2.časť – Víno v biblickej perspektíve
VÍNO V BIBLICKEJ PERSPEKTÍVE
Na prvý pohľad sa zdá, že Biblia sa vyjadruje o víne protirečivým spôsobom. Na jednej strane bezvýhradne odsudzuje užívanie vína (Leviticus 10:8–11; Sudcov 13:3,4; Príslovie 31:4,5; 23:31; 20:1; Habakuk 2:5; 1. Timotejovi 3:2,3) a na druhej strane víno z celého srdca schvaľuje ako Božie požehnanie pre potešenie ľudí (Genesis 27:28; 49:10–12; Žalm 104:14,15; Izaiáš 55:1; Ámos 9:13; Ján 2:10,11).
Riešenie tohto zdanlivého rozporu, ako už bolo uvedené, nespočíva v kvantite, ale v kvalite požívaného vína. Na overenie oprávnenosti nášho stanoviska sme v predchádzajúcej kapitole skúmali historické používanie štyroch súvisiacich výrazov: anglického wine, latinského vinum, gréckeho oinos a hebrejského jajin. Skúmanie ukázalo udivujúcu konzistenciu v historickom používaní týchto súvisiacich výrazov, z ktorých každý sa používal na označenie šťavy z hrozna, či už fermentovanej alebo nefermentovanej.
Táto kapitola je postavená na záveroch získaných zo skúmania dôvodov biblického schvaľovania alebo odmietania vína. Toto skúmanie má slúžiť na ďalšie objasnenie rozdielov, ktoré Biblia robí medzi fermentovaným a nefermentovaným vínom. Metóda, ktorej sa budeme držať pri určovaní toho, ktoré „víno“ sa schvaľuje a ktoré neschvaľuje, bude založená na skúmaní kontextu každej zmienky. Iba ak kontext jasne naznačí, že spomínaný nápoj označuje nefermentovanú hroznovú šťavu, budeme akceptovať výraz „hroznová šťava“ ako legitímny význam hebrejských alebo gréckych slov použitých pre „víno“.
Kľúčový význam vinice.
Vinica s jej plodinami hroznom a vínom bola v biblickej ekonómii a teológii životne dôležitá. Na zistenie tohto faktu postačuje pohľad do konkordancie. Slovo „vinica“ sa v Starom zákone vyskytuje 94-krát a v Novom zákone 23-krát. Slovo „víno“ v Starom zákone 54-krát a v Novom zákone 9-krát. Slovo „hrozno“ v Starom zákone 18-krát a v Novom zákone 3-krát. Výraz „víno – jajin“ v Starom zákone 141-krát a „oinos“ v Novom zákone 30-krát.
Samotné množstvo týchto odkazov naznačuje obrovskú dôležitosť vínnej révy a najmä jej produktu, vína, ktoré sa objavuje omnoho častejšie než slová „vinica“, „vinič“ alebo „hrozno“. Vinica so svojím vínom stelesňuje materiálne a duchovné požehnania, ktorými Boh obdarúva svoj poslušný ľud.
„VÍNO“ AKO SYMBOL BOŽIEHO POŽEHNANIA
Raný príklad používania „vína“ ako symbolu Božieho požehnania a prosperity sa nachádza v Genesis 27:28, kde Izák žehná Jakoba hovoriac:
„Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hojnosť obilia a vína [tiroš].“
V tomto patriarchálnom požehnaní je materiálna prosperita („tuk zeme“) definovaná ako „hojnosť obilia a vína“. Slová „obilie“ a „víno“, v hebrejčine „dagan“ a „tiroš“, nemajú opisovať konečný produkt, teda chlieb a víno, ale konkrétny vzrast na poli z obilia a hrozna.
Jeden z najjasnejších opisov „vína“ ako symbolu duchovného požehnania sa nachádza u Izaiáša 65:8:
„Takto hovorí Hospodin: Ako keď sa nájde šťava [tiroš] v strapci hrozna, a niekto povie: Nekaz ho, lebo je v ňom požehnanie, tak učiním pre svojich služobníkov, že nezkazím všetkého.“
V tomto texte sú pozoruhodné dve veci. Po prvé, „víno“ (tiroš) v strapci je nepochybne nefermentovaná šťava z hrozna. Po druhé, nefermentovaná hroznová šťava, práve kvôli svojej povahe, má „v sebe požehnanie“. Podľa všetkého, toto požehnanie je doslovné i obrazné. Doslovne vzaté – je to požehnanie zo zdravej výživy; obrazne – predstavuje Božie požehnanie blahobytu. V týchto prípadoch sa biblický súhlas jasne týka nefermentovanej hroznovej šťavy a nie fermentovaného vína.
