Zmeň svoj život
Rehabilitácia sobotySobota vs NedeľaVýklad Písma

4.časť – Sobota v NZ

STRETÁVANIE A ODPOČÍVANIE

Boh vstúpil do novozmluvného kontaktu s človekom tým istým spôsobom ako kedysi pri stvorení sveta – cez odpočatie. Teda práve odpočatie je prepojením medzi SZ (Starým zákonom) a NZ (Novým zákonom). SZ je s NZ spojený príkladnou kontinuitou.

Napriek tomu však existujú medzi týmito dvoma časťami Biblie aj neprekonateľné rozdiely. Jedným z nich je zatriedenie Božieho ľudu. Zatiaľ čo vyvolený starozákonný Boží ľud chápal svoj vzťah k Bohu skrz zmluvu Abrahámovu, novozmluvný Boží ľud má svoju novú zmluvu postavenú na Ježišovi. Starozákonný Boží ľud odvodzoval svoje potomstvo od Abraháma a dôsledkom ich zmluvného vzťahu bola možnosť považovať Abraháma za svojho otca:

37 [Ježiš im povedal:] Viem, že ste Abrahámovo potomstvo;
39 Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“ (J 8:37a, 39a)

Hoci starozákonný ľud vo všeobecnosti bol schopný považovať Boha za svojho Otca, reálne naplnenie tohto vzťahu vôbec nepripúšťal:

17 Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“
18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. (J 5:17–18)

Naproti tomu novozmluvný ľud nielenže sa môže honosiť názvom „Božie deti“, ale má i právo nazývať samotného Boha svojím Otcom:

14 Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.
15 Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“
16 Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. (Rim 8:14–16)

Novozmluvné Božie deti majú i výkonné právo, ktoré vyplýva zo vzťahu synovstva. Základným typom tohto práva je možnosť denne sa stretávať so svojím Otcom. A túto výsadu Židia nemali. Oni sa mohli stretávať s Bohom len prostredníctvom svojich kňazov, a to len v sobotu. Novozmluvné Božie deti sa môžu stretávať so svojím Otcom denne a bez kňaza, lebo prostredníkom je veľkňaz Ježiš Kristus.

Nuž a práve tento základný princíp mýli kresťanov vo vzťahu k sobote. Práve preto, že sa môžu stretávať so svojím Otcom kedykoľvek a kdekoľvek, využívajú to a skutočne sa s ním stretávajú. A práve preto, že sa s ním skutočne stretávajú, vedia, že majú s ním skutočný kontakt. A práve preto majú dojem, že je všetko v poriadku. Lenže – nie je všetko v poriadku, lebo im chýba odpočatie. Lebo stretávanie je niečo iné ako odpočívanie!

PODOBENSTVO O CELODENNÝCH VÝLETOCH

Moji rodičia boli veľmi bohatí. Vlastnili obchod, ktorý viedla matka, a továreň, ktorú riadil otec. A pretože obaja pracovali, o mňa a staršieho brata sa starala vychovávateľka. Tento príbeh je z doby, keď som mal asi päť rokov. Môj starší brat už vedel využiť bohatstvo rodičov a dával si zaobstarať množstvo najrozmanitejších hračiek, ktoré mu slúžili na vypĺňanie času. Ale ja som bol ešte útle dieťa a jedinou mojou túžbou boli rodičia.

Obchod, v ktorom pracovala matka, bol na prízemí nášho domu, takže som využíval všetky možnosti dostať sa tam – aby som mohol byť s matkou. Vždy, keď som sa k nej dostal, začal som sa všeličo vypytovať a riešiť všeličo „super naliehavé“ s vážnosťou dospelého človeka. A matka rada prehliadala, že moje zámienky sú len zámienkami a s úsmevom sa oberala o drahocenné minúty jej pracovného času, ktoré som sa snažil vytrhnúť pre seba. Ale otec bol iný.

Továreň bola hodne vzdialená od mesta, v dedinke Kráľová. Autobusy vtedy nechodili, takže som sa snažil otcovi denne aspoň zatelefonovať. Ale pritom som využil každú možnosť otca navštíviť. Kedykoľvek išlo od nás niektoré auto do továrne, vždy ma šoféri prišli zavolať, lebo vedeli, ako som sa tešil na stretnutie s otcom. Cestou do továrne som si vždy vymýšľal »nesmierne dôležitý dôvod«, pre ktorý som »musel« otca neodkladne navštíviť. A otec ma vždy s úsmevom vypočul, potom ma vzal na ruky, pohladkal po vlasoch a priniesol k autu.

