Zmeň svoj život
HermeneutikaSyn človeka - "žráč a pijan vína"?Tématika Ježišov život

4. časť – Víno v apoštolskej Cirkvi

VÍNO V APOSTOLSKEJ CIRKVI

Dôležitosť apoštolskej cirkvi ako modelu pre kresťanskú vieru a praktický život siaha k jej učeniu o užívaní alkoholických nápojov. Spôsob, akým apoštolovia chápali, kázali a praktizovali učenie Ježiša a Starej zmluvy o alkoholických nápojoch je základom pre rozhodnutie, či by sme sa my, ako kresťania v dnešnej dobe mali postaviť na stranu striedmeho užívania alebo na stranu abstinencie.

Nový zákon sa zmieňuje o „víne” (oinos) okrem štyroch evanjelií trinásťkrát, z toho osem zmienok sa nachádza v knihe Zjavenie Jána, kde sa „víno“ väčšinou používa symbolicky na vyjadrenie buď ľudskej skazenosti, alebo Božieho trestu. Okrem textov spomínajúcich výslovne „víno“ je v Novom zákone viac ako dvadsať pasáží s výzvami pre kresťanov, aby boli „triezvi” a „zdržanliví.” Vo väčšine prípadov, ako si ukážeme, sú tieto výzvy priamo spojené s praktikami pitia. Najprv budeme krátko skúmať niektoré texty o víne a potom niektoré výzvy k abstinencii.

SKUTKY 2:13: „NAPLNENÍ SLADKÝM VÍNOM“

Apoštolovia takmer ešte ani nezačali hlásať svoje posolstvo o Mesiášovi, keď boli obvinení z opilstva. Jedného dňa na Letnice prvá skupina veriacich obdržala dar jazykov, ktorý im umožnil hlásať evanjelium v jazykoch ľudí, ktorí sa zišli na sviatok v Jeruzaleme. Kým tisíce ľudí v dôsledku tohto zázraku uverili v Krista, iní sa začali učeníkom posmievať a hovorili:

„Naplnení sú sladkým vínom” (Skutky apoštolov 2:13).

Niektorí usudzujú, že posmeškári by neobvinili kresťanov z opilosti, ak by ich už predtým nevideli požívať alkoholické víno. Slabinou tohto argumentu je, že predpokladá, že obvinenia posmeškárov boli založené na skutočnom pozorovaní kresťanov pri pití. Posmeškári však nezakladajú nutne svoje ohovárania na skutočnom očitom svedectve. Navyše, ak by chceli skutočne obviniť učeníkov z alkoholizmu, obvinili by ich slovami, že sú naplnení „vínom” (oinos) a nie „hroznovou šťavou” (gleukos).

Irónia obvinenia. Z pohľadu významu slova gleukos ako nealkoholickej hroznovej šťavy je irónia obvinenia zrejmá sama osebe. Posmeškári vlastne chceli povedať: „títo muži, príliš odriekaví na to, aby sa dotkli čohokoľvek fermentovaného, sa opili hroznovou šťavou.” Alebo, ako to vyjadril Ernest Gordon modernou rečou:

„títo prohibicionisti sú opití z nealkoholického nápoja.”

V irónii obvinenia, že apoštolovia sa opili z hroznovej šťavy (ich bežného nápoja), je ťažké prehliadnuť nepriamy, ale veľmi dôležitý dôkaz ich abstinentského životného štýlu a deduktívne aj abstinentského životného štýlu ich Učiteľa. Historické potvrdenie tejto praxe podáva svedectvo Hegesipa, ktorý žil hneď po apoštoloch. V spise o „Jakubovi, bratovi Pánovom,” Hegesipus hovorí:

„on bol svätý od lona svojej matky; nepil víno ani opojný nápoj, ani nejedol mäso.”

Môžeme usudzovať, že prísny abstinentský životný štýl Jakuba, ktorý určitý čas slúžil ako predsedajúci úradník Jeruzalemskej cirkvi, bol príkladom pre Apoštolských kresťanov.

EFEŽANOM 5:18: „NEOPÍJAJTE SA VÍNOM“

Mocné biblické obvinenie proti alkoholickému vínu nachádzame v Efežanom 5:18, kde Pavol upozorňuje Efežanov, hovoriac:

„A neopíjajte sa vínom, v ktorom je prostopaš, ale buďte plnení Duchom” (Efežanom 5:18).

