3.časť – Syn človeka „žráč a pijan vína“?
SYN ČLOVEKA „ŽRÁČ A PIJAN VÍNA“
Príklad a učenie Ježiša Krista je normou pre vieru a praktický život kresťana. Ak Kristus, ako mnohí kresťania s dobrým úmyslom veria, premenil vodu na fermentované víno na svadbe v Káne, odporučil ho v podobenstve o nových kožiciach a starom víne, pripustil, že ho požíval vo svojom popise svojho životného štýlu („jedenie a pitie“) a prikázal jeho používanie až do konca času pri ustanovení Večere Pánovej, potom ťažko môže byť niečo podstatne zlé na miernom pití alkoholických nápojov.
Jednoducho povedané, „ak bolo víno dosť dobré pre Ježiša, je dosť dobré aj pre mňa!“ S ohľadom na životne dôležitý význam a ďalekosiahle následky učenia Krista a apoštolov o pití, preskúmame v tejto kapitole niektoré Ježišove príbehy alebo výroky spojené s vínom. Podrobnejšie pojednanie o týchto pasážach sa nachádza v 5. kapitole mojej rovnomennej knihy Víno v Biblii.
SVADBA V KÁNE
Veľa dobre mieniacich kresťanov verí, že „dobré víno“, ktoré Ježiš urobil v Káne (Ján 2:10) bolo „dobré“ pre vysoký obsah alkoholu. Táto viera spočíva na troch hlavných predpokladoch. Po prvé, predpokladá sa, že Židia nevedeli ako chrániť hroznovú šťavu pred fermentáciou; a keďže čas svadby bol práve pred jarným Pesachom (porov. Ján 2:13), čo je šesť mesiacov po zbere hrozna, víno použité v Káne malo dostatočný čas na fermentáciu.
Po druhé, predpokladá sa, že označenie Ježišom premeneného vína starejším ako „dobré víno“ znamená vysokokvalitné alkoholické víno. Po tretie, predpokladá sa, že vyjadrenie „dobre napijú” (Ján 2:10), ktoré vyslovil starejší, naznačuje, že hostia boli opojení, pretože pili fermentované víno. A teda Ježišovo víno muselo byť tiež fermentované. Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú hrajú tieto predpoklady pri určovaní charakteru vína, ktoré vytvoril Kristus, preskúmame krátko každý z nich.
Prvý predpoklad spochybňujú mnohé svedectvá z Rímskeho sveta novozmluvného obdobia, popisujúce rôzne metódy konzervácie hroznovej šťavy. V predchádzajúcej kapitole bolo ukázané, že uchovávanie nefermentovanej hroznovej šťavy bolo v niektorých ohľadoch jednoduchšie, ako uchovávanie fermentovaného vína. Teda možnosť, že na svadbe v Káne bolo dodané nefermentované víno v čase Pesachu je veľmi reálna, pretože takýto nápoj mohol byť uchovaný v nefermentovanom stave celý rok.