Spomínam si však veľmi živo aj na iné kontakty s rodičmi. Boli to nedeľné výlety. Skoro každučkú nedeľu sme chodili autom na výlety. Celá rodina. Otec, mama, brat aj ja. A zvykli sme vždy vziať so sebou aj zo dvoch príbuzných. Boli to rozprávkové zážitkyjaskyne, vrcholce hôr, hrady, zámky, kaštiele, obedy na kvitnúcej lúke, plávanie v riečkach, člnkovanie v jazerách – skrátka rozprávkové zážitky. Ale len preto krásne, že tam bol vždy otec, mama a brat.

Do žblnkotavej riečky som mohol len preto, že so mnou išiel otec. Na strom som mohol liezť za bratom, pretože mi to dovolil otec. To, čo som mal po celý týždeň od vychovávateľky zakázané ako nevhodné, nebezpečné, neslušné a ešte rôzne »ne-««, to bolo teraz samozrejme povolené, lebo bol pri tom otec a dohliadal na naše detské vyčíňanie. Prekrásne živé spomienky

Týmto príbehom som chcel poukázať na dva typy stretnutí z tej doby:

  • Jeden typ boli každodenné stretnutia s otcom v továrni. Z nich ostala spomienka na otcov úsmev a pohladenie.
  • Druhý typ boli víkendové výlety s otcom a s celou rodinou, ktoré vždy trvali celý deň a ktoré dodnes nosím v sebe ako kaleidoskop prekrásnych nevyčerpateľných obrazov a zážitkov.

I po päťdesiatich rokoch sú spomienky na tieto celodenné výletné „odpočinky“ živé, sfarbené túžbou – môcť to prežiť znovu. V tejto chvíli aj tí najzaťatejší odporcovia „sabatu“ pochopili, že je rozdiel stretávať sa s pozemským otcom v čase, keď pracuje, a odpočívať s ním v čase, ktorý vyhradil na spoločný odpočinok on! A vieme, že aj náš nebeský Otec dodnes pracuje:

17 Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ (J 5:17)

Nuž a tak tvrdenia zástancov nedele sú pomýlené preto, lebo nerozlišujú dva pojmy:

  • STRETÁVANIE
  • ODPOČÍVANIE

V našom vysvetľovaní však nejde o to, aby sme dokazovali, že učeníci sa v prvý deň týždňa nestretávali. Išlo nám o to, aby sa vylúčili falošné dôkazy pri obhajobe nebiblických zásad. Je celkom možné, že učeníci sa v prvý deň týždňa skutočne stretávali, a síce preto, lebo spočiatku sa stretávali k a ž d ý  d e ň!

Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša. (Sk 2:46; 5:42)

Stretávali sa spolu, medzi sebou. A boli to stretnutia s Ježišom. Odpočívali však v sobotu. A bolo to odpočatie s Otcom.

VÝROKY O SOBOTE V NZ

Slovo sobota sa nachádza v NZ vo veľmi hojnom počte. Výskyty tohto slova môžeme rozdeliť do troch skupín:

  • Prvá skupina predstavuje miesta, kde je slovo sobota použité ako určitý dátum alebo označenie dňa. Typickými veršami sú správy o sobotných návštevách synagóg, napríklad: Mt 28:1, Mk 1:21, Mk 6:2, Lk 4:16

Keďže v tomto type veršov sa slovo sobota používa ako názov dňa a má význam chronologický, nebudeme sa im venovať.

  • Druhá skupina tvoria state v NZ, kde farizeji vyhľadávajú spor s Ježišom, pretože podľa ich chápania Ježiš sobotu nedodržoval. Sem patria aj Ježišove vysvetľovania, čo sobota znamená a čo sa v tento deň môže robiť. Typické verše: Mt 12:1–8, Mk 2:23–28, Mt 12:9–14, Mk 3:1–5

Keďže tieto verše majú samy o sebe vysvetľovací charakter, bolo by samoúčelné snažiť sa ich ešte jednotlivo vysvetľovať. Preto uvedieme len jeden výrok Ježiša Krista:

27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ (Mk 2:27–28)

Ježišov výrok oznamuje, že človek nemá sobote slúžiť a súčasne sa dozvedáme, že sobota bola učinená pre človeka. To je dôležitý fakt, ale treba si dať odpoveď na otázku: „Kto učinil tú sobotu pre človeka?“ Biblia odpovedá, že sobotu pre človeka učinil Boh JeHoVaH! A tak Boh určite bude rozlišovať ľudí, ktorí jeho darom pohŕdli, od tých, ktorí jeho dar prijali… (Ba ozaj – či sú aj takí ľudia, ktorí tento dar od Boha prijali a vzdávajú mu zaň aj vďaku…?)