Pasáž pozostáva z dvoch hlavných výrokov, postavených do vzájomného protikladu (antitéza):

opiť sa vínom” verzus „byť plnený Duchom.”

Antitéza naznačuje, že kontrast nie je medzi striedmosťou a hojnosťou, ale medzi plnosťou vína a plnosťou Ducha. Uvedené výroky poukazujú na prirodzenú nezlučiteľnosť povahy a pôsobenia zdrojov takejto plnosti, a to opojného vína a Svätého Ducha. Takáto vzájomná nezlučiteľnosť vopred vylučuje schválenie mierneho užívania alkoholického vína.

ČO JE PROSTOPAŠNOSŤ?

Za Pavlovým napomenutímNeopíjajte sa vínom” nasleduje varovanie, ktoré je v niektorých prekladoch preložené: „pretože to je prostopašníctvo.” Presný preklad gréckeho textu by znel: „A neopíjajte sa vínom, v ktorom [en ho] je prostopaš (asotia – doslova „nespasiteľnosť”).” (viď napr. preklad prof. Roháčka). Anglický preklad RSV prekladá „en ho – v ktorom” slovami „pretože to,” čím vytvára predpoklad, že predmetom „prostopaše” nie je samotné víno, ale skôr opitie vínom. Takáto stavba vety nie je založená na nutnom exegetickom rozklade textu, ale na domnienke, že striedme užívanie fermentovaného vína bolo v novozákonnej dobe dovolené.

Pri pohľade do histórie, veľa prekladateľov a komentátorov chápe ako prostopaš skôr „víno,” než stav opilosti. Dôvodom je postavenie slova oinos („vínom”), ktoré v gréčtine stojí bezprostredne pred vzťažným zámenom „v ktorom.” Potvrdzuje to aj fakt, že slová „neopíjajte sa vínom,” ako podotýka The Interpreter’s Bible Commentary, „sú citované z Príslovia 23:31 (LXX podľa Codexu A),” kde text odsudzuje skôr užívanie alkoholického vína („nehľaď na víno, že rudne”), než jeho zneužívanie.

Spomedzi starovekých prekladov, ktoré podávajú Efežanom 5:18 ako zavrhnutie samotného alkoholického vína, sa môžeme zmieniť o slávnej latinskej Vulgáte (okolo r. 400 n.l.), kde čítame: “et nolite inebriari vino, in quo est luxuria” („a nebuďte opití vínom, v ktorom je rozkošníctvo, zmyselnosť”). Spojitosť medzi vino („vínom”) a quo („ktorom”) je v tomto latinskom preklade nepochybná, pretože vzťažné zámeno quo je rovnakého stredného rodu ako vino, ku ktorému sa vzťahuje.

MODERNÉ PREKLADY

Mnohé moderné preklady nasledujú Vulgátu v jej vernej presnosti. Napríklad French Synodal Version znie: „Ne vous enivrez pas de vin: car le vin porte à la dissolution” („neopíjajte sa vínom, pretože víno vedie k neviazanosti, rozpustilosti”). Aby sa odstránili akékoľvek možnosti nedorozumenia, prekladatelia zopakovali slovo „víno” vo vedľajšej vete.

Rovnaká jasná súvislosť sa nachádza vo francúzskom preklade Davida Martina, vo francúzskej verzii Ostervalda, na okraji v New American Standard Bible, v preklade Roberta Younga, v nemeckom preklade Die Gute Nachricht, v talianskom protestantskom preklade Riveduta od Giovanniho Luzziho, ako aj v talianskom katolíckom preklade, ktorý vydal Pontifikálny biblický inštitút.