„DOBRÉ VÍNO.“
Druhý predpoklad, že víno premenené Ježišom prehlásil starejší za „dobré víno” (Ján 2:10) z dôvodu vysokého obsahu alkoholu, je založený na chuti pijanov dvadsiateho storočia, ktorí definujú kvalitu vína úmerne k jeho alkoholickej sile. Toto však nebola nevyhnutne pravda v Rímskom novozmluvnom svete, kde najlepšie vína boli tie, ktorých alkoholický potenciál bol odstránený varom alebo filtráciou. Napríklad Plínius hovorí, že…
„vína sú najprospešnejšie (utilissimum), keď je celá ich potencia odstránená cedidlom.“
Plutarchos podobne podotýka, že „víno je oveľa príjemnejšie na pitie,“ keď „nerozpaľuje rozum, ani nezamoruje myseľ alebo vášne,“ pretože jeho sila bola odstránená častým filtrovaním. Talmud naznačuje, že pitie za doprovodu hudobných nástrojov pri príležitosti radostných osláv ako je svadba bolo zakázané. Potvrdzujú to neskoršie svedectvá rabínov. Napríklad rabín S. M. Isaac, významný rabín 19. storočia a vydavateľ časopisu The Jewish Messenger píše:
„Židia na svojich oslavách posvätného významu, vrátane svadobnej hostiny, nikdy nepoužívajú akýkoľvek druh fermentovaných nápojov. Pri svojich daroch a liatych obetiach, či už osobných alebo verejných, používajú plody viniča – t.j. čerstvé hrozná, nefermentovanú hroznovú šťavu a hrozienka, ako symbol dobrorečenia. Fermentácia je pre nich vždycky symbolom skazenosti.“
Aj keď názor rabbiho Isaaca nie je celkom presný, pretože židovské zdroje nie sú jednotné v popise druhu vína používaného pri posvätných slávnostiach, predsa naznačuje, že niektorí Židia používali pri svadobných slávnostiach nefermentované víno.
„DOBRE NAPILI.“
Tretí predpoklad, že výraz „dobre napili” (Ján 2:10) naznačuje, že svadobní hostia boli podnapití a teda „dobré víno” pochádzajúce od Krista muselo byť tiež alkoholické, je nepochopením a zneužitím výroku starejšieho svadobnej hostiny a prehliada širší význam tohto slovesa. Tento komentár sa nevzťahoval na túto konkrétnu svadobnú hostinu, ale na všeobecnú prax usporiadateľov takýchto slávností:
„Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie….“ (Ján 2:10, SEVP).
Táto poznámka sa týka skladových zásob usporiadateľov osláv, nie aktuálneho popisu stavu podnapitosti na konkrétnej oslave.
Ďalším dôležitým faktom na uváženie je, že grécke sloveso methusko, preložené ako „dobre napili” (angl. KJV), „napijú” (ROH), „vypijú” (SEP), „upili” (SEVP), znamená „piť hojne“, bez akejkoľvek narážky na opilosť. Herbert Preisker vo svojom článku o tomto slovese v Teologickom slovníku Nového zákona podotýka, že „methuskomai u Jána 2:10 sa používa bez akéhokoľvek etického alebo náboženského posudku, v súvislosti s pravidlom, že horšie víno sa podáva až keď sa hostia už hojne napili. (porov. český Kralický preklad)“
MORÁLNE ASPEKTY
Sloveso methusko u Jána 2:10 bolo použité vo význame presýtenia. Jednoducho poukazuje na veľké množstvo vína všeobecne skonzumovaného na nejakej slávnosti, bez akejkoľvek narážky na opojné účinky. Tí, ktorí chcú trvať na názore, že víno použité na slávnosti bolo alkoholické a že Ježiš tiež dodal alkoholické víno – aj keď lepšej kvality, sú dohnaní k záveru, že Ježiš zaobstaraním dodatočného veľkého množstva alkoholického vína podporil pokračovanie bezuzdného hodovania na svadobnej hostine. Takýto záver poškodzuje morálnu rýdzosť Kristovho charakteru.
Morálna zásadovosť nedovoľuje, aby Kristus mohol zázračne vytvoriť 450 až 680 litrov alkoholického vína pre mužov, ženy a deti zhromaždené na svadobnej hostine v Káne bez toho, aby sa stal morálne zodpovedným za ich opilosť. Biblická a morálna zásadovosť si nutne žiada interpretáciu, že „dobré víno“ vytvorené Kristom bola čerstvá, nefermentovaná hroznová šťava. Toto podporuje samotné prídavné meno použité na jeho opis, konkrétne kalos, ktoré označuje niečo morálne výborné namiesto výrazu agathos, čo znamená jednoducho dobré.
