Zmeň svoj život
Rehabilitácia sobotySobota vs NedeľaVýklad Písma

1.časť – Vymedzenie pojmov

PROLÓG

Keď som začal čítať Bibliu, divil som sa – práve tak ako vy – že som tam nenašiel nič o nedeli a naopak, že všade bolo písané len o sobote. A keď som sa na to pýtal, všetci opýtaní ma akosi veľmi ochotne a rýchle učičíkali – práve tak ako vás. Ale Boh vedel, že chcem poznať pravdu – preto ku mne Duch Svätý prehovoril. A Boh vie, že i vy chcete poznať pravdu – preto mi Duch Svätý diktoval. Aby ste sa mohli dozvedieť aj vy.

Dvadsaťpäť rokov som svätil nedeľu, pretože som bol obeť falošného poznania. V súčasnosti – keď poznám pravdunedeľa sa stala pre mňa všedným dňom a svätý – oddelený – deň je sobota. Pritom zdôrazňujem, že nie som člen Cirkvi adventistov siedmeho dňa. To zdôrazňujem preto, lebo mnohí kresťania sa mylne domnievajú, že sobota je náhrada za nedeľu len pre adventistov. A rovnako mylný je názor, že svätiť sobotu znamená stať sa členom uvedenej cirkviadventistom. Ono to tak nie je. Sobota nie je náhrada za nedeľu a svätiť sobotu môžeš aj bez toho, že by si sa stal členom tejto cirkvi. Ale sú len tri skupiny ľudí:

  1. Tí, ktorí poznajú, že Boh odpočíva siedmy deň a v tento deň odpočívajú spolu s ním.
  2. Tí, ktorí nepoznajú termín Božieho odpočinku a práve preto s ním neodpočívajú.
  3. Tí, ktorí poznajú termín Božieho odpočinku, ale ignorujú ho.

Tiečo články píše a venuje prvá skupina druhej skupine.

VYMEDZENIE POJMOV

Aby sme zvládli potrebný výklad, je nutné najprv zvládnuť základné pojmy a súvislosti. A aby sme mohli správne pochopiť otázku siedmeho dňa, je treba najprv vysvetliť významy určitých slov a tiež fakty, ktoré ovplyvňujú náš názor. Preto sa o to pokúsime v tejto kapitole. Tu však treba upozorniť, že bez zvládnutia základných pojmov nie je možné porozumieť jadru tejto knihy.

Biblia je kniha, ktorá síce bola písaná ľuďmi, ale diktoval ju Boží Duch. Toto Sväté písmo nazývame inšpirovaným Božím slovom. Avšak v Biblii sa nachádza aj Bohom neinšpirované slovo, ktoré má ľudskú redakciu. Toto neinšpirované slovo má rozmanitý charakter. Sú to poznámky, konkordančné znamienka, vysvetlivky, ale tiež názvy jednotlivých perikôp a členenie kníh na kapitoly a verše.

Rozdiel medzi inšpirovaným a neinšpirovaným slovom je veľmi výrazný. Zatiaľ čo inšpirované Božie slovo je dokonalé a preto večné, nemenné, pravdivé a neomylné, neinšpirované slovo je nedokonalé, a preto môže byť zostavené chybne a nevhodne. Z toho dôvodu je potrebné mať na zreteli, že neinšpirovaná časť Biblie je meniteľná a nezáväzná! Jej pôvodným účelom je napomáhať pri orientácii v inšpirovanej časti.

Vysvetlivky, poznámky, nadpisy perikôp a konkordančné znamienka sú spravidla v každom vydaní Biblie iné a sú výsledkom úpravy vydavateľa, na základe jeho náboženskej príslušnosti. Taktiež poradie jednotlivých kníh v Biblii je dielom ľudskej redakcie. V ďalšom sa chcem venovať členeniu Biblie. Členenie Biblie na kapitoly a verše je v súčasnosti všade jednotné takmer vo všetkých vydaniach Biblie.