Božie požehnanie z hroznovej šťavy bolo vo svojej povahe podmienené. Tento fakt vysvetľoval Mojžiš Izraelcom, keď povedal:
„A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, raný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu [tiroš] i svoj olej.“ (Deuteronomium 11:13,14, porov. 7:9–13.)
V tejto stati je zrejmé, že „víno“ (tiroš) je buď hrozno, alebo čerstvá hroznová šťava, pretože sa zbiera spolu s obilím a olejom. Požehnanie týchto plodín nebolo samozrejmé. Každá generácia bola vyzývaná k poslušnosti, aby mohla prijať od Boha bohatú úrodu obilia, hroznovej šťavy a oleja.
„VÍNO“ AKO SYMBOL MESIÁŠSKYCH POŽEHNANÍ
Ako symbol Božích požehnaní môže nefermentované víno vhodne predstavovať požehnania mesiášskeho obdobia. Ámos napríklad popisuje plodnosť mesiášskeho obdobia takto:
„Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že oráč bude stíhať ženca a ten, kto šliape hrozná, rozsievača semena, vrchy budú kvapkať sladkým vínom [asis], a všetky brehy sa budú rozplývať hojnosťou. A dovediem späť zajatých svojho ľudu Izraela, a vystavia spustlé mestá a budú bývať v nich, budú sadiť vinice a budú piť ich víno [jajin], narobia záhrad a budú jesť ich ovocie.“ (Ámos 9:13,14)
V tejto pasáži je úrodnosť a hojnosť mesiášskeho obdobia predstavená obrazmi z poľnohospodárskych prác nasledujúcich v rýchlom slede po sebe, bez vyčerpania zeme. V tomto kontexte je „víno“ spomínané dvakrát.
Prvá zmienka hovorí o vrchoch, ktoré budú kvapkať „sladkým vínom“ (asis). Keďže vinič bol často pestovaný na svahoch, prorok tu predstavuje plodnosť viniča expresívnymi obrazmi vrchov zosielajúcich v prúdoch lahodnú šťavu obsiahnutú v praskajúcich hroznách. Je zrejmé, že „sladké víno“ (asis) je tu sladká hroznová šťava kvapkajúca z dozretého hrozna.
Druhá zmienka hovorí o sadení „viníc“ a pití „ich vína“ (jajin). Keďže táto fráza je spojená s vetou „narobia záhrad a budú jesť ich ovocie“, „víno“ tu podľa všetkého znamená prirodzený plod vinice, hroznovú šťavu, rovnako ako „ovocie“ je prirodzeným plodom záhrad. Teda v oboch zmienkách sa Boží súhlas a požehnanie „vína“ týka nekvasenej hroznovej šťavy.
„VÍNO“ AKO SYMBOL BOŽEJ MILOSTI
Ako symbol budúceho mesiášskeho obdobia by nekvasené víno mohlo tiež účinne predstavovať Božiu bezplatnú ponuku zachraňujúcej milosti pre jeho ľud. Tento význam nachádzame u Izaiáša 55:1, kde Boh hovorí:
„Hoj, všetci žízniví, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte zbožie a jedzte! Poďte, kupujte bez peňazí a bez platu, víno [jajin] a mlieko!“
Božia bezplatná ponuka milosti je tu prirovnaná k bezplatnému prijímaniu troch prírodných produktov: vody, vína a mlieka. Je ťažko uveriteľné, že by „víno“ (jajin) v tomto kontexte označovalo fermentované, alkoholické víno. Fakt, že „víno“ (jajin) sa spomína spolu s mliekom – prirodzenou výživnou stravou, naznačuje, že „víno“ sa vzťahuje na výživnú a prospešnú hroznovú šťavu.
„VÍNO“ AKO PROSPEŠNÝ NÁPOJ
„Víno“ ako nekvasená hroznová šťava je v Písme schválené tiež preto, že predstavuje prospešný a potešujúci nápoj. Táto myšlienka je vyjadrená v Žalme 104:14–15:
„Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme. A víno (jajin) obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.“
V tejto piesni vďačnosti žalmista vymenúva Božie štedré dary pre potreby jeho stvorenstva. Zmieňuje sa o tráve rastúcej pre dobytok a rastlinách poskytujúcich potravu človeku. Z toho istého zdroja je „víno“, šťava z hrozna, ktorá obveseľuje srdce svojou veselosťou. „Víno“ (jajin) sa tu vzťahuje na hroznovú šťavu, ktorej sa v Žalme 4:8 pripisuje schopnosť potešiť srdce:
„A dáš do môjho srdca väčšiu radosť, ako majú oni vtedy, keď sa im urodí hojnosť zbožia, a keď natlačia množstvo vína [tiroš].“ (Porov. Sudcov 9:13.)
