som človeku, ktorý mi podal leták: „Dobrý deň, pane. Volám sa Franck Alexandre, moja matka je kartárka, špiritistka atď… Volajú ma syn čarodejnice.

Môj dom je posadnutý od pivnice až po povalu. Som obklopený „prízrakmi“, obeť dotykov, počujem hlasy. Vzťah medzi mojím otcom a matkou je napätý. Moja malá sestra vidí v noci prízraky a kričí! Ja mám čierny opasok v karate, bijem sa na trhových slávnostiach… Máte pre mňa nejaké riešenie?“

Ten človek mi odpovedal: „Áno, si pod vplyvom prekliatia, ale Ježiš ťa môže oslobodiť.„ Otvoril Bibliu a prečítal mi jeden úryvok: Deuteronómium 18,10n: Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi.

Pri čítaní toho textu som bol presvedčený, že je to pravda. Prijal som pozvanie prísť na stretnutie v ten večer a tam som si uvedomil, že uprostred tých kresťanov je niekto mocnejší ako duchovia, ktorí ma obývali. Na konci stretnutia sa pastori modlili za mňa, vyzvali ma prosiť o odpustenie mojich hriechov a vyznať Ježiša ako môjho Spasiteľa a Pána.

Vzápätí som mal videnie: videl som rieku, ktorá prúdila zo srdca Boha a prichádzala oslobodiť celé moje bytie. Počul som hluk reťazí, ktoré sa lámali, a zvuk dverí, ktoré sa otvárali. Zahalil ma obrovský nadpozemský pokoj a počul som hlas Ježiša, ktorý mi hovoril: „Ty si môj sluha. Vybral som si ťa, aby si zaniesol evanjelium národom.“

Dnes som evanjelizátor a hlásam evanjelium v mnohých krajinách. Kázanie je sprevádzané mnohými zázrakmi. „

Existuje viditeľný svet a existuje aj neviditeľný svet. Či tomu veríme alebo nie, sme obklopení svetom duchovných bytostí. Boh existuje, anjeli tiež, ale rovnako aj diabol a zlí duchovia (padlých anjelov). Títo zlí duchovia nám vládnu a ovplyvňujú nás, pretože sme oddelení od Boha. Sme oddelení od Boha kvôli nášmu hriechu. Ak sa kajáme a obrátime sa k Ježišovi, môžeme byť oslobodení z pôsobenia diabla a zlých duchov na náš život.

Umierajúc na kríži Ježiš vykúpil naše viny, zmieril nás s Bohom, oslobodil nás z moci diabla a zlých duchov. Ježiš vstal z mŕtvych. Ježiš – a nikto iný premohol diabla. Ak veríme v neho – v nikoho iného – môžeme začať nový život, zvíťaziť nad hriechom a nad silami temnôt.

Diabol a zlí duchovia nás vedú do pekla – Ježiš nás vedie do neba. Je na nás dobre si vybrať. Satan sa chopil svojej moci, zvádza celý svet tak, ako zviedol klamstvami Adama a Evu a pritom všetko zvádza na milujúceho Boha a Ježiša Krista, ktorý pre vašu záchranu obetoval svoj vlastný život a skoro príde pre svojich verných vo veľkej sláve a moci.

Boh nie je taký, ako ho cirkev predstavila, tyran dožadujúci sa odpustkov a vlastných zásluh k tomu, aby sme mohli byť spasený, či vyžívajúci sa vo večnom utrpení ľudí v horiacom pekle. Je to Boh lásky a milosrdenstva, ktorý stále trpezlivo čaká až vezmeme Bibliu – Jeho slovo a začneme Ho poznávať takého, aký skutočne je.

„Ďakujem Pánu Bohu, že mi dal toto si prežívať. Predtým som mal také kamenné srdce, dosť ťažkopádne. Nevedel som pochopiť Ježišovo utrpenie ani utrpenie iných.“

Na záver by som chcel uviesť  jeden zo známych citátov Alberta Einsteina, nositeľa Nobelovy ceny:

„Verím v jedného Boha a s kľudným svedomím môžem povedať, že som nikdy v živote neholdoval žiadnemu bezbožnému životnému systému. Už ako mladý študent som odmietal vedecký postoj 80-tych rokov a považujem vývojové teórie Darwinove, Haeckelove a Huxelove za beznádejne zastarane. Nesmieme zabúdať na to, že aj vývoj pokračuje a to nie len v technike, ale aj vo vede a predovšetkým v ich prírodovedeckých odvetviach. O väčšine predstaviteľov tejto vedy môžeme povedať: Sú zajedno v tom, že viera a veda nestoja nepriateľsky proti sebe. Isteže existuje niekoľko vedcov, ktorí stoja na rovnakom bode ako ich predchodcovia okolo roku 1880.“

Čo mám robiť? Akou cestou mám ísť, kde mám hľadať zmysel svojho života? Odkiaľ mám čerpať energiu, lásku k blížnym a nádej v lepší život?