  • Rozdelenie na kapitoly sa pripisuje parížskemu profesorovi Štefanovi Langtonovi a datuje sa na začiatok 13. storočia.
  • Rozdelenie kapitol na verše urobil Francúz Robert Estienne, známy ako Robert Stephanus. Žil v rokoch 1503–1559.
  • Pôvodné rozdelenie urobil v roku 1551 na gréckom texte Biblie a v roku 1555 to zaviedol aj do latinského textu Vulgáty.

Hoci je známe, že toto rozdelenie má veľa vážnych chýb a nedostatkov, neuvažuje sa s jeho úpravou, lebo je prijaté na celom svete a práve jednotnosť tohto rozdelenia je jeho hlavnou devízou. Je to výborná pomôcka pri práci s Bibliou, lebo umožňuje jednotnú orientáciu v ktorejkoľvek časti Biblie. Treba však pamätať, že ani kapitoly ani verše nie sú Bohom predpísané časti, lebo Boh dal zapísať svoje Slovo bez tohto rozdelenia.

A práve tu chcem upozorniť na výrazne chybné rozdelenie prvých dvoch kapitol hneď na začiatku Biblie. V knihe Genezis, ktorá sa tiež nazýva Prvá kniha Mojžišova, obsahuje prvá kapitola 31 veršov. Teda končí šiestym stvoriteľským dňom. Siedmy deň Božieho stvoriteľského diela je už zaradený do druhej kapitoly, čím sa skresľuje pohľad na celistvosť Božieho stvoriteľského diela.

Toto chybné rozdelenie si uvedomujú biblisti na celom svete a jednotlivé vydavateľské redakcie sa snažia dostupným spôsobom o nápravu. Väčšinou je náprava dosiahnutá tým, že celé stvoriteľské dielo – vrátane siedmeho dňa – je považované za jednu perikopu a tá je označená výrazným nadpisom.

Rád by som upozornil na originálne riešenie tohto problému v slovenskom katolíckom preklade Biblie, vydanom v Ríme roku 1995. V tomto vydaní je celé stvoriteľské dielo opísané v samostatnom oddiele s kontrastným nadpisom »Stvorenie sveta« a jednotlivé stvoriteľské dni sú rozdelené do samostatných perikôp so samostatnými nadpismi.
Čiže oddiel »Stvorenie sveta« obsahuje aj siedmy stvoriteľský deň a ďalší oddiel začína až druhou časťou štvrtého verša v druhej kapitole.

Možno si kladiete otázku, či je až také dôležité, ako je text rozdelený, ak obsah ostáva ten istý. Nuž – rozdelenie dôležité je! Lebo práve toto rozdelenie spôsobilo vo väčšine vydaní Biblie, že siedmy deň nie je považovaný za súčasť stvoriteľského diela a je chápaný len ako akýsi prívesok, či dodatok k stvoriteľskému dielu. Ako by išlo o súkromný doplnok Stvoriteľa k správe o stvorení. V druhej časti knihy uvidíme a pochopíme, prečo je dôležité správne rozdelenie.

ZHRNUTIE

Účel tejto časti výkladu bol ten, aby sme si uvedomili, že:

  • Božie stvoriteľské dielo tvorí kompaktný celok
  • Opis Božieho stvoriteľského diela končí v Ge 2:4
VÝZNAM KĽÚČOVÝCH SLOV V Ge 2:1–4

Pozrime si opis siedmeho dňa v správe o stvorení sveta. Aby sme zvýraznili náplň siedmeho dňa, čítajme každý verš samostatne.

GENEZIS – KAPITOLA 2.

  1. Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje.
  2. Siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil.
  3. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.
  4. Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené. V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo.

V uvedených veršoch je potrebné objasniť význam štyroch slov, ktoré bežne používame, ale ich obsah nerozumieme. Sú to slová požehnať, zasvätiť, odpočinúť a Pán.