Slovo, ktoré je tu preložené ako „víno“, je tiroš. Ide o termín, ktorý je v mnohých pasážach používaný výslovne na označenie hroznovej šťavy. To, čo chce žalmista v tejto stati vyjadriť, je, že kým bezbožný odvodzuje svoju najväčšiu radosť z hojnosti obilia a hroznovej šťavy, veriaci zažíva ešte väčšiu radosť, ak môže prijímať svetlo Božej tváre.
Pravda vyjadrená v tomto texte sa líši od pravdy zo Žalmu 104:14–15, no napriek tomu dokazuje, že obilie a hroznová šťava boli bežne považované za zdroj radosti. To nám dáva dôvod veriť, že „víno“ (jajin) zo Žalmu 104:15 je rovnaké ako nekvasené víno (tiroš=hroznová šťava) zo Žalmu 4:8, pretože obe pasáže sa týkajú hroznového nápoja, ktorý obveseľuje ľudské srdcia.
„VÍNO“ AKO DESIATOK ALEBO OBETNÝ DAR
Hroznová šťava, ako Boží blahodarný dar ľudstvu, by sa mohla vhodne použiť na vyjadrenie vďačnosti Zdroju tohto pôžitku, samotnému Bohu. Teda nie je prekvapujúce, že Boh v Starom zákone vyzýva svoj ľud k prejaveniu vďačnosti za jeho dary tak, že mu vrátia časť výnosu pôdy – ako obilie, víno a olej – ako desiatok alebo obetný dar. Tie mali slúžiť ako obživa pre kňazov a Levitov. V Numeri 18:12 sa výslovne uvádza:
„Všetko najlepšie z oleja a všetko najlepšie z vínnej šťavy [tiroš] a z obilia, ich prvotinu, ktorú dajú Hospodinovi, to všetko som dal tebe.“
Tu sa „víno“ (tiroš) opäť spomína spolu s olejom a obilím, pretože tieto tri produkty boli považované za najhodnotnejšie prirodzené produkty zeme.
Viacero dôvodov poukazuje na to, že „víno“ (tiroš) v tomto kontexte označuje nefermentovanú hroznovú šťavu. Po prvé, trojica „olej, víno a obilie“ logicky označuje žatvu (zber) týchto produktov. Po druhé, verš 13 jasne hovorí:
„ich prvotinu, ktorú dajú Hospodinovi, …som dal tebe [kňazom].“
Tento výrok objasňuje, že olej, víno a obilie sú súčasťou prvej úrody zeme (prvotiny). Po tretie, verš 27 jasne vysvetľuje:
„A vaša obeť pozdvihnutia sa vám bude počítať ako obilie z humna a jako náplň z [vínneho] preša.“ (Numeri 18:27).
Z tohto textu je nadmieru jasné, že to „najlepšie z vínnej šťavy“ prinášané ako desiatok do svätostánku bola čerstvá šťava z vínneho lisu. Tento záver podporuje aj výrok Rabbiho Joseho z Talmudu, ktorý učil:
„každý môže priniesť do svätostánku akékoľvek ovocie ako prejav vďačnosti, aldiv nesmie priniesť opojný nápoj.“
JEDENIE DESIATKU PRED HOSPODINOM
Desiatky a obetné dary sa mali prinášať do svätostánku a časť z nich mal jesť ľud pred Hospodinom:
„A budeš jesť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí nato, aby tam prebývalo jeho meno, desiatok svojho obilia, svojho vína [tiroš], svojho oleja a prvorodeného svojho dobytka a svojho drobného stáda, aby si sa naučil báť sa Hospodina, svojho Boha, po všetky dni.“ (Deuteronomium 14:23; porov. 12:17,18.)
Tu sa trojica opakuje a „víno“ (tiroš) opäť stojí na druhom mieste. Na základe významu slova tiroš („hroznová šťava“) vysvetleného predtým, je evidentné, že to, čo bolo konzumované pred Hospodinom, nebolo alkoholické víno, ale nekvasená hroznová šťava. Avšak zdá sa, že tento záver popiera Deuteronomium 14:26, kde sa hovorí o pití „vína alebo iného nápoja silného“ pred Hospodinom.
