Zmeň svoj život
HermeneutikaSyn človeka - "žráč a pijan vína"?Tématika Ježišov život

1.časť – Význam slova „Víno“

VÝZNAM SLOVA „VÍNO“

Väčšina dnešných slovníkov definuje „víno“ ako „fermentovaný hroznový džús“ alebo „fermentovanú šťavu z hrozna“, a neponecháva miesto pre nekvasenú hroznovú šťavu. Táto všeobecne prijatá definícia „vína“ celkom dobre vysvetľuje, prečo mnohí biblicky založení kresťania dospeli k presvedčeniu, že „víno“ spomínané v Biblii musí byť vo všetkých prípadoch alkoholické. Táto domnienka, známa ako „jedno-vínová teória,“ značne poškodila predsudkami štúdium biblického učenia o užívaní alkoholických nápojov a priviedla mnohých úprimných kresťanov k presvedčeniu, že Boh schvaľuje mierne užívanie fermentovaného, opojného vína.

Zdôvodňovanie možno najlepšie logicky ilustrovať nasledovne:

  1. Biblia, rovnako ako dnešný anglický jazyk, pozná len alkoholické víno.
  2. Víno je chválené v Biblii ako milostivé Božie požehnanie.
  3. Preto Biblia schvaľuje miernu konzumáciu alkoholických nápojov.

Problémom takéhoto sylogizmu je, že jeho prvý predpoklad je nesprávny. Moja štúdia ukázala, že Biblia pozná dva zreteľne odlišné hroznové nápoje: prvé nekvasenéobčerstvujúce a zákonné; druhé kvasenéopojné a nezákonné. K tomuto záveru som došiel pozorovaním biblického a historického používania termínu „víno“ počnúc od anglického „wine“, potom latinského „vinum“, gréckeho „oinos“ a napokon hebrejského „jajin“. Výsledky tohto pozorovania sú nadmieru jasné: tieto štyri výrazy sa v histórii používali na označenie hroznovej šťavy, či už fermentovanej alebo nefermentovanej.

V tejto knižke môžeme citovať len niekoľko príkladov. Vyčerpávajúcejšie vysvetlenie môžete nájsť v 2. kapitole mojej rovnomennej knihy Víno v Biblii.

VÝZNAM SLOVA „VÍNO“ V ANGLIČTINE

Väčšina moderných anglických slovníkov definuje slovo „víno“ ako fermentovanú hroznovú šťavu. Napríklad 7. vydanie univerzitného slovníka Merriam Webster’s Collegiate Dictionary definuje „víno“ nasledovne: „fermentovaná hroznová šťava obsahujúca rôzne percento alkoholu.” V tejto modernej definícii nie je žiadna zmienka o nekvasenej hroznovej šťave ako o jednom z možných významov „vína“.

Klasický dvojaký význam

Tento obmedzený význam slova „víno“ predstavuje odklon od klasickejšieho dvojakého významu tohto slova, ktoré označuje kvasenú i nekvasenú hroznovú šťavu. Na overenie tohto faktu stačí nazrieť do niektorého zo starších slovníkov. Napríklad Funk & Wagnalls New „Standard“ Dictionary of the English Language z roku 1955 definuje „víno“ nasledovne:

„1. Fermentovaná šťava z hrozna: vo voľnom jazyku šťava z hrozna – či už fermentovaná alebo nie.“

Táto definícia ukazuje, že pred päťdesiatimi rokmi sa v bežnej reči slovom „víno“ označovala „šťava z hrozna – či už fermentovaná alebo nie.“

Dvojaký význam slova „víno“ je ešte samozrejmejší v starších anglických slovníkoch. Napríklad Webster’s Dictionary z roku 1828 definuje slovo „mušt“ ako „nové víno – víno vytlačené z hrozna, ale nie kvasené.“ V slovníku Lingua Britannica Reformata or A New English Dictionary od Benjamina Marina, vydaného v r. 1748, sa definuje „víno“ nasledovne:

„1. šťava z hrozna, 2. liehovina získaná z iného ovocia než hrozna, 3. výpary z vína, keď víno vzruší (zmätie) rozum.”

Je pozoruhodné, že pri prvom význame slova „víno“ je tu „šťava z hrozna,“ bez akejkoľvek zmienky o fermentácii.