NOVÉ VÍNO V NOVÝCH KOŽICIACH
Kristov výrok, že „nové víno treba vliať do nových kožíc” (Lukáš 5:38; Matúš 9:17; Marek 2:22) niektorí zástancovia mierneho užívania vína vnímajú ako náznak, že Ježiš odporúčal mierne užívanie alkoholického vína. Tento názor spočíva na predpoklade, že fráza „nové víno” označuje víno čerstvo vytlačené, ale už v stave aktívnej fermentácie. Také víno, ako sa tvrdí, sa môže vliať len do nových kožíc, pretože staré kožice by pod tlakom praskli.
FERMENTUJÚCE NOVÉ VÍNO?
Táto populárna interpretácia je veľmi imaginárna, ale nereálna. Každý, kto pozná tlak vznikajúci pri plynotvornej fermentácii vie, že žiadna nádoba, či už kožená, alebo sklenená nevydrží tlak vznikajúci pri fermentácii nového vína. Ako podotýka Alexander B. Bruce,
„Ježiš vôbec nemyslel na fermentované, alkoholické víno, ale na „mušt” – nealkoholický nápoj, ktorý mohol byť bezpečne uchovaný v nových kožených nádobách, no nie v starých kožiciach, v ktorých predtým bolo bežné víno, pretože albumín usadený na koži by spustil fermentáciu a vznik plynu s obrovským tlakom.“
Jediné „nové víno” ktoré mohlo byť bezpečne uskladnené v nových kožiciach bol nefermentovaný mušt po prefiltrovaní alebo prevarení. Columella, renomovaný rímsky odborník na poľnohospodárstvo, ktorý bol súčasníkom apoštolov dosvedčuje, že „nové nádoby na víno” sa používali na uchovávanie čerstvého nefermentovaného muštu:
„aby mušt ostal vždy sladký, ako keby bol čerstvý, treba dodržiavať nasledovné: Predtým, než sa hroznové šupky dajú pod lis, vyberte zo suda čo najčerstvejší mušt a dajte ho do nových vínnych nádob [amphoram novam], potom ich namažte živicou a starostlivo ich uzavrite, aby sa dovnútra nedostala žiadna voda.“
SYMBOLICKÝ VÝZNAM
Táto interpretácia je ďalej potvrdená symbolickým významom Kristových slov. Obraz nového vína v nových kožiciach je podobenstvom na obnovu (reformáciu). Ako výstižne vysvetľuje Ernest Gordon,
„staré kožice so svojimi alkoholickými usadeninami predstavujú skazenú povahu farizejov. Nové víno evanjelia sa do nich nemohlo vliať. Skvasili by ho. ‘Neprišiel som volať [samo]spravodlivých, ale [kajúcich] hriešnikov ku pokániu.’ Takí sa pri svojom obrátení stávajú novými nádobami, schopnými udržať nové víno bez toho, aby ho pokazili (Marek 2:15–17, 22). Teda prirovnaním alkoholického vína k zvrhlému farizeizmu dal Kristus jasne najavo, aký bol jeho názor na alkoholické víno.“
„Je dobré si všimnúť,“ pokračuje Ernest Gordon,
„ako v tejto príležitostnej ilustrácii [Kristus] stotožňuje víno s nefermentovaným vínom. Fermentovanému vínu sa tu nedostáva uznanie. Mohlo by sa uskladniť v akejkoľvek kožici, stále bude zlé a skazené. Ale nové víno je ako nové plátno, ktoré je príliš dobré na to, aby sa použilo na zaplá-tanie starých handier. Je to vec čistá a prospešná (zdravá), vyžadujúca čistú nádobu. Prirodzený spôsob, akým je táto ilustrácia použitá poukazuje minimálne na všeobecné, faktické chápanie medzi jeho židovskými poslucháčmi, že skutočný plod viniča, dobré víno, bolo nefermentované.“
JE STARÉ VÍNO LEPŠIE?