PRVÉ SLOVO – POŽEHNAŤ

Slovo požehnať znie v hebrejčine BaRaK. Požehnanie predstavuje prejav nekonečného prúdu Božej priazne a milosti. Preto sa nedá skutočný a úplný význam pojmu požehnanie nijako opísať ani dokonale pochopiť. Ľudský rozum nie je schopný obsiahnuť tie úžasné nevyspytateľné možnosti Boha, ktorými On môže a je schopný prejaviť svoju priazeň. Teda – požehnanie je obrovský nevyčerpateľný balík Božej priazne a milosti, obsahujúci postoj, vzťah, náklonnosť i dobrorečenie Boha, obdarenie láskou a šťastím, úspechom a pokojom a ešte mnohými nespočetnými prvkami božského charakteru, ktoré ľudská myseľ nedokáže registrovať ani ako pojmy.

Do gréčtiny bolo slovo barak preložené slovom eulógein, čo v doslovnom preklade znamená dobrorečiť. Uvedomujeme si pritom, že niektoré naše výrazy nevystihujú plnohodnotne význam v pôvodinách. Tak je to aj v tomto prípade, lebo v požehnaní je obsiahnuté aj dobrorečenie, ale dobrorečenie je len štipôčka z toho nekonečného celku, ktorý sa nazýva požehnaním.

Ak si uvedomujeme to nekonečné »plus«, ktorým požehnanie je, treba si uvedomiť aj niekoľko faktov, ktoré sa požehnania týkajú:

  1. Boh žehná aj tým, ktorí sú v blízkosti jeho požehnania, ak sú tam ako priaznivci.
  2. Existuje „miera požehnania“, ktorej maximum je plnosť.
  3. Aj neživé veci a predmety môžu byť požehnané.
  4. Aj prostredníctvom neživých predmetov možno mať podiel na požehnaní, ktorým sú ony požehnané (napríklad Biblia, alebo sobota).
  5. Opakom požehnania je zlorečenstvo a kliatba.

I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. (Ge 2:3)

DRUHÉ SLOVO – ZASVÄTIŤ

Slovo zasvätiť je odvodené od slova svätý a svätý znie v hebrejčine KáDoŠ. V náboženskej terminológii sa slovo svätý používa často v nevhodných slovných spojeniach a jeho skutočný význam pozná málokto. Žiaľ, aj väčšina tých, ktorí poznajú skutočný význam slova svätý, v konkrétnych prípadoch si tento význam neuvedomujú, hoci hebrejské slovo KáDoŠ je pomerne presne definovateľné. KáDoŠ znamená oddelený. Nie je to však oddelenie prehradením, ale oddelenie vyčlenením. Aby sme pochopili význam slova KáDoŠ, pomôžeme si praktickým príkladom.

Predstavme si, že do kostola alebo zhromaždenia príde bohatý brat Ján Fazuľa a dá vyhlásiť oznam, že daroval svojmu zboru či farnosti 100 spevníkov. Súčasne upozorní, že jeden spevník chce používať v tomto kostole on a preto prosí ostatných, aby to rešpektovali. Všetky spevníky, okrem toho jedného si môžu prítomní bratia a sestry zdarma rozobrať, ale ten jeden sa uloží v predposlednej lavici, kde Ján Fazuľa zvykne sedávať. Čo sa stane? Veriaci v tom kostole budú rešpektovať Fazuľovo želanie a spevník, oddelený pre Fazuľu, začnú volať Fazuľov spevník. Keby niekto chcel Fazuľov spevník vziať, ostatní ho upozornia, že je to spevník Fazuľov a treba ho nechať na svojom mieste, aby ho mohol Fazuľa použiť, keď príde.