V slovenskom preklade RKC slovo »ustanovená« je nepresný výraz. V gréčtine je na tomto mieste slovo egéneto, pochádzajúce z tvaru »ginomai«, a to neznamená ustanoviť rozhodnutím, ale učiniť zrodením. To ukazuje na počiatok – k stvoreniu… Správne znenie prekladu by bolo »zrodená« alebo »učinená«.

  • Tretia skupina charakterizuje verše, ktoré upravujú vzťah k sobote pre novozmluvnú dobu. V NZ sú v podstate len tri takéto výskyty: Mt 24:20, Kol 2:16, Hebr 4:9

Týmto trom výskytom sa budeme venovať podrobnejšie.

MODLITE SA, ABY STE NEMUSELI UTEKAŤ V ZIME ALEBO V SOBOTU

Verš, ktorý je nadpisom tejto state, nachádza sa v Mt 24:20 a týka sa druhého príchodu Ježiša Krista. Aj keď mnohí teológovia zostavili veľmi bohatú paletu výkladov k druhému príchodu Ježiša Krista, poväčšine sú to len pokusy zverejniť vlastné, nedokonalé a skresľujúce predstavy. Je to preto, že naša predstavivosť je viazaná na porovnávanie s niečím, čo sme už videli. Ale druhý príchod Ježiša – parúzia – bude originálom, ku ktorému sa nedá pripodobniť nič.

Hoci je druhý príchod opísaný v čiastkach na rôznych miestach NZ, človek nie je schopný z týchto predpovedí zostaviť úplný opis predpovedaných udalostí. Preto, ak chceme robiť výklad k parúzii, sú to len naše domnienky. Je to prirodzené – veď ako by sme vôbec mohli chcieť povedať o druhom príchode Ježišovom viac, ako povedal on? Na pochopenie dotyčného verša, uvedieme jeho znenie v úplnom kontexte:

1 Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. 2 On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.3 Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?4 Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 5 Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: ‚Ja som Mesiáš.‘ A mnohých zvedú.

6 Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. 8 Ale to všetko bude len začiatok útrap. 9 Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. 10 Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11 Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. 13 Ale kto vytrvá do konca, bude spasený14 Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“

15 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí: 16 vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 17 kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, 18 a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 19 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. 22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. (Mt 24:1–22)

VÝZNAM MODLITBY

20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu,
21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.
22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. (Mt 24:20–22)

Citované slová hovoril Pán Ježiš svojim učeníkom, ale rovnako aktuálne znejú aj dnes – nám. Čo nám vlastne tieto slová prinášajú?

Ak Pán Ježiš prikazuje modliť sa, aby náš útek nepripadol na zimu ani na sobotný deň, to znamená, že modlitba, ktorá je príkazom Božieho syna, má svoj význam a je správna. A ak nás Ježiš Kristus nabáda, aby sme sa modlili takýmto spôsobom, znamená to, že táto modlitba je aj aktuálna – čiže pravdepodobne ešte nie je definitívne stanovený termín a trvanie druhého príchodu Ježiša Krista. A keby aj tento termín už stanovený bol, naša modlitba môže Božie rozhodnutie ovplyvniť!

Na prvý pohľad sa nám nechce uveriť, že by ľudská modlitba mohla mať vplyv na stanovenie takého dôležitého termínu, ako je parúzia. Ale Božie slovo ukazuje veľmi jasný postoj Boha k tejto veci. V dávnej minulosti bol Boh ochotný zmeniť svoje rozhodnutie kvôli záchrane človeka mnohokrát. Ako príklad uvádzam známy príbeh Abrahámovho „vyjednávania“ s Bohom.

