Zmeň svoj život
ManželstvoTeológia

Náboženstvo v rodine

Sila láskavosti: Ako budovať šťastnú a duchovne pevnú rodinu

Manžel by sa mal svojou vierou v Boha vzoprieť satanovi. Zdá sa však, že je zaslepený a nevidí, že ide o záchranu jeho manželky, preto býva k nej ľahostajný. Nevie však, čo robí. Pracuje priam proti sebe a marí šťastie celej rodiny. Žena prestáva dúfať a stráca odvahu; je po nádeji a radosti. Mechanicky koná svoje denné povinnosti, lebo vie, že svoju prácu vykonať musí. Jej nechuť a malomyseľnosť pociťuje celá rodina. Medzi zachovávateľmi soboty je veľa takých nešťastných rodín. Anjeli prinášajú tieto smutné správy do neba, kde sa to všetko zaznamenáva.

Manžel by mal prejavovať čo najväčší záujem o svoju rodinu. Mal by byť pozorný a nežný k duši svojej manželky. Môže zabrániť mnohým chorobám. Láskavé, potešujúce a povzbudzujúce slová majú väčší účinok než najlepšie lieky. Zúfalému a znechutenému srdcu dávajú odvahu. Láskavé slová, ktoré menia ovzdušie rodiny, sú ako slnečné lúče, čo prinášajú radosť a úspech. Každé úsilie v tomto smere sa desaťnásobne zúročí.

Manžel by si mal uvedomiť, že väčšia časť bremena výchovy detí spočíva na matke, ktorá formuje ich duševný život. Toto by malo prebúdzať tie najjemnejšie city a podnecovať ho, aby s ňou starostlivo znášal túto záťaž. Mal by ju povzbudzovať, aby sa opierala o jeho veľkú lásku; jej myseľ by mal obracať k nebu, odkiaľ prichádza sila, pokoj a pravý odpočinok pre všetkých unavených.

Domov by nemal prichádzať zamračený, ale svojou prítomnosťou by mal vnášať do rodiny slnečný jas, a svoju manželku by mal povzbudzovať, aby očakávala pomoc zhora a verila v Boha. Spoločne sa môžu oprieť o Božie sľuby a do rodiny vnášať Božie požehnanie. Neláskavosť, obviňovanie a hnev vyháňajú Ježiša z domu. Videla som, že Boží anjeli utekajú z príbytku, kde počuť neláskavé slová, srší podráždenosť a podnecujú sa hádky.

Harmónia v rodine: Rovnováha medzi láskou a úctou

Viem, že často býva chyba aj na strane ženy. Nevie sa ovládnuť a urobiť domov šťastným. Neraz býva podráždená a zbytočne narieka. Manžel sa vracia z namáhavej práce, unavený, utrápený a namiesto láskavých a povzbudivých slov ho víta zamračená tvár. On je tiež len človek. Jeho láska k manželke chladne, prestáva milovať svoj domov, životná cesta sa mu zatemňuje a odvaha slabne. Stráca sebaúctu a tú dôstojnosť, ktorú mu určil Boh.

Manžel je hlavou rodiny, ako je Kristus hlavou cirkvi. Odporuje Božej vôli, ak žena čímkoľvek oslabuje vplyv svojho muža a zmenšuje jeho dôstojnosť. Žena má zosúladiť svoje prianie s vôľou muža. Obaja majú byť ochotní ustúpiť, aj keď Božie slovo dáva prednosť úsudku manžela. Žena nič nestratí zo svojej dôstojnosti, ak svoj úsudok podriadi tomu, koho si zvolila za svojho poradcu a ochrancu. Manžel by si mal pokojne, no rozhodne udržiavať svoje postavenie v rodine.

„Musíme byť stále podriadené a ustavične cítiť nad sebou nadvládu?“

Videla som, že musíme splniť dôležitú povinnosť: čo najpozornejšie si máme skúmať srdce a bdieť nad ním. Mali by sme vedieť, v čom klesáme, a v tom ohľade musíme byť stále obozretní. Musíme sa ovládať.

„Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo.“ Jakoba 3,2.