Ak takéto oddelenie vykonal Boh, tak to, čo On oddeli, nazývame Božie, alebo sväté. Je veľmi dobré, že slovo KáDoŠ prekladáme do slovenčiny slovom svätý – teda jedinečným výrazom, ktorý sa používa len na označenie Božieho vlastníctva. Takže teraz už prakticky začíname chápať, že všetko, čo je Božie, môžeme nazývať sväté, lebo si to vybral a oddelil pre seba Boh. Treba však vedieť i to, že svätým sa nestane človek alebo predmet tak, že ho kňaz vysvätí, okiadza kadidlom, alebo mrmlavými formulkami v kostole premieňa na svätosť. Predmet sa stáva svätým tak, že si ho vybral – spomedzi ostatných – Boh! U človeka je to dvojstupňové. Prvý stupeň znamená, že si človeka vybral Boh a druhý stupeň znamená, že to človek prijal.

Pojem svätý je pre človeka jeden z najdôležitejších pojmov v Biblii. Svätý nie je forma výnimočnosti, ale je to druh Božieho vlastníctva. Bránou do tohto vlastníctva je posvätenie, respektíve zasvätenie, čo je v podstate akt vyňatia z obecného užívania a príprava na užívanie pre Boha. Tým je zodpovedaná aj otázka čistoty.

Posvätenie – z ľudského hľadiska – nie je úkon kultového očisťovania, ale úkon odovzdávania sa Bohu. A Boh sa už dokáže postarať, aby to, čo použije, bolo absolútne čisté. Sám zabezpečuje svoju ochranu nad tým, čo vyčlenil na používanie len pre seba. Pokiaľ ide o ľudí, Boh chce, aby ľudia vedeli o tom, čo je pre neho sväté, a síce preto, aby k tomu prechovávali náležitú úctu.

I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. (Ge 2:3)

TRETIE SLOVO – PÁN

V druhej kapitole knihy Genezis má druhá časť štvrtého verša vedľa slova Boh v slovenských prekladoch slovo PÁN, alebo v iných prekladoch slovo HOSPODIN. To je zámerne zlý, zavádzajúci preklad! V hebrejčine je na tomto mieste meno Boha – JHVH. V slovenskom prepise je to JeHoVaH. Preto budeme v ďalšej časti tejto knihy používať meno JeHoVaH vrátane jeho všetkých tvaroslovných výrazov. Že Boh je Pán, to nikto nepopiera. Ale »Pán« nie je meno Boha! Meno Boha je JHVH. A v ďalšom uvidíme, že slovo šábat sa úzko spája s menom JeHoVaHa. Preto je treba to meno poznať a nie ho ignorovať.

Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené. V tom čase, keď [JeHoVaH] Pán, Boh, urobil zem a nebo. (Ge 2:4)

ŠTVRTÉ SLOVO – ODPOČÍVAŤ

Hebrejské slovo ŠáBaT sa nachádza v Biblii prvýkrát v Ge 2:2,3 a jeho slovenský význam je odpočívať! Teda slovo odpočívať sa v Biblii nachádza prvý raz v Ge 2:2,3 pričom treba vedieť, že v hebrejskom origináli je na tomto mieste slovo Š á B a T. Slovo ŠáBaT samozrejme neznamená odpočinok vo význame oddych, pretože Boh nepotrebuje odpočívať kvôli tomu, aby nazbieral nových síl. Ale slovo ŠáBaT nie je ani názov dňa, ani príkaz na plnenie čohosi, ani zákaz robenia čohokoľvek. Slovo ŠáBaT je výraz, vyjadrujúci odpočinok, ktorý nasleduje bezprostredne po tom, ako sa prestalo s činnosťou, ktorá sa začala počinom. Je to teda od-počinok od počinu, alebo v zrozumiteľnejšom podaní odpočatie od počiatia.

Hebrejčina má niekoľko slov, ktoré sú v Biblii z nedostatku slovnej tvorivosti a odvahy preložené ako odpočívanie. Uvediem tri príklady:

  • Nuach: Toto slovo sa síce prekladá ako odpočinutie, ale nie je to v pravom zmysle slova synonymum pre ŠáBaT, hoci na prvý pohľad slovenský preklad ten dojem vytvára. Etymologicky vhodnejší preklad slova nuach je oddých a rozumie sa tým odpočinok človeka. (Ruach = dych; nuach = oddych)
  • Šaah: Je oddych pri únave, znamená spociť, a doslovný význam je „oprieť sa pod stromom“.
  • Šámat: Označuje ležanie ladom, doslovne „nechať ležať v pokoji“.