V evanjeliu Lukáša po Kristovom rozprávaní o novom víne v nových kožiciach nasleduje podobný, predsa však odlišný výrok:
„A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dobré!“ (Lukáš 5:39).
Aj keď sa tento výrok nenachádza v ostatných evanjeliách, tvorí neoddeliteľnú súčasť príbehu. Zástancovia mierneho pitia vína prikladajú tomuto výroku fundamentálnu dôležitosť, pretože obsahuje, z ich pohľadu, Kristovu vyslovenú pochvalu alkoholického vína. Kenneth L. Gentry, napríklad, hovorí o „takmer univerzálnej prevahe ľudí preferujúcich staré (fermentované) víno pred novým (zatiaľ nefermentovaným, alebo nefermentovaným).“ Podľa neho…
„sám Pán sa odvoláva na toto hodnotenie medzi ľuďmi u Lukáša 5:39: ‘A nikto, kto pije staré, nechce nové, lebo povie: Staré je dosť dobré!’“
VÝZNAM „NOVÉHO VÍNA.“
Význam výrazu „nové víno“ v tejto stati sa nedá určiť jeho všeobecným použitím v Písme, pretože v Septuaginte (grécky preklad Starého zákona) sa fráza oinos neos – „nové víno“ používa ako na označenie fermentovaného vína, napr. u Jóba 32:19, tak aj na označenie nefermentovanej hroznovej šťavy, ako u Izaiáša 49:26. Na tomto druhom mieste sa tak prekladá hebrejské slovo asis, ktoré označuje nefermentovanú hroznovú šťavu.
V rozoberanej pasáži je legitímne usudzovať, že výraz „nové víno“ má rovnaký význam v celej pasáži, pretože sa používa viackrát za sebou bez náznaku zmeny významu. Metafory v oboch výrokoch sú použité bez zámeny alebo protirečenia. To znamená, že ak „nové víno“ vo verši 38 je, ako už bolo ukázané, nefermentovaná hroznová šťava, rovnaký význam musí mať aj „nové víno“ vo verši 39.
VÝZNAM „STARÉHO VÍNA.“
Predtým, než budeme diskutovať o tom, či Kristus vyjadril alebo nevyjadril lepšie kvalitatívne hodnotenie „starého vína“ pred „novým vínom“, je potrebné určiť, či spomínané „staré víno“ bolo fermentované alebo nefermentované. Z hľadiska kvality, vek „zlepšuje“ chuť nielen fermentovaného vína, ale aj nefermentovanej hroznovej šťavy. Aj keď v hroznovej šťave nenastávajú žiadne chemické zmeny, získava pri uskladnení lahodnejšiu chuť, keď sa drobné a jemné čiastočky oddeľujú od albumínovej hmoty a iných usadenín.
Teda „staré víno“ označované ako dobré, by sa mohlo vzťahovať na konzervovanú hroznovú šťavu vyzretú (zušľachtenú) vekom. Kontext však skôr podporuje význam fermentovaného vína, pretože Kristus používa metaforu „starého vína“ na označenie starých foriem náboženstva a „nového vína“ na označenie novej formy náboženského života, ktorú Kristus učil a založil. V tomto kontexte fermentované staré víno lepšie predstavuje skazené formy starého farizejského náboženstva.
JE „STARÉ VÍNO“ LEPŠIE?
V zmysle týchto záverov ostáva určiť, či Kristus svojim výrokom vyjadruje hodnotový posudok uprednostňujúci „staré [fermentované] víno“ pred „novým vínom“. Pozorné čítanie textu naznačuje, že ten, kto hovorí „staré je dobré“ nie je Kristus, ale niekto, kto pije „staré víno“. Inými slovami, Kristus nevyslovuje svoj vlastný názor, ale názor tých, ktorí si osvojili chuť starého vína. Jednoducho hovorí, že každý, kto si osvojil chuť starého vína, sa nezaujíma o nové. Poznáme takéto prípady.