22 Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. 23 Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? 24 Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? 25 Nech je ďaleko od teba, aby si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ 26 Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“

27 Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa, opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. 28 Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ 29 A on mu ďalej hovoril:„A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal:  „Neurobím to, kvôli štyridsiatim.“

30 Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. Ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“

31 A zasa povedal: „Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim.“

32 A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto. (Ge 18:22–32)

Uvedený príbeh Abrahámovho vyjednávania s Bohom zakončuje sám Boh svojím uistením, že desať spravodlivých mu stojí za to, aby zmenil plán záhuby na plán záchrany. Bolestivým faktom však je skutočnosť, že vtedy sa desať spravodlivých nenašlo, a tak Boh zachránil aspoň Abrahámovho synovca s najbližšou rodinou.

29 Boh teda pamätal na Abraháma, keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval. (Ge 19:29)

Pokiaľ však ide o nás, pýtam sa, či sa nájde dnes aspoň desať spravodlivých, ktorí by chceli naplniť spravodlivosť modlitbami podľa Ježišovho príkazu? Lebo za celých 27 rokov môjho života s Kristom, nikdy som nepočul modlitbu podľa uvedeného príkazu Ježiša Krista! Hoci som si v rôznych zhromaždeniach a modlitebných skupinkách vypočul stovky, ba tisícky modlitieb

Dnes, keď sa pýtam prečo, môžem dať i odpoveď. Je to preto, lebo veriaci sa na druhý príchod Ježiša Krista nedívajú ako na nastávajúcu realitu, ale len ako na určité „bububu“, použiteľné na zastrašovanie malých detí, aby poslúchali. Väčšina kresťanov si vôbec neuvedomuje, že tu Ježiš upozorňuje na najstrašnejšie divadlo v dejinách ľudstva, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A my z histórie vieme, že ľudstvo na našej zemi prežilo rôzne katastrofy, zemetrasenia, povodne, hrozné vojny, pustošenia, hlad, epidémie, genocídy a všeličo, z čoho sa nám vlasy na hlave neježia od strachu len preto, že to poznáme iba z histórie.

Každá generácia by vedela rozprávať o svojich neopísateľných hrôzach, ktoré ju stihli, a práve tie svoje hrôzy považovala za najstrašnejšie… Nuž a napriek všetkým minulým hrôzam Pán Ježiš upozornil, že tesne pred jeho príchodom nastane v súžení vrchol. A práve tu stojíme pred zasľúbením, že záchrana z tohto súženia je možná, ale nebude výsledkom ľudskej snahy. Jej princíp bude spočívať v tom, že trvanie onoho súženia bude skrátené.

12 A toto skrátenie súženia bude preto, aby sa mohli vyvolení zachrániť.

Vyvolení (gr. éklektós) sú tí, ktorí boli povolaní (gr. kletós) a na Božie povolanie odpovedali kladne. Ak si to chceme zobraziť na našom prípade, tak to znamená tých, ktorí počuli Ježišov príkaz: Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, a plnili ho tak, že sa skutočne v zmysle tohto príkazu modlili.

V Markovom evanjeliu je otázka dĺžky trvania onoho súženia opísaná v minulom čase:

A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni. (Mr 13:20)

Ak tu Boh opisuje veci budúce v minulom čase – ako by sa už boli stali – tak to nie je nič nové v Biblii. (Napríklad Ján v Zjavení opisuje veci budúce ako také, ktoré už videl, ako by sa boli už stali, teda tiež v minulom čase.) Ako sme si už vyššie uviedli na príklade Abraháma, Boh uistil, že stačí desať spravodlivých, aby zmenil svoj plán. Desať modlitebníkov, ktorým záleží na tom, aby sa ich útek neprihodil v zime ani v sobotu. Lenže ja som za celých 27 rokov nepočul na Slovensku ani jedného kresťana takto prosiť Pána.

Čo to znamená prakticky? – Pre Boha je to akoby dýka v srdci. Ponúka záchranuskrátením doby súženia – a nik o záchranu nestojí… Takže vlastne nemá dôvod uskutočniť skrátenie dní súženia. Ale práve pred takýmto stavom Kristus varuje slovami:

Keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik…

Ak Boh kedysi dal svoje slovo, že kvôli desiatim spravodlivým nezahubí mesto, som presvedčený, že tento Boh, ktorý sa nemení, chce rešpektovať i v dnešnej dobe prosby aspoň desiatich spravodlivých. A táto stať hovorí, že modlitba na Ježišov výslovný príkaz je naplnením spravodlivosti. Táto stať hovorí, že má význam modliť sa za to, aby Pán zmenil termín svojho príchodu v zmysle našich prosieb.