Keďže slovenčina niekoľko hebrejských slov prekladá výrazom odpočívať, aby sme jedinečné slovo ŠáBaT odlíšili od ostatných slov podobného významu, budeme v tomto výklade používať na preklad slova ŠáBaT slovenský novotvar odpočať – v celej škále jeho tvaroslovia. Zdôrazňujem, že aj keď je slovo odpočať už v slovenčine archaizmus, je potrebné ho prijať ako novotvar – vyhradený výlučne na preklad hebrejského slova ŠáBaT! Slovo sobota budeme používať len v tých prípadoch, keď je potrebné pomenovať siedmy deň týždňa – teda vo význame názvu siedmeho dňa. Toto opatrenie je v tejto fáze objasňovania veľmi potrebné, a síce preto, aby sme sa vyhli nesprávne chápanému slovu sobota a tiež preto, aby sme rozlíšili:

  • kde v Biblii ide o odpočatie Boha
  • kde v Biblii sa píše o oddychovaní človeka
  • kde ide o názov dňa

V tejto časti sa opäť zdôrazňuje, že slovo ŠáBaT neznamená iba názov dňa, ale je výrazom pre odpočinutie Boha po stvorení sveta. Tým, že ŠáBaT znamená Boží odpočinok, nie je to len sviatok alebo náboženský obrad, ale duchovný a teologický stav, ktorý je spojený s Bohom a jeho dielom. Tento odpočinok Boha je kľúčovým prvkom v chápaní biblického slova ŠáBaT.

Ďalej sa spomína, že Boží odpočinok nie je len o tom, že Boh „oddychoval“ od svojej práce, ale je to skôr odpočinutie od počiatku stvorenia, ktoré symbolizuje naplnenie Božieho diela. Preto, ak si ľudia uvedomia, že ŠáBaT je Boží odpočinok, budú mať lepšie porozumenie pre význam dňa soboty a sporu medzi sobotou a nedeľou. Tento spor odpadne, pretože ide o to, či sa ľudia pripoja k odpočinutiu, ktoré Boh ustanovil.

„Nerušte moje odpočívanie“ je výzva pre ľudí, aby sa pripojili k tomuto odpočinutiu a nezanedbávali Boží zámer pre tento deň. Ak sa táto pravda pochopí, zaniknú nejasnosti a otázky týkajúce sa toho, aký deň je vhodný na uctievanie a oddych podľa Božieho poriadku.

CHYBY PREVZATÉ ZO SEPTUAGINTY

V treťom storočí AC bol urobený preklad hebrejských starozákonných textov do gréčtiny. Tento preklad SZ sa zachoval dodnes a nesie názov Septuaginta. Vznikol v egyptskej diaspóre Židov, ale podnet pre jeho vznik dal egyptský faraón Ptolemaius Filadelfus. Presnejšie údaje o vzniku Septuaginty však nie sú známe. Podľa povesti tento preklad vznikol zvláštnym spôsobom. Faraón dal vylodiť sedemdesiat vtedajších špičkových znalcov Písma na ostrove Patmos a zabezpečil, aby po celú dobu prekladateľskej práce neboli rušení. Loď sa pre nich vrátila, až keď bol preklad hotový. Z toho pochádza názov Septuaginta (lat. Septuagintasedemdesiat). Aristeova legenda uvádza, že prekladateľov bolo v skutočnosti 72 – z každého pokolenia Izraela po 6 zástupcov. Iné staré pramene uvádzajú, že preklad bol ukončený v rekordnom čase za 70 dní a z toho pochádza jeho názov.