V svetle početných starovekých a moderných prekladov, ktoré vyjadrujú vzťažné zámeno z Efežanom 5:18 ako odsúdenie nie opilstva, ale samotného vína, sa ukazuje, že niektorí anglickí prekladatelia, kvôli svojej záľube vo víne, sa radšej rozhodli, ako uvádza Ernest Gordon, „uchrániť povesť vína, a odsúdili len opilstvo.“

1. TIMOTEJOVI 5:23: „UŽÍVAJ PO TROCHE VÍNA PRE SVOJ ŽALÚDOK.“

Keď sa nastolí téma vína v Biblii, prvý text, ktorý väčšine ľudí prichádza na myseľ, je 1. Timotejovi 5:23, kde Pavol radí Timotejovi:

„Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína

SEP. Tento text počas minulých 19-tich storočí používalo nespočetné množstvo ľudí, aby ospravedlnili svoje pitie alkoholických nápojov. Teda je pre nás dôležité, aby sme určili pravý charakter Pavlovej rady a jej aplikáciu pre nás dnes.

CHARAKTER PAVLOVEJ RADY

Na Pavlovu radu Timotejovi sa musíme pozerať predovšetkým ako na vyjadrenie otcovského záujmu, nie ako na direktívny príkaz. Apoštol nenariaďuje svojmu milovanému synovi v Evanjeliu piť hojne vína; skôr mu radí užívať trochu vína „pre svoj žalúdok a časté choroby.“ Najvýznamnejšia je prezieravá obozretnosť apoštolovho jazyka. Nehovorí, „nepi viac vodu,“ ale, „nepi už iba vodu.“ Nehovorí, „pi víno,“ ale „užívaj s vodou trochu vína.“ Nehovorí, „pre fyzické potešenie svojho brucha,“ ale „kvôli zdravotným potrebám tvojho žalúdka.“

Aj keby spomínané „víno“ bolo fermentované, tento text žiadnym spôsobom nepodporuje jeho bežné užívanie. Nehovorí Timotejovi „pi…,“ ale „vezmi, uži….“ Slovo „vezmi, uži“ používajú lekári, keď predpisujú pacientovi dávkovanie lieku. Podobne slovo „trochu“ predpokladá veľmi mierne užívanie vína. Celé to znie viac ako lekársky predpis pacientovi, než ako všeobecný princíp pre všetkých ľudí.

TIMOTEJ BOL ABSTINENT

Ďalším často ignorovaným faktom je, že rada „nepi už iba vodu“ v sebe zahŕňa náznak, že Timotej, podobne ako kňazi a nazarejci, až do toho času abstinoval od fermentovaného aj nefermentovaného vína, pravdepodobne podľa výuky a príkladu Pavla. Predtým, v tej istej epištole, mu Pavol hovorí o tom, že kresťanský biskup nemá byť len abstinentom (nefalion), ale ani účastníkom na miestach pitia a zábavy (me paroinon1. Timotejovi 3:2–3). Je logické predpokladať, že apoštol by nedal pokyn Timotejovi, aby vyžadoval abstinenciu od cirkevných predstaviteľov bez toho, aby ho najprv nevyučil tomuto princípu. Fakt, že Timotej pil iba vodu, znamená, že nasledoval radu svojho učiteľa veľmi svedomito.

Abstinencia kresťanských duchovných bola pravdepodobne založená na zákonoch Starej zmluvy, ktoré zakazujú kňazom užívať alkoholické nápoje (Leviticus 10:9–10). Prirodzenou aplikáciou by bolo, že kresťanský duchovný nemá byť menej svätý než židovský kňaz, najmä preto, že dôvod Mojžišovho zákona zostáva rovnaký:

„aby ste vedeli robiť rozdiel medzi svätým a obecným, medzi nečistým a čistým, a aby ste boli schopní učiť synov Izraelových všetkým ustanoveniam, ktoré im hovoril Hospodin skrze Mojžiša“ (Leviticus 10:10–11).

Princíp abstinencie nebol Pavlovým odporúčaním porušený, pretože užívanie trochy vína neodporúčal pre ulahodenie brucha, ale ako liek na žalúdok.

DRUH VÍNA

Všeobecne sa usudzuje, že víno, ktoré Pavol odporúčal Timotejovi, bolo alkoholické. Toto však nie je vôbec isté z dvoch dôvodov: Po prvé, termín oinos („víno“), ako už bolo poukázané, sa používalo všeobecne na označenie buď fermentovaného, alebo nefermentovaného vína. Po druhé, existujú historické svedectvá, dosvedčujúce používanie nefermentovaného vína na medicínske účely.