Svetlo, ktoré nám osvecuje cestu, a pravda, ktorá presviedča naše svedomie, oboje človeka buď súdi a zničí, alebo ho posvätí a pretvorí. Žijeme príliš blízko konca času milosti, než aby sme sa uspokojili s povrchným dielom. S darom milosti, ktorý sme až dosiaľ pokladali za dostačujúci, nevystačíme. Naša viera musí zosilnieť a správaním i náklonnosťami sa musíme viac podobať Kristovi, aby sme úspešne odolávali satanským zvodom. Len ustavične nová Božia milosť je dostačujúca pre každého Kristovho nasledovníka.

Vytrvalý boj proti satanovým útokom a ochrana rodiny

Naše úsilie odolávať satanovým útokom musí byť opravdivé a vytrvalé. Nepriateľ využíva svoju silu a úskočnosť, aby nás odvrátil od pravej cesty. Bdie nad naším vchádzaním a vychádzaním, aby našiel príležitosť nás zraniť alebo zničiť. Najúspešnejšie pracuje v polotme a zraňuje tých, čo nepoznajú jeho nástrahy. Keby bol spôsob jeho útoku zjavný, nemal by prevahu. Za nástroje svojich zámerov a útokov často používa členov našich rodín.

Tí, ktorých milujeme, môžu z neopatrnosti povedať alebo vykonať niečo, čo nás môže hlboko zraniť. Satan však takéto situácie zveličuje a zacieli, aby nás čo najbolestnejšie zasiahol. Namiesto toho, aby sme prosili Boha o silu na odpor, necháme si v mene „svojho práva“ rozvrátiť šťastie. Tým satanovi poskytujeme dvojitú výhodu – zranenie a následný hnev.

Je dôležité pozatvárať pred satanom všetky dvere. Každá rodina má žiť tak, aby satan nemohol poukázať na slová alebo skutky, ktorými by jeden poškodzoval druhého. Členovia rodiny by mali pamätať, že ich odolnosť je taká veľká, nakoľko sa snažia odporovať satanovi. Úprimné modlitby a neochvejná viera sú nevyhnutné. Oprieť sa musíme o zásluhy Kristovej krvi a jeho spásnu moc. Satanova moc je obmedzená. Môže dať rozpáliť ohnivú pec, ale Ježiš a jeho anjeli chránia veriacich, aby na nich nič nezničilo pravý kov. Boží ľud musí vytrvať v zápase, pričom Ježišova ochrana je vždy nablízku, aby posilnila a zachovala tých, čo v ňom hľadajú útočisko.

Dôvera v Ježiša v časoch temnoty a zúfalstva

Moc temnosti často obklopuje človeka a zastiera mu pohľad na Ježiša. V takých chvíľach zostáva jediné – trpezlivo čakať, kým sa toto mračno nerozplynie. Tieto obdobia môžu byť veľmi skľučujúce. Nádej sa môže zdať vzdialená, akoby sklamávala, a človek prepadá zúfalstvu. Práve v týchto strašných hodinách je nevyhnutné učiť sa dôverovať. Musíme sa naučiť závisieť iba od zásluh vykúpenia a vo svojej bezmocnosti sa bezvýhradne spoľahnúť na zásluhy ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa. Naša sila a útecha neprichádzajú z nás, ale z Ježiša, ktorý pre nás porazil smrť a temnotu.

Keď nám na cestu svieti svetlo, nie je ťažké byť silným v moci milosti. No v nádeji trpezlivo očakávať, keď nás obkľučujú mraky a všetko okolo nás je zatiahnuté, to si už vyžaduje vieru a pokornú odovzdanosť. Oboje prispieva k tomu, aby naša vôľa splynula s Božou vôľou. Príliš ľahko malomyseľnieme a horlivo prosíme, aby skúšky už prestali, namiesto toho, aby sme prosili o trpezlivosť znášať ich a o milosť premôcť ich.