Uvedené dvojaké významy vína naznačujú, že keď bol tvorený anglický preklad Biblie King James Version (1604–1611), jeho prekladatelia museli chápať „víno“ obojako – ako fermentované i nefermentované. Vzhľadom na tento fakt bolo uniformné prekladanie hebrejského jajin a gréckeho onios v King James Version, ako „víno“ v tom čase akceptovateľné, pretože v tom čase mohlo toto slovo znamenať buď fermentované alebo nefermentované víno – práve tak, ako pôvodné výrazy tohto slova (jajin alebo oinos). Avšak dnes, keď slovo „víno“ prijalo výhradný význam ako fermentovaná hroznová šťava, moderné preklady Biblie by mali naznačovať, či text pojednáva o fermentovanej alebo nefermentovanej hroznovej šťave. Ak neposkytujú toto objasnenie, neinformovaní čitatelia Biblie budú zavedení k presvedčeniu, že všetky zmienky o „víne“ v Biblii sa vzťahujú na fermentovanú hroznovú šťavu.

VÝZNAM LATINSKÉHO VINUM

Je pozoruhodné, že latinské slovo vinum, z ktorého je odvodené anglické slovo „wine“, sa takisto používalo na označenie fermentovanej i nefermentovanej hroznovej šťavy. Veľký štvordielny latinský lexikón, Thesaurus Linguae Latinae, publikovaný v roku 1740, podáva niekoľko definícií pre vinum, pričom všetky sú podopreté starými rímskymi autormi. Dve z nich sú zvlášť podstatné: Aigleuces vinum – („sladké víno“) a Defrutum vinum – („varené víno“) – obe označujú nekvasenú hroznovú šťavu. Lexikón ďalej vysvetľuje, že „vinum vocantur ipsae etiam uvae“ – („aj samotné zrnká hrozna sa nazývajú víno“) (zaužívané tiež v českom jazyku – pozn. prekl.). Toto konštatovanie podporuje aj Marcus Cato, ktorý opisuje hroznovú šťavu ako „vinum pendens“, čiže „víno visiace na strapcoch“.

Tomáš Akvinský, „anjelsky lekár“ Rímskokatolíckej cirkvi, vysvetľuje, že „hroznová šťava – mustum“ (mušt) sa môže používať pri eucharistii, pretože už „má špecifickú kvalitu vína [speciem vini]“. Predchádzajúce príklady sú dostatočným dôkazom, že latinské slovo vinum, rovnako ako aj z neho odvodené anglické wine, sa v histórii používalo na označenie buď fermentovanej alebo nefermentovanej hroznovej šťavy. Ďalšie dokumenty starých rímskych pisateľov podporujúce tento záver budú uvedené v 4. kapitole, kde budeme skúmať starobylé metódy na uchovávanie vína v nekvasenom stave.

VÝZNAM GRÉCKEHO OINOS

Príklady dvojvýznamového používania slova oinos sa hojne vyskytujú v sekulárnej gréčtine. Jasný príklad nám poskytuje Aristoteles (384–322 pred n.l.). Vo svojej knihe Meteorologica, jasne hovorí o „hroznovej šťave“ alebo „mušte” (gleukos), ako o jednom z druhov vína:

„Totiž niektoré druhy vína [oinos], napríklad mušt [gleukos], pri varení tuhnú.”

V inej pasáži tej istej knihy Aristoteles pojednáva o sladkom hroznovom nápoji (glukus), ktorý …

„aj keď sa nazýva víno [oinos], nemá účinok vína, pretože nechutí ako víno a neopája ako bežné víno.”

V tomto texte nás Aristoteles výslovne informuje, že aj nefermentovaná hroznová šťava sa označovala ako „oinos – víno”, i keď nemala chuť alebo intoxikačný efekt ako obvyklé víno. Aténaus, gramatik (cca r. 200 n.l.), vysvetľuje vo svojom diele Banquet, že…

Mitylenáni majú sladké víno [glukon oinon], ktoré nazývajú prodromos, kým ostatní ho nazývajú protropos.”

Neskôr, v tej istej knihe, odporúča toto sladké, nekvasené víno (protropos) pre dyspeptikov (ľudí s poruchami trávenia):

„Nech si vezme sladké víno, buď zmiešané s vodou alebo zahriate, zvlášť tento druh zvaný protropos, tento sladký lesbický glukus, pretože je dobrý na žalúdok; pretože sladké víno [oinos] nespôsobuje ťažkú hlavu.”

O metódach, ktoré sa pri tom používali budeme diskutovať neskôr. Vo viacerých kresťanských textoch je čerstvo vytlačená šťava z hrozna pomenovaná oinos „víno“. Napríklad Papias – kresťanský biskup v Hierapolis, ktorý žil na konci apoštolskej éry, opisuje obvyklý extravagantný pohľad na milénium ako čas, keď …

viniče budú rásť s… desiatimi tisíckami strapcov na každej vetve a desiatimi tisíckami zrnkami hrozna na každom strapci, a každé zrnko, keď sa rozdrví, vydá dvadsaťpäť džbánov vína [oinos].”

