Biblické štúdium 21-30

Boh si praje, aby sme svojím životom ukázali, že ho milujeme a poslúchame. Chce, aby sme žili kresťanským životným štýlom, ktorý by vychádzal z najčistejších pohnútok lásky a vďačnosti, a aby sme odrážali charakterové vlastnosti Pána Ježiša.

Podľa biblického chápania času charakter dejín určuje ani nie tak minulosť, ako budúcnosť – cieľ, ku ktorému história speje. Písmo nás učí, že Boh usmerňuje beh udalostí k záverečnému vyvrcholeniu dejín. Tento koniec bude zároveň aj novým začiatkom.

Keď niektorí z nás počujú slová „súd“ alebo „spravodlivosť“, automaticky myslia na trest. Spravodlivosť chápeme bežne ako „dostať to, čo si človek zaslúži“. Známy cynik H. L. Mencken raz povedal: „Nespravodlivosť sa dá relatívne ľahko zniesť; to, čo nám nevonia, je spravodlivosť.“

V roku 548/547 pr. Kr. dostal Daniel videnie, ktoré ho veľmi ovplyvnilo. Boh mu zjavil podstatné skutočnosti týkajúce sa sporu medzi Kristom a Antikristom, pravdou a lžou, Božím ľudom a jeho nepriateľmi.

Prorok Daniel mal v roku 550/549 videnie, ktoré odhaľuje dôležité aspekty duchovného sporu medzi dobrom a zlom a zasadzuje ho do medzinárodného diania. Ukazuje, že Boh je Pánom dejín.

Adventisti siedmeho dňa sú známi svojím dôrazom na sobotu ako siedmy deň týždňa, ktorý považujú za významný. Hoci nie sú jediní, sú najväčšou kresťanskou cirkvou, ktorá túto prax zachováva.

Boh urobil všetko pre to, aby v človeku zreštauroval Boží obraz, ktorý bol hriechom narušený. Všetko to, čo pre nás v Kristovi vykonal ukazuje, ako sme pre neho vzácni.

V tejto lekcii by sme sa chceli zamerať predovšetkým na súvislosť medzi Božím mravným zákonom – Desatorom a obradným zákonom Starého zákona a ukázať na ich vzájomný vzťah a dôsledky, ktoré z toho plynú pre náš život.

Pánu Bohu na nás záleží. Pretože nás má rád, stará sa o nás a prostredníctvom Biblie nám zjavuje svoju vôľu. Zhrnutím a jadrom Božej vôle je Desatoro čiže Boží zákon. Boh nám dáva zákon preto, aby sme poznali základné pravidlá života, mohli žiť v súlade s ním a boli šťastní.

V Starom zákone je slovo „prorok“ často prekladom hebrejského slova „nabi“, čo znamená Boží hovorca, ten, kto hovorí v mene druhého. (Ex 7,1.2.) Podobne aj z gréckeho slova „profémi“ je možné odvodiť, že prorokom je človek, ktorý hovorí za niekoho, v mene niekoho iného.