Bez viery sa nemožno páčiť Bohu. Božie spasenie môžeme mať vo svojich rodinách, ale musíme v toto spasenie veriť, žiť preň a mať ustavičnú, vytrvalú vieru a dôveru v Boha. Musíme ovládať svoju prudkú povahu a unáhlené slová; len tak zvíťazíme. Ak neovládneme jazyk a náladu, potom sme satanovými otrokmi, sme mu podobní a má nás v zajatí. Všetky hašterivé, netrpezlivé a podráždené slová sú obeťou, ktorú prinášame jeho satanskému veličenstvu. Je to však veľká obeť, oveľa väčšia než ktorákoľvek iná, ktorú by sme mohli priniesť Bohu, pretože marí pokoj a šťastie celých rodín, ničí zdravie a vie pripraviť aj o život vo večnej blaženosti.

Rady Božieho slova majú na zreteli náš záujem. Rozhojňujú šťastie našich rodín i ľudí okolo nás. Zjemňujú vkus, posväcujú úsudok, pôsobia duševný pokoj a vedú k večnému životu. Tieto sväté pokyny nám pomáhajú rásť v milosti a pokore; potom sa už ľahko nájdu tie pravé slová. Prirodzene výbušná povaha skrotne. Spasiteľ, ktorý býva v našom srdci, bude nás každú chvíľu posilňovať. Slúžiaci anjeli budú bývať s nami a do neba radostne oznámia, že v našom novom živote nastal pokrok; v nebeskej knihe bude o tom radostný záznam.

Vykoupení, Spasení a Setkání v Boží Přítomnosti

Poznáme své přátele, stejně jako učedníci poznali Ježíše. Možná byli v tomto smrtelném životě zmrzačeni, nemocní či znetvořeni, vstanou však v dokonalém zdraví a souměrnosti; přesto v jejich oslaveném těle bude dokonale zachována jejich totožnost. … Ve tváři rozzářené světlem zářícím od tváře Ježíšovy poznáme charakteristické rysy těch, které milujeme.

Vykoupení se setkají a poznají ty, jejichž pozornost obrátili k vyvýšenému Spasiteli. Jaké požehnané rozhovory povedou s těmito dušemi! „Byl jsem hříšníkem,“ bude řečeno, „bez Boha a bez naděje na světě, a ty jsi ke mně přišel a upoutal moji pozornost k předrahému Spasiteli jako mé jediné naději. …“ Jiní budou říkat: „Byl jsem pohanem v pohanské zemi. Ty jsi opustil své přátele a pohodlný domov a přišel jsi, abys mne učil, jak nalézt Ježíše a věřit v Něho jako jediného pravého Boha. Zničil jsem své modly a klaněl se Bohu, a nyní Jej spatřuji tváří v tvář. Jsem spasen, navěky spasen, abych stále spatřoval Toho, jehož miluji. …“

Jiní budou vyjadřovat svoji vděčnost těm, kteří sytili hladové a odívali nahé. „Když zoufalství svazovalo moji duši v nevíře, Pán tě poslal ke mně,“ říkají, „abys mluvil slova naděje a útěchy. Přinesl jsi mi pokrm pro mé tělesné potřeby, a otevřel jsi mi Boží slovo, probouzeje ve mně moje duchovní potřeby. Jednal jsi se mnou jako s bratrem. Měl jsi pro mne pochopení v mých starostech a uzdravil jsi moji potřenou a zraněnou duši, takže jsem se mohl chopit ruky Kristovy, která byla vztažena, aby mne zachránila.

V mé nevědomosti jsi mne trpělivě učil, že mám v nebi Otce, který se o mne stará. Četl jsi mi převzácná zaslíbení Božího slova. Podnítil jsi ve mně víru, že On mne chce zachránit. Moje srdce se obměkčilo, poddalo, zlomilo, když jsem přemýšlel o oběti, kterou pro mne Kristus učinil. … Jsem zde, spasen, navěky zachráněn, abych stále žil v Jeho přítomnosti a velebil Toho, který dal svůj život za mne. Jaká bude radost, když se tito vykoupení setkají a pozdraví s těmi, kteří kvůli nim byli obtíženi břemenem starostí! A ti, kteří nežili pro své uspokojení, ale aby byli požehnáním těm nešťastným, kteří měli tak málo požehnání – jak budou jejich srdce naplněna zadostiučiněním!

Súvisiace videá a dokumenty