Interpretácie v Septuaginte

Septuaginta, grécky preklad Starého zákona z obdobia druhého storočia pred n.l., poskytuje významné príklady dvojakých významov slova oinos. Ernest Gordon poukazuje, že…

„v Septuaginte je hebrejský výraz pre hroznovú šťavu, tiroš, preložený najmenej 33-krát gréckym slovom oinos, víno, a prídavné meno ‘nové’ tam nie je uvedené. V Novom Zákone môže teda oinos bez bližšieho označenia pohodlne znamenať nefermentované víno.”

Je zaujímavé, že prekladatelia Septuaginty použili výraz oinos na preklad hebrejského pojmu pre hroznovú šťavu (tiroš), namiesto jednoznačnejšieho slova ako gleukos, ktoré znamená „mušt”. Je tiež pozoruhodné, že i keď Septuaginta zvyčajne prekladá hebrejské jajin ako oinos, u Joba 32:19 je jajin podané ako gleukos, čo je bežné grécke slovo pre novo-vytlačenú hroznovú šťavu:

„Hľa, moje srdce je ako víno [gleukos – hroznová šťava], ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.”

Možné použitie slova oinos v Novom zákone na označenie nekvaseného vína sa nachádza u Matúša 9:17, kde Ježiš hovorí:

„Ani nevlievajú nového vína do starých kožíc, lebo ináče by sa kožice potrhali, a aj víno by sa vylialo, aj kožice by sa zahubili; ale nové víno lejú do nových kožíc, a zachované je oboje.”

Zvyčajné vysvetlenie pre túto prax je, že nové kožice sa používali preto, lebo dokázali lepšie odolať expanzívnej sile kyseliny uhličitej, ktorá sa tvorí pri fermentácii. Tento pohľad môže byť len ťažko správny, pretože nové kožice, akokoľvek silné, nemôžu odolať tlaku vyvolanému kvasením. Tento fakt som pochopil z osobnej skúsenosti, keď som u mojich rodičov videl pivničné sklenené fľaše rozbité na kusy od hroznovej šťavy, ktorá sa nepozorovane skvasila. Encyclopedia Biblica správne poznamenáva, že…

„je nemožné, aby sa mušt niekedy dával do kožíc, aby podstúpil celý proces fermentácie, ako sa zvyčajne uvádza. Pôsobenie plynu vypúšťaného v prvých fázach procesu bolo príliš prudké, aby to vydržala akákoľvek kožica.”

S ohľadom na fakt, že žiadne nové kožice nedokážu odolať tlaku spôsobenému kvasením nového vína, je rozumné usudzovať, že „nové víno“, o ktorom hovoril Ježiš, bolo víno čerstvo odobraté z lisu, ktoré bolo precedené a snáď aj prevarené, a potom hneď umiestnené do čerstvých kožíc, ktoré mali znemožniť prítomnosť látok spôsobujúcich kvasenie. Starovekí pisatelia, ako si ukážeme v 4. kapitole, túto prax potvrdzujú.

VÝZNAM HEBREJSKÉHO JAJIN

Ako v gréčtine, tak aj v hebrejčine sa termín „víno“ (jajin) používal na označenie buď kvaseného alebo nekvaseného vína. The Jewish Encyclopedia vysvetľuje, že „čerstvé víno pred kvasením sa nazývalo ‘jajin mi-gat’ (víno z kade; Sanh 70a).” Halakot Gedalot – najranejší súhrn Talmudu, hovorí:

„Môže sa vytlačiť strapec hrozna a nad šťavou vysloviť Kidduš, pretože šťava z hrozna sa považuje za víno [jajin] v súvislosti so zákonmi Nazarejov.”

Používanie slova jajin v Starom zákone na označenie nekvasenej hroznovej šťavy nie je vždy zrejmé samo osebe, pretože nepodlieha odsúdeniu ako kvasené jajin. Avšak v niekoľkých pasážach kontext jasne naznačuje, že toto slovo označuje nekvasenú hroznovú šťavu (Jeremiáš 40:10, 12; Nehemiáš 13:15; Plač Jeremiášov 2:12; Genesis 49:11; Pieseň Šalamúnova 1:2, 4; 4:10). Napríklad, Izaiáš 16:10 hovorí o Božom súde nad Moábom, ktorý sa mal prejaviť odobratím Božieho požehnania z viníc a hroznovej šťavy:

„A tak bude sprataná radosť a plesanie z úrodného poľa, a vo viniciach sa nebude spievať, ani sa nebude výskať; vína [jajin] v lisoch nebude šliapať ten, kto šliapava. Učiním to, aby prestal radostný krik oberačov.“ (Izaiáš 16:10).