1 Jána 5:13 nám hovorí, “ Píšem tieto veci vám, ktorí ste uverili v mene Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život. „
Rim 3:23 “ Všetci sme zhrešili. Všetci sme sa dopustili vecí, ktoré Boha zarmucujú. „
Rim 6:23 “ Za náš hriech si zasluhujeme trest, ktorý je večným odlúčením od Boha. „

Ježiš zomrel na kríži, aby splatil dlh za naše hriechy (Rímskym 5:8; 2 Korintským 5:21). Ježiš zomrel namiesto nás, vzal na seba trest, ktorý sme si zaslúžili my. Jeho vzkriesenie dokazuje, že Jeho smrť bola dostatočnou platbou za naše hriechy. Boh daruje odpustenie a spasenie všetkým, ktorí uveria v Ježiša – uveria v Jeho smrť ako platbu za naše hriechy (Ján 3:16; Rímskym 5:1; Rímskym 8:1).

Nájdite si dobrý zbor, kde sa vyučuje Biblia

Nemyslite na kostol ako na budovu. Zbor sú ľudia. Je veľmi dôležité, aby veriaci v Ježiša Krista mali navzájom spoločenstvo. Toto je jedným z primárnych funkcií zboru. Teraz, keď ste uverili v Ježiša Krista, chceme vás povzbudiť, aby ste si našli zbor žijúci podľa Biblie niekde vo svojom okolí a porozprávali sa s pastorom. Povedzte mu o svojej viere v Ježiša Krista.

Druhou funkciou zboru je vyučovať Bibliu. Môžete sa naučiť aplikovať Božie prikázania vo vašom živote. Porozumieť Biblii je kľúčom k úspešnému a mocnému kresťanskému životu. 2 Timoteovi 3:16-17 hovorí, „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, je aj užitočné učiť, karhať, naprávať a vychovávať v spravodlivosti, aby dokonalý bol človek Boží a spôsobilý na všetko dobré.“

Treťou funkciou zboru je spoločenstvo. Spoločenstvo na bohoslužbách je vďakou Bohu za všetko, čo vykonal! Boh nás spasil. Boh nás miluje. Boh sa o nás stará. Boh nás vedie a pomáha nám. Ako by sme mu neďakovali? Boh je svätý, spravodlivý, milujúci, milostivý a plný milosrdenstva. Zjavenie 4:11 hovorí, „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené.“

Každý deň si vyhraď čas sústrediť sa na Boha

Je pre nás veľmi dôležité, aby sme každý deň trávili čas úplným sústredením sa na Boha. Niektorí ľudia to nazývajú „stíšením.“ Iní to nazývajú „rozjímaním,“ pretože je to čas, ktorý zasvätíme Bohu a rozjímame o Ňom. Niektorí tak robia v ranných hodinách, kým iní radšej večer. Nezáleží na tom, ako tento čas nazývate, alebo kedy si ho vyhradíte. Záleží na tom, aby ste pravidelne trávili čas s Bohom. Čo sa deje počas našej chvíle s Bohom?

(a) Modlitba. Modlitba je jednoducho rozhovor s Bohom. Hovorte s Bohom o vašich potrebách a problémoch. Poproste Boha, aby vám dal múdrosť a viedol vás. Proste Boha, aby vám pomáhal vo vašich potrebách. Povedzte Bohu ako veľmi Ho milujete a akí ste vďační za všetko, čo pre vás robí. O tomto je modlitba.