Vyššie uvedené zmienky jasne demonštrujú, že Boh chcel, aby jeho ľud prejavil vďačnosť za jeho dar uspokojujúcej hroznovej šťavy navrátením časti z nej do svätostánku, aby bola na úžitok kňazom a Levitom, ktorí z titulu svojho úradu boli vylúčení z aktívnej účasti na zbere úrody obilia, hroznovej šťavy a oleja.
„VÍNO“ AKO LIATA OBEŤ
Niekoľko starozákonných textov hovorí o liatej obeti „vína“ (jajin), ktorá bola súčasťou zápalnej obete alebo obilného obetného daru (Exodus 29:40; Leviticus 23:13; Numeri 15:5,7,10; 28:14; 1. Paralipomenon 9:29; Hozeáš 9:4; 14:7; Deuteronomium 32:38). Podiel vína v týchto obetných daroch bol určený druhom zvieraťa, ktoré bolo pri tom obetované v zápalnej obeti. Liata obeť bola vylievaná na horiacu obeť, ktorá mala byť strávená ohňom ako sladká (upokojujúca) vôňa pre Hospodina (Exodus 29:40,41; Numeri 15:10).
Otázkou je, aký nápoj sa myslí „vínom“ (jajin) spomínaným pri liatych obetiach. Bola to kvasená alebo nekvasená hroznová šťava? Niekomu sa to môže zdať ako akademická otázka, pretože liatu obeť nepil Boh Izraela, ako v prípade pohanských božstiev. Táto otázka však nie je len akademická, pretože Boh, ako ho poznáme z Biblie, sa zaujíma o detaily. Keďže dal podrobné inštrukcie ohľadom druhu obetných zvierat, je správne predpokladať, že mal tiež na mysli konkrétny nápoj na liatu obeť.
Otázkou potom je, ako môžeme určiť, či predpísané „víno“ na liatu obeť bolo kvasené alebo nekvasené. Žiaľ, kontext týchto statí o používaní „vína“ na liatu obeť nám neponúka žiadnu pomoc. Odpoveď teda musíme nájsť pomocou troch dôležitých bodov:
- Boh očakával od svojho ľudu, že mu prinesie hroznovú šťavu ako desiatok a obetný dar do svätostánku. Je logické predpokladať, že by im nedovolil obetovať mu kvasené víno ako liatu obeť.
- Leviticus 2:11 zakazuje prinášať obilné dary na oltár s hametz, teda s niečím kysnutým alebo kvaseným, a spaľovať na oltári akýkoľvek seor – kvas. Tento zákaz naznačuje, že Boh by zrejme ťažko dovolil liať fermentované víno na oltár ako liatu obeť.
- Veci používané na obetné dary, ako je múka, olej, ovce, kozy a býky, boli všetko prírodné produkty, ktoré sa tešili Božiemu požehnaniu. „Z toho by malo logicky vyplynúť,“ ako správne podotýka Teachout, „že takisto by mal byť obetovaný prírodný produkt úrody hrozna – teda skôr šťava než víno, ktoré bolo vo svojej prirodzenosti (povahe) zmenené fermentáciou.“
Vo svetle predchádzajúcich úvah môžeme usúdiť, že „víno“ (jajin) používané ako liata obeť bola nefermentovaná hroznová šťava. Mlčanie Písma Svätého na túto tému by mohlo jednoducho znamenať, že používanie nefermentovanej hroznovej šťavy bolo tak samozrejmé, že neboli potrebné žiadne zvláštne pokyny.
ZÁVER
Štúdium biblického schvaľovania „vína“ poukazuje na jednotný model: všetky pozitívne odkazy na „víno“ sa týkajú nefermentovanej a nealkoholickej hroznovej šťavy. Zistili sme, že pre svoje prírodné a výživné vlastnosti bola hroznová šťava priliehavo použitá ako symbol:
- Božieho požehnania hmotného blahobytu,
- požehnania mesiášskeho obdobia,
- bezplatnej ponuky Božej zachraňujúcej milosti,
- prospešného obveselenia, ktoré Boh ponúka svojmu ľudu,
- prejavu vďačnosti Bohu – použitím hroznovej šťavy ako desiatku, obetného daru a liatej obeti.