„Víno“ (jajin), ktoré šliapači šliapu v šliapacej kadi je samozrejme nekvasená hroznová šťava, pretože kvasenie je časom podporovaný proces. Ďalší jasný príklad používania slova jajin na označenie nekvasenej šťavy z hrozna sa nachádza u Jeremiáša 40:10,12. Vo verši 10, Gedaliáš, babylonský vládca, hovorí Židom, ktorí neboli zajatí:

„spratávajte víno [jajin], letné ovocie a olej a dávajte do svojich nádob a bývajte vo svojich mestách, ktoré ste zaujali“.

Toto nariadenie povzbudzovalo tých Židov, ktorí ušli do susedných krajín, aby sa vrátili do Judska „a naspratávali vína [jajin] a letného ovocia veľmi mnoho“ (Jeremiáš 40:12). V oboch týchto veršoch nachádzame pojem jajin použitý vo faktickej konštrukcii ako taký, ktorým sa myslia plody vínnej révy. Z polí sa nezbiera alkoholické víno resp. hrozno. Toto použitie uvedeného slova neguje domnienku, že jajin sa môže vzťahovať len na kvasené víno. U Nehemiáša 13:15 nachádzame ďalší príklad, kde jajin je použité na označenie čerstvo vytlačenej hroznovej šťavy.

„V tých dňoch som videl v Judsku takých, ktorí šliapali kade hrozna v sobotu a donášali snopy a nakladali na oslov i víno [jajin], hrozná a fíky a všelijaké iné bremeno a dopravovali do Jeruzalema v sobotný deň. A svedčil som im a dohováral v deň, v ktorý predávali potraviny.“

Tu jajin najpravdepodobnejšie znamená vytlačenú hroznovú šťavu, pretože sa spomína spolu so šliapaním kadí hrozna v sobotu. Čerstvá šťava sa predávala v sobotu spolu s čerstvým hroznom a iným ovocím. V Plači Jeremiášovom je živý popis fyzickej úzkosti, ktorú prežívalo Judsko počas veľkého hladu spôsobeného Nabuchodonozorovým obliehaním Jeruzalema. Vyhladované deti v úzkosti kričali na svoje matky:

„Kde je obilie a víno [jajin]? keď zomdlievajú ako zranení na smrť po uliciach mesta, keď sa vylieva ich život do lona ich matky.“ (Plač Jeremiášov 2:12).

V tejto pasáži malé deti žiadostivo prosia svoje matky o svoju bežnú dávku jedla a pitia, konkrétne o chlieb a jajin. Je ťažko predstaviteľné, že v čase obliehania a hladu by si malé deti pýtali od svojich matiek opojné víno ako svoj bežný nápoj. V Genesis 49:11 sú predpovedané Božie požehnania pre Júdu predstavené obrazom hojného zberu jajin:

„operie svoje rúcho vo víne [jajin] a v krvi hrozna svoj odev.“

Myšlienka vyjadrená týmto obrazom chce povedať, že úroda bude taká výdatná, že šaty šliapačov hrozna budú ako opraté v množstve šťavy. V tejto pasáži sa takisto nachádza markantný príklad hebrejského paralelizmu kde dve vety (frázy) vyjadrujú rovnakú myšlienku inými slovami. V tomto prípade, „rúcho“ z prvej časti vety zodpovedá „odevu“ z druhej časti, a „víno“ (jajin) zodpovedá „krvi hrozna.“ „Krv“ je poetické pomenovanie pre „hroznovú šťavu,“ a jej použitie v paralele s „vínom“ predpokladá, že v biblických časoch sa hroznová šťava nazývala jajin pred jej skvasením.

ZHRNUTIE

Predošlý prieskum naznačuje, že štyri príbuzné slová – wine v angličtine, vinum v latinčine, oinos v gréčtine a jajin v hebrejčine sa historicky používali na označenie hroznovej šťavy – kvasenej alebo nekvasenej. Tento záver bude pochopiteľnejší v nasledujúcej kapitole, kde budeme skúmať niektoré dôvody, prečo Biblia neschvaľuje kvasené víno a schvaľuje nekvasenú hroznovú šťavu.

Súvisiace videá a dokumenty