Aristoteles (384–322 pred n.l.) odporúča užívať čerstvú hroznovú šťavu, v gréčtine nazývanú glukus, pretože „i keď sa nazýva vínom [oinos], nemá účinky vína… a neopíja ako bežné víno.“ Ateneus, gramatik (280 n.l.), výslovne radí užívať nefermentované „sladké víno“ (glukon oinon) na žalúdočné ťažkosti. Píše:

„Nech užíva sladké víno, buď zmiešané s vodou alebo ohriate, najmä druh nazývaný protropos, sladký Lesbický glukus, pretože je dobré na žalúdok; lebo sladké víno [oinos] nespôsobuje ťažkú hlavu.“

Podobnú radu, týkajúcu sa zdravotného užívania vína, dáva Plínius (79 n.l.), súčasník Pavla a autor slávnej publikácie Natural History. Odporúča užívanie prevareného, nefermentovaného vína nazývaného adynamon chorým osobám „u ktorých je obava, že im víno môže poškodiť.“ Odporúča tiež vyhnúť sa vedľajším účinkom alkoholu užívaním takých vín, z ktorých bol obsah alkoholu odstránený filtráciou:

Vína sú najprospešnejšie, keď je všetka ich potencia prekonaná cedidlom.“

V zmysle týchto svedectiev je rozumné usudzovať, že víno, ktoré Pavol odporúčal Timotejovi, môže oprávnene byť nefermentované. Ellen Whiteová podporuje tento záver slovami:

Pavol odporučil Timotejovi užívať trochu vína kvôli jeho žalúdku a častým neduhom, ale mal na mysli nefermentovanú šťavu z hrozna. Neradil Timotejovi užívať to, čo Pán zakázal.“

VÝZVY K ABSTINENCII

Apoštolské výzvy k abstinencii sú vyjadrené gréckym slovesom nepho a prídavným menom nefalios (1. Tesaloničanom 5:6–8; 1. Petrova 1:13; 4:7; 5:8; 2. Timotejovi 4:5; 1. Timotejovi 3:2, 11; Títovi 2:2). Pozoruhodná je jednota gréckych lexikonov o základnom význame slovesa nepho ako „abstinovať od vína“ a prídavného mena nefalios ako „abstinentský, bez vína.“

Tieto významy sú doložené v spisoch Josephusa a Filóna, ktorí boli súčasníkmi Pavla a Petra. Josephus píše vo svojom diele Antiquities of the Jews o kňazoch toto:

„Tí, ktorí nosia kňazské rúcha, sú bez poškvrny a vynikajúci pre svoju čistotu a triezvosť [nefalioi], pretože im nie je dovolené piť víno, kým nosia toto rúcho.“

Podobne vysvetľuje Filón v svojich Special Laws, že kňaz musí vykonávať svoju funkciu ako nephalios, teda úplne abstinujúci od vína, pretože musí vykonávať nariadenia zákona a musí byť v pozícii vykonávateľa konečného pozemského súdu. Ak Josephus, Filón a mnohí ďalší pisatelia použili nefó/nefalios v primárnom význame „abstinujúci od vína,“ máme dôvod veriť, že Pavol a Peter takisto použili tieto termíny v rovnakom význame.

Tento záver podporuje kontext, v ktorom sú tieto termíny použité. Tieto slová sú zvyčajne prekladané prenesene v zmysle byť „striedmy, triezvy, krotký“. Takýto nepresný preklad zaviedol mnohých úprimných kresťanov k presvedčeniu, že Biblia učí skôr striedmosť v užívaní alkoholických nápojov, než abstinenciu.

1. TESALONIČANOM 5:6–8

V tomto liste Tesaloničanom Pavol vyzýva veriacich, aby „boli triezvi“ s ohľadom na náhly a nečakaný Kristov príchod slovami:

„A tak tedy nespime ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi [nefomen]. Lebo tí, ktorí spia, v noci spia, a ktorí sa opíjajú, sú v noci opilí. Ale my súc synmi dňa buďme triezvi [nefomen] oblečúc si pancier viery a lásky a vezmúc za prilbu nádej spasenia.“ (1. Tesaloničanom 5:6–8).

Táto stať pozostáva z niekoľkých kontrastných paralel: svetlo a tma, deň a noc, bdenie a spánok, byť triezvy a byť opitý. V zmysle týchto kontrastov medzi synmi dňa, ktorí sú triezvi a synmi noci, ktorí sú opití, je evidentné, že napomenutie „byť triezvy“ neznamená len byť mentálne ostražitý, ale hlavne fyzicky abstinovať.