BIBLICKÉ ODMIETANIE KVASENÉHO „VÍNA“
Biblické odsudzovanie používania alkoholického vína je vyjadrené rôznymi spôsobmi. Niektoré texty odsudzujú používanie vína priamo. Iné vysvetľujú telesné a morálne následky používania alkoholického vína. Ďalšie ilustrujú smutné následky používania alkoholického vína v životoch dôležitých ľudí. Existuje tiež skupina textov, ktoré prísne zakazujú používanie vína určitým ľuďom, povolaným splniť zvláštne poslanie.
Najjasnejší biblický zákaz používania alkoholického vína, ako aj najdramatickejší opis jeho zhubných následkov sa nachádza v Prísloví 23:29–35. Múdry muž hovorí:
„Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu žaloba, komu rany darmo, komu rudá zahmlenosť očí? Tým, ktorí sa dlho zdržujú pri víne [jajin], tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno. Nehľaď na víno [jajin], že rudne, že vydáva v poháre svoju farbu a lesk, že sa hladko kĺže dolu hrdlom. Naposledy poštípe jako had a bodne jako bazilišek. Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ženy, a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci. A budeš ako ten, ktorý ležiac spí prostred mora, a jako ten, ktorý spí hore na vrchu stožiara. Povieš: Nabili ma, a nebolelo ma; natĺkli ma, a necítil som. Keď sa prebudím, urobím znova, pojdem to zase hľadať [ďalší drink].“
V tejto stati Šalamún najkategorickejším spôsobom nabáda človeka zdržať sa dokonca aj pohľadu na víno, aby sa vyhol hanbe a trápeniu, ktoré pôsobí (Príslovie 23:31). V snahe odvrátiť človeka od zvodu fermentovaného vína Šalamún pokračuje v opise jeho smrteľnej povahy prirovnaním k jedovatému uhryznutiu hada a uštipnutiu zmije (Príslovie 23:32).
TELESNÉ A MORÁLNE DÔSLEDKY
Písmo sväté udáva niekoľko dôvodov pri zakazovaní alkoholických nápojov: skresľujú vnímanie reality (Izaiáš 28:7; Príslovie 23:33); znižujú schopnosť robiť zodpovedné rozhodnutia (Leviticus 10:9–11); oslabujú morálnu citlivosť a zábrany (Genesis 9:21; 19:32; Habakuk 2:15; Izaiáš 5:11–12); spôsobujú fyzické choroby (Príslovie 23:20–21; Hozeáš 7:5; Izaiáš 19:14; Žalm 60:3); a diskvalifikujú človeka z občianskej i náboženskej služby (Príslovie 31:4–5; Leviticus 10:9–11; Ezechiel 44:23; 1. Timotejovi 3:2–3; Títovi 1:7–8).
PITIE ALKOHOLU VYRAĎUJE Z OBČIANSKEJ A NÁBOŽENSKEJ SLUŽBY
Jedno z najjasnejších učení Biblie je, že pitie alkoholu vyraďuje človeka z vedúcej pozície v civilnom, aj náboženskom živote. Múdry Šalamún jasne hovorí, že králi a vladári musia abstinovať od vína:
„Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno [jajin] ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? Kniežatám.“ (Príslovie 31:4).
A bezprostredne uvádza dôvod tohoto jasného zákazu:
„Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.“ (Príslovie 31:5).
Tento text robí hodnotový posudok alkoholického vína ako takého, nie vypitého množstva. Text nehovorí: „nepatrí kráľom piť veľa vína.“ Ale hovorí: „nepatrí kráľom piť víno.“ To, čo je tu zakázané, ako aj inde v Písme, nie je zneužívanie – ako to mnohí tvrdia, ale vlastné požívanie alkoholických nápojov.
Abstinencia od alkoholického vína sa v Písme požaduje nielen od civilných úradníkov – kráľov a kniežat, ale tiež od náboženských vodcov – napr. kňazov v Starej zmluve a biskupov/starších/diakonov v Novej zmluve. V Starom zákone sa od kňazov výslovne vyžadovala abstinencia od alkoholických nápojov:
„Vína [jajin] ani nijakého opojného nápoja nebudeš piť ani ty ani tvoji synovia s tebou, keď budete mať vojsť do stánu shromaždenia, aby ste nezomreli.“ (Leviticus 10:9).
Dôvod, ktorý sa pri tom uvádza, je, že alkoholické nápoje by znížili ich schopnosť rozlišovať a učiť Božie sväté nariadenia:
„a to aby ste vedeli robiť rozdiel medzi svätým a obecným, medzi nečistým a čistým, a aby ste boli schopní učiť synov Izraelových všetkým ustanoveniam, ktoré im hovoril Hospodin skrze Mojžiša.“ (Leviticus 10:10–11; porov. Ezechiel 44:23).