Ranná cirkev Septuagintu hojne používala a spočiatku sa zdala byť pomocou – hlavne pre kresťanov, ktorí neovládali hebrejčinu. Bolo to preto, lebo vtedajším najrozšírenejším jazykom bola gréčtina a cez ňu sa stali starozákonné knihy dostupné vtedajšiemu kresťanstvu. Ale veľmi skoro došlo k vážnym rozporom so Židmi, ktorí v nej zistili nielen mnohé nepresnosti, ale i fakt, že časť prekladu nebola preložená doslovne. Okrem toho preklad obsahoval aj knihy, ktoré neboli súčasťou židovského kánonu – teda do SZ nepatrili! Preto sa Židia od tohto prekladu dištancovali a od druhého storočia začali používať presnejšie grécke preklady – Aquilov, Teodociónov a Symmachov.

Aj keď sa nezachovali historicky presné údaje o vzniku Septuaginty, zachovala sa samotná Septuaginta a dodnes sa používa ako grécky porovnávací text starozákonných textov. Hoci je aj v súčasnosti Septuaginta medzi teológmi často používaná, veľmi obľúbená a považuje sa za nedoceniteľný zdroj informácií, holým faktom je skutočnosť, že tento preklad bol vždy zdrojom škriepok, nedorozumení a jalových dišpút. Mnoho bludných hypotéz malo svoj prameň práve v tomto preklade. A je nesporné, že hebrejská predloha pre preklad Septuaginty bola iná, ako v súčasnosti najstarší známy hebrejský text Starého zákonaLeningradský rukopis z roku 1008 AD.

V prípade kauzy »sobota či nedeľa« je Septuaginta hlavným zdrojom zastierania pravdy.

PREKLAD SLOVA ŠÁBAT DO GRÉČTINY

V súčasnosti 99% kresťanov nemá ani tušenie, že v SZ sa nachádza slovo sobota popri tvare podstatného mena aj v tvare slovesa! Túto neinformovanosť spôsobil neinšpirovaný preklad Septuaginty. V gréckom texte Septuaginty je činnostný tvar slova sobota zamaskovaný takým spôsobom, že bez porovnávania textu s hebrejským originálom, nielen že sa nedá v Septuaginte určiť, kde v SZ sa hovorí o činnostnom tvare soboty, ale spôsob prekladu ani nedáva poznať, že sa jedná o sobotu!

Preklad slovesa a podstatného mena

Hebrejské slovo Š Á B A T má tvar slovesa a jeho význam je odpočívať. Popri tvare slovesa existuje aj tvar podstatného mena, ktoré má podobu Š A B B Á T a znamená odpočívanie. Svojím obsahom je podstatné meno rovnocenné s tvarom slovesa. Z uvedeného vyplýva, že preklad do akéhokoľvek jazyka musí rozlišovať tvar slovesa a tvar podstatného mena!

Uvedená tabuľka prehľadne ukazuje, že počet výskytov slovesa a podstatného mena v hebrejskom SZ je taký početný, že sa nijako nedá preložiť do iného jazyka v zrozumiteľnom podaní bez toho, že by ten jazyk nerozlišoval sloveso aj podstatné meno s rovnakým kmeňom! Septuaginta však priniesla nepochopiteľnú kombináciu. Zatiaľ čo sloveso ŠáBaT je do gréčtiny preložené, podstatné meno ŠaBBáT je do gréčtiny prepísané.

Sloveso ŠáBaT je na prvom mieste svojho výskytu – v Ge 2:2,3 – preložené do gréčtiny slovesom »katépausen«. To je pre grécky hovoriaceho človeka zrozumiteľné slovo a znamená prerušiť činnosť – odpočívať. Podstatné meno ŠaBBáT je na prvom mieste svojho výskytu – v Ex 16:23 – prepísané do gréčtiny v tvare »sábbata«. Tento prepis má v gréčtine základný tvar »sabbaton«. Vznikol tak, že k hebrejskému tvaru »sabbat« sa pripojila koncovka -on. Tým dostalo rýdzo grécku podobu podstatného mena, z čoho vznikla aj latinská transkripcia »sabbatum« a o pár storočí neskôr aj slovenská verzia »sobota«.