Tento záver podporuje spojitosť medzi triezvosťou a bdelosťou: „bdejme a buďme triezvi“ (v.6). Prvé sloveso gregoromen naráža na mentálnu bdelosť a druhé nefomen na fyzickú abstinenciu. Inak by to bolo zbytočné opakovanie (tautológia): „bdejme a buďme bdelí.“ Je zrejmé, že Pavol spája mentálnu bdelosť s fyzickou abstinenciou, pretože tieto dve veci patria k sebe. Mentálna bdelosť v Novom zákone sa často spája, ako si ukážeme, s fyzickou abstinenciou. Toto bude zrejmejšie, keď budeme rozoberať ďalšie predmetné pasáže.

1. PETROVA 1:13

Výzva k fyzickej abstinencii, vyjadrená slovesom nefó, sa opäť vyskytuje trikrát v prvej epištole Petra (1:13; 4:7; 5:8). Je pozoruhodné, že vo všetkých troch textoch je Petrovo napomenutie k abstinencii dané do kontextu s pripravenosťou na Kristov neodvratne blízky návrat. To naznačuje, že Peter, ako aj Pavol, zakladá svoju výzvu k životu abstinencie a svätosti na istote a blízkosti Kristovho návratu. Slovo nefó Peter prvýkrát používa v 1. Petrovej 1:13:

„Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi [nefontes], dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista“ (SEVP).

Peter tu, podobne ako Pavol, dáva do súvisu mentálnu bdelosť („opášte si svoje mysle“) s fyzickou abstinenciou („buďte dokonale triezvi“). Výzva „abstinovať“ nadobúda v 1. Petrovej 1:13 radikálnu formu, pretože hneď po tom nasleduje príslovka „teleios“, čo znamená „dokonale“ alebo „úplne“. Teda správny preklad je: „buďte úplne alebo dokonale abstinentní“.

Väčšina prekladateľov, pravdepodobne pre svoju záľubu v pití, sa rozhodla urobiť z príslovky teleios modifikátor ďalšieho slovesa elpisate („dúfajte“), teda preklad potom znie: „úplne dúfajte v milosť“ (SEP) alebo „dúfajte do konca“ (angl. KJV). Avšak idióm, používaný inde v Novom zákone pre „do konca“ nie je teleios samostatne, ale slovné spojenie mechri telous alebo heos telous (Židom 3:6,14; 1. Korinťanom 1:8; 2. Korinťanom 1:13).

Je pozoruhodné, že Vulgáta, slávny Hieronymov latinský preklad, ktorý celé stáročia slúžil ako oficiálna katolícka Biblia, prekladá teleios ako modifikátor slova nefontes, teda, „sobrii perfecte“ („dokonale triezvi“). Z môjho pohľadu Hieronymov preklad presne odráža úmysel Petra, ktorý svoju výzvu k abstinencii opakuje vo svojej epištole ešte dvakrát. Teda správny preklad by mal byť:

„Preto opášte si svoje mysle, súc úplne abstinentní, upnite svoju nádej na milosť, ktorá k vám prichádza pri zjavení Ježiša Krista.“

1. PETROVA 4:7

Druhý výskyt slova nefó sa objavuje v 1. Petrovej 4:7.

„A všetkému sa priblížil koniec. Teda buďte rozumní [sofronesate] a triezvi [nepsate] k modlitbám.“

Peter tu opäť napomína kresťanov, aby ostali mentálne ostražití a fyzicky abstinujúci. Význam slova nefó ako abstinencia od vína podporuje tiež kontext, kde Peter dáva do protikladu starý životný štýl „neviazanosti, vášní, opilstva, zábav, hýrivého a nezákonného modlárstva“ (1. Petrova 4:3) s novým životným štýlom striedmosti a abstinencie. Pasáž môže byť parafrázovaná nasledovne:

„Všetkému sa priblížil koniec; preto buďte triezvi v mysli a odriekaví v živote, aby ste boli schopní udržať si zdravý zbožný život v tomto kritickom čase.“