Pitie alkoholických nápojov vyvoláva túžbu po ďalších povzbudzujúcich prostriedkoch a nie po nealkoholických šťavách. Kristov výrok nepredstavuje jeho hodnotenie predností starého, fermentovaného vína. Tento argument zdôrazňujú viacerí komentátori. Vo svojom Commentary on the Gospel of Luke, Norval Geldenhuys hovorí:
„To, o čo ide v tomto spore nemá nič spoločné s porovnávacími prednosťami starého a nového vína, ale týka sa záľuby v starom víne v prípade tých, ktorí sú navyknutí ho piť.“ R. C. H. Lenski konštatuje tú istú pravdu najvýstižnejšie: „nie je to Ježiš, ktorý nazýva staré víno ‘dosť dobrým’, ale ten, čo ho pije. Mnohé staré vína sú rozhodne zlé, pretože neboli správne pripravené; vek vína je jedna vec a kvalita vína rastúca s vekom je celkom iná vec.“
KONTEKST „STARÉHO VÍNA.“
Názor, že staré, fermentované víno je lepšie než nové víno by nebolo pravdivé dokonca ani vtedy, keby tomu veril každý človek na zemi. A v pasáži, o ktorej uvažujeme je to popreté kontextom, v ktorom sa to odohráva a celým účelom ilustrácie. V bezprostrednom kontexte Ježiš používa rovnaké slovo (palaios) na označenie starého odevu, ktorý určite nepovažuje za lepší než nový odev. Konštatovanie o „starom víne“ na pohľad popiera predchádzajúci výrok o „starom odeve“, ale protirečenie zmizne keď pochopíme účel podobenstva.
Cieľom podobenstva nie je chváliť kvalitu starého vína, ale varovať pred precenením starých foriem zbožnosti prezentovaných farizejmi. Taká zbožnosť pozostávala, ako naznačuje verš 33, z plnenia takých vonkajších asketických praktík, ako časté postenie a verejné modlitby. Na potvrdenie faktu, že Jeho učeníci sa nepridŕžali takýchto vonkajších foriem zbožnosti, použil Kristus štyri podobenstvá: svadobní hostia sa nepostia v prítomnosti ženícha (v.34–35); nové plátno sa nepoužíva na zaplátanie starého odevu (v.36); nové víno sa nedáva do starých kožíc (v.37–38); nové víno neobľubujú tí, ktorí pijú staré (v.39).
Spoločným cieľom všetkých štyroch ilustrácií je pomôcť ľuďom navyknutým na staré formy náboženstva, ktorí nepoznajú novú formu náboženského života predstaveného Kristom, poznať, že staré sa zdá dobré len dovtedy, kým si nezvykneme na nové, ktoré je samo osebe lepšie. V tomto kontexte sa staré fermentované víno zdá dobrým len tým, ktorí nepoznajú lepšie nové víno.
BOL JEŽIŠ ŽRÁČ A PIJAN?
Pred viac ako 19 storočiami bol Ježiš obvinený, že je „žráč a pijan“ pretože prišiel „jediac a pijúc“ (Lukáš 7:33–34; Matúš 11:19). Zástancovia mierneho pitia nachádzajú v Ježišovom vlastnom opise svojho životného štýlu, vyjadrenom slovami „jediac a pijúc“ (Matúš 11:19; Lukáš 7:34), neklamný dôkaz o tom, že otvorene pripúšťal, že užíval alkoholické víno. Navyše sa argumentuje, že Ježiš musel piť alkoholické víno, pretože jeho kritici ho obviňujú z toho, že je „pijan.“
SPOLEČENSKÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Táto interpretácia ignoruje niekoľko dôležitých faktov. Fráza „jediac a pijúc“ je použitá idiomaticky (osobite) na opísanie rozdielu medzi spoločenským životným štýlom Ježiša a Jána Krstiteľa. Ján prišiel „nejediac chleba ani nepijúc vína“ (Lukáš 7:33), teda že žil štýlom úplnej spoločenskej izolácie, kým Kristus prišiel „jediac a pijúc“, teda žil životom voľného spoločenského združovania.