ÚTEK V ZIME

20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu,
21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.
22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. (Mt 24:20–22)

Pozrime sa teraz, ako by zima mala ovplyvniť výsledok Ježišovho príchodu. Ale najprv si predstavme aspoň jedno z predznamenaní tohto príchoduzemetrasenie. Také poriadne, keď sa začínajú rúcať domy a ľudia, aby sa zachránili pred pochovaním zaživa v troskách svojich domov, vybehnú z nich von a útekom sa snažia zachrániť si holý život. Ak by sa to prihodilo v zime, keď je vonku mínus 20°C, povedzme vo veľkomeste počas zimnej noci, tak ľudia by sa v nočných úboroch snažili zúfalým útekom zachrániť.

Takýto útek pred strašnou smrťou v ruinách by bol útekom v ústrety bolestnej smrti zamrznutím. Na prvý pohľad kruté. Ale len dovtedy, kým si nepripomenieme spravodlivosť tohto diania. Lebo Ježiš nás nabáda modliť sa, aby sme nemuseli utekať v zime… To znamená, že naša modlitba, i keď nemôže zmeniť vlastnú podstatuútek – môže zmeniť termín úteku.

Keby tak nebolo, Ježiš by nám takúto modlitbu neodporúčal. On to prikázal preto, aby tí, ktorí ho poslúchnu, našli záchranu.

ÚTEK V SOBOTU

20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu,
21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.
22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. (Mt 24:20–22)

Ak sme si naznačili, ako by ovplyvnila „náš útek“ zima, skúsme si ukázať, ako by ho ovplyvnila sobota. Najprv je však potrebné uvedomiť si dva fakty, ktoré nám daný text poskytuje:

  • Nevieme, či Boh stanovil dobu veľkého súženia na dva, tri, štyri, päť, alebo dokonca až na šesť dní, ale vieme, že je dôležité, aby jeden z tých dní nebola sobota.
  • Z toho dôvodu sa domnievame, že doba veľkého súženia by nemala trvať viac ako šesť dní. Lebo keby tá doba trvala sedem dní, alebo viac, jeden deň zo siedmych by nevyhnutne pripadol na sobotu. A príkaz Pána Ježiša:

Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v sobotu, by strácal zmysel. A teraz sa už zamyslime, aký význam tu patrí sobote. V predchádzajúcich kapitolách sme si vysvetlili význam slova sobota. Teraz môžeme prakticky vidieť, aké dôležité je poznať tento správny význam. Aby sme si osviežili pamäť, prečítajme si dva zo starozákonných textov:

…siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. (Ex 20:10a)

Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! (Ex 31:14a)

Tu vidíme, že prvý text v nás vyvolá nanajvýš dojem akéhosi sviatku, nariadeného Bohom, a v druhom texte pod pojmom „zachovávať“ rozumieme príkaz strážiť a ochraňovať. Ak si však uvedený text prečítame správne, zrazu je pred nami celkom iný obraz. Zrazu vidíme, že siedmeho dňa odpočíva Boh. Teda sobota znamená odpočatie Boha.

…siedmy deň je však odpočatie JeHoVaHa, tvojho Boha.
Zachovávajte moje odpočatie, nech je oddelené pre vás!

SZ podáva mnoho výrokov, v ktorých Boh JeHoVaH oznamuje, že trvá na tom termíne pravidelného odpočatia, ktorý ustanovil siedmeho stvoriteľského dňa. Je to preto, lebo je BohBoh, ktorý je verný, Boh, ktorý sa nemení:

Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže. (2 Tim 2:13)

Ale aj NZ nám ukazuje veľmi dôležitú udalosť, pri ktorej Boh svoje odpočatie dodržal. Je to Ježišovo vzkriesenie. A práve tu Boh ukázal vernosť svojmu stvoriteľskému dielu, a síce tak, že dodržal odpočatie, ktoré započal pri stvorení. Hoci bolo už dielo dokonané, a teda Boh mohol svojho Syna vzkriesiť ihneď, nechal ho ležať celú sobotu v hrobe, lebo odpočíval. Tu je najvyšší dôkaz Božej vernosti. Tu Boh najvyšším možným sebazaprením prakticky zverejnil svoj postoj voči sobote.