1. PETROVA 5:8

Tretí výskyt slova nefó sa nachádza v 1. Petrovej 5:8:

„Buďte triezvi [nepsate] a bdejte [gregoresate], lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“

Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, aj tu Peter spája mentálnu ostražitosť s fyzickou abstinenciou, pretože tieto dve veci sú na sebe vzájomne závislé. Alkoholické nápoje znižujú citlivosť svedomia a úsudku, teda oslabujú zábrany ku konaniu zla. Konečným dôsledkom je, že Satan je schopnejší „zožrať,“ doslova „vypiť“ (katapino) takých ľudí. Rozdiel medzi nepsate (od ne piein, „nepiť“) a katapiein (od kata piein „vypiť“) rozoznal Adam Clarke, ktorý to komentuje takto:

„Nie každého môže prehltnúť. Tí, ktorí sú triezvi a bdelí, sú proti nemu odolní; tých nemôže prehltnúť. Tí, ktorí sú opití starosťami tohto sveta a nie sú ostražití, tých môže prehltnúť. V tomto verši je krása a pôvabné prepojenie medzi prvými a poslednými slovami, ktoré, myslím, nie je povšimnuté: Buďte triezvinepsate, odvodené z ne – nie, a piein – piť, (nepite, neprehĺtajte!) a katapiein, od kata – dole, a piein – piť (prehltnúť). Ak prehltnete opojný nápoj, Satan prehltne vás. Počujte to, vy alkoholici, opilci, pijani, alebo pod akými inými menami ste známi v spoločnosti alebo medzi spoluhriešnikmi: Opojný nápoj nie len vaša cesta k satanovi, ale aj satanova cesta do vás. Ste takí, akých môže Satan prehltnúť.“

Keď to zhrnieme, všetkých päť použití slova nefó, dve u Pavla (1. Tesaloničanom 5:6,8) a tri u Petra (1. Petrova 1:13; 4:7; 5:8), ukazujú úžasnú zhodu v zdôrazňovaní ako mentálnej ostražitosti, tak aj fyzickej abstinencie. Je tiež významné, že všetkých päť výziev k abstinencii sa vyskytuje v kontexte prípravy na blízky návrat Krista.

NEFALIOS AKO FYZICKÁ ABSTINENCIA

Prídavné meno nephalios Pavol používa trikrát vo svojom opise požiadaviek na biskupov, ženy a starších mužov. Prvé dva prípady sa nachádzajú v 1. Timotejovi 3:2,11:

„Tedy biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy [nefalion], rozumný [sofrona], slušného chovania, pohostinný, schopný učiť, nie pijan vína [me paroinon]… Tak podobne musia byť počestné aj ženy, nie pomluvačné, triezve [nefalious], verné vo všetkom.“

Tretí prípad sa nachádza v Títovi 2:2:

Starší mužovia nech sú triezvi [nefalious], vážni, rozumní [sofronas], zdraví vo viere, láske, trpezlivosti.“

Predtým sme upozornili, že prídavné meno nefalios používali vtedajší autori ako Filón a Josephus na označenie abstinencie od vína. Táto doslovná interpretácia je podporená faktom, že v 1. Timotejovi 3:2 a Títovi 2:2 sa prídavné meno nefalios objavuje spolu so sofron. Prvé označuje fyzickú abstinenciu a druhé mentálnu obozretnosť, resp. rozumovú vnímavosť. Spojenie medzi týmito dvoma slovami si vyžaduje doslovnú interpretáciu nefalios ako abstinenciu od vína.

„NIE PIJAN.“

Niektorí sa prú o tom, že presná interpretácia nefalios ako abstinent si odporuje s výrazom me paroinos, preloženým ako „nie pijan.“ Zdôvodňujú to tým, že Pavol by nemohol nariadiť biskupovi najprv byť abstinentom a potom „nie pijanom,“ t.j. striedmym v užívaní vína. Tento zdanlivý rozpor môže vyriešiť poznanie, že význam paroinos znamená viac než „oddaný vínu, opitý“. Môže v sebe zahŕňať aj pomocnú myšlienku byť para „blízko“ oinos „vína,“ teda blízko miesta, kde sa konzumuje víno