ŽIADNA ZMIENKA O VÍNE
Významný, často prehliadaný fakt je, že Ježiš pri opise svojho životného štýlu nespomínal „víno.“ Kým o Jánovi Krstiteľovi Ježiš povedal, že prišiel „nejediac chleba ani nepijúc vína,“ o sebe jednoducho povedal: „Prišiel Syn človeka jediac a pijúc.“ Ak by Ježiš chcel oznámiť, že on na rozdiel od Jána Krstiteľa bol pijan vína, mohol kvôli dôrazu a jasnosti zopakovať slovo „víno.“ Tým, že odmietol špecifikovať aký druh jedla alebo nápoja konzumoval, si mohol Kristus želať odňať svojim kritikom akýkoľvek dôvod na ich obvinenia z pažravosti a opilstva.
Vypustenie slov „chlieb“ a „víno“ v druhom výroku (Matúš ich vypúšťa v oboch výrokoch) mohlo byť zamýšľané kvôli odhaleniu nezmyselnosti obvinenia. Inými slovami, Ježiš akoby hovoril:
„Moji kritici ma vinia, že som žráč a pijan len preto, že nejem sám, ale často v prítomnosti iných ľudí. Jem v spoločnosti. Ale moji kritici v skutočnosti ani nevedia, čo jem.“
Dokonca aj za predpokladu, že Ježišovi kritici ho skutočne videli niečo piť, pohotovo by ho obvinili z pijanstva, aj keby by ho videli piť hroznovú šťavu alebo vodu. Na Letnice kritici obvinili apoštolov z toho, že sa opili z hroznovej šťavy (gleukos – Skutky apoštolov 2:13). To ukazuje, že čokoľvek už Ježiš pil, jeho bezohľadní kritici by ho ohovorili ako pijana.
NEISTÉ OBVINENIA KRITIKOV
Usudzovať, že Ježiš musel piť víno len preto, lebo ho za „pijana“ označili jeho kritici, by znamenalo akceptovať slová Kristových nepriateľov ako pravdu. Pri dvoch ďalších príležitostiach kritici obvinili Ježiša, že „má démona“ (Ján 7:20; 8:48). Ak by sme uverili, že Kristus musel piť alkoholické víno, pretože jeho kritici ho obvinili z pijanstva, potom by sme museli tiež veriť, že mal zlého ducha, pretože jeho kritici ho obvinili, že má démona. Absurdnosť takejto argumentácie ukazuje, že obvinenia kritikov nie sú bezpečným základom na definovanie biblických právd.
Ježiš odpovedal na neopodstatnené obvinenie svojich kritikov slovami: „ospravedlnená je múdrosť od všetkých svojich detí“ (Lukáš 7:35). Dôkazová sila tohto textu je rozdelená medzi „deti“ a „skutky,“ ale význam tohto zakódovaného výroku ostáva rovnaký, teda, že múdrosť sa má posudzovať podľa svojich výsledkov. Múdrosť Božia sa potvrdzuje skutkami dobroty, ktoré plodí. Teda usudzovať na základe klebiet Ježišových kritikov, že pil víno, ukazuje na úplnú neprítomnosť múdrosti. Výsledky jeho života plného sebazaprenia hovoria samé za seba.
VÍNO PRI VEČERI PÁNOVEJ
Fundamentálna dôležitosť sa prikladá „vínu“ pri poslednej večeri, pretože Kristus ho nielen sám užil, ale ho dokonca prikázal používať až do konca času ako pamiatku na svoju vykupujúcu krv (Matúš 26:28–29; Marek 14:24–25). Široké kruhy ľudí veria, že víno pri poslednej večeri bolo alkoholické z dvoch dôvodov:
- (1) fráza „plod viniča“ je obrazné vyjadrenie, ktoré sa používalo ako funkčný ekvivalent fermentovaného vína a
- (2) Židia pri Pesachu údajne užívali len fermentované víno. Túto domnienku spochybňuje niekoľko dôležitých okolností (úvah).