Slovo sobota je (teda) fonetický prepis podstatného mena ŠaBBáT. Pôvod zastretia významu tohto slova je nasledovný. Zatiaľ čo v hebrejčine bolo slovo ŠaBBáT pre Izraelitov zrozumiteľné a znamenalo odpočinutie – v tom zmysle, že sa prestalo s činnosťou – v gréčtine už uvedený fonetický prepis »sábbaton« neznamenal nič. Bol len zoskupením hlások, ktoré predstavovali pri vyslovení určitý – nič nevyjadrujúci – zvuk.

Vyslovenie tohto slova bolo pre radového Gréka zvukom, ku ktorému nevedel priradiť žiadnu reálnu predstavu. Išlo teda o skomoleninu, pričom koncovka »-on» naznačovala, že ide o podstatné meno. Je teda prirodzené, že pôvodne nezrozumiteľný výraz »sábbaton« sa začal nesprávne chápať ako názov siedmeho dňa, a náboženský obrad Židov. Takýmto spôsobom sa slovu »sábbaton« priradil celkom iný význam.

Je však rovnako prirodzené, že zrozumiteľný výraz »katépausen« nespájal nikto s náboženským obradom Židov, pretože slová »katépausen« a »sábbaton« sú pre Gréka tak rozdielne, ako pre Slováka »odpočívať» a »sobota«. Bežný človek sa nemal ako dovtípiť, že by mal hľadať medzi slovami katépausen a sobota akúkoľvek súvislosť. Preto ľudia vtedajšieho grécky hovoriaceho sveta nemohli z textu Septuaginty pochopiť význam siedmeho dňa.

A práve preto, že prvé preklady Biblie do národných jazykov sa robili pomocou Septuaginty, tieto preklady obsahujú tie isté chyby ako Septuaginta! A práve preto, že na základe prvých prekladov boli vypracované metodické pomôcky pre ďalších prekladateľov Biblie, tie isté chyby sa nachádzajú aj v neskorších prekladoch! A tak prináša Septuaginta zastretie pravdivého významu soboty po celých 2200 rokov.

Preklady rôznymi slovami

Okrem uvedeného problému Septuaginta prináša i ďalší druh dezorientácie, a síce v tom, že používa pri preklade toho istého slova rôzne synonymá. Až tak rôzne, že sa čitateľ nedovtípi, že sa týkajú toho istého. Napríklad vo verši Ex 16:30 je sloveso ŠáBaT preložené slovom »ésabbátisen«, čo by sa dalo preložiť do slovenčiny slovesom od sobota, teda ako »sobotovať« alebo »sobotiť«. Keďže predtým bolo slovo ŠáBaT preložené ako »katépausen«, bežný čitateľ sa nemal odkiaľ dozvedieť, že katépausen a ésabbátisen je v hebrejskom origináli to isté. Práve tak ako slovenský čitateľ nevie, že odpočívať a sobotovať má znamenať to isté.

ZHRNUTIE

Problémy, ktoré Septuaginta prináša, sú v tom, že

  • na prvých dvoch miestach výskytu slovesa ŠáBaT je toto preložené do gréčtiny správne,
  • v ďalších troch prípadoch je to isté slovo preložené v nezrozumiteľne zamaskovanej podobe,
  • v ďalších prípadoch je zámerne prekladané odlišnými slovami.

Septuaginta však priniesla i ďalšie problémy, o ktorých sa zmienime neskôr.

Záver kapitoly

Cieľom tejto kapitoly bolo oznámiť, že:

  • požehnanie je nevypovedateľný balík Božej milosti a priazne,
  • zasvätenie je oddelenie pre Boha,
  • ŠABBÁT je odpočívanie Boha, čo my nazývame sobotou,
  • Božie meno je JeHoVaH a nie Pán.

Súvisiace videá a dokumenty