. „Staroveký paroinos,“ ako vysvetľuje Lees a Burns, „bol človek zvyknutý navštevovať podujatia, kde sa pije alkohol, a ako dôsledok toho sa stal úzko spojený s opojným nápojom.“ Albert Barnes, uznávaný komentátor Nového zákona, vysvetľuje význam slova paroinos takto:

„Grécke slovo (paroinos) … ak to chceme vystihnúť správne, znamená pri víne, teda zachytáva to, čo sa koná pri alebo nad vínom, ako je hýrivá zábava, pijanské pesničky atď. Potom tiež označuje, ako je to v tomto prípade, niekoho, kto sedí pri víne; teda, kto má vo zvyku piť ho… To znamená, že ten, kto má vo zvyku piť víno, alebo kto je navyknutý sedieť s tými, ktorí sa mu oddávajú, by nemal byť pripustený do duchovnej služby.“

Význam slova paroinos ako „blízko vína,“ teda blízko miesta, kde sa pije alkohol, podporujú staroveké aj moderné grécke slovníky. Lexicon Graeci Testamenti Alphabeticum, vydaný v roku 1660, definuje paroinos v gréčtine a latinčine ako „para to oino, apud vinum“, čo sa dá preložiť ako „v blízkosti alebo v prítomnosti vína.“ Liddell a Scott definujú príbuzné slovo paroinios ako „patriaci k pijúcej spoločnosti.“

Ak to chápeme v tomto zmysle, vidíme, že me paroinos neoslabuje slovo nefalios. Naopak, zosilňuje ho. To, čo Pavol hovorí, je, že biskup musí byť nielen abstinentom, ale sa má tiež zdržiavať od návštev a schvaľovania takých miest a spoločností, ktoré by mohli byť pokušením pre jeho abstinenciu alebo abstinenciu iných. To je v súlade s Pavlovou výstrahou v 1. Korinťanom 5:11:

„Ale teraz som vám napísal, aby ste neobcovali s takým, ktorý sa menuje bratom, a pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec, vydierač. S takým ani len nejedávajte!“ (SEVP)

Hlavný dôvod, ktorý Pavol uvádza pre to, aby sme žili zdržanlivý a zbožný život, je eschatologický:

„Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne a spravedlive a pobožne žili na tomto svete očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov“ (Títovi 2:11–14).

Zdravý a svätý život je v Písme odporúčaný nielen kvôli osobnému zdraviu a kvalite života, ale predovšetkým kvôli Božej túžbe žiť v nás v tomto súčasnom živote (1. Korinťanom 3:16–17; 6:13) a mať s nami spoločenstvo v živote, ktorý príde. Je to práve táto nádej pripravenosti na prijatie Krista a na prijatie Ním v deň jeho slávneho príchodu, ktorá by mala motivovať každého kresťana, aby sa očisťoval „tak ako je aj on čistý“ (1. Jánova 3:3). Je to práve táto nádej, na ktorú sa Peter odvoláva, keď zdôrazňuje rozumovú vnímavosť a fyzickú abstinenciu v týchto troch skúmaných textoch. Po jeho výzve „opásať si svoje mysle a byť dokonale triezvi“ bezprostredne nasleduje výzva:

„nadejte sa na nesenú vám milosť, ktorá vám bude daná, keď sa zjaví Ježiš Kristus“ (1. Petrova 1:13).

Pre kresťanov, ktorí veria v istotu a neodvratnú blízkosť Kristovho návratu, predstavujú apoštolské výzvy zdŕžať sa od alkoholických nápojov väčší význam: predstavujú hmatateľnú odpoveď na Božie pozvanie urobiť konkrétne prípravy na druhý Kristov príchod.

ZÁVER

Biblické učenie o užívaní alkoholických nápojov sa dá zhrnúť do jednej vety: Písmo je jednotné v hlásaní striedmosti pri užívaní prospešných, nefermentovaných nápojov a abstinencie od užívania alkoholických fermentovaných nápojov. Praktický význam tohto záveru sa dá tiež vyjadriť jednou vetou: Ak prijímame biblické učenie, že pitie alkoholických nápojov je nielen fyzicky škodlivé, ale aj morálne nesprávne, cítime nutnosť, aby sme nielen sami abstinovali od opojných látok, ale tiež pomáhali iným konať rovnako.

Súvisiace videá a dokumenty