„PLOD VINIČA.“
Jazyk poslednej večere je veľavravný. Vo všetkých synoptických evanjeliách Ježiš nazýva obsah pohára „plod viniča“ (Matúš 26:29; Marek 14:25; Lukáš 22:18). Podstatné meno „plod“ (gennema) označuje plodinu v prírodnom stave, tak ako bola pozberaná. Fermentované víno nie je prirodzený „plod viniča“, ale neprirodzený výsledok fermentácie a kazenia.
Židovský historik Josephus, ktorý bol súčasníkom apoštolov, jasne nazýva tri strapce hrozna čerstvo vytlačené faraónovým pohárnikom do pohára ako „plod viniča“. To nesporne potvrdzuje, že fráza sa používala na označenie čerstvej nefermentovanej hroznovej šťavy.
PITE Z NEHO „VŠETCI.“
Ak by obsahom pohára bolo alkoholické víno, Kristus by sotva mohol povedať: „Pite z neho všetci!“ (Matúš 26:27; porov. Marek 14:23; Lukáš 22:17), obzvlášť s ohľadom na fakt, že typický Pesachový pohár vína neobsahoval len glg, ale 3–4 dl. Kristus by ťažko mohol prikázať „všetkým“ svojim nasledovníkom, aby z neho pili, ak by obsahoval alkoholické víno. Sú ľudia, pre ktorých je alkohol v akejkoľvek forme veľmi škodlivý.
Mladí ľudia, ktorí majú účasť pri Pánovom stole, by sa určite nemali dotýkať vína. Sú aj takí, v ktorých obyčajná chuť alebo zápach alkoholu vzbudzuje spiacu alebo už zdolanú túžbu po alkohole. Mohol by Kristus, ktorý nás učil modliť sa: „neuvoď nás do pokušenia,“ urobiť zo svojho pamätného stola pre niektorých miesto neodolateľného pokušenia a pre všetkých miesto nebezpečenstva? Víno Večere Pánovej by sa nikdy nemohlo užívať hojne a slávnostne, ak by bolo alkoholické a opojné.
ZÁKON FERMENTÁCIE
Ďalšiu podporu nefermentovaného vína pri prijímaní poskytuje Mojžišov zákon, ktorý vyžadoval vylúčenie všetkých fermentovaných potravín počas Pesachu (Exodus 12:15; 13:6,7). Ježiš chápal význam litery a ducha Mojžišovho zákona ohľadom „nekvasených vecí,“ ako naznačuje v svojom varovaní pred „kvasom farizeov a sadúceov“ (Matúš 16:6). „Kvas“ znamená pre Krista, ako učeníci neskôr pochopili, skazený charakter a učenie (Matúš 16:12).
Konzistencia a krása symbolu krvi nemôže byť vhodne predstavená fermentovaným vínom, ktoré v Písme symbolizuje ľudskú skazenosť a Božie rozhorčenie. Nevieme si predstaviť Krista skláňajúceho sa k požehnaniu vo vďačnej modlitbe nad kalichom obsahujúcim alkoholické víno, pred ktorým nás Písmo varuje, aby sme sa naň nepozerali (Príslovie 23:31)
. Kalich, ktorý opája, je kalichom kliatby, a nie „kalichom dobrorečenia“ (1. Korinťanom 10:16); je „kalich démonov“ a nie „kalich Pánov“ (1. Korinťanom 10:21); je kalichom, ktorý nemôže vhodne symbolizovať neporušiteľnú a „drahocennú krv Kristovu“ (1. Petrova 1:18–19). To nám dáva dôvod veriť, že kalich, ktorý on „požehnal“ a dal svojim učeníkom, neobsahoval nič „kvasené“ – Písmom zakázané.