(b) Čítanie Biblie. Okrem vyučovania Biblie v zbore, v sobotnej škole, a/alebo Biblickej hodine – Bibliu máte čítať aj sami pre seba. Biblia obsahuje všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste mohli žiť úspešný kresťanský život. Je v nej Božie vedenie v rozhodnutiach, ktoré v živote robíte, je tam návod ako poznať Božiu vôľu, ako slúžiť iným, a ako duchovne rásť. Biblia je Božím slovom pre nás. Biblia je v zásade Božím manuálom ako máme žiť svoj život, aby bol Bohu milým a nám prospešným a uspokojujúcim.

Rozvíjajte vzťahy s ľuďmi, ktorí vám môžu duchovne pomáhať

1Korintským 15:33 nám hovorí, „Nedajte sa klamať: ‚Zlé reči kazia dobré mravy.'“ Biblia obsahuje varovania pred „zlým“ vplyvom, ktorý na nás môžu mať ľudia. Tráviť čas s tými, ktorí praktizujú hriešne aktivity nám privodí pokušenie. Charakter ľudí, s ktorými sa zdržiavame, sa o nás „obtrie“. Preto je veľmi dôležité obklopovať sa ľuďmi, ktorí milujú Pána a sú Mu oddaní.

Pokúste sa nájsť si jedného – dvoch priateľov, azda z vášho zboru, ktorí by vám pomáhali a povzbudzovali vás (Židom 3:13; 10:24). Požiadajte svojich priateľov, aby dohliadli na vaše stíšenia pravidelne, aby s vami preberali vaše aktivity a vašu cestu s Bohom. Poproste, či môžete podobne robiť aj vy vo vzťahu k nim. Toto neznamená, že sa máte vzdať všetkých svojich priateľov, ktorí nepoznajú Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. Buďte naďalej ich priateľmi a milujte ich. Jednoducho im dajte poznať, že Ježiš zmenil váš život, a vy už viac nemôžete robiť veci, ktoré ste zvykli robiť predtým. Poproste Pána Boha, aby vám dával príležitosť podeliť sa o Ježiša s vašimi priateľmi.

Dajte sa pokrstiť

Mnoho ľudí sa mýli vo veci krstu. Slovo „pokrstiť“ znamená byť ponorený do vody. Krst je biblickým spôsobom ako verejne vyznať svoju vieru v Krista a svoj záväzok nasledovať Ho. Akt ponorenia do vody ilustruje ako sme pochovaní spolu s Kristom. Akt znovu vynorenia sa z vody znázorňuje Kristovo vzkriesenie. Byť pokrstený je stotožniť sa s Ježišom v smrti, pohrebe a vzkriesení (Rímskym 6:3-4).

Krst sám nás nespasí. Krst nezmýva naše hriechy. Krst je jednoducho krokom poslušnosti, verejným vyznaním viery v Krista, že jedine On nás môže spasiť. Krst je dôležitý, lebo je krokom poslušnosti – verejným vyznaním viery v Krista a vášho odhodlania nasledovať Ho. To, že sa človek stane kresťanom, rozhodne neznamená, že ho v tomto živote čaká menej ťažkostí a problémov. Často je to naopak.

Náš Boh nemá malé ciele. Boh používa práve ľudskú slabosť ako nástroj, ktorým chce ľudí priviesť k sebe. Boh dovolí, aby človek padol úplne na dno, aby si uvedomil že nie je pánom svojho života a že potrebuje Boha. Pre Boha je naša večnosť dôležitejšia ako zdravie a pohodlie tu na tejto Zemi. Bohu ide hlavne o náš charakter. Práve preto Boh používa napr. aj choroby a finančné ťažkosti, aby kresťanov učil a formoval, aby nám pripomínal, že On je Bohom a my sme príjemcovia Jeho milosti. Pre Boha je náš charakter dôležitejší ako zdravie a pohodlie tu na tejto Zemi. Napriek tomu všetkému môžeme povedať, že Boh každému veriacemu garantuje oveľa viac než len zdravie a bohatstvo. Boh garantuje, že nás neopustí v žiadnej situácii a v najrôznejších ťažkostiach bude s nami. O to viac, Boh každému veriacemu sľubuje večný život.

Večný život je darom úplne neporovnateľným so zdravím a bohatstvom tu na Zemi. Večný život je niečo tak dokonalého a krásneho, čo ani písatelia Biblie nedokázali opísať. Povedali len: „Čo oko nevidelo a ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ (1 Korintským 2:9).

“ Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. “ Evanjelium podľa Lukáša, 11:9-10

Portfólio John Bible