V 6. kapitole si ukážeme, že rovnaké požiadavky abstinencie od alkoholických nápojov sú kladené na cirkevných predstavených v Novej zmluve (1. Timotejovi 3:2–3; Títovi 1:7–8).
Fakt, že kňazi nesmeli piť alkoholické nápoje, aby zachovali svätosť svätyne, naznačuje, že alkohol sa v Písme považuje za poškvrňujúci a nesvätý. Dôvod pre toto tvrdenie sa nachádza ako vo vlastnej povahe alkoholu, teda v jeho schopnosti opojiť (Príslovie 23:29–30; 20:1; Habakuk 2:5), tak aj v jeho účinkoch, teda v jeho schopnosti oslabiť schopnosť rozlišovať medzi svätým a obecným, a medzi tým, čo je správne a čo nesprávne (Leviticus 10:11; Ezechiel 44:23). Z hľadiska faktu, že ako kresťania sme „kráľovské kňazstvo” (1. Petrova 2:9) povolaní byť „rozumní a triezvi” (1. Petrova 4:8) v často nerozumnom a nestriedmom svete, Boží zákaz požívania alkoholických nápojov kvôli uchovaniu našej morálnej súdnosti je obzvlášť relevantný aj pre nás dnes.
ZHRNUTIE
Predchádzajúce úvahy naznačujú, že biblické schvaľovanie alebo odmietanie „vína“ nie je dané množstvom konzumovaného vína, ale charakterom „vína“ ako takého. Pozitívne zmienky o „víne“ sa týkajú nefermentovanej, nealkoholickej hroznovej šťavy. Naopak, všetky obviňujúce zmienky o „víne“ sa týkajú alkoholického, opojného vína. To druhé je odsúdené bez ohľadu na požívané množstvo. Vo svetle takých závažných biblických výstrah by sme mali rešpektovať Bohom dané pokyny abstinenciou od alkoholických nápojov a akýchkoľvek omamných látok.
UCHOVÁVANIE HROZNOVEJ ŠŤAVY
Preskúmané staroveké svedectvá naznačujú, že v staroveku boli známe a používané aspoň štyri spôsoby uchovávania hroznovej šťavy v nefermentovanom stave: (1) varenie hroznovej šťavy na sirup, (2) oddelenie fermentovateľnej dužiny od samotnej šťavy filtráciou, (3) ponáranie hroznovej šťavy v pevne uzavretých džbánoch do chladnej vody, (4) vysírovanie vínnych džbánov pred ich zapečatením.
Fakt, že Stará a Nová zmluva nepojednáva o umení uchovávania hroznovej šťavy neznamená, že takéto umenie bolo v starovekom Izraeli neznáme. Židia neboli menej zbehlí v zručnosti konzervácie ovocia, obilnín a štiav, než okolité národy. Josephus hovorí, že Rimania užasli, keď v pevnosti Masada našli v čerstvom stave víno, olej, ovocie a obilniny, hoci tam boli uskladnené niekoľko rokov. Navyše, rabínske zdroje spomínajú konkrétne používanie vareného vína.
Príčiny mlčania Písma o spôsoboch uchovávania hroznovej šťavy sú dané charakterom samotnej Biblie. Je to kniha, ktorá v prvom rade pojednáva o tých aspektoch života, ktoré sa týkajú dejin spasenia. V Biblii nenachádzame pojednania o poľnohospodárstve, ako u klasických pisateľov. Príčinou nie je nedostatok záujmu alebo poznatkov o poľnohospodárstve, ale bezdôvodnosť zaoberať sa otázkami, ktoré sa nevzťahujú k náboženskému životu Božieho ľudu.
V Biblii nie je žiadna zmienka o spôsoboch ochrany pred skazením fermentovaného vína, aj keď ich Židia museli poznať. To isté platí aj pre nefermentovanú hroznovú šťavu. Biblia potvrdzuje, že Boží ľud mal a užíval nefermentovanú hroznovú šťavu. Nedočítame sa o tom, ako Židia chránili hroznovú šťavu v nefermentovanom stave. Máme dôvody veriť, že poznali niektoré spôsoby konzervácie známe a používané v starovekom svete. Tento záver bude potvrdený v nasledujúcich dvoch kapitolách, ktoré skúmajú učenie Ježiša a apoštolskej cirkvi v otázke alkoholických nápojov.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)