HISTORICKÉ SVEDECTVÁ
Židovské a kresťanské historické svedectvá podporujú užívanie nefermentovaného vína pri Pesachu/Večeri Pánovej. Louis Ginzberg (1873–1941), významný odborník na Talmud, ktorý bol takmer štyridsať rokov vedúcim Katedry Talmudských a Rabínskych štúdií na Židovskom teologickom seminári v Amerike, podáva snáď najvyčerpávajúcejšiu analýzu referencií Talmudu týkajúcich sa užívania vína v židovských náboženských obradoch. Svoj prieskum ukončuje slovami:
„Takto máme dokázané na základe hlavných pasáží ako Babylonského, tak aj Jeruzalemského Talmudu, že nefermentované víno sa smelo užívať lekatehillah [dobrovoľne] ku Kidduš [zasvätenie sviatku pomocou čaše vína] a k ďalším náboženským obradom mimo chrámu.“
Ginzbergov záver potvrdzuje aj Židovská encyklopédia. V komentári deja poslednej večere sa píše: „Podľa synoptických evanjelií by sa zdalo, že v štvrtok večer posledného týždňa svojho života Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do Jeruzalema, aby s nimi jedol pokrm Pesachu v svätom meste. Ak je to tak, oblátka a víno omše resp. večere Pánovej, ktoré ustanovil ako pamiatku, by bol nekvasený chlieb a nefermentované víno, ako pri slávnostnej veľkonočnej večeri.“
Zvyk používať nefermentované víno pri Pesachu prežil počas dlhých storočí nielen u Židov, ale aj u niektorých kresťanských skupín a cirkví. Napríklad apokryfné Skutky a Umučenie Sv. Matúša apoštola rozširované v treťom storočí, uvádzajú, že nebeský hlas prikázal miestnemu biskupovi Platovi:
„Čítaj evanjelium a prines ako obetný dar svätý chlieb; vytlač tri strapce z viniča do pohára, maj so mnou spoločenstvo, ako nám ukázal Kristus Pán, keď vstal z mŕtvych na tretí deň.“
To je jasné svedectvo o používaní čerstvo vytlačenej hroznovej šťavy pri slávení Večere Pánovej. Prax vytláčania uchovaného hrozna priamo do kalicha prijímania dosvedčujú koncily, pápeži a teológovia, vrátane Tomáša Akvinského (1225–1274 n.l.). Používanie nefermentovaného vína je dobre zdokumentované najmä vo východných cirkvách ako je Etiópska cirkev, Nestoriánska cirkev západnej Ázie, alebo ako sú Kresťania sv. Tomáša v Indii, Koptské kláštory v Egypte, a Kresťania sv. Jána v Perzii. Každá z nich slávila Večeru Pánovu s nefermentovaným vínom vyrobeným buď z čerstvého alebo sušeného hrozna.
ZHRNUTIE
Vo svetle predchádzajúcich úvah môžeme skonštatovať, že „plod viniča,“ ktorý Kristus prikázal používať na pamiatku svojej vykupujúcej krvi, nebolo fermentované víno, ktoré v Písme predstavuje ľudskú skazenosť a Božie rozhorčenie, ale nefermentovaná a čistá hroznová šťava, výstižný symbol Kristovej nepoškvrnenej krvi preliatej na odpustenie našich hriechov.
Tvrdenie, že Kristus používal a schvaľoval používanie alkoholických nápojov sa zakladá na nepodložených domnienkach, ktorým chýba textová, kontextová a historická podpora. Dôkazy, ktoré sme podali, svedčia, že Kristus sa zdržiaval všetkých omamných látok a svojim nasledovníkom nedal žiadny súhlas na ich užívanie.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)