30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.
41 V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal.
42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (J 19:30,40–42)

Mnohí obviňujú dodržiavateľov soboty zo zákonníctva. Ale Boh nie je zákonník a predsa odpočatie dodržal. Svojho Syna vzkriesil až keď pominula sobota:

9 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych… (Mk 16:9a)

Táto časť je však pre nás aj mementom. Ak Boh nechal i svojho Syna v hrobe počas siedmeho dňa a odpočíval, tak bude siedmeho dňa odpočívať aj v budúcnosti. Aj v čase veľkého súženia. A práve preto, aby sme na to nepozabudli, aby sme si to náležite uvedomili, Ježiš na to zvlášť upozornil slovami:

Modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v sobotu.

To preto, lebo aj v tom čase bude v sobotu Boh odpočívať. A tak sa môžeme domnievať, že nebude konať nič v prospech našej záchrany. Tak ako nekonal počas siedmeho dňa, keď jeho Syn ležal v hrobe. Ak sme teraz pochopili, prečo prikázal Ježiš modliť sa, aby sme nemuseli utekať v sobotu, tak sme si určite uvedomili aj Božiu spravodlivosť a lásku. Lebo počas veľkého súženia nebudú zachránení iba tí, ktorí zachránení nechcú byť. Tí, ktorí Ježišove výzvy ignorujú. Asi tak, ako v Noemových časoch

ZHRNUTIE

Kto čítal úvod tejto kapitoly, ten vie, že:

  • Uvedený obsah, pokiaľ sa týka parúznych detailov, sú zatiaľ len naše ľudské, omylné domnienky
  • Naša záchrana nie je založená na tom, či danému textu správne porozumieme, ale na tom, či poslúchneme príkaz nášho Pána!

Inými slovami – záchranu (spasenie) získavajú tí, ktorí poslúchajú príkazy Pána Ježiša Krista. A jeden z týchto príkazov znie: Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu!

NECH VÁS NIKTO NESÚDI PRE SOBOTY – KOL 2:16

Uvedený verš sa používa tak i onak. Rovnako sa ním oháňajú priaznivci soboty ako aj odporcovia soboty. Preto prv, než zaujmeme stanovisko, pozrime si tento verš v kontexte:

1 Chcem, aby ste vedeli, akú starosť mám o vás aj o Laodicejčanov i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, 2 aby sa potešili ich srdcia a aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, 3 v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania. 4 Toto hovorím, aby vás nik nezviedol peknými rečami. 5 Lebo aj keď som telom vzdialený, duchom som s vami a radujem sa, keď vidím váš poriadok a pevnosť vašej viery v Krista. 6 Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite: 7 v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte vo vzdávaní vďaky!

8 Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! 9 Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. 10 V ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti. 11 V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. 12 S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. 13 Aj vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, oživil s ním a odpustil nám všetky hriechy. 14 Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. 15 Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.

16 Nech vás nikto nesúdi pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, 17 lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus. 18 Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní
19 a nedrží sa hlavy, z ktorej celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom.

20 Ak ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: 21Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!“? 22 Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť – sú to ľudské príkazy a náuky. 23 Vyzerá to ako múdrosť v predstieranej nábožnosti, poníženosti a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela. (Kol 2:1–23)

Keď náš verš čítame v kontexte celej kapitoly, je tam toho neúrekom a nevieme sa v prvej chvíli zorientovať – čoho sa napomenutie o sobote týka. Ale keď si prečítame túto kapitolu niekoľkokrát, začnú sa nám ako také stĺpiky vynárať nosné verše tejto kapitoly. Pavel tu dvakrát varuje Kolosenských pred falošnými zvodcami a pritom ukazuje na oporný bod – na Krista. Lebo Kristus zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž.

Keďže „súvis tohto textu sa týka obradných záležitostí, tu spomenuté sobotyceremoniálne soboty židovských výročných sviatkov, ‚ktoré sú tieňom‘ alebo predobrazom, čoho plnosť mala prísť v Kristovi. V liste galatským kresťanom Pavel podobne namietal proti zachovávaniu požiadaviek ceremoniálneho zákona. Napísal:

„Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.“ (Gal 4,10.11)

POKIAĽ IDE O SOBOTU ….

Pavel varuje Kolosenských pred tými, ktorí zákonníckou diktatúrou prikazujú dodržiavanie soboty. Sobota je tu spomenutá v rámci celej sústavy nezmyselných, nefunkčných zákonníckych príkazov. Teda jedná sa o kontakt kresťanov s pôvodnými židovskými dodržiavateľmi zákona, u ktorých vzťah k Bohu bol uväznený príkazmi:

  • MUSÍŠ
  • NESMIEŠ

Aj sobota bola uväznená medzi mantinelmi MUSÍŠ a NESMIEŠ. A zrejme tento vzťah nanucovali aj kresťanom v Kolosách. Pavel pred tým vystríha. Ale aj SZ vystríhal pred takýmto nezmyselným dodržiavaním soboty:

4 Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.
5 Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe? (Am 8:4–5)

13 Pán povedal:
“Pretože sa mi tento ľud svojimi ústami približuje a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom,
14 preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“ (Iz 29:13–14)

Aj Ježiš Kristus vystríhal pred otrockým dodržiavaním zákona a snažil sa slovom i skutkom vysvetliť, že sobota nie je ani MUSÍŠ, ani NESMIEŠ.

I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ (Mk 2:27)

Aj my pred tým vystríhame, lebo sobota je odpočatie Boha. A ten, kto Boha miluje, odpočívať s ním chce!

  • Bez toho, že by sa k tomu nútil,
  • bez toho, že by sa triasol strachom, čo všetko si musí v ten deň odoprieť,
  • bez toho, že by kukal na hodinky, kedy už to všetko skončí, kedy už bude môcť byť zasa sám sebou…

Lebo… Ten, kto Boha miluje, odpočívať s ním chce!

HLBŠÍ ROZBOR

Zo 60 textov Novej zmluvy o sobote je Kol 2,16 jediným miestom, kde je zmienka o sobote v „negatívnom svetle“. Tento text varuje pred zákonníckym zachovávaním „sviatkov, novomesiacov a sobôt„. Slovo „sobota“ je tu v množnom čísle, čo by mohlo odkazovať na 3 Moj 23,11.32, kde sú spomínané ceremoniálne soboty, na rozdiel od soboty týždennej. Je však jasné, že apoštol nemá na mysli sobotu v jej rajskej podobe, ale v prekrútenom židovskom zmysle a s ľudskými ustanoveniami, ktoré sú viazané na astrológiu a uctievanie anjelov.

Tento verš je proti určitému, nie každému dodržiavaniu soboty. Text nehovorí, že sobota bola zrušená, a už vôbec nezakazuje jej zachovávanie, práve tak, ako Pavol nezakazuje ani neruší všetko jedenie a pitie. Pavol varuje pred tými, ktorí „súdia“ (posudzujú, kritizujú, odsudzujú) veriacich kvôli konaniu, jedeniu a dotýkaniu sa vecí, čo všetko sú len …

„ľudské nariadenia a učenia“ a „samovoľné pobožnostkárstvo, sebaponižovanie a trýznenie tela“ (v. 20.21.23).

Kol 2,16 hovorí, že veriaci by nemal dopustiť, aby mu iní diktovali malicherné pravidlá v súvislosti s bohoslužbou a stravovaním. Tento text nie je možné vztiahnuť na štvrté prikázanie, pretože:

  • a) slovo „zákon“ (nomos) sa v liste Koloským nenachádza, (v liste Rímskym sa nachádza viac ako 70-krát, v liste Galatským viac ako 30-krát); nehovorí tu teda o Božom zákoneDesatore;
  • b) slovo „prikázanie“ (entolés) sa v liste Koloským nenachádza v súvislosti so žiadnym starozmluvným prikázaním; nehovorí teda o štvrtom prikázaní;
  • c) hlavný výpad Pavlovej polemiky je proti „filozofii“ a „prázdnemu mudrovaniu“ spojenému s „uctievaním anjelov„, s poviazanosťou „živlami sveta“ a s asketizmom v jedení a pití; nehovorí teda o niečom, čo má Božský pôvod v raji.

Text teda odsudzuje „koloskú heréziu„, nie každé jedenie, pitie a zachovávanie soboty, ale len to, ktoré je spojené s nebiblickými asketickými predpismi, uctievaním anjelov a prekonaným zákonníctvom.

Súvisiace